1.2 MATERIÁLOVÉ BILANCIE S CHEMICKOU REAKCIOU

Transcript

1 1. MERIÁLOVÉ ILNCIE S CHEMICKOU REKCIOU M - R - Píklad 1 - moak 1: Do eaktoa vstupujú dusíka a 6 mol vodíka. V eaktoe pebeha exotemcká eakca so 100 pecetou kovezou dusíka. N + 3 H NH 3 Vypočítajte: a.rozsah eakce. b. Stupeň pemey vodíka. c.eoetcký ozsah eakce. d.eoetcké možstvá eaktatov a ch koefcety adbytkov. e. Látkové možstvo vystupujúcej plyej zmes a jej zložee. Poúkaá blačá schéma už s pedsthom "avzuje" zložkový "obazový" výstup z eaktoa. Nasatím "stučého teoetckého kakajka" sa k emu postupe pepacujeme aj v číselej fome. lačá schéma: 1 x dusík REKOR 3 x 3C 1 4 mol 6 mol 3 vystupujúca plyá zmes x 1 - vodík Zložky: dusík eakčý púd (fktívy) vodík α 1 C - amoak stupeň pemey dusíka

2 SRUČNÉ EOREICKÉ "REKČNÉ KKJKO" Stechometcká ovca Stechometcká ovca kvattatíve vyjaduje, v akých pomeoch elemetáych častíc (atómov, molekúl) zakajú eaktaty a vzkajú podukty počas chemckej eakce. Vyjaduje Záko zachovaa atómov, ktoé sa v chemckej eakc "estata", le sa "pemesta" z eaktatov do poduktov. k stechometckú ovcu peásobíme vogadovou koštatou, tak záoveň vyjaduje aj v akých pomeoch látkových možstev zakajú eaktaty a vzkajú podukty počas chemckej eakce. N + 3 H NH + eaktaty zakajú. podukt vzká. Záko stálych zlučovacích pomeov Zlžk Zložky sa p chemckej kjeakc kezlučujú lč v ľubovoľých b ľ ýhmólových ýhpomeoch, ale v pese defovaých pomeoch látkových možstev, ktoé sú učeé pomeom ch stechometckých koefcetov ( ). N, eakca N N, eakca N H, eakca H H, eakca H NH, eakca NH NH, eakca NH Rýchlosť vzku zložky v chemckej eakc Rýchlosť vzku zložky je defovaá ako ozdel látkového možstva zložky a výstupe z eakce a a vstupe do eakce., výstup, vstup, eakca Z defíce ýchlost vzku zložky potom vyplýva, že aj pomey ýchlost vzku zložek sú učeé pomeom ch stechometckých koefcetov. plkujúc defícu ýchlost vzku zložky pe sytézu amoaku z dusíka a vodíka: N N, eakca N N N, eakca N H H, eakca H H H, eakca H NH NH, eakca NH NH NH, eakca NH

3 Stechometcké koefcety zložek, ktoé počas eakce zakajú (eaktaty) sú zápoé a vzkajúcch zložek (podukty) kladé, čo je aj logcké, ak uvážme, že ýchlosť vzku eaktata je zápoá (eaktaty sa počas chemckej eakce spotebúvajú) a ýchlosť vzku poduktu kladá (podukty počas chemckej eakce vzkajú). N -1 H -3 C NH3 Úpavou pedchádzajúceho vzťahu N N N N H H H H NH NH NH NH N H a podeleím ýchlostí vzku zložek ch stechometckým koefcetam: NH N H NH 3 Zo vzťahu je zejmé, že ýchlosť vzku zložky podeleá jej stechometckým koefcetom je pe všetky zložky eakce koštatá a azýva sa: ozsahom eakce ýchlosťou eakce pe dskotuály (petžtý, vsádzkový) poces a, výstup, vstup pe kotuály (epetžtý) poces. a. Výpočet ozsahu eakce N H NH3 N H NH Do eaktoa vstupujú dusíka a dusík (eaktat) sa spotebuje a 100 %. Z uvedeého vyplýva, že z eaktoa evystúp žady dusík. N N, výstup N, vstup N N

