Príklady na precvičovanie číselné rady a kritériá ich konvergencie a divergencie

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Príklady na precvičovanie číselné rady a kritériá ich konvergencie a divergencie"

Transcript

1 Príklady a precvičovaie číselé rady a kritériá ich kovergecie a divergecie Ústredým problémom teórie reálych číselých radov je vyšetrovaie ich kovergecie, resp divergecie Ak {a } = je daá postuposť reálych čísiel, potom hovoríme, že ekoečý číselý rad a := a + a + + a + ) = je kovergetý alebo tiež koverguje), ak existuje koečá limita tzv postuposti čiastočých súčtov {s } = radu ), ktorá je defiovaá ako s = a + a + + a = a k, N ) k= Príslušú limitu s := lim s potom azývame súčtom radu ) V opačom prípade, tj, ak postuposť {s } = má evlastú limitu, resp vôbec emá limitu, rad ) je divergetý diverguje) Spolu s radom ) sa často skúma i odpovedajúci rad z absolútych hodôt, tj, rad a 3) = Dá sa ľahko ukázať pomocou Cauchyho Bolzaovho kritéria uvedeého ižšie), že ak koverguje rad 3), potom koverguje i rad ) V takomto prípade hovoríme, že rad ) koverguje absolúte Opačá implikácia eplatí, tj, z kovergecie radu ) evyplýva kovergecia radu 3) O kovergetom rade ) takom, že k emu prislúchajúci rad 3) diverguje, povieme, že koverguje eabsolúte alebo aj relatíve Základé kritérium kovergecie číselých radov je Cauchyho Bolzaovo kritérium Cauchyho Bolzaovo kritérium Rad ) koverguje práve vtedy, keď pre každé kladé číslo ε existuje idex 0 taký, že pre každý idex 0 a pre každé m N platí a + + a + + a a +m < ε

2 Cauchyho Bolzaovo kritérium je uiverzále kritérium, tj, udáva utú i postačujúcu podmieku kovergecie radu Je však pomere ťažkopáde a praktické používaie a má hlave teoretický výzam Uvedieme teraz prehľad základých praktických kritérií kovergecie číselých radov Tieto kritéria umožňujú za istých predpokladov rozhodúť o kovergecii/divergecii radu ) Žiade z ich však ie je uiverzále v tom zmysle ako Cauchyho Bolzaovo kritérium) Nutá podmieka kovergecie radu/postačujúca podmieka divergecie radu Ak rad ) koverguje, potom lim a = 0 Ekvivalete, ak limita lim a je eulová, resp eexistuje, potom rad ) diverguje Porovávacie kritérium Nelimitá verzia: Nech a a b sú dva číselé rady s ezáporými člemi, ktoré spĺňajú a b pre skoro všetky idexy Potom platí b koverguje = a koverguje ekvivalete a diverguje = ) b diverguje Limitá verzia: Nech pre číselé rady a a b s ezáporými člemi existuje limita a L = lim, b L [0, ) { } Potom pre L 0, ) sa obidva rady z hľadiska kovergecie správajú rovako Pre L = 0 platí b koverguje = a koverguje ekvivalete a diverguje = ) b diverguje,

3 kým pre L = platí a koverguje = b koverguje ekvivalete b diverguje = ) a diverguje Podielové D Alembertovo) kritérium Nelimitá verzia: Nech a je číselý rad s eulovými člemi Potom platí ak lim sup a + a < = a koverguje absolúte; ak a + a pre skoro všetky = a diverguje Limitá verzia: Nech pre číselý rad a s eulovými člemi existuje limita L = lim a + a Potom rad a pre L < koverguje absolúte a pre L > diverguje Odmociové Cauchyho) kritérium Nelimitá verzia: Nech a je číselý rad Potom platí ak lim sup a < = a koverguje absolúte; ak a pre ekoeče veľa = a diverguje Limitá verzia: Nech pre číselý rad a existuje limita L = lim a Potom rad a pre L < koverguje absolúte a pre L > diverguje 3

4 Raabeho kritérium Nelimitá verzia: Nech a je číselý rad s kladými člemi Potom platí ak lim if a ) + > = a koverguje absolúte); a ak a ) + pre skoro všetky = a diverguje a Limitá verzia: Nech pre číselý rad a s kladými člemi existuje limita L = lim a ) + a Potom rad a pre L > koverguje absolúte a pre L < diverguje Itegrále Cauchyho) kritérium Nech pre rad a s ezáporými člemi existuje fukcia f : [, ) R s vlastosťami f je ezáporá a erastúca, f) = a pre každé N Potom rad a a evlastý itegrál fx) dx sa z hľadiska kovergecie správajú rovako Leibizovo kritérium pre alterujúce rady Nech pre {a } je erastúca postuposť s kladými člemi Potom alterujúci rad ) a = 4

5 koverguje práve vtedy, keď lim a = 0, tj, keď je spleá utá podmieka kovergecie Nasledujúce dve kritéria Dirichletovo a Abelovo patria medzi pokročilejšie techiky skúmaia radov Často sa využívajú a vyšetrovaie radov zo súčiu dvoch postupostí Poskytujú však iba postačujúce podmieky kovergecie, aviac ie ute absolútej Dirichletovo a Abelovo kritérium Nech {a } a {b } sú dve číselé postuposti, pričom ech {b } je mootóa Nech aviac je spleá aspoň jeda z asledujúcich podmieok Dirichlet) Postuposť čiastočých súčtov {s } radu a je ohraičeá a lim b = 0 Abel) Rad a koverguje a postuposť {b } je ohraičeá Potom rad a b koverguje ie však ute absolúte) Pozámka: Je užitočé si všimúť, ako avzájom súvisia podmieky v Dirichletovom kritériu a Abelovom kritériu Podmieka a postuposť {b } v Dirichletovom kritériu zaručuje jej ohraičeosť samy si dobre premyslite :)) V Abelovom kritériu túto požiadavku zoslabujeme iba a samotú ohraičeosť postuposti {b } premyslite si, že v skutočosti vďaka mootóosti {b } je toto ekvivaleté s existeciou limity lim b, ktorá však emusí byť ulová) Na druhej strae, s podmiekami kladeými a postuposť {a } je to prese aopak Kovergecia radu a tj, existecia koečej limity postuposti {s }) je silejší árok ako ohraičeosť jeho postuposti čiastočých súčtov {s } i toto si dobre premyslite :)) Celková účiosť oboch kritérii je teda viac-meej rovaká Samotý výber kokréteho kritéria závisí od tvaru daého radu, ilustujeme to a príkladoch Jedým zo základých ekoečých číselých radov je geometrický rad, ktorý má tvar a q, a, q R \ {0} 4) = 5

