Limita postupnosti II.
|
|
- Ξανθίππη Καζαντζής
- 7 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 JKPo09-T List Limita postuposti II. Mgr. Jaa Králiková U: Pojem ity by si už mal pozať. Teraz si zopakujeme a rozšírime aše pozatky. Ž: Ak máme daú postuposť {a } =, ktorej hodoty sa blížia k ejakému číslu a, tak práve toto číslo a azývame ita postuposti. U: Dobre. Potrebujeme ale upresiť, čo to zameá, že čley postuposti sa blížia k ejakému a. To vyjadruje defiícia ity postuposti: Postuposť {a } = má itu a R práve vtedy, keď ku každému číslu ε > 0 existuje také číslo 0 N, že pre všetky prirodzeé čísla 0 platí Zapisujeme to takto: a a < ε. a = a. a = a ε > 0 0 N, 0 : a a < ε U: Vieš ako sa ájde ita ejakej postuposti? Ž: Áo. Najprv sa vypočítajú hodoty iekoľkých prvých čleov postuposti alebo sa arysuje graf a odhade sa, k akému číslu sa asi čley blížia. U: Ale to astačí. Je potrebé aj dokázať, že odhaduté číslo a je aozaj itou postuposti. Ž: Teto dôkaz sa robí pomocou defiície tak, že sa rieši erovica a a < ε. U: Prese tak. Hľadá sa, pre ktoré prirodzeé číslo je táto erovosť spleá. Pri hľadaí ity sa však dá postupovať aj iak. Ž: Nebolo by od veci vedieť aj ejaký jedoduchší postup. U: Dobre je pozať dve veci:. ity iektorých základých postupostí,. vlastosti, ktoré umožňujú upraviť daú postuposť a iektorú základú. Ž: A ktoré sú to tie základé postuposti? U: Zatiaľ to bude koštatá postuposť {k} = a postuposť prevráteých hodôt { }. = Ž: Všetky čley koštatej postuposti majú rovakú hodotu k, takže táto hodota bude aj itou koštatej postuposti. A prevráteé hodoty prirodzeých čísel sa pre rastúce blížia k ule, takže ita postuposti prevráteých hodôt je 0. U: Výbore. Platí k = k a = 0.
2 JKPo09-T List Ž: A teraz ešte tie vlastosti, pomocou ktorých vypočítam itu každej postuposti. U: Každej určite ie. Aby si mohol vypočítať itu ejakej postuposti musia byť spleé určité predpoklady. Ž: A už sa to zamotáva. U: Ai ie. Tie predpoklady sú takéto: Nech sú daé dve kovergeté postuposti {a } = a {b } =. Na pojem kovergetosť sa ešte pamätáš? Ž: Kovergetá postuposť je taká, ktorá má koečú itu. U: Dobre. Tak ech a = a a b = b, pričom a, b R. Potom sú kovergeté aj postuposti {a + b } =, {a b } =, {c a } =, {a b } = a platí: Limita súčtu dvoch kovergetých postupostí sa rová súčtu ich ít. (a + b ) = a + b = a + b Limita rozdielu dvoch kovergetých postupostí sa rová rozdielu ich ít. (a b ) = a b = a b Limita ásobku kovergetej postuposti sa rová ásobku jej ity. (c a ) = c a = c a, c R Limita súčiu dvoch kovergetých postupostí sa rová súčiu ich ít. (a b ) = a b = a b Ak avyše platí, že každý čle postuposti {b } = je rôzy od uly a aj jej ita je rôza od uly, tak: Limita podielu dvoch kovergetých postupostí sa rová podielu ich ít. a = b a b = a b, N : b 0, b 0 Ž: Ako mi takéto pravidlá pomôžu pri výpočte ít? U: Ukážeme si to a príkladoch: Vypočítaj itu postuposti {a } =, ak: a) a = 3 +, b) a =.
3 JKPo09-T List 3 Ž: a) Zapíšem si čo mám vypočítať: U: Výraz 3 + Ž: To je jedoduché: rozdeľ a dva zlomky. 3 + ( 3 = + ) ( = 3 + ) U: Máš vypočítať itu súčtu dvoch kovergetých postupostí - koštatej postuposti a postuposti prevráteých hodôt. Ž: Limita súčtu sa rová súčtu ít, takže: = 3 + = = 3. U: Dobre. Rovako by si postupoval, keby si mal v čitateli rozdiel. Le by si využil pravidlo pre itu rozdielu. Poďme si ukázať výpočet druhej ity. Ž: b) Zapíšem si čo mám vypočítať: U: Toto je postuposť druhých mocí prevráteých hodôt. A mocia ie je ič ié ako súči. Ž: Aha, takže to zapíšem ako súči dvoch rovakých čiiteľov a využijem pravidlo pre itu súčiu: ( = ) = = 0 0 = 0. U: Správe. Pravidlo pre súči si mohol využiť, pretože sa ásobili dve kovergeté postuposti. Rovako by si postupoval, keby jede čiiteľ bol koštatou postuposťou. Ž: Vtedy by sme využili pravidlo pre itu ásobku kovergetej postuposti. U: Správe. A ešte jeda pripomieka: Pravidlo pre itu súčtu sa dá rozšíriť a ľubovoľý koečý počet sčítacov. Pravidlo pre itu súčiu sa dá rozšíriť a ľubovoľý koečý počet čiiteľov. Príklady a výpočty rôzych ít ájdeš v riešeej časti. U: Pozáš aritmetickú a geometrickú postuposť? Ž: Pravdaže. Aritmetická postuposť {a } = je daá prvým čleom a a difereciou d. Každý jej čle sa dá vypočítať podľa vzorca: a = a + ( ) d. U: Dobre. Kedy je aritmetická postuposť kovergetá? Ž: Uf. To eviem.