4 Keďže ozsah eakce je pe všetky zložky daej eakce koštatý, ovakú hodotu musíme dostať aj keby sme počítal ozsah eakce cez vodík a amoak. Zo vzťahu N H NH N H NH pe duhý eaktat (vodík) a podukt (amoak) vyplýva, že: 3 N N H H NH NH 3 N N N N -1 H -3 N H -6 mol NH3 4 mol N N - - H H NH3 3 NH 3 eóa potvdeá v pax... Úpavou defčého vzťahu a výpočet ozsahu eakce môžeme vypočítať možstvo vodíka a výstupe z eaktoa. H H 0 mol Výsledok je logcký, stačí s uvedomť, že a úplú spotebu dusíka ( móly) je potebé podľa stechometckej ovce, aplkujúc Záko stálych zlučovacích pomeov, 6 mólov vodíka. Pese to možstvo, ktoé do eaktoa podľa zadaa vstupuje... alogckým postupom s vypočítame možstvo vzkutého poduktu - amoaku a výstupe zo zaadea (do zaadea evstupuje žady amoak): NH 3 3C + 0 NH 3 0 C 3C C 4 mol C mol Študet, obazová fomáca poúkutá vašm zecam v blačej schéme "a chĺpok" koešpoduje s umecky vypočítaým hodotam.

5 "Mavé poaučee": k do zaadea vstupujú eaktaty v tom stom pomee látkových možstev (vď fomáce zo zadaa) v akom aj eagujú (kuk a stechometckú ovcu) ch stupeň pemey bude ovaký. V pípade, že zeagujú úple bude ch stupeň pemey ový jedej... ak ezeagujú úple, budú aj po eakc v tom stom pomee látkových možstev ako ped ňou. Posledej vetčke sa však čísele "pozeme blžše a zúbky" až v pípade, keď stupeň pemey lmtujúcej zložky bude meší ako jeda... b. Stupeň pemey vodíka Stupeň pemey (koveza) eaktata Stupeň pemey je podel možstva eaktata spotebovaého v chemckej eakc k možstvu eaktata, ktoé do eakce vstupuje. m m m α α m m, zeag, vstup, výstup, zeag, vstup, výstup vstup, vstup, vstup, vstup, α 01 0,1 Stupeň pemey sa vzťahuje a daý eaktat, e a eakcu ako ozsah eakce a je peto logcky defovaý le pe eaktaty. plkujúc defčý vzťah a výpočet stupňa pemey vodíka α zeag,. 3 vstup, 1 Kombácou defčých vzťahov a výpočet ozsahu eakce a stupňa pemey získame vzťa medz ozsahom eakce a stupňom pemey píslušého eaktata. α vstup, výstup, vstup,, výstup, vstup α m vstup, výstup, vstup,, výstup, vstup M m m M

6 m α α vstup,, vstup M Stupeň pemey vodíka môžeme vypočítať aj úpavou tohto vzťahu do podoby: α 1 6 mol -3 "Pozámočka": V pípade, že je zadaá koveza eakce (v %) a e stupeň pemey kokéteho eaktata, je koveza vzťahovaá a kľúčovú zložku (k), ktoá má byť vždy lmtujúcm eaktatom. Lmtujúc (kľúčový) eaktat Reaktat, ktoý sa spotebuje ako pvý, ak by eakca pebehla pe každý eaktat až do koca. Na základe jeho skutočej spoteby počas eakce sa potom dopočítava spoteba ostatých eaktatov a vzk poduktov. Každý eaktat má svoju chaaktestckú hodotu p ktoej by sa úple spoteboval. Reaktat s ajmešou chaaktestckou hodotou je lmtujúcm eaktatom. Už podľa hodôt stupňov pemey eaktatov sa dá logcky usúdť, že lmtujúcm eaktatom sú oba eaktaty - dusík aj vodík, akoľko ch stupeň pemey je ovaký. Výpočtom s to le oveíme. 1 ( 1) 6 ( 3) mol, vstup