6 Nie je ťažké ukázať, že geometrický rad 4) koverguje absolúte) práve vtedy, keď jeho kvociet q spĺňa q < V tomto prípade máme a q = = a q 5) Ďalším zo základých radov je harmoický rad, tj, rad tvaru = 6) Teto rad je divergetý postuposť jeho čiastočých súčtov koverguje do plus ekoeča) apriek tomu, že je spleá utá podmieka kovergecie Divergecia harmoického radu 6) sa dá dokázať viacerými spôsobmi pozri Príklad 3 ižšie) Jede z ich ukazuje a zaujímavú súvislosť -tého čiastočého súčtu s harmoického radu s prirodzeým logaritmom l Kokréte, dá sa dokázať, že limita rozdielu γ := lim s l ) = lim k= ) k l existuje a je vlastá Reále číslo γ sa azýva Eulerova Mascheroiho koštata a objavuje sa v rozličých oblastiach matematiky i fyziky Hrubo povedaé, udáva o koľko sa líši ekoečý súčet harmoického radu od ekoečej hodoty l :) Z geometrického hľadiska číslo γ predstavuje presú hodotu chyby, akej sa dopustíme, keď obsah plochy pod grafom fukcie y = /x a itervale [, ) aproximujeme hodotou príslušého horého itegráleho súčtu vytvoreého pomocou deleia < < 3 < < < itervalu [, ) úplé premysleie a akresleie vhodého obrázka echávame a čitateľa :)) Tieto pozorovaia umožujú apríklad aproximovať pre veľké hodotu koečého súčtu k= výrazom γ + l O Eulerovej k Mascheroiho koštate sa dodes evie, či je racioála alebo iracioála :) Jej hodota vyčísleá a prvých 50 desatiých miest je γ =

7 Riešeé príklady Príklad Priamo podľa defiície vyšetrime kovergeciu radu = ) Riešeie: Pokúsime sa explicite vyjadriť -tý čiastočý súčet s uvedeého radu Všeobecý čle radu má tvar racioálej lomeej fukcie v premeej Jej rozkladom a parciále zlomky dostaeme Pre s,, potom máme s = k= ) = kk ) = k= k ) k Posledá suma sa zvyke ozačovať prívlastkom teleskopická, pretože všetky jej vútoré čley sa šťastou áhodou vzájome odčítajú :) Skutoče, s = ) + ) ) ) = Iheď už preto vidíme, že lim s =, a teda rad v zadaí príkladu je kovergetý so súčtom, tj, = ) = Príklad porovávacie kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = 7

8 Riešeie: Využijeme pozorovaie < ), N \ {} overte samy :)) V predchádzajúcom príklade sme dokázali, že rad = ) koverguje Preto podľa elimitého porovávacieho kritéria koverguje i rad v zadaí príkladu Príklad 3 Cauchyho Bolzaovo kritérium) Dokážme divergeciu harmoického radu = Riešeie: Využijeme dôkaz sporom Predpokladajme, že harmoický rad koverguje To podľa Cauchyho Bolzaovho kritéria zameá, že pre každé kladé číslo ε existuje idex 0 tak, že erovosť m < ε platí pre každé 0 a každé m N Zvoľme ε = /3 a ech 0 je k emu prislúchajúci idex V uvedeej erovosti iste môžeme zvoliť = 0 a m = 0 Dostaeme potom < 3 Nakoľko pracujeme s kladými číslami, môžeme odstráiť absolútu hodotu < 0 3 8

9 Každý čle súčtu a ľavej strae posledej erovosti je väčší aajvyš rový) ež zlomok 0 samy sa spresvedčte :)) Preto môžeme ľavu strau erovosti takto zmešiť < < Na ľavej strae posledej erovosti je však prese 0 čleov, takže máme 0 0 < 3 = < 3 spor!!! To zameá, že áš východiskový predpoklad o kovergecii harmoického radu bol esprávy Preto harmoický rad diverguje Príklad 4 porovávacie kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu si = Riešeie: Toto je typický príklad a použitie limitého porovávacieho kritéria Aby sme ašli vhodý rad a porovaie, pozrime sa, čo sa deje s člemi radu v zadaí príkladu pre veľké idexy Z reálej aalýzy fukcií jedej premeej vieme, že výraz si x sa pre maliké x v okolí uly) správa ako x, pretože lim x si x)/x = Nakoľko / 0 pre, máme odhad si pre dostatoče veľké To avádza a myšlieku porovať rad v zadaí príkladu s harmoickým radom / Naozaj, pretože platí si lim 9 =,

10 obidva rady sa z hľadiska kovergecie správajú rovako Teda rad si/) diverguje Hlavým fígľom bolo uvedomiť si, že rad v zadaí príkladu sa pre veľké správa ako harmoický rad, a preto teda aj diverguje pre kovergeciu/divergeciu radu je smerodajé to, čo sa deje s jeho člemi s obrovskými idexami) Príklad 5 porovávacie kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = l + ) Riešeie: K tomuto príkladu je možé pristúpiť dvomi spôsobmi, obidva využívajú základé vlastosti fukcie l x Z grafu fukcie l x je zrejmé, že pre každé kladé x platí erovosť l x < x samy sa presvedčte :)) Preto pre každé N máme l + ) < + + < l + ) Rad v zadaí príkladu je teda majoratý vzhľadom a harmoický rad Podľa elimitého porovávacieho kritéria preto diverguje Druhý spôsob je založeý a asymptotickom správaí fukcie l x to zameá, ako sa l x správa pre veľmi veľké x) Z Matematickej aalýzy I vieme, že fukcia l x rastie v okolí ekoeča pomalšie ako akákoľvek mociová fukcia x r s kladým expoetom r Prakticky teto okrídleý výrok hovorí samy overte ;)) Pre r = a x = + potom máme l x lim = 0 pre každé r > 0 x x r l + ) lim + = lim + l+) = 0 Posledá limita podľa limitého porovávacieho kritéria implikuje, že rad v zadaí príkladu diverguje dobre si to premyslite; táto limita hovorí, že rad 0

11 v zadaí je pre veľké idexy ekoečekrát väčší ako divergetý harmoický rad) Príklad 6 podielové kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu { φ), páre,, kde φ) := 6 6, epáre = Riešeie: Pre poriadok pozameajme, že sa bavíme o rade Na jeho vyšetrovaie chceme použiť podielové kritérium Skúmajme preto podiel a + /a { a + φ+) a = 6 + φ + ) /, páre, = = φ) 6 /3, epáre φ) 6 samy overte :)) Limita z daého podielu eexistuje, preto emôžeme použiť limitú verziu D Alembertovho kritéria Avšak platí lim sup a + a = <, a preto podľa elimitej verzie rad v zadaí príkladu koverguje absolúte) Príklad 7 podielové kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu =! Riešeie: V tomto prípade pre podiel a + /a dostávame po úpravách) ) a + a = + = = + ) +) + +)!!