4 JKPo09-T List 4 U: A vieš ako závisí mootóosť a ohraičeosť aritmetickej postuposti od diferecie d? Ž: Takto: - ak je d > 0, tak je postuposť rastúca, zdola ohraičeá prvým čleom a zhora eohraičeá. - ak je d < 0, tak je klesajúca, zhora ohraičeá prvým čleom a zdola eohraičeá. U: Áo. V oboch týchto prípadoch je postuposť divergetá. Ostala ešte jeda možosť. Ž: - ak je d = 0, tak je aritmetická postuposť koštatá a ohraičeá zhora aj zdola. U: Áo. A každá koštatá postuposť je kovergetá. Limitou je vtedy hodota prvého člea. Pozri si asledujúce zhrutie: Pre aritmetickú postuposť platí: a = + pre d > 0, a = pre d < 0, a = a pre d = 0. U: A teraz sa porozprávame o geometrickej postuposti. Ž: Geometrická postuposť {a } = je daá prvým čleom a a kvocietom q. Každý jej čle sa dá vypočítať podľa vzorca: a = a q. U: S mootóosťou a ohraičeosťou geometrickej postuposti je to trošku komplikovaejšie. Povieme si le, kedy je kovergetá a kedy divergetá. Ž: Kovergetá je určite vtedy, ak je kvociet q =. Vtedy je geometrická postuposť koštatá. U: Správe. Kovergetá je aj vtedy, ak q (, +). Hodoty čleov sa blížia k ule - buď le z jedej stray, ak je kvociet ezáporý alebo z oboch, ak je záporý. Ž: A čo ostaté hodoty kvocieta? U: Geometrická postuposť je divergetá pre q >. Diverguje do plus ekoeča, ak má kladý prvý čle alebo diverguje do míus ekoeča, ak má záporý prvý čle. Ž: Rozumiem. Ak je prvý čle kladý a kvociet je väčší ako, tak všetky ďalšie hodoty budú stále väčšie a väčšie. Preto je evlastá ita plus ekoečo. A ak je prvý čle záporý a budem postupe ásobiť kladým kvocietom, väčším ako, tak všetky čley budú záporé a budú sa blížiť hodote míus ekoečo. U: Ostala ám možosť, že q. V takom prípade čley postuposti striedajú zamieka a ita postuposti eexistuje. Ž: Prečo? U: Ak je a 0 a q =, tak čley postuposti adobúdajú le dve možé hodoty a a a. Postuposť je divergetá a emá itu. A ak je q <, tak čley postuposti majú stále väčší a väčší rozptyl, vzďaľujú sa od hodoty prvého člea a obe stray. Postuposť je tiež divergetá a emá itu.
5 JKPo09-T List Ž: Mohli by sme si to zhrúť? U: Samozrejme. Pozri si asledujúci rámček: Ž: To je sila! Ako to využijem? Pre geometrickú postuposť platí: a = + pre q >, a > 0, a = pre q >, a < 0, a = a pre q =, a = 0 pre q <, a eexistuje pre q. U: Aritmetická postuposť je, čo sa ít týka, málo zaujímavá. Ale vďaka pozatkom o geometrickej postuposti budeš vedieť vypočítať ity expoeciálych výrazov. Ukážeme si to. Zisti, či ( je ) postuposť {a } = kovergetá alebo divergetá, ak: a) a =, ( ) b) a =. Ž: a) Postuposť je kovergetá, ak má itu. Pokúsim sa ju vypočítať: ( ) U: Postuposť je geometrická, s prvým čleom a = a kvocietom q =. Hodota kvocietu je z itervalu (, +). V takom prípade je ita postuposti rová ule. Ž: Takže ( ) = 0. Postuposť má itu, teda je kovergetá. A to je všetko? U: Áo. Hodoty čleov sa predsa stále zmešujú, blížia sa k ule. Ž: b) Opäť si zapíšem čo mám vypočítať: ( ) Je to ako v príklade a). Kvociet je q =, takže postuposť je kovergetá. U: To ie je pravda. Postuposť je daá úple iak. Uprav si ajprv výraz ( ) tak, aby jeho expoet ebol záporé ale prirodzeé číslo.
6 JKPo09-T List 6 Ž: To sa prevráti hodota zlomku, ktorý umocňujem: ( ) = ( ) = A teraz čo? U: Toto je geometrická postuposť s prvým čleom a = a kvocietom q =. Takáto postuposť je divergetá, jej čley divergujú do plus ekoeča. Ž: Takže itu má, evlastú: = +. Ž: Na čo sú ám vlaste ity potrebé? U: Vo vyššej matematike sa ity vyskytujú často. V difereciálom a itegrálom počte, pri zisťovaí ohraičeosti fukcií, pri riešeí priebehu fukcií... To všetko sa ešte le budeš učiť. Ale spomeiem ti dve veci, o ktorých si už určite počul: π a e. Ž: Číslo π sa volá Ludolfovo číslo. Má približú hodotu 3, Používa sa a výpočet obvodov a obsahov okrúhlych útvarov. Číslo e sa azýva Eulerovo číslo a je to základ prirodzeých logaritmov. Jeho približá hodota je, U: Obe hodoty sú zaujímavé tým, že ich desatiý rozvoj je ekoečý a eperiodický. Takéto čísla azývame iracioále. Ž: A ako s tým súvisí ita? U: Obvod jedotkovej kružice k, teda takej, ktorej polomer je, sa vypočíta podľa vzorca O k = π. Ak sa do tejto kružice vpisujú pravidelé -uholíky, tak ich obvody tvoria pre rastúce rastúcu a ohraičeú postuposť. Ž: Áo, zdola je ohraičeá obvodom rovostraého trojuholíka vpísaého do kružice a zhora obvodom samotej kružice. U: Prese tak. Rovako si môžeš vytvoriť postuposť obvodov pravidelých -uholíkov opísaých tejto kružici. Dostaeš klesajúcu a ohraičeú postuposť. Ž: Zhora ohraičeú obvodom rovostraého trojuholíka. Každý ďalší -uholík bude mať vždy meší obvod. Zdola je táto postuposť ohraičeá obvodom kružice. U: Hodota π je itou postuposti obvodov pravidelých vpísaých -uholíkov aj pravidelých opísaých -uholíkov. Samoté číslo π je polovicou tejto ity: π = O vp = O op. Ludolfovo číslo je pomeovaé podľa holadského matematika Ludolpha va Zeulea, ale s myšliekou vpísaých a opísaých -uholíkov prišiel už staroveký matematik a fyzik Archimedes. Preto sa mu iekedy hovorí Archimedovo číslo. Ž: Peké. A čo Eulerovo číslo? U: Svoj ázov má podľa švajčiarskeho matematika Leoharda Eulera a je defiovaé takto: ( e = +. )
7 JKPo09-T List 7 Ž: Chcel by som byť ako Leohard alebo Ludolph a vymyslieť ejakú očú moru pre študetov. U: Nič ti v tom ebrái. V dvoch častiach tejto témy (Limita postuposti I. a Limita postuposti II.) sme si priblížili pojem, defiíciu, výpočty ít postupostí a ich využitie. Odporúčam ti pozrieť sa aj a príklady v riešeej časti.