7 "Pozámočka možo aj kožúšok p písomke zachaňujúca...": k pozáme le látkové (hmotosté) pomey možstev eaktatov a vstupe do eakce (systému), môžeme a zstee lmtujúceho eaktata zvolť "pomocé (fktíve)" ľubovoľé látkové možstvo jedého z eaktatov. Hodota duhého "pomocého" látkového možstva eaktata potom vyplýva zo zámeho pomeu možstev eaktatov podľa zadaa píkladu. eto pomocé zvoleé možstvá slúža le a učee lmtujúceho eaktata. Píklad: Do zaadea a výobu amoaku vstupujú dusík s vodíkom v mólovom pomee 1:4. Ktoý z ch je lmtujúcm eaktatom? Podľa zadaa pozáme le pome látkových možstev eaktatov, e ch skutočé možstvá a vstupe. ko "pomocé" možstvo dusíka ech je zvoleých 10 mólov. Zo zámeho pomeu a vstupe potom vyplýva, že "pomocé" možstvo vodíka je 40 mólov. Výpočtom chaaktestckých hodôt eaktatov sa dozveme, ktoý eaktat je lmtujúc (kľúčový). pomoc N 10 N pomoc ( 1) H 40 H ( 3) 10 mol mol Lmtujúcm eaktatom je dusík a jeho stupeň pemey bude vačší ako stupeň pemey vodíka, ktoý je v adbytku. c.eoetcký ozsah eakce eoetcký ozsah eakce je maxmálym možým ozsahom eakce, keď sa lmtujúc (kľúčový) eaktat v daej eakc úple spotebuje (α k 1). 0 1 k, výstup k, vstup k, vstup k, vstup k k k m 1 M Možstvo vstupujúceho lmtujúceho eaktata, ktoé by sa v eakc úple spotebovalo (α k α 1) sa azýva teoetcké možstvo eaktata k,vstup, vstup m k,vstup m, vstup Z defíce teoetckého možstva eaktata vyplýva, že teoetcké a skutočé možstvo lmtujúceho eaktata vstupupujúceho do eakce (systému) je ovaké. kvstup, k k

8 V ašom pípade sú dva lmtujúce eaktaty - dusík a vodík, a peto je možé pomocou oboch z ch vypočítať teoetcký ozsah eakce, akoľko pozáme ch vstupujúce možstvá, ktoé sú teaz záoveň aj ch teoetckým možstvam mol -3 d.eoetcké možstvá eaktatov a ch koefcety adbytkov. eoetcké možstvo eaktata je také možstvo lmtujúceho eaktata, ktoé by sa spotebovalo v eakc úple. Z uvedeého vyplýva, že: V pípade lmtujúceho eaktata je jeho skutoče pvedeé možstvo do systému a teoetcké možstvo ovaké., vstup k,vstup, vstup m, vstup m k,vstup m, vstup Pe eaktaty, ktoé sú v adbytku, je teoetcké možstvo meše ako ako skutoče pvedeé možstvo do eakce (systému). >,vstup, vstup m,vstup > m, vstup eoetcké možstvá eaktatov (dusíka a vodíka) s vypočítame z úpavy vzťahu a výpočet teoetckého ozsahu eakce. 1 ( ) ( ) mol Koefcet adbytku eaktata je defovaý ako podel skutočého možstva eaktata vstupujúceho do eakce (systému) k teoetckému možstvu eaktata. k vstup, m k k je eaktat lmtujúcou (kľúčovou) zložkou je koefcet adbytku lmtujúceho eaktata ový jedej bez ohľadu a to, aký je jeho stupeň pemey. Koefcet adbytku ekľúčovej (elmtujúcej) zložky je vždy väčší ako jeda. vstup, m k k Výsledky teóu le potvdzujú...