12 A keďže lim a + a = lim + ) = e >, podľa limitého D Alembertovho kritéria usúdime, že rad v zadaí príkladu diverguje Príklad 8 odmociové kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = ) + Riešeie: Za účelom použitia Cauchyho odmociového kritéria preskúmajme výraz a Platí Keďže ) + a = = lim + = + + a = lim = <, podľa limitej verzie kritéria rad v zadaí príkladu koverguje absolúte) Príklad 9 odmociové kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu Riešeie: Pre všeobecý čle a tohto radu zrejme platí { /, epáre, a = /3, páre

13 V tomto prípade emôžeme použiť limitú verziu Cauchyho odmociového kritéria, akoľko { /, epáre, a = /3, páre, a teda limita lim a eexistuje Avšak máme lim sup a = / < Preto podľa elimitej verzie kritéria rad v zadaí príkladu koverguje absolúte) Príklad 0 odmociové kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = + ) Riešeie: V tomto prípade fuguje limitá verzia Cauchyho kritéria, akoľko platí lim a = lim + ) / = lim ) + Rad v zadaí príkladu preto koverguje absolúte) = < Príklad Raabeho kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu =! + ) + ) + 3) + ) Riešeie: Jedá sa o rad s kladými člemi Potrebujeme sa pozrieť a výraz a ) + a 3

14 Po úpravách postupe dostaeme a ) + = a Nakoľko platí lim = +)! +) +) +3) +) ++)! +) +) +3) +) ) = a ) + = lim a = >, podľa limitej verzie Raabeho kritéria rad v zadaí príkladu koverguje absolúte) Príklad Raabeho kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = 3 Riešeie: Postupujeme aalogicky ako v predchádzajúcom príklade Opäť máme rad s kladými člemi Platí a ) + a = +) 3 3 ) = 3/ + ) 3/ = [ + ) 3/ 3/] = [ + ) 3/ 3/] + ) 3/ + ) 3/ Ďalej máme lim a ) [ + + ) 3/ 3/] = lim = 3 a + ) 3/ > samy overte :)) To zameá, že rad v zadaí príkladu koverguje absolúte) 4

15 Príklad 3 ťažší) Raabeho kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = )! e Riešeie: Chceme aplikovať Raabeho limité kritérium Nechávame a čitateľa, aby overil, že platí :) a ) + = [ a e e + ) ] Naším cieľom je zistiť hodotu limity lim a ) + a = lim e [ e + ) ] Za týmto účelom vyšetríme limitu fukcie [ x lim x e e + ) x ] = lim x x e e + Jedá sa zrejme o eurčitosť typu 0/0, pričom čitateľ i meovateľ limitovaého zlomku je diferecovateľý v okolí ekoeča Môžeme preto použiť L Hospitalovo pravidlo Postupe dostávame medzivýpočty pre jedoduchosť vyechávame :)) = lim x e lim x e e + x + x ) x [ l + x x x ) x ) ] x+ = lim x e = lim x x x ) x [ ) e + x ] x) ) + x x e x l + x ) x+ x V posledej limite výraz + x) x /e koverguje do, kým pre limitu druhého zlomku platí l + lim x) ) ) x+ x = 0 0, l + L Hospital = lim x x+ x x ) x 5

16 ) x = lim x = x + Dostávame teda estraťte sa vo výpočtoch ;)) [ x lim x e e + ) x ] = x = To zameá, že existuje i limita príslušej postuposti s hodotou lim a ) [ + = lim a e e + ) ] = < Podľa limitého Raabeho kritéria potom rad v zadaí príkladu diverguje Príklad 4 Itegrále kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = e Riešeie: Toto je typický príklad a použitie itegráleho kritéria Na základe tvaru čleov vyšetrovaého radu uvažujme fukciu x fx) = e, x x [, ) Fukcia f je iste ezáporá a itervale [, ) Pomocou jej prvej derivácie sa môžeme ľahko presvedčiť, že f klesajúca a [, ) samy overte :)) Sú teda spleé všetky predpoklady itegráleho kritéria, a preto daý rad koverguje práve vtedy, keď koverguje evlastý itegrál fx) dx Elemeárou itegráciou dostaeme overte samy :)) fx) dx = e x x dx = e Preto i rad v zadaí príkladu koverguje absolúte) 6

17 Príklad 5 utá podmieka kovergecie) Dokážme idetity e a) lim!!) = 0 b) lim = 0 Riešeie: Teto príklad ilustruje aplikáciu teórie ekoečých číselých radov pri výpočte limít postupostí Využíva pozatok, že kovergecia radu úzko súvisí s limitou jeho -tého člea V prípade prvej limity uvažujme rad = Pomocou podielového kritéria sa ľahko ukáže jeho kovergecia samy overte :)) Z toho potom vyplýva, že limita jeho -tého člea musí byť ulová, tj, platí rovosť v a) Idetita v b) sa dokáže podobe Kovergeciu radu = e!!) sa pokúsime vyšetriť pomocou Cauchyho odmociového kritéria Máme a =!) Výraz je klesajúci vzhľadom a, akoľko =! ) + )!! = + ) + + }{{} toto je < <! pre každé N samy si dobre premyslite ;)) Preto platí erovosť To zameá, že a =! <! =, N \ {} lim sup a <, 7

18 a teda podľa elimitého Cauchyho kritéria skúmaý rad koverguje absolúte) Táto skutočoť áslede implikuje rovosť v b) detaily si samy zdôvodite :)) Príklad 6 Leibizovo kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = ) Riešeie: Poďme sa presvedčiť, či je vôbec možé použiť Leibizovo kritérium a vyšetrovaie predložeého radu Jedá sa o alterujúci rad, pričom postuposť {3 + )/ 3)} = je kladá a klesajúca, ako vyplýva z úpravy = Preto môžeme smelo aplikovať Leibizovo kritérium Podľa eho daý rad koverguje práve vtedy, keď spĺňa utú podmieku kovergecie Avšak 3 + lim 3 = 3 0 Preto rad v zadaí príkladu diverguje Príklad 7 Leibizovo kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = ) Riešeie: Postupujeme aalogicky ako v predchádzajúcom príklade Overeie použiteľosti Leibizovho kritéria echávame a čitateľa :) Zo skutočosti lim = 0 8

19 uzavrieme, že rad v zadaí koverguje, avšak eabsolúte prečo? :)) Príklad 8 absolúta/eabsolúta kovergecia) Vyšetrime kovergeciu radu = ) Riešeie: Podľa Leibizovho kritéria uvedeý rad koverguje samy overte :)) Chceme aviac zistiť, či táto kovergecia je i absolúta Za tým účelom sa pozrieme a odpovedajúci rad absolútych hodôt ) = = Teto rad koverguje, ako sme ukázali v Príklade Preto rad v zadaí príkladu koverguje absolúte = Príklad 9 absolúta/eabsolúta kovergecia) Vyšetrime kovergeciu radu ) = Riešeie: Predložeý rad koverguje samy overte :)) Príslušý rad absolútych hodôt je harmoický, ktorý diverguje Preto rad v zadaí koverguje eabsolúte Pozameajme, že teto rad sa často ozačuje ako Leibizov rad :) Príklad 0 absolúta/eabsolúta kovergecia) Vyšetrime kovergeciu radu )! = 9