8 JKPo09- List 8 Príklad : Nech a = 4 a b = 7. Použitím viet o operáciách s itami vypočítajte: a) (a b ), b) (a b + 8), c) 4a b, d) a b +. U: Aké vety o operáciách s itami pozáš? Ž: Viem, že ita súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku a aj podielu dvoch postupostí sa rová súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku alebo podielu ít týchto dvoch postupostí. U: Zabudol si a jede dôležitý predpoklad. Limity tých dvoch postupostí musia existovať. Ž: Aha, áo. Postuposti musia byť kovergeté. U: A ak chceš použiť pravidlo pre itu podielu, musíš mať zaručeé, že všetky čley postuposti v meovateli, aj jej ita, sú eulové. Môžeme prejsť a príklady. Ž: a) Postuposti {a } = a {b } = sú kovergeté, ich ity sú daé koečé čísla. Dosadím si čísla 4 a 7 do výrazu (a b ) a vypočítam jeho hodotu. U: A za čo budeš dosadzovať? Ž: Predsa za a a b. U: Čísla 4 a 7 ale epredstavujú hodoty -tých čleov a a b, ale hodoty ít jedotlivých postupostí. Ž: Tak čo mám robiť? U: Použitím vety pre itu rozdielu postupostí ajprv dostaeš: Teraz využiješ vetu pre itu ásobku: (a b ) = a b = a b Tieto ity sú daé. Teraz už môžeš dosadzovať: = 4 7 = 6. Ž: b) Mám vypočítať (a b + 8). Zvládem to sám. Najprv použijem pravidlo pre itu súčtu a potom pravidlo pre itu súčiu: (a b + 8) = (a b ) + 8 = a b + 8
9 JKPo09- List 9 Hodoty ít sú daé, môžem ich dosadiť. Limita koštatej postuposti sa rová koštate 8: = = 36. U: Výbore. Prejdime a ďalší príklad. 4a Ž: c) Mám vypočítať. Predpokladám, že postuposť {b } = má le eulové čley, b jej ita je tiež eulová, takže môžem použiť pravidlo pre itu podielu: 4a = b 4a b teraz v čitateli aj meovateli zlomku použijem pravidlo pre itu ásobku a potom už dosadím hodoty ít: 4 a = = 4 4 b 7 = 8. U: Veľmi dobre. Ostala ám posledá ita. a Ž: d) Mám vypočítať. To bude ľahké. Najprv použijem pravidlo pre itu podielu, b + v čitateli potom využijem pravidlo pre itu rozdielu a v meovateli pre itu súčtu. U: Ukáž mi to radšej rovo a príklade. Ž: Takže: a b + = (a ) (b + ) = U: V meovateli máš ešte itu ásobku. Ž: A to je ásobok ity, takže pokračujem: a b + U: Šlo ti to veľmi dobre. = a b + = 4 7+ =. Úloha : Daé sú také kovergeté postuposti {a } = a {b } =, že a = 0 a b =. Vypočítajte: a) (a ) 3, b) (a + b ), a b c). a b Výsledok: a) 000, b) 64, c) 3.
10 JKPo09- List 0 Príklad : Použitím vhodých úprav a viet o operáciách s itami vypočítajte: a) 3 +, b) U: Aké pravidlá pre počítaie s itami pozáš? Ž: Viem, že ita súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku a aj podielu dvoch postupostí sa rová súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku alebo podielu ít týchto dvoch postupostí. Pri podieli musíme mať v meovateli postuposť s eulovými člemi a eulovou itou. U: Zabudol si a jede dôležitý predpoklad. Limity tých dvoch postupostí musia existovať. Ž: Aha, áo. Postuposti musia byť kovergeté. U: Pri výpočte ít sa iekedy tieto pravidlá edajú použiť priamo, ale až po vhodej algebraickej úprave predpisu postuposti. Ž: A to už prečo? U: Práve kvôli tomu, že v predpise postuposti ie sú kovergeté postuposti. Ukážeme si to a príklade. Ž: a) Mám vypočítať. Ak použijem pravidlá pre ity dostaem: 3 + ( ) 3 + = = (3 + ) 3 + = 3 +. U: To je prese to, o čom som hovoril. V čitateli aj v meovateli zlomku si došiel až k ite z rastúcej a eohraičeej postuposti {} =. Ž: Tá je divergetá, diverguje do plus ekoeča. Takže sa daá ita edá vypočítať? U: Dá. Ale ajprv musíme urobiť úpravu, ktorá sa používa pri výpočte ít v tvare podielu mohočleov s premeou. Ž: Čo sa už dá urobiť so zlomkom? Veď sa už edá viac zjedodušiť. 3 + U: Čitateľ aj meovateľ zlomku vydelíme ajvyššou mociou premeej, ktorá sa v zlomku achádza. Ž: V ašom prípade to bude? U: Áo. Vyásobíme teda celý zlomok 3 + zlomkom s hodotou v tvare : 3 + = 3 + = 3 + = 3 + Ž: Vydelili ste každý čle v čitateli aj v meovateli premeou. Nezdá sa mi, že by sa to ejak zjedodušilo.
11 JKPo09- List U: Cieľom ie je výraz zjedodušiť, ale upraviť ho tak, aby obsahoval predpisy le kovergetých postupostí. Ž: A to už máme? U: Pozri sa sám. V čitateli je súčet koštaty a postuposti prevráteých hodôt. V meovateli je rozdiel koštaty 3 a ásobku postuposti prevráteých hodôt. Ž: Samé kovergeté postuposti. U: Takže teraz už pravidlá pre počítaie s itami môžeš použiť. Ž: Dostaem: 3 + = 3 + = 3 + = 3 + U: Zatiaľ dobre. Limita postuposti prevráteých hodôt je ula, takže môžeš vyčísliť aj to. Ž: = = = 3. U: Výbore. Le zopakujem, že sme použili úpravu, pri ktorej sme čitateľa aj meovateľa vydelili ajvyššou mociou premeej. Budeš to potrebovať aj v asledujúcom príklade. + 3 Ž: b) Mám vypočítať, ale mám tam ejaké divergeté postuposti U: Vydeľ čitateľa aj meovateľa ajvyššou mociou premeej, ktorá sa tam achádza. Ž: To je : = = = U: Áo. Teraz máš v čitateli aj v meovateli už le kovergeté postuposti. Postuposť prevráteých hodôt prirodzeých čísel je ulová a jej ásobok alebo kladá mocia je tiež ulovou postuposťou. Ich ita je teda 0. Ž: Takže využijem pravidlá pre počítaie s itami a dostaem: U: Správe. = = = 4 =. Úloha : Vypočítajte Výsledok:.