9 e. Látkové možstvo vystupujúcej plyej zmes a jej zložee. Látkové možstvo vystupujúcej plyej zmes a jej zložee sa dopočítajú z mateálovej blace eaktoa.!!! Záko zachovaa látkového možstva vo všeobecost eplatí, keď pebeha chemcká eakca. Počet zakajúcch esp. vzkajúcch mólov môže byť kladý, zápoý alebo ulový. Čle (eakčý čle, zdojový čle) v celkovej mateálovej blac doblacováva ľavú a pavú stau ovce. Môže byť kladý, zápoý, alebo ulový. Závsí to od pebehu chemckého pocesu opsaého píslušou stechometckou ovcou. N + 3 H NH N H NH, eak, eak 3, eak N H NH mol V pípade, že by sme blacoval systém v jedotkách hmotost, je teto čle (m ) ulový. Vyplýva to zo zákoa zachovaa hmotost (výmkou sú jadové eakce). Platí totž Záko zachovaa atómov. e sa "estata", le sa "popesúvajú" v chemckej eakc z eaktatov do poduktov... N + 3 H NH m m m N H NH, eakca, eakca 3, eakca M M M N H NH C, eakca, eakca 3, eakca 1 M 3 M M m g C

10 Mateálová blaca eaktoa: Zložee vystupujúceho púdu s dopočítame z mateálovej blace jedotlvých zložek. : 1 x 1 + x 3 x : x + x 3 x 3 6 mol -3 C: C x 3 x 3C C Mateálová blaca eaktoa sa môže pepísať (ak ám to tak lepše vyhovuje) do tabuľkovej fomy: Púdy 1 3 Zložee vystupujúceho púdu: Zložky : N 1 *x 1 * 3 *x 3 x : H *x * 3 *x 3 x C: NH 3 C * 3 *x 3C x 3C Σ "Mavé poaučee": Na výstupe zo sytému môžu byť teoetcky všetky blacovaé zložky, ktoé do eho vstupujú alebo sú poduktam eakčého pocesu. Č aj paktcky, posúdme podľa fomác vyplývajúcch zo zadaa a ásledých "mateálových" výpočtov.

11 M - R - Píklad 1 - moak : Do eaktoa vstupujú dusíka a 6 mol vodíka. V eaktoe pebeha exotemcká eakca s 50 pecetou kovezou. N + 3 H NH 3 Vypočítajte: a.rozsah eakce a stupeň pemey oboch eaktatov b.eoetcký ozsah eakce. c.eoetcké možstvá eaktatov a ch koefcety adbytkov. d. Látkové možstvo vystupujúcej plyej zmes a jej zložee. Poúkaá blačá schéma už vykesľuje "výstupú" budúcosť z eaktoa. K jej číselému "zhmoteu" sa postupe pepacujeme. lačá schéma: 1 x dusík REKOR 6 mol 3 vystupujúca plyá zmes x 1 - vodík 3 6 mol x x x 3C Zložky: dusík vodík C - amoak eakčý púd (fktívy) Koveza eakce je 50 % - á. Stupeň pemey lmtujúcej zložky je 0.5 α k 0.5

12 a. Výpočet ozsahu eakce α N H NH, vstup, eakt. 3 N H NH Stupeň pemey lmtujúcej zložky je 0.5 Do eaktoa vstupujú móly dusíka a 6 mólov vodíka. Koveza eakce je 50 % - á. V pípade, že je zadaá koveza eakce (v %) a e stupeň pemey kokéteho eaktata je koveza eakce vzťahovaá a kľúčovú zložku (k), ktoá má byť vždy lmtujúcm eaktatom. "Pozámočka"... Študet, "úfam" s vám ppomeúť pe vás už zaste dôvee záme mavé poaučee: k do zaadea vstupujú eaktaty v tom stom pomee látkových možstev (vď fomáce zo zadaa) v akom aj eagujú (kuk a stechometckú ovcu) ch stupeň pemey bude ovaký. V pípade, že zeagujú úple bude ch stupeň pemey ový jedej... Petože ám do eaktoa vstupujú oba eaktaty v tom stom pomee látkových možstev (fo zo zadaa) v akom aj eagujú (fo zo stechometckej ovce), N + 3 H NH N H N H Záoveň aj ch pome látkových možstev po eakc musí byť ovaký... je ch stupeň pemey ovaký ( α α 0,5) a oba musa byť záoveň aj lmtujúce (kľúčové) eaktaty. Výpočtom ch chaaktestckých hodôt, p ktoých by oba eaktaty úple zeagoval, keby eakca pebehla pe každý z ch až do koca, s to oveíme. 1 ( 1) 6 ( 3) mol Oba eaktaty sú lmtujúce...