20 Riešeie: Ukážeme, že uvedeý rad diverguje Využijeme elimité D Alembertovo kritérium a jede malý trik :) Platí po úpravách) a + a = ) +) +)! )! = + + V posledom výraze si mociu + apíšeme ako + ) + a použijeme biomickú vetu to je te trik; vyzerá dosť laco, ale je celkom užitočý :)) ) ) ) ) = + ) + = Ak v súčte a pravej strae v posledej rovosti echáme le prvé dva čley a a ostaté zabudeme, zrejme sa ám pravá straa zmeší A toto bude platiť pre každé N Vyplýva to z toho, že + > pre každé prirodzeé číslo, takže a pravej strae vždy budeme mať aspoň prvé tri čley dobre si to premyslite ;)) Ako zadarmo sme teda odvodili takúto roztomilú erovosť ) ) > + = + ), N 0 Jej aplikáciou potom dostaeme a + a = + + ) > = pre každý idex + + Podľa elimitej verzie podielového kritéria teda rad v zadaí príkladu diverguje Všimime si, že celý čas sme vlaste vyšetrovali kovergeciu/divergeciu príslušého radu absolútych hodôt a ukázali sme, že diverguje Pokúste sa zdôvodiť, prečo sme v tomto prípade mohli z divergecie radu absolútych hodôt tak ľahkováže usúdiť i divergeciu pôvodého radu, hoci vo všeobecosti to ie je možé zamerajte sa a posledú erovosť a jej súvislosť s utou podmiekou kovergecie radu v zadaí príkladu ;)) Príklad kovergecia/divergecia v závislosti a parametri) Vyšetrime kovergeciu radu ) p + = p 0

21 v závislosti a reálom parametri p Riešeie: Chceme zistiť, pre akú voľbu čísla p daý rad koverguje, resp diverguje K tomuto problému sa dá pristúpiť viacerými spôsobmi Najpriamočiarejší z ich je založeý a baálom pozorovaí, že uvedeý rad je geometrický s kvocietom q = p+ A o tom je záme, že koverguje práve vtedy, keď p q < Možia všetkých hodôt p, pre ktoré bude áš rad kovergovať, je preto určeá erovosťou p + p < Nechávame a čitateľa, aby sám overil, že pre p, /) uvedeý rad koverguje absolúte) a pre p [ /, ) diverguje :) Príklad kovergecia/divergecia v závislosti a parametri) Vyšetrime kovergeciu radu = v závislosti a reálom parametri x + 3 Riešeie: Na teto rad aplikujeme podielové kritérium za čle a teraz berieme celý výraz za sumou, aj s mociou x ) Platí po úpravách) a + a x +) = + x + +) 3 + x = 3 [ + ) + ] + ) 3 + ) x + 3 Podľa limitej verzie podielového kritéria rad v zadaí príkladu koverguje absolúte, ak x x <, resp diverguje, ak > Priebeže teda vieme, že pre x, ) uvedeý rad koverguje absolúte a pre x, ), ) diverguje Použité kritérium ám však edalo odpoveď a otázku, čo sa deje, keď x =, tj, keď x = alebo x = Takáto situácia je typická a je spôsobeá e-uiverzálosťou používaých kritérií, ako sme to spomeuli v x

22 úvode Prípady x = ± budeme musieť preskúmať osobite, a síce priamym dosadeím do radu v zadaí Pre x = dostaeme rad = + 3 = = + 3 Skúseé oko iheď zbadá, že teto rad sa pre veľké správa ako harmoický rad pre skutoče obrovské možo v kľude privrieť obe oči ad mrňavou jedotkou v čitateli ;)), a teda je divergetý V prípade x = máme alterujúci rad = + 3 ) = = ) + 3, o ktorom by áš juák Leibiz pohotovo vyhlásil, že koverguje, a to eabsolúte samy overte, apríklad i pomocou Príkladu 7 ;)) Môžeme teda uzavrieť, že rad v zadaí príkladu koverguje pre x [, ) a diverguje pre x, ) [, ) Naviac, pre x, ) sa jedá o absolútu kovergeciu, kým v bode x = rad koverguje eabsolúte Príklad 3 Dirichletovo kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = v závislosti a reálom parametri x si x Riešeie: Toto je typický príklad a ilustráciu použitia Dirichletovho kritéria Samy sa presvedčte, že dosiaľ používaé kritéria porovávacie, podielové, odmociové, Raabeho, itegrále) ie sú v tomto prípade použiteľé :-/ Nech x R je zafixovaé reále číslo V súlade s Dirichletovym kritériom a so zadaím príkladu položme a := si x, b :=, N

23 Postuposť {b } je zrejme mootóa a lim b = 0 Potrebujeme ešte ukázať, že koečý súčet s = a k = k= si kx = si x + si x + si 3x + + si x k= sa dá ohraičiť ezávisle a idexe tj, iba v závislosti a x) Pokúsime sa preto staoviť jeho hodotu pre kokréte a pre daé x) Budeme potrebovať klasickú goiometrickú idetitu ) ) α + β α β cos α cos β = si si, 7) platiacu pre každé α, β R jej dôkaz ie je ťažký; stačí si rozsíusovať výrazy a pravej stray a vykoať vhodé úpravy :)) Uvažujme ajprv prípad, keď číslo x ie je celočíselý ásobok π, tj, x lπ pre každé l Z Hodotu s vyásobíme výrazom si x všimime si, že za uvedeých predpokladov je si x 0, teda táto úprava je ekvivaletá) s si x = si x si kx = k= si x k= si kx Súčiy si x si kx, k {,, }, rozpíšeme pomocou idetity 7) s voľbou α := k + ) x, β := k ) x Postupe dostaeme Po dosadeí máme si x si kx = = s si x = [ cos k + ) x cos k ) ] x [ cos k ) x cos k + ) ] x k= [ cos k ) x cos k + ) ] x 3

24 Posledá suma je tzv teleskopická, tj, všetky vútoré čley sa vzájome odčítajú a ostae ám le prvý a posledý kosíus + cos s si x = [ cos x cos 3x + cos 3x cos 5x + cos 5x )x cos + )x ] = [ cos x ] + )x cos Na posledý výraz aplikujeme idetitu 7) s α := x/ a β := + )x/), pričom dostaeme po úpravách) s si x x = si + ) +)x x si ) +)x ) ) ) + )x x + )x = si si = si si Z posledej rovosti už vyplýva koečý výraz pre s ) si +)x si ) x s = si x x ) V prípade, ak x = lπ pre ejaké l Z, potom si kx = si klπ = 0 pre každé k {,, } prečo? :)), a teda s = 0 Pre súčet s teda platí fiály výsledok ) si +)x si ) x s = si kx = si x, x lπ, l Z k= 0, x = lπ, Pomocou tohto výsledku môžeme teraz odvodiť vhodé ohraičeie pre súčty s Kokréte, v prípade x lπ pre každé N dostávame si s = ) +)x si x si x ) = toto je {}}{ toto je ) { + )x }}{ si x ) si si x 4 si x }{{} ezávisí a