12 JKPo09-3 List Príklad 3: Použitím vhodých úprav a viet o operáciách s itami vypočítajte: a) ( + ), b) ( + + ). U: Aké vety o operáciách s itami pozáš? Ž: Viem, že ita súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku a aj podielu dvoch postupostí sa rová súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku alebo podielu ít týchto dvoch postupostí. Pri podieli musíme mať v meovateli postuposť s eulovými člemi a eulovou itou. U: Zabudol si a jede dôležitý predpoklad. Limity tých dvoch postupostí musia existovať. Ž: Aha, áo. Postuposti musia byť kovergeté. U: Pri výpočte ít sa iekedy tieto pravidlá edajú použiť priamo, ale až po vhodej algebraickej úprave predpisu postuposti. Ukážeme si to a príklade. Ž: a) Mám vypočítať ( + ). Naozaj emôžem použiť žiade pravidlo, lebo apríklad ( ) =. Ako mám teda postupovať? U: Ukážeme si úpravu používaú pre postuposť s iracioálymi výrazmi s premeou pod odmociou. Ž: Prese to tam mám. U: Celá úprava smeruje k odstráeiu druhej odmociy vo výraze +. Pomôže ti zámy vzorec (A B) (A + B) = A B. Ž: Vzorec pozám, ale eviem ako mi pomôže. U: Môžeš ho zapísať v tvare A B = A B A + B. Ak teraz položíš A = + a B =, tak druhú odmociu odstráiš. Skús to! Ž: ( ( + + ) ) + = = = ++. Veď je to ešte horšie, odmociu mám teraz v meovateli! U: Neboj sa. Použijeme úpravu vhodú pri výpočte ity postuposti v tvare podielu mohočleov s premeou. Vydelíme čitateľa aj meovateľa zlomku ajvyššou mociou premeej, ktorá sa tam vyskytuje. Ž: V ašom zlomku je ajvyššia mocia. U: Veruže ie. Druhú mociu tam síce máš, ale pod odmociou. Takže ajvyššou mociou premeej je le prvá mocia. Ž: Takže vydelím čitateľa aj meovateľa zlomku premeou : = + + = + + = + + Pri deleí odmociy v meovateli som využil to, že =.
13 JKPo09-3 List 3 U: Dobre. Teraz už môžeme použiť pravidlá pre počítaie s itami. = Ž: Ďalší príklad už skúsim sám. ) = ( + + = =. Ž: b) Mám vypočítať ( + + ). Opäť využijem vzorec A B = A B A + B, pričom A = + a B = + : ( ) ( + ) ( + ) + + = == U: A už le posledá úprava. Vydeľ čitateľa aj meovateľa ajvyššou mociou premeej. Ž: To je teraz? U: Nie. Premeú máš pod odmociou. Takže jej ajvyššia mocia má expoet. Ž: Najvyššia mocia je teda vlaste druhá odmocia. No dobre: = = U: Ak si teraz uvedomíš, že postuposti { }, { = majú itu rovú ule, tak môžeš dopočítať itu takto: = } = a { = 0. = } = sú postuposti, ktoré Úloha : Vypočítajte ( 4 + ). Výsledok:.
14 JKPo09-4 List 4 Príklad 4: Použitím vhodých úprav a viet o operáciách s itami vypočítajte: 3 a) + 3, b) 4. + U: Aké pravidlá pre počítaie s itami pozáš? Ž: Viem, že ita súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku a aj podielu dvoch postupostí sa rová súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku alebo podielu ít týchto dvoch postupostí. Pri podieli musíme mať v meovateli postuposť s eulovými člemi a eulovou itou. U: Zabudol si a jede dôležitý predpoklad. Limity tých dvoch postupostí musia existovať. Ž: Aha, áo. Postuposti musia byť kovergeté. U: Pri výpočte ít sa iekedy tieto pravidlá edajú použiť priamo, ale až po vhodej algebraickej úprave predpisu postuposti. Ukážeme si to a príklade. Ž: a) Mám vypočítať sú plus ekoečo. Zameá to, že aj Postuposti { } = a {3 } = sú divergeté, ich ity = +? U: Nie, zameá to le, že pravidlá pre operácie s itami emôžeš použiť. Ale môžeš si výraz upraviť tak, aby ho tvorili predpisy le kovergetých postupostí. Ž: Ako? U: Čitateľa aj meovateľa zlomku si vydeľ -tou mociou väčšieho základu. Ž: V ašom prípade je to 3. Takže: = = = 3 + U: Dobre. Ďalej využi pravidlo pre podiel mocí s rovakým expoetom. Dostaeš tak výraz, v ktorom sú predpisy le kovergetých postupostí. Budeš môcť využiť pravidlá pre počítaie s itami. Ž: Tak ajprv podiel mocí s rovakým expoetom sa rová mocie podielu: = ( ) = + 3 ) + ( 3 = 0 + =. U: Výbore. Využil si, že postuposť {( } 3) je kovergetá, jej ita je 0. Okrem ej = bol v zlomku už le predpis koštatej postuposti {} =. Jej ita je. Prejdi a príklad b).