13 Rozsah eakce sa vypočíta zo vzťahu medz ozsahom eakce a stupňom pemey píslušéhe eaktata. α 1 α 1 1 mol mol α 0.5 α mol b.eoetcký ozsah eakce eoetcký ozsah eakce je maxmálym možým ozsahom eakce, keď sa lmtujúc (kľúčový) eaktat v daej eakc spotebuje úple (α k 1). 0 1 k, výstup k, vstup k, vstup k, vstup k k k Možstvo vstupujúceho lmtujúceho eaktata, ktoé by sa v eakc úple spotebovalo (α k α 1) sa azýva teoetcké možstvo eaktata k,vstup, vstup m k,vstup m, vstup m kvstup, Z defíce teoetckého možstva eaktata vyplýva, že teoetcké a skutočé možstvo lmtujúceho eaktata vstupupujúceho do eakce (systému) je ovaké!!!! 1 M k k V ašom pípade sú dva lmtujúce eaktaty - dusík a vodík, a peto je možé pomocou oboch z ch vypočítať teoetcký ozsah eakce, akoľko pozáme ch vstupujúce možtvá, ktoé sú teaz záoveň aj ch možstvam teoetckým mol -3

14 d.eoetcké možstvá eaktatov a ch koefcety adbytkov. eoetcké možstvo eaktata je také možstvo lmtujúceho eaktata, ktoé by sa spotebovalo v eakc úple. Z uvedeého vyplýva, že: V pípade lmtujúceho eaktata je jeho skutoče pvedeé možstvo do systému a teoetcké možstvo ovaké., vstup k,vstup, vstup m, vstup m k,vstup m, vstup Pe eaktaty, ktoé sú v adbytku, je teoetcké možstvo meše ako ako skutoče pvedeé možstvo do eakce (systému).,vstup >, vstup m,vstup > m, vstup eoetcké možstvá eaktatov (dusíka a vodíka) s vypočítame z úpavy vzťahu a výpočet teoetckého ozsahu eakce. ( ) ( ) mol Koefcet adbytku eaktata je defovaý ako podel skutočého možstva eaktata vstupujúceho do eakce (systému) k teoetckému možstvu eaktata. k vstup, m k k je eaktat lmtujúcou (kľúčovou) zložkou je koefcet adbytku lmtujúceho eaktata ový jedej bez ohľadu a to, aký je jeho stupeň pemey. Koefcet adbytku ekľúčovej (elmtujúcej) zložky je vždy väčší ako jeda. vstup, m k k Výsledky teóu le potvdzujú...

15 e. Látkové možstvo vystupujúcej plyej zmes a jej zložee. Látkové možstvo vystupujúcej plyej zmes a jej zložee sa dopočítajú z mateálovej blace eaktoa.!!! Záko zachovaa látkového možstva vo všeobecost eplatí, keď pebeha chemcká eakca. Počet zakajúcch esp. vzkajúcch mólov môže byť kladý, zápoý alebo ulový. Čle (eakčý čle, zdojový čle) v celkovej mateálovej blac doblacováva ľavú a pavú stau ovce. Môže byť kladý, zápoý, alebo ulový. Závsí to od pebehu chemckého pocesu opsaého píslušou stechometckou ovcou. N + 3 H NH N H NH, eak, eak 3, eak N H NH 1 3 mol V pípade, že by sme blacoval systém v jedotkách hmotost, je teto čle (m ) ulový. Vyplýva to zo zákoa zachovaa hmotost (výmkou sú jadové eakce). Platí totž Záko zachovaa atómov. e sa "estata", le sa "popesúvajú" v chemckej eakc z eaktatov do poduktov... N + 3 H NH m m m N H NH, eakca, eakca 3, eakca M M M N H NH C, eakca, eakca 3, eakca 1 M 3 M M m C g