25 Prípad x = lπ je triviály samy si zdôvodite :)) Ukázali sme teda, že pre daé x R sú spleé všetky podmieky Dirichletovho kritéria Preto rad v zadaí príkladu koverguje ie však ute absolúte) pre každé reále x Príklad 4 Abelovo kritérium) Vyšetrime kovergeciu radu = si Riešeie: Už a prvý pohľad je vidieť, že i v tomto prípade so základými kritériami epochodíme :-/ Položme a := si, b :=, N Podľa výsledku z predchádzajúceho príkladu s voľbou x =, rad a = si koverguje Ďalej lim b = lim = samy overte :)), teda postuposť {b } je ohraičeá prečo? :)) Ostáva overiť mootóosť postuposti {b } Ukážeme, že pre idexy 3 je klesajúca V Matematickej aalýze I sa pri defiícii Eulerovho čísla e dokazuje, že pre každé N platí + ) < 3 Potom pre každé prirodzeé 3 máme erovosť + ) < samy si dobre premyslite :)) Po vhodých úpravách postupe dostaeme + ) <, + ) < /, + ) < + / ), ) +, 5

26 + ) + < = + + <, 3 Posledá erovosť zameá, že postuposť {b } je od idexu 3 klesajúca Rad v zadaí príkladu teda spĺňa všetky požiadavky Abelovho kritéria, a preto je kovergetý ie však ute absolúte) Nakoiec sa ešte struče zmieime o iečom, čomu sa hovorí sila kritéria kovergecie Teto pojem úzko súvisí so skutočosťou, že každé kritérium kovergecie samozrejme, okrem oslavovaého Cauchyho-Bolzaovho :)) má svoje slabiy, ktoré sa skôr či eskôr predsa le prejavia Prejavia sa v tom zmysle, že jedého pekého dňa sa objaví taký ekoečý a ekoeče diabolský rad, a ktorom si daé kritérium, dovtedy pyšé a eporaziteľé, vyláme všetky svoje zuby :/ Nuž a zhruba povedaé sila kritéria spočíva v tom, koľko takýchto pekelíkov dokáže okabátiť :) Hovoríme, že kritérium K je silejšie ež kritérium K, ak každý rad, ktorý zdoláme rozumej, o kovergecii/divergecii ktorého vieme rozhodúť) pomocou kritéria K, zdoláme i pomocou kritéria K dobre si to premyslite :)) Prakticky to ilustrujeme a kokrétych príkladoch Je záme, že Cauchyho odmociové kritérium je silejšie ako D Alembertovo podielové kritérium V Príklade 6 sme kovergeciu radu ukázali pomocou podielového kritéria Ak a teto rad aplikujeme odmociové kritérium, dostaeme φ) a = 6 = [φ)]/ = 6 / 6, 6 / 6, páre, epáre Keďže platí lim / = = lim 6 /, existujú i limity z príslušých vybraých postupostí, pričom lim páre / = = lim 6 / epáre dôklade si to premyslite :)) To ale zameá, že existuje i lim a a má hodotu [φ)] / lim a = lim = < 6 6 i toto si dobre premyslite :)) Teda o kovergecii daého radu vieme rozhodúť i podľa odmociového kritéria samozrejme s odpoveďou, že koverguje 6

27 :)) Zoberme si teraz rad z Príkladu 9 O ňom sme pomocou odmociového kritéria ukázali, že koverguje Pokúsme sa teraz a teto rad použiť podielové kritérium Máme samy overte :)) Z toho vyplýva, že a + a = lim sup a + a 3 ), páre, 3 3), epáre =, lim if a + a = 0, a + a > pre každé páre, a + < pre každé epáre a samy sa presvedčte :)) Vidíme teda, že emôžeme použiť ai elimité po- a dielové kritérium, a ai limité podielové kritérium limita lim + a eexistuje, prečo? :)) Chudák D Alembert je a teto rad jedoducho prikrátky, evie rozhodúť, či daý rad koverguje alebo diverguje : Vo všeobecosti sa skutočosť, že Cauchyho odmociové kritérium je silejšie ako D Alembertovo podielové kritérium, dá dokázať a základe erovostí lim if a + a lim if a lim sup a lim sup a + a ktoré platia pre každú eulovú postuposť {a } = pokúste sa premyslieť si, ako :)) Väčší silák ež D Alembert je i Raabe Dokoca je iekedy i silejší ako veľký Cauchy Zoberme si apríklad celkom eviý rad z Príkladu Kým D Alembert i Cauchy ho budú le tak rozpačito požužlávať samy sa o tom presvedčte ;)), veľký kápo Raabe ho zhlte ako jedohubku, ako sme toho boli svedkami :) Avšak karta sa môže i obrátiť Z duelu v Príklade 0 vyjde z ašich troch mušketierov víťaze jedie Cauchy, Raabe a D Alembert odídu s dlhými osmi :) Skutoče, pre teto rad totiž máme samy overte :)) a + a = = ) +, páre, 8, epáre Z toho potom dostávame rovako overte samy :)) lim sup a + a =, lim if a + a = 8, teda lim 7 a + a, eexistuje

28 a + a < pre každé páre, a + a > pre každé epáre Nemôžeme preto použiť žiadu z verzií D Alembertovho kritéria Ďalej ) ) lim sup a + a =, lim if a + a =, ) a teda lim a + a eexistuje a + a a + a Zlyháva teda i Raabeho kritérium ) > pre každé páre, ) < pre každé epáre Neriešeé príklady Pomocou vhodého kritéria vyšetrite kovergeciu daých radov a) = + + b) = arctg c) = + d) = si π 3 e) = g)!) = )! f) = h) ) = arctg i) =! + [l+)] + j) = m) = l k) = ) = + + ) l 3 l) ) = 3+ o) = /π p) = ) q) = si + ) π r) = ) + l+) 8

29 Zistite, ktoré rady kovergujú absolúte/eabsolúte a) si = b) ) 6 = ) 4 c) = ) ) ) ) e) = ) tg d) = ) l f) = ) l 3 Vyšetrite kovergeciu radov v závislosti a reálom parametri x a) = e x b) = l x c) = x e x 4 Pomocou itegráleho kritéria preskúmajte kovergeciu tzv zovšeobeceého harmoického radu p = v závislosti a reálom expoete p 5 Dokážte divergeciu radu v Príklade 3 využitím odhadu! e /e), platiacom pre každé N, a výsledku z predchádzajúcej úlohy 6 Pomocou Raabeho kritéria vyšetrite kovergeciu radu ) 3 5 ) 4 6 ) = Zároveň ukážte, že D Alembert je a teto rad prikrátky :) 7 Presvedčte sa, že s harmoickým radom si podielový D Alembert ai odmociový Cauchy evedia rady Zároveň ukážte, že ho apoko zmáke Raabe, ale bude to tak adoraz :) 8 Vyšetreím vhodých číselých radov dokážte daé rovosti a) lim!) = 0 b) lim 9 4)! = 0