15 JKPo09-4 List Ž: b) Mám vypočítať. V čitateli aj v meovateli mám predpisy samých 4 + divergetých postupostí, takže ajprv použijem ejakú algebraickú úpravu. Leže, mám tam iele rôze základy ale aj rôze stupe mocí. Čím mám teraz deliť? U: Stále platí, že delíš mociou s ajväčším základom. A čo sa stupňa mociy týka, môžeš si vybrať či to bude, alebo +. Ja ti odporúčam vybrať si te ajižší stupeň. Ž: Dobre. Vydelím teda čitateľa aj meovateľa mociou 4 : = 4 + Niečo sa mi vykráti a dostaem: = = = = A teraz čo? U: Uprav si čitatele a meovatele malých zlomkov tak, aby obsahovali rovaký stupeň mociy. Potom využi pravidlo pre podiel mocí. Ž: Pokúsim sa. = ( ) ( ) = ( ) = ( ) ) }, {6} = a U: V tomto výraze máš predpisy už le kovergetých postupostí { ( Ž: {} =. Môžeš použiť pravidlá pre počítaie s itami. Úloha : Vypočítajte: = a), b) 3 4 Výsledok: a), b) 3. ( ) 6 + ( ) = = =
16 JKPo09- List 6 Príklad : Použitím vhodých úprav a viet o operáciách s itami vypočítajte: a), [ b) ( + ) + 3 ( + ) + ( + ) + + ( + ) U: Aké pravidlá pre počítaie s itami pozáš? Ž: Viem, že ita súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku a aj podielu dvoch postupostí sa rová súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku alebo podielu ít týchto dvoch postupostí. Pri podieli musíme mať v meovateli postuposť s eulovými člemi a eulovou itou. U: Zabudol si a jede dôležitý predpoklad. Limity tých dvoch postupostí musia existovať. Ž: Aha, áo. Postuposti musia byť kovergeté. U: Pri výpočte ít sa iekedy tieto pravidlá edajú použiť priamo, ale až po vhodej úprave predpisu postuposti. Ukážeme si to a príklade Ž: a) Mám vypočítať. to je veľmi jedoduché. Ak si rozdelím daý zlomok a súčet malých zlomkov , tak dostaem súčet predpisov samých kovergetých postupostí prevráteých hodôt. Ich ity sú uly, takže aj výsledá ita je ula. Hotovo. U: To bolo rýchle a espráve. Ž: Prečo? Veď som le využil pravidlo pre itu súčtu kovergetých postupostí. U: Áo, ale toto pravidlo platí le pre súčet koečého počtu kovergetých postupostí. V daom príklade je ale počet zlomkov ekoečý. Ž: A teraz čo? U: Teraz treba použiť ejakú úpravu, ktorá ti daý výraz zmeí tak, aby si pravidlá pre počítaie s itami mohol použiť. Ž: Tak už ma eapíajte. U: Všimi si čitateľa zlomku. Máš v ňom súčet prvých prirodzeých čísel. Vieš ho vypočítať? Ž: Jasé. Použijem vzorec pre súčet prvých čleov aritmetickej postuposti s prvým čleom a difereciou : ] = ( + ). U: Výbore. Nahraď teda v ite súčet výrazom ( + ). Ž: ( + ) + = = ( = + )
17 JKPo09- List 7 Vykrátim a môžem využiť pravidlá pre počítaie s itami: ( = + ) = + = + = + 0 =. [ Ž: b) Mám vypočítať ]. Teraz sa už achytať e- ( + ) + 3 ( + ) + + ( + ) dám. Nemôžem itu celého výrazu rozdeliť a súčet ít z jedotlivých zlomkov, lebo tých sčítacov je ekoeče veľa. U: To je veľmi rozumý začiatok. Ako teda budeš postupovať? Ž: Zlúčil by som to všetko a spoločého meovateľa a potom v čitateli sčítam čísla: [ ( + ) + 3 ( + ) + + ] ( + ) = ( + ) A teraz si upravím čitateľa. Opäť tam mám súčet prvých čleov aritmetickej postuposti s prvým čleom, ale s difereciou. Využitím vzorca pre súčet prvých čleov dostávam: = ( + ) = =. U: Veľmi dobre. Môžeš pokračovať vo výpočte ity. Ž: = ( + ) = + + U: Ako sa počítajú ity výrazov v tvare podielu mohočleov? Ž: Najprv vydelím čitateľa aj meovateľa ajvyššou mociou premeej: = + + = + + = + + U: Teraz už máš vo výraze le predpisy kovergetých postupostí, takže môžeš využiť pravidlá pre počítaie s itami. Ž: Úloha : Vypočítajte Výsledok:. = = =.
18 JKPo09-6 List 8 Príklad 6: Použitím vhodých úprav a viet o operáciách s itami vypočítajte: U: Aké vety o operáciách s itami pozáš? Ž: Viem, že ita súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku a aj podielu dvoch postupostí sa rová súčtu, rozdielu, súčiu, ásobku alebo podielu ít týchto dvoch postupostí. Pri podieli musíme mať v meovateli postuposť s eulovými člemi a eulovou itou. U: Zabudol si a jede dôležitý predpoklad. Limity tých dvoch postupostí musia existovať. Ž: Aha, áo. Postuposti musia byť kovergeté. U: Pri výpočte ít sa iekedy tieto pravidlá edajú použiť priamo, ale až po vhodej algebraickej úprave predpisu postuposti. Ukážeme si to a príklade Ž: Mám vypočítať. Mohol by som čitateľa aj meovateľa vydeliť mociou väčšieho základu. Bolo by to. V čitateli aj v meovateli by som tak dostal súčty predpisov už le kovergetých postupostí. U: A koľko sčítacov by tie súčty mali? Ž: Predsa. U: Leže premeá sa blíži do ekoeča. A pravidlo platí le pre súčet koečého počtu kovergetých postupostí. V daom príklade by bol v čitateli aj v meovateli počet zlomkov ekoečý. Ž: A teraz čo? U: Teraz treba použiť ejakú úpravu, ktorá ti daý výraz zmeí tak, aby si pravidlá pre počítaie s itami použiť mohol. Ž: Tak už ma eapíajte. U: V čitateli aj v meovateli máš súčet čleov geometrických postupostí. Vyjadri teto súčet vzorcom. Ž: V čitateli je geometrická postuposť s prvým čleom a = a kvocietom q =. Jej súčet sa vypočíta takto: s = a q q = =. V meovateli je geometrická postuposť s prvým čleom a = a kvocietom q =. Jej súčet je: s = a q q = =. 4 U: Dobre. Teraz môžeš tieto výsledky dosadiť do pôvodého predpisu. Ž: = 4 = 4
19 JKPo09-6 List 9 U: Teraz využi úpravu, ktorú si chcel urobiť a začiatku. Vydeľ čitateľa aj meovateľa mociou. Ž: Takže: = 4 = 4 U: A môžeš využiť pravidlá pre počítaie s itami. Ž: Hotovo. = 4 ( ) Úloha : Vypočítajte Výsledok:. = 4 ( ( ) ( ( ) ) = = 0. ( ) )
20 JKPo09-7 List 0 Príklad 7: Vypočítajte ity: a) 3 4, 3 4 b), 4 3 c). Ž: Všetky tri príklady sú veľmi podobé. Na výpočet ít použijem asledujúcu úpravu vydelím čitateľa aj meovateľa zlomku ajvyššou mociou premeej. Vo všetkých troch príkladoch to bude. U: Dobre. Ukáž mi to ajprv a prvom príklade. Ž: a) 3 4 = 3 4 = 3 4 Keďže v čitateli aj v meovateli mám už le kovergeté postuposti, môžem ďalej písať: = 3 4 = = 0. U: Výbore. Postuposť je kovergetá a jej itou je číslo 0. Ž: b) Druhá postuposť je prevráteá k tej prvej. To bude tiež ľahké: = 3 4 = = 3 4 = = 3 0. A teraz čo? Nulou sa deliť edá. U: Výsledok, ktorý si dostal zameá, že kladé číslo 3 v čitateli si delil stále meším a meším kladým číslom. Limitou meovateľa je ula. Výsledok zlomku bude teda stále väčšie a väčšie kladé číslo. Limitou celého zlomku bude plus ekoečo: 3 4 = +. Postuposť je divergetá a má evlastú itu +. Ž: c) Tretia postuposť sa od druhej líši le opačými zamiekami v čitateli. Som zvedavý, čo to urobí s výsledkom: = = 4 3 = 4 3 = = 3 0.