16 Mateálová blaca eaktoa: Zložee vystupujúceho púdu s dopočítame z mateálovej blace jedotlvých zložek. : 1 x 1 + x 3 x : x + x 3 x 3 6 mol -3 C: C x 3 x 3C 1 mol C - Mateálová blaca eaktoa v tabuľkovej fome: Púdy 1 3 Zložee vystupujúceho púdu: Zložky : N 1 *x 1 * 3 *x 3 x : H *x * 3 *x 3 x C: NH 3 C * 3 *x 3C x 3C Σ / 1/3 6-6 / 1/3!!! 3 / 3 1/3 Pome látkových možstev eaktatov a vstupe do systému je v tom stom mólovom pomee v akom podľa stechometckej ovce aj eagujú. Keďže lmtujúca zložka ezeaguje úple aj a výstupe zo systému musa byť oba eaktaty v tom stom pomee látkových možstev ako a vstupe. "Mavé poaučee ude sa už omeľajúce..." Na výstupe zo sytému môžu byť teoetcky všetky blacovaé zložky, ktoé do eho vstupujú alebo sú poduktam eakčého pocesu. Č aj paktcky, posúdme podľa fomác vyplývajúcch zo zadaa a ásledých "mateálových" výpočtov. Posledá veza tohto píkladu sa bude sažť modelovať beže používaú "mateálovo-blačú" výpočtovú klasku... Pvé dve "poúkuté" veze mal utužť a paktcky pecvčť "stučý kakajkový backoudík" úvodu mateálových blací s chemckou eakcou (eakcam), aby sa o stal pam súčasťou vašej geetckej výbavy...

17 M - R - Píklad 1 - moak 3: Do eaktoa vstupujú móly dusíka a 8 mólov vodíka. V eaktoe pebeha exotemcká eakca s 50 pecetou kovezou. N + 3 H NH 3 Vypočítajte: a.rozsah eakce. b. Stupeň pemey eaktatov. c.eoetcký ozsah eakce. d.eoetcké možstvá eaktatov a ch koefcety adbytkov. e. Látkové možstvo vystupujúcej plyej zmes a jej zložee. "Klaska" počítaa píkladov z mateálových blací kok Na základe pamych aj epamych fomác zo zadaa je "mateálová slová omáčka" tasfomovaá do podoby "čačaého obázčoka" blačej schémy... lačá schéma: 1 x 1 1 3? mol 1 - dusík x 3? x 3? x 3C? REKOR 8 mol 3 vystupujúca plyá zmes x 1 - vodík Zložky: dusík vodík? mol C - amoak eakčý púd (fktívy) Koveza eakce je 50 % - á. (stupeň pemey lmtujúcej zložky α k 0.5 )

18 . kok lačá schéma poskyte "vúce vytúžeé" fomáce a zostavee mateálovej blace. Stechometcká ovca (ovce) je dôležtá p zápse zdojových čleov (kuk zecam a stĺpec ) eaktatov a poduktov do mateálovej blace. Mateálová blaca eaktoa: Púdy Zložky x 1 1 : N 1 *x 1 (-1)* 3 *x 3-1?? 8 mol : H *x (-3)* 3 *x 3 x 1 8?? -3 C: NH 3 * 3 *x 3C? mol?? C Σ ?? Stechometcká ovca: N + 3 H NH3 1 3 Študet, úpme vám odpoúčam, aby ste s automatcky vedľa blace eaktata apísal záoveň aj vzťahy medz ozsahom eakce a stupňom jeho pemey, a teoetckým ozsahom eakce a teoetckým možstvom eaktata (vtedy je stupeň pemey eaktata ový samozejme jedej). Nemusa byť p počítaí ektoých píkladkov potebé avšak p ých vám veu môžu aj "zápočtový kožúšok" zacháť a "započať" víťazú mateálovú výpočtovú epopeju... α α, p, p "eoetcká" koveza (stupeň pemey) lmtujúceho eaktata sa vtedy ová 1... α 1