30 9 Pomocou Dirichletovho kritéria ukážte, že alterujúci rad ) = koverguje v zhode s výsledkom Príkladu 9) 0* Okrem odmociového a itegráleho kritéria pochádza od Cauchy i ďalšie zaujímavé kritérium kovergecie radov V aglicky písaej literatúre sa ozačuje ako Cauchy codesatio test a hovorí toto Nech {a } = je ezáporá a erastúca postuposť reálych čísiel Potom rad a koverguje práve vtedy, keď koverguje rad = a =0 symbol a ozačuje čle uvažovaej postuposti s idexom ) Naviac, v prípade kovergecie oboch radov platia pre ich súčty s := a, S := = a erovosti S/ s S Pomocou tohto kritéria vyšetrite kovergeciu zovšeobeceého harmoického radu z úlohy 4 v závislosti a expoete p V prípade kovergecie radu odhadite aj jeho súčet * Nech {s } = je postuposť čiastočých súčtov harmoického radu Pomocou pozatku, že existuje vlastá limita =0 lim s l ) pozri do úvodých statí), dokážte divergeciu harmoického radu Výzva pre odvážlivcov: Pokúste sa dokázať existeciu uvedeej limity :) Nebojte sa do toho pustiť :) S tým, čo doteraz z matematiky viete, si bohate vystačíte Pozore si prečítajte pokec v úvode k tomuto problému, je v ňom skrytý ávod, ako a to ;)) * Nech {p } = je postuposť všetkých prvočísiel, tj, p =, p = 3, p 3 = 5, p 4 = 7, p 5 =, O tejto postuposti platí výsledok slávej tzv prvočíselej vety, ktorý predpovedal už 5-ročý budúci pric matematiky C F Gauss a ktorý 30

31 takmer o sto rokov eskôr ezávisle a sebe dokázali matematici J Hadamard a Ch J de la Valleé-Poussi :) Kokréte, platí lim p l = Pomocou tohto pozatku dokážte divergeciu ekoečého radu = = p Teto rad má moho zaujímavých vlastostí Napríklad výzamá Mertesova veta presejšie, druhá Mertesova veta) hovorí, že limita ) M := lim l l p k k= existuje a je koečá :) Reále číslo M sa azýva Meisselova Mertesova koštata a má približú hodotu M Premyslite si, že i teto výsledok ukazuje divergeciu daého radu 3* Pomocou vhodého kritéria rozhodite o kovergecii radu cos = 4* Dokážte, že asledujúce tvrdeie je dôsledkom Abelovho kritéria Ak rad a koverguje, potom i rad a koverguje Išpirujte sa výsledkom a postupom v Príklade 4 ;) 5** Vyšetrite kovergeciu radu = + ) + 3

3. prednáška. Komplexné čísla

3. prednáška. Komplexné čísla 3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie komplexné čísla, postupnosti a funkcie

Príklady na precvičovanie komplexné čísla, postupnosti a funkcie Príklady a precvičovaie komplexé čísla, postuposti a fukcie Príklad 1 Vypočítajte: Riešeé príklady a) 1 + i 1 i 1 i 1 + i, b) 1 + i)6, c) 1 + i Riešeie: a) Elemetárym vypočtom dostaeme 1 + i 1 i 1 i 1

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Príklady na precvičovanie Fourierove rady Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru

Διαβάστε περισσότερα

Limita postupnosti II.

Limita postupnosti II. JKPo09-T List Limita postuposti II. Mgr. Jaa Králiková U: Pojem ity by si už mal pozať. Teraz si zopakujeme a rozšírime aše pozatky. Ž: Ak máme daú postuposť {a } =, ktorej hodoty sa blížia k ejakému číslu

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Madaras Prvočísla

Tomáš Madaras Prvočísla Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,

Διαβάστε περισσότερα

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV Bratislava Marti Varísky UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

Διαβάστε περισσότερα

Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA

Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA Uiverzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikálí fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA Vladislav Gajdošík Kozistecia a asymptotická reprezetácia odhadu LWS Katedra pravděpodobosti a matematické statistiky Vedúci diplomovej

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Polynómy, algebraické rovnice, korene a rozklad racionálnej funkcie. priesvitka 1

Polynómy, algebraické rovnice, korene a rozklad racionálnej funkcie. priesvitka 1 Polyómy, algebraické rovice, koree a rozklad racioálej fukcie priesvitka Polyómy Defiícia: Polyóm -tého stupňa premeej x (komplexej) je defiovaý vzťahom k P( x) = a0 + ax+ ax +... + ax = akx kde a0, a,...,

Διαβάστε περισσότερα

Algebraické štruktúry I algebraické štruktúry, grupa, základné vlastnosti grupy, morfizmy

Algebraické štruktúry I algebraické štruktúry, grupa, základné vlastnosti grupy, morfizmy 6. kapitola Algebraické štruktúry I algebraické štruktúry, grupa, základé vlastosti grupy, morfizmy 6. Biáre operácie Jede z častých prístupov v matematike je kombiovať elemety možiy, pričom sa požadujú

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

Katedra informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR.

Katedra informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR. Katedra iformatiky Fakulty matematiky, fyziky a iformatiky Uiverzity Komeského v ratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR Eduard Toma RTISLV 008 OSH EDURD TOMN OSH PREDHOVOR 4 PREHĽD OZNČENÍ 5 ZÁKLDY MTEMTICKEJ

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

Postupnosti. Definícia :

Postupnosti. Definícia : Postuposti Defiícia : Postuposť je fukcia, ktorej defiičým oborom je možia všetkých prirodzeých čísel alebo jej podmožia typu { 1,,3... k }. Postuposť defiovaú a možie všetkých prirodzeých čísel, azývame

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

1 Koeficient kovariancie

1 Koeficient kovariancie Koreláciou rozumieme vzájomý lieáry vz tah závislos t) dvoch áhodých premeých X a Y 1. Teto vz tah môˇze by t priamy tj. s rastúcimi hodotami jedej premeej rastú hodoty druhej premeej a aopak alebo epriamy

Διαβάστε περισσότερα

Integrovanie racionálnych funkcií

Integrovanie racionálnych funkcií Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie

Διαβάστε περισσότερα

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE. Matematici vo vetách a definíciách

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE. Matematici vo vetách a definíciách UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE Mrek Vrg Luci Záhumeská Mtemtici vo vetách defiíciách NITRA 008 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED KATEDRA MATEMATIKY Mrek Vrg Luci

Διαβάστε περισσότερα

priradí skalár ( αβ, ) C sa nazýva skalárny súčin vtedy a len vtedy, ak platia tieto 4 axiómy:,

priradí skalár ( αβ, ) C sa nazýva skalárny súčin vtedy a len vtedy, ak platia tieto 4 axiómy:, 2. predáška lieára algebra II 2. predáška Lieára algebra II skaláry súči, orma, metrika, ortogoálosť, ortoormálosť, ortogoály doplok, lieáre operátory, maticová reprezetácia, hodosť a defekt operátorov