21 JKPo09-7 List Keďže delím záporé číslo 3 malými kladými číslami blízkymi k ule, tak výsledok bude záporý. Čím meší bude meovateľ, tým väčšia bude absolúta hodota celého zlomku: 4 3 =. U: Správe. Postuposť je divergetá a má evlastú itu. Úloha : Vypočítajte ity: 0 a), b) Výsledok: a) +, b).
22 JKPo09-8 List Príklad 8: Zistite, či je ohraičeá postuposť { }. 3 = U: Ako by si zistil, či postuposť je ohraičeá? Ž: Vypočítal by som si iekoľko prvých čleov a odhadol by som, akými číslami sú asi ohraičeé. Potom by som dokázal, že tie čísla sú aozaj ohraičeiami celej postuposti. U: A ako by si to dokázal? Ž: Vyriešil by som dve erovice jedu pre dolé a jedu pre horé ohraičeie. Ak čísla sú ohraičeiami, tak mi z erovice vyplyie ejaký pravdivý výrok. U: Tak mi to predveď a daej postuposti Ž: Takže ajprv zopár čleov: a = U: Postačujú ti prvé tri čísla a odhad ohraičeosti? Ž: Áo. Zdola bude ohraičeím určite číslo 0, lebo čley postuposti sú le kladé čísla. Mohol by som asi zvoliť aj hodotu, ale ula postačí tiež. 3 U: Takže dolé ohraičeie d = 0. Čím je asi postuposť ohraičeá zhora? Ž: Aj to peke vidieť. Hodoty sa blížia k dvojke. Horé ohraičeie h =. U: Vyslovil si hypotézu, poď ju dokázať. Ž: Dokážem, že pre každý čle a ašej postuposti platí: d a h. Teda, že pre každé N platí: - ak d = 0 tak , - ak h = tak U: Dobre. Ďalej by si riešil tieto dve erovice. Pomôžem ti s imi. Prvá je jasá. Sám si povedal, že čley postuposti sú le kladé čísla. Ž: Áo. V oboch zlomkoch a ľavej strae erovice mám le kladé čísla, takže aj ich súčet bude kladý. Prvá erovica teda platí pre každé prirodzeé číslo. U: Správe. Druhá erovica má tvar: , odtiaľ po úpravách dostaeme Ž: A teraz čo? U: Vyriešiš kvadratickú erovicu. Ak by si mal kvadratickú rovicu x 4x + = 0, tak pomocou vzorca pre jej koree dostaeš: x, = ( 4) ± ( 4) 4 = 4 ± = ± 3. takže x = 3. = 0, 3 a x = + 3. = 3, 7.
23 JKPo09-8 List 3 Ž: Tomu vôbec erozumiem. Čo mi to vlaste vyšlo? U: Parabola, ktorá je grafom kvadratickej fukcie f : y = x 4x+ pretía os x približe v bodoch 0, 3 a 3, 7. Fukčé hodoty pre čísla x =,, 3 sú pod osou x a ad osou x sú fukčé hodoty pre ostaté prirodzeé čísla. Ž: Nerovica bola v tvare Takže táto erovosť je spleá le pre =,, 3? U: Áo. Číslo zhora ohraičuje le prvé tri čley. Nie je ohraičeím celej postuposti. Ž: Uff. Takže musím vypočítať hodoty viacerých čleov, urobiť ový odhad horého ohraičeia a dokázať jeho platosť. U: Mám lepší ápad. Pri teórii ít sme si uviedli a dokázali vetu (alebo vlastosť ak chceš), že každá kovergetá postuposť je ohraičeá. Nepomohlo by ti to? Ž: Ak ájdem itu, tým mám zabezpečeú ohraičeosť? U: Áo. Nájsť itu by emal byť problém. Ž: To ie. Vydelím oba zlomky ajvyššou mociou premeej. Sledujte: ( ) ( = ) ( = ) 3 U: Dobre. V čitateli aj v meovateli oboch zlomkov máš teraz predpisy už le samých kovergetých postupostí. Môžeš použiť pravidlá pre počítaie s itami. Ž: Vykoám: = = = = = = 7 3. Postuposť má koečú itu, takže je kovergetá a teda je ohraičeá. To bol oveľa jedoduchší postup. Nabudúce už budem zisťovať ohraičeosť pomocou ity. U: Vedel by si mi teraz povedať čo je horým ohraičeím ašej postuposti? Ž: Na začiatku som si myslel, že je to číslo. Ale ukázalo sa, že je to málo. Teraz vidím, že horým ohraičeím je číslo 7 3. U: Áo. Postuposť je rastúca a jej hodoty sa blížia k číslu 7. Toto číslo alebo ľubovoľe 3 väčšie číslo je horým ohraičeím. Úloha : Zistite, či je ohraičeá postuposť Výsledok: Postuposť je ohraičeá. { }. =
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(
Διαβάστε περισσότερα3. prednáška. Komplexné čísla
3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet
Διαβάστε περισσότεραMatematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
Διαβάστε περισσότεραLogaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus
KrAv11-T List 1 Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus RNDr. Jana Krajčiová, PhD. U: Najprv si zopakujme, ako znie definícia logaritmu. Ž: Ja si pamätám, že logaritmus súvisí
Διαβάστε περισσότεραPríklady na precvičovanie číselné rady a kritériá ich konvergencie a divergencie
Príklady a precvičovaie číselé rady a kritériá ich kovergecie a divergecie Ústredým problémom teórie reálych číselých radov je vyšetrovaie ich kovergecie, resp divergecie Ak {a } = je daá postuposť reálych
Διαβάστε περισσότερα6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu
6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis
Διαβάστε περισσότεραJKPo10-T List 1. Nekonečné rady. Mgr. Jana Králiková
JKPo0-T List Nekonečné rady Mgr. Jana Králiková U: Ernest Hemingway povedal: Najľahší spôsob ako stratiť dôveru a úctu mladých je dávať im nekonečné rady. Ž: Poskytnete mi nekonečné rady o nekonečných
Διαβάστε περισσότεραPostupnosti. Definícia :
Postuposti Defiícia : Postuposť je fukcia, ktorej defiičým oborom je možia všetkých prirodzeých čísel alebo jej podmožia typu { 1,,3... k }. Postuposť defiovaú a možie všetkých prirodzeých čísel, azývame
Διαβάστε περισσότερα1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej
. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny
Διαβάστε περισσότερα7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
Διαβάστε περισσότεραOhraničenosť funkcie
VaFu05-T List Ohraničenosť funkcie RNDr. Beáta Vavrinčíková U: V bežnom živote sa často stretávame s funkciami, ktorých hodnot sú určitým spôsobom obmedzené buď na celom definičnom obore D alebo len na
Διαβάστε περισσότεραMatematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad
Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov
Διαβάστε περισσότεραKomplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1
Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené
Διαβάστε περισσότεραTomáš Madaras Prvočísla
Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,
Διαβάστε περισσότερα6. Mocniny a odmocniny
6 Moci odoci Číslo zýve oceec (leo zákld oci), s zýv ociteľ (leo epoet) Číslo s zýv -tá oci čísl Moci s piodzeý epoeto pe ľuovoľé eále číslo pe kždé piodzeé číslo je v ožie eálch čísel defiová -tá oci
Διαβάστε περισσότεραStart. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
Διαβάστε περισσότεραObjem a povrch zrezaného ihlana a zrezaného rotačného kužeľa