19 3. kok Učee lmtujúceho eaktata je možé a základe fomác zo zadaa. Pozáme vstupé látkové možstvá oboch eaktatov a ebude poblémom s čísele "vychutať " chaaktestcké hodoty látkových možstev oboch eaktatov p ktoých by úple zeagoval, keby eakca pebehla pe každý z ch až do koca. Výpočet chaaktestckých hodôt látkových možstev eaktatov mol mol -3 Z chaaktestckých hodôt eaktatov vyplýva, že lmtujúcm eaktatom je dusík a vodík je v adbytku vzhľadom a svoje teoetcké možstvo. Keďže koveza eakce sa vzťahuje a lmtujúcu (kľúčovú) zložku, je stupeň pemey dusíka ový kovez eakce a stupeň pemey vodíka je meší ako stupeň pemey dusíka. α 0.5 α < α 4. kok Výpočet ozsahu eakce Na výpočet ozsahu eakce sa može použť vzťah medz ozsahom eakce a stupňom pemey dusíka. α 1 1 x mol *x 1 α kok Výpočet eakčého člea a zdojových čleov eaktatov a poduktov Reakčý čle - 1 mol Zdojové čley C mol -3 mol

20 6. kok "Fály mateálovo-blačý hvzd"... Mateálovú blacu s dopočítame dosadeím už doteaz zámych hodôt a dopočítaím zvyšých z celkovej mateálovej blace a blací jedotlvých zložek... Záme už to hodoty... Púdy Zložky x 1 1 : N 1 *x 1 (-1)* 3 *x mol : H *x (-3)* 3 *x 3 x C: NH 3 * 3 *x 3C 1 mol C Σ Zložee vystupujúceho púdu: x 3 3 / x 3 3 / x 3C 3C / kok Stupeň pemey (koveza) vodíka Stupeň pemey vodíka sa može vypočítať buď úpavou vzťahu medz ozsahom eakce a stupňom pemey daého eaktata alebo z defčého vzťahu pe kovezu eaktata. α α α eac, 3 p, 0.375

21 8. "výpočtíkový ozlúčkový kôčk"... eoetcké možstvá eaktatov a ch koefcety adbytkov eoetcké možstvo eaktata je také možstvo lmtujúceho eaktata, ktoé by sa spotebovalo v eakc úple. Z uvedeého vyplýva, že: V pípade lmtujúceho eaktata je jeho skutočé pvedeé možstvo do systému a teoetcké možstvo ovaké., vstup k,vstup, vstup Pe eaktaty, ktoé sú v adbytku, je teoetcké možstvo eaktata meše ako ako skutoče pvedeé možstvo do eakce (systému).,vstup >, vstup eoetcké možstvá eaktatov (dusíka a vodíka) je možé vypočítať z úpavy vzťahu a výpočet teoetckého ozsahu eakce. 1 Oba vzťahy sú jedou ovcou a dvoch ezámych, teoetcké možstvá eaktatov a teoetcký ozsah eakce. Na vypočet teoetckých možstev eaktatov je uté ajpv vypočítať teoetcký ozsah eakce. eoetcký ozsah eakce je maxmálym možým ozsahom eakce, keď sa lmtujúc (kľúčový) eaktat v daej eakc spotebuje úple (α k 1). 0 1 k, výstup k, vstup k, vstup k, vstup k k k Možstvo vstupujúceho lmtujúceho eaktata, ktoé by sa v eakc úple spotebovalo (α k α 1) sa azýva teoetcké možstvo eaktata k,vstup, vstup m k,vstup m, vstup Z defíce teoetckého možstva eaktata vyplýva, že teoetcké a skutočé možstvo lmtujúceho eaktata vstupupujúceho do eakce (systému) je ovaké!!!! m 1 M kvstup, k k V ašom pípade je lmtujúcm eaktatom dusík a pomocou jeho vstupujúceho látkového možstva, ktoé je záoveň aj jeho teoetcké možstvo, s vypočítame teoetcký ozsah eakce

22 eoetcké možstvá oboch eaktatov sú potom: 1 6 mol Koefcet adbytku eaktata je defovaý ako podel skutočého možstva eaktata vstupujúceho do eakce (systému) k teoetckému možstvu eaktata. k vstup, k m vstup, m k je eaktat lmtujúcou (kľúčovou) zložkou, sú obe možstvá ovaké a koefcet adbytku lmtujúceho eaktata je ový jedej bez ohľadu a to, aký je jeho stupeň pemey. Koefcet adbytku ekľúčovej zložky je vždy väčší ako jeda. k k mol mol zazvol plačlvý zvoec a "eakčej ozpávočke" je koec...