Διαβάστε περισσότερα

Regresná analýza x, x,..., x

Regresná analýza x, x,..., x Regresá aalýza Základé pojmy Regresá aalýza skúma fukčý vzťah (priebeh závislosti), podľa ktorého sa meí závisle premeá Y pri zmeách ezávislých veličí x, x,..., x k. x = ( x, x,..., x ) i i i i T Y = (Y,

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk

Διαβάστε περισσότερα

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE

Διαβάστε περισσότερα

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus 1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových

Διαβάστε περισσότερα

Limity okolo nás. T (konečná) = 0, U (konečná) = mgr, max. max

Limity okolo nás. T (konečná) = 0, U (konečná) = mgr, max. max Obsh Obsh Úvod 6 Limit okolo ás 7 Limit fukcie Limit rcioálch fukcií Limit ircioálch fukcií 8 5 Limit goiometrických cklometrických fukcií 5 6 Limit epoeciálch logritmických fukcií 7 Limit hperbolických

Διαβάστε περισσότερα

Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus

Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus KrAv11-T List 1 Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus RNDr. Jana Krajčiová, PhD. U: Najprv si zopakujme, ako znie definícia logaritmu. Ž: Ja si pamätám, že logaritmus súvisí

Διαβάστε περισσότερα

Planárne a rovinné grafy

Planárne a rovinné grafy Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený

Διαβάστε περισσότερα

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák Prednáška 6 6.1. Fourierove rady Základná myšlienka: Nech x Haφ 1,φ 2,...,φ n,... je ortonormálny systém v H, dá sa tento prvok rozvinút do radu x=c 1 φ 1 + c 2 φ 2 +...,c n φ n +...? Ako nájdeme c i,

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II Zbierka riešených a neriešených úloh Anna Grinčová Jana Petrillová Košice 06 Technická univerzita v Košiciach Fakulta

Διαβάστε περισσότερα

JKPo10-T List 1. Nekonečné rady. Mgr. Jana Králiková

JKPo10-T List 1. Nekonečné rady. Mgr. Jana Králiková JKPo0-T List Nekonečné rady Mgr. Jana Králiková U: Ernest Hemingway povedal: Najľahší spôsob ako stratiť dôveru a úctu mladých je dávať im nekonečné rady. Ž: Poskytnete mi nekonečné rady o nekonečných

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

Zložené funkcie a substitúcia

Zložené funkcie a substitúcia 3. kapitola Zložené funkcie a substitúcia Doteraz sme sa pri funkciách stretli len so závislosťami medzi dvoma premennými. Napríklad vzťah y=x 2 nám hovoril, ako závisí premenná y od premennej x. V praxi

Διαβάστε περισσότερα

Reálna funkcia reálnej premennej

Reálna funkcia reálnej premennej (ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od

Διαβάστε περισσότερα

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY FOURIEROVE RADY - PRÍKLADY BAKALÁRSKA PRÁCA 2012 Marti TEFÁNIK UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.

Διαβάστε περισσότερα

Funkcie - základné pojmy

Funkcie - základné pojmy Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =. Súčtové vzorce Súčtové vzorce sú goniometrické hodnoty súčtov a rozdielov dvoch uhlov Sem patria aj goniometrické hodnoty dvojnásobného a polovičného uhla a pridám aj súčet a rozdiel goniometrických funkcií

Διαβάστε περισσότερα

Spojitosť a limity trochu inak

Spojitosť a limity trochu inak Spojitosť a limity trochu inak Štefan Tkačik Abstrakt Spojitosť funkcie alebo oblastí je základným stavebným kameňom matematickej analýzy. Pochopenie jej podstaty uľahčí chápanie diferenciálneho a integrálneho

Διαβάστε περισσότερα

Ján Buša Štefan Schrötter

Ján Buša Štefan Schrötter Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako

Διαβάστε περισσότερα

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť

Διαβάστε περισσότερα

6. Mocniny a odmocniny

6. Mocniny a odmocniny 6 Moci odoci Číslo zýve oceec (leo zákld oci), s zýv ociteľ (leo epoet) Číslo s zýv -tá oci čísl Moci s piodzeý epoeto pe ľuovoľé eále číslo pe kždé piodzeé číslo je v ožie eálch čísel defiová -tá oci

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Teória pravdepodobnosti

Teória pravdepodobnosti 2. Podmienená pravdepodobnosť Katedra Matematických metód Fakulta Riadenia a Informatiky Žilinská Univerzita v Žiline 23. februára 2015 1 Pojem podmienenej pravdepodobnosti 2 Nezávislosť náhodných udalostí

Διαβάστε περισσότερα

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti 4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

Kombinatorické identity Peter πtr Korcsok

Kombinatorické identity Peter πtr Korcsok Kobatorcké detty Peter πtr Korcsok ØÖ Øº Tátopredáškapredvádzazákladékobatorckéetódydokazovaa V prvej čast je každá techka struče popísaá a dopleá jedoduchý rešeý príklado, druhú časť poskytuje čtateľov

Διαβάστε περισσότερα

Ohraničenosť funkcie

Ohraničenosť funkcie VaFu05-T List Ohraničenosť funkcie RNDr. Beáta Vavrinčíková U: V bežnom živote sa často stretávame s funkciami, ktorých hodnot sú určitým spôsobom obmedzené buď na celom definičnom obore D alebo len na

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita. Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [

Διαβάστε περισσότερα

x x x2 n

x x x2 n Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol

Διαβάστε περισσότερα

Analýza vlastností funkcií mierky a waveletov v ortogonálnom prípade. - funkcia mierky a wavelet spĺňajúca relácie zmeny rozlíšenia

Analýza vlastností funkcií mierky a waveletov v ortogonálnom prípade. - funkcia mierky a wavelet spĺňajúca relácie zmeny rozlíšenia Aalýza vlastostí fucií miery a waveletov v ortogoálom prípade Ozačeie: ϕ ( t), ψ ( t) - fucia miery a wavelet spĺňajúca relácie zmey rozlíšeia h ( ), g ( ) - zjedodušeé ozačeie oeficietov pre zmeu rozlíšeia

Διαβάστε περισσότερα

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2 Obsah Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Označenia Euklidovské vektorové priestory 3 Skalárny súčin 3 Gram-Schmidtov ortogonalizačný proces 8 Kvadratické formy 6 Definícia a základné vlastnosti 6 Kanonický

Διαβάστε περισσότερα

Obyčajné diferenciálne rovnice

Obyčajné diferenciálne rovnice (ÚMV/MAN3b/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 14.3.2013 Úvod patria k najdôležitejším a najviac prepracovaným matematickým disciplínam. Nielen v minulosti, ale aj v súčastnosti predstavujú

Διαβάστε περισσότερα

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8 Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................