Ma-Te-06-T List 1 Objem a povrch zrezaného ihlana a zrezaného rotačného kužeľa RNDr. Marián Macko U: Počul si už niekedy o zrezanom rotačnom kuželi? Ž: O rotačnom kuželi som už počul, ale pojem zrezaný
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραMotivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
Διαβάστε περισσότερα1. písomná práca z matematiky Skupina A
1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi
Διαβάστε περισσότεραIntegrovanie racionálnych funkcií
Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie
Διαβάστε περισσότεραModerné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A
M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x
Διαβάστε περισσότεραEkvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
Διαβάστε περισσότεραZákladné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií
Ma-Go-2-T List Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií RNDr. Marián Macko U: Predstav si, že ti zadám hodnotu jednej z goniometrických funkcií. Napríklad sin x = 0,6. Vedel by si určiť
Διαβάστε περισσότερα7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii
Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických
Διαβάστε περισσότεραPolynómy, algebraické rovnice, korene a rozklad racionálnej funkcie. priesvitka 1
Polyómy, algebraické rovice, koree a rozklad racioálej fukcie priesvitka Polyómy Defiícia: Polyóm -tého stupňa premeej x (komplexej) je defiovaý vzťahom k P( x) = a0 + ax+ ax +... + ax = akx kde a0, a,...,
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice riešené substitúciou
Ma-Go-10-T List 1 Goniometrické rovnice riešené substitúciou RNDr. Marián Macko U: Okrem základných goniometrických rovníc, ktorým sme sa už venovali, existujú aj zložitejšie goniometrické rovnice. Metódy
Διαβάστε περισσότεραUNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV Bratislava Marti Varísky UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY
Διαβάστε περισσότεραALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov
ALGEBRA Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov Definícia Množinu považujeme za určenú, ak vieme o ľubovoľnom objekte rozhodnúť, či je alebo nie je prvkom množiny. Množinu určujeme
Διαβάστε περισσότεραRegresná analýza x, x,..., x
Regresá aalýza Základé pojmy Regresá aalýza skúma fukčý vzťah (priebeh závislosti), podľa ktorého sa meí závisle premeá Y pri zmeách ezávislých veličí x, x,..., x k. x = ( x, x,..., x ) i i i i T Y = (Y,
Διαβάστε περισσότεραDeliteľnosť a znaky deliteľnosti
Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a
Διαβάστε περισσότεραPrechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009
Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica
Διαβάστε περισσότεραPríklady na precvičovanie komplexné čísla, postupnosti a funkcie
Príklady a precvičovaie komplexé čísla, postuposti a fukcie Príklad 1 Vypočítajte: Riešeé príklady a) 1 + i 1 i 1 i 1 + i, b) 1 + i)6, c) 1 + i Riešeie: a) Elemetárym vypočtom dostaeme 1 + i 1 i 1 i 1
Διαβάστε περισσότεραChí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky
Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Διαβάστε περισσότεραVLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b
VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený
Διαβάστε περισσότεραObjem a povrch rotačného valca
Ma-Te-03-T List 1 Objem a povrch rotačného valca RNDr. Marián Macko Ž: Prečo má valec prívlastok rotačný? U: Vysvetľuje podstatu vzniku tohto telesa. Rotačný valec vznikne rotáciou, čiže otočením obdĺžnika
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Analytická geometria
Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové
Διαβάστε περισσότεραM6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou
M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny
Διαβάστε περισσότεραVaFu18-T List 1. Mocninové funkcie. RNDr. Beáta Vavrinčíková
VaFu8-T List Mocninové funkcie RNDr. Beáta Vavrinčíková U: V tejto téme sa budeme zaoberať jednou celou skupinou funkcií. Pripomeňme si, že funkcia popisuje určitú závislosť medzi dvoma veličinami. Na
Διαβάστε περισσότεραCHÉMIA Ing. Iveta Bruončová
Výpočet hmotnostného zlomku, látkovej koncentrácie, výpočty zamerané na zloženie roztokov CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov
Διαβάστε περισσότεραPríklady na precvičovanie Fourierove rady
Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru
Διαβάστε περισσότεραAlgebraické štruktúry I algebraické štruktúry, grupa, základné vlastnosti grupy, morfizmy
6. kapitola Algebraické štruktúry I algebraické štruktúry, grupa, základé vlastosti grupy, morfizmy 6. Biáre operácie Jede z častých prístupov v matematike je kombiovať elemety možiy, pričom sa požadujú
Διαβάστε περισσότεραJKTc01-T List 1. Číselné množiny. Mgr. Jana Králiková
JKTc01-T List 1 Číselné množiny Mgr. Jana Králiková U: Čo si predstavuješ pod pojmom množina? Ž: Skupinu nejakých vecí. U: Presnejšie by sa dalo povedať, že množina je skupina (súbor, súhrn) navzájom rôznych
Διαβάστε περισσότερα1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2
1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 Rozdiel LMT medzi dvoma miestami sa rovná rozdielu ich zemepisných dĺžok. Pre prevod miestnych časov platí, že
Διαβάστε περισσότερα1 Koeficient kovariancie
Koreláciou rozumieme vzájomý lieáry vz tah závislos t) dvoch áhodých premeých X a Y 1. Teto vz tah môˇze by t priamy tj. s rastúcimi hodotami jedej premeej rastú hodoty druhej premeej a aopak alebo epriamy
Διαβάστε περισσότεραUniverzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA
Uiverzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikálí fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA Vladislav Gajdošík Kozistecia a asymptotická reprezetácia odhadu LWS Katedra pravděpodobosti a matematické statistiky Vedúci diplomovej
Διαβάστε περισσότερα,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,
Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť
Διαβάστε περισσότεραPREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz
KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)
Διαβάστε περισσότεραFUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE
Διαβάστε περισσότεραKatedra informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR.