Διαβάστε περισσότερα

Pravdepodobnosť a štatistika

Pravdepodobnosť a štatistika Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Pravdepodobosť a štatistika pozámky z predášok letého semestra predmetu Pravdepodobosť a štatistika predáša: RDr. Valéria Skřiváková, CSc. Verzia. júla 003 : Zostavil

Διαβάστε περισσότερα

Pravdepodobnosť a štatistika

Pravdepodobnosť a štatistika Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Pravdepodobosť a štatistika ( pozámky z predášok letého semestra predmetu Pravdepodobosť a štatistika predáša: RNDr. Valéria Skřiváková, CSc. Verzia. júla 003 : Zostavil

Διαβάστε περισσότερα

Signály operácie (OPAKOVANIE) Základné operácie: +, -, *, /,,, urychlenie, spomalenie, posun signalov, otočenie signálov... Pokročilé operácie

Signály operácie (OPAKOVANIE) Základné operácie: +, -, *, /,,, urychlenie, spomalenie, posun signalov, otočenie signálov... Pokročilé operácie Sigály operácie (OPKOVNIE) Základé operácie: +, -, *, /,,, urychleie, spomaleie, posu sigalov, oočeie sigálov... Pokročilé operácie Operácia Vysledok SN sigály DN sigály Skaláry Čislo súči ,, Korelácia,

Διαβάστε περισσότερα

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú Pomocný text Číselné obory Číselné obory Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú ľudia začali vnímať. Abstrakcia spočívala v tom, že množstvo, ktoré sa snažili

Διαβάστε περισσότερα

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin 2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi

Διαβάστε περισσότερα

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY 1. ZÁKLADNÉ POJMY Normovaným lineárnym priestorom (NLP) nazývame lineárny (= vektorový) priestor X nad telesom IK, na ktorom je daná nezáporná reálna funkcia : X IR + (norma)

Διαβάστε περισσότερα

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla Prirodzené čísla Doteraz sme sa vždy uspokojili s tým, že sme pod množinou prirodzených čísel rozumeli množinu N = { 1, 2,3, 4,5, 6, 7,8,9,10,11,12, } Túto množinu sme chápali intuitívne a presne sme ju

Διαβάστε περισσότερα

Obsah. 1.1 Základné pojmy a vzťahy Základné neurčité integrály Cvičenia Výsledky... 11

Obsah. 1.1 Základné pojmy a vzťahy Základné neurčité integrály Cvičenia Výsledky... 11 Obsah Neurčitý integrál 7. Základné pojmy a vzťahy.................................. 7.. Základné neurčité integrály............................. 9.. Cvičenia..........................................3

Διαβάστε περισσότερα

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium Imrich Pokorný Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium Strana 1 z 48 1 Nepresnosť numerického riešenia úloh 4 1.1 Zdroje chýb a ich klasifikácia................... 4 1.2 Základné pojmy odhadu

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 1 Elementárny kalkulus

Matematika 1 Elementárny kalkulus Matematika Elementárny kalkulus Úvod Prehl ad. Tieto poznámky obsahujú podklady k prednáške Matematika na špecializácii Aplikovaná informatika: jedná sa o 2 dvojhodinových prednášok doplnených dvojhodinovými

Διαβάστε περισσότερα

Teória funkcionálneho a logického programovania

Teória funkcionálneho a logického programovania Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Teória fucionálneho a logického programovania (poznámky z prednášok z akademického roka 2002/2003) prednáša: Prof. RNDr. Peter Vojtáš, DrSc. 2 TEÓRIA FUNKCIONÁLNEHO A

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov ALGEBRA Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov Definícia Množinu považujeme za určenú, ak vieme o ľubovoľnom objekte rozhodnúť, či je alebo nie je prvkom množiny. Množinu určujeme

Διαβάστε περισσότερα

Uhol, pod ktorým sa lúč láme závisí len od relatívnych indexov lomu dvojice prostredí a od uhla dopadu podľa Snellovho zákona. n =

Uhol, pod ktorým sa lúč láme závisí len od relatívnych indexov lomu dvojice prostredí a od uhla dopadu podľa Snellovho zákona. n = Lom svetla. Lom svetla hraolom, optickým kliom a plaparalelou doštičkou Záko lomu Na rozhraí dvoch prostredí sa svetelý lúč láme tak, aby prešiel dráhu z bodu A do bodu B za ajkratší možý čas. Teda v opticky

Διαβάστε περισσότερα

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií Ma-Go-2-T List Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií RNDr. Marián Macko U: Predstav si, že ti zadám hodnotu jednej z goniometrických funkcií. Napríklad sin x = 0,6. Vedel by si určiť

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA S MATEMATICÁ OLYMPIÁDA skmo.sk 2008/2009 58. ročník Matematickej olympiády Riešenia úloh IMO. Nech n je kladné celé číslo a a,..., a k (k 2) sú navzájom rôzne celé čísla z množiny {,..., n} také, že n

Διαβάστε περισσότερα

AerobTec Altis Micro

AerobTec Altis Micro AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp

Διαβάστε περισσότερα

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický

Διαβάστε περισσότερα

DAI01 GUNČAGA, J: Limitné procesy v školskej matematike. Dizertačná práca, FPV UKF Nitra, 2004

DAI01 GUNČAGA, J: Limitné procesy v školskej matematike. Dizertačná práca, FPV UKF Nitra, 2004 DAI0 GUNČAGA, J: Limitné procesy v školskej matematike. Dizertačná práca, FPV UKF Nitra, 2004 Obhájená na FPV UKF Nitra.. 2004 2 Obsah Súčasný stav problematiky v školskej matematike 5. Pedagogické východiská.........................

Διαβάστε περισσότερα

1-MAT-220 Algebra februára 2012

1-MAT-220 Algebra februára 2012 1-MAT-220 Algebra 1 12. februára 2012 Obsah 1 Grupy 3 1.1 Binárne operácie.................................. 3 1.2 Cayleyho veta.................................... 3 2 Faktorizácia 5 2.1 Relácie ekvivalencie

Διαβάστε περισσότερα

ZÁPISKY Z MATEMATICKEJ ANALÝZY 1

ZÁPISKY Z MATEMATICKEJ ANALÝZY 1 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied 4 3 4 n 6 4 3 2 3 2 4 3 6 5 6 7 3 4 2 3 3/5 /2 2/5 /3 /4 /5 /0 d 0/ /0 /5 /4 /3 2/5 6 3 2 3 2 6 5 6 7 3 4 2

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2013/2014 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/27

Διαβάστε περισσότερα

1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín:

1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín: 1. Komplexné čísla Po preštudovaní danej kapitoly by ste mali byť shopní: poznať použitie a význam komplexnýh čísel v elektrikýh obvodoh rozumieť pojmom reálna a imaginárna časť, imaginárna jednotka, veľkosť,

Διαβάστε περισσότερα

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Výpočet hmotnostného zlomku, látkovej koncentrácie, výpočty zamerané na zloženie roztokov CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov

Διαβάστε περισσότερα