Katedra iformatiky Fakulty matematiky, fyziky a iformatiky Uiverzity Komeského v ratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR Eduard Toma RTISLV 008 OSH EDURD TOMN OSH PREDHOVOR 4 PREHĽD OZNČENÍ 5 ZÁKLDY MTEMTICKEJ
Διαβάστε περισσότεραJán Buša Štefan Schrötter
Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako
Διαβάστε περισσότεραÚvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky
Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc
Διαβάστε περισσότεραMa-Te-05-T List 1. Objem a povrch gule. RNDr. Marián Macko
Ma-Te-05-T List 1 Objem a povrch gule RNDr. Marián Macko U: Guľu a guľovú plochu môžeme definovať ako analógie istých rovinných geometrických útvarov. Ž: Máte na mysli kružnicu a kruh? U: Áno. Guľa je
Διαβάστε περισσότεραSúčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.
Súčtové vzorce Súčtové vzorce sú goniometrické hodnoty súčtov a rozdielov dvoch uhlov Sem patria aj goniometrické hodnoty dvojnásobného a polovičného uhla a pridám aj súčet a rozdiel goniometrických funkcií
Διαβάστε περισσότεραFunkcie - základné pojmy
Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny
Διαβάστε περισσότεραZložené funkcie a substitúcia
3. kapitola Zložené funkcie a substitúcia Doteraz sme sa pri funkciách stretli len so závislosťami medzi dvoma premennými. Napríklad vzťah y=x 2 nám hovoril, ako závisí premenná y od premennej x. V praxi
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické funkcie ostrého uhla v pravouhlom trojuholníku
Ma-Go-01-T List 1 Goniometrické funkcie ostrého uhla v pravouhlom trojuholníku RNDr. Marián Macko U: Pojem goniometrické funkcie v preklade z gréčtiny znamená funkcie merajúce uhly. Dajú sa použiť v pravouhlom
Διαβάστε περισσότεραpriradí skalár ( αβ, ) C sa nazýva skalárny súčin vtedy a len vtedy, ak platia tieto 4 axiómy:,
2. predáška lieára algebra II 2. predáška Lieára algebra II skaláry súči, orma, metrika, ortogoálosť, ortoormálosť, ortogoály doplok, lieáre operátory, maticová reprezetácia, hodosť a defekt operátorov
Διαβάστε περισσότεραMotivácia pojmu derivácia
Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)
Διαβάστε περισσότεραx x x2 n
Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol
Διαβάστε περισσότεραCieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,
Kapitola Riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie, keď charakteritická rovnica má rôzne
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18
Διαβάστε περισσότερα4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti
4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme
Διαβάστε περισσότεραReálna funkcia reálnej premennej
(ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od
Διαβάστε περισσότεραKATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita
132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:
Διαβάστε περισσότεραDefinícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.
Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [
Διαβάστε περισσότεραMATEMATICKÁ ANALÝZA 1
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena
Διαβάστε περισσότεραÚlohy o kvadratických funkciách
VaFu7-T List Úloh o kvadratických funkciách RNDr. Beáta Varinčíková U: V prai sa neraz stretávame s úlohami vžadujúcimi nájsť optimálne riešenie. Napríklad naplánovať výrobu podniku v snahe dosiahnuť maimáln
Διαβάστε περισσότεραPlanárne a rovinné grafy
Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia
Διαβάστε περισσότερα3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Διαβάστε περισσότεραRovnosť funkcií. Periodická funkcia.
VaFu7-T List Rovnosť funkcií. Periodická funkcia. RNDr. Beáta Vavrinčíková U: Začnem jednoduchou otázkou. Ked sa podľa teba dve funkcie rovnajú? Ž: No čo ja viem, asi keď majú úplne rovnaké graf. U: S
Διαβάστε περισσότεραSpojitosť a limity trochu inak
Spojitosť a limity trochu inak Štefan Tkačik Abstrakt Spojitosť funkcie alebo oblastí je základným stavebným kameňom matematickej analýzy. Pochopenie jej podstaty uľahčí chápanie diferenciálneho a integrálneho
Διαβάστε περισσότεραLineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus
1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových
Διαβάστε περισσότεραGramatická indukcia a jej využitie
a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické nerovnice
Ma-Go--T List Goniometrické nerovnice RNDr. Marián Macko U: Problematiku, ktorej sa budeme venovať, začneme úlohou. Máme určiť definičný obor funkcie f zadanej predpisom = sin. Máš predstavu, s čím táto
Διαβάστε περισσότεραMetodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické substitúcie
Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať
Διαβάστε περισσότεραAko sa hravo naučiť počtu derivačnému
Škola pre Mimoriadne Nadané Deti a Gymnázium, Teplická 7, 8 0 Bratislava Anino BELAN Ako sa hravo naučiť počtu derivačnému učebný text pre septimu osemročného gymnázia BRATISLAVA 06 Obsah Ako zachytiť
Διαβάστε περισσότερα2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin
2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi
Διαβάστε περισσότεραŽivot vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R
Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Ako nadprirodzené stretnutie s murárikom červenokrídlym naformátovalo môj profesijný i súkromný život... Osudové stretnutie s murárikom
Διαβάστε περισσότεραMIDTERM (A) riešenia a bodovanie
MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude
Διαβάστε περισσότεραSTRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY
STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY Príklad0: V sieti je frekvencia 50 Hz. Vypočítajte periódu. T = = = 0,02 s = 20 ms f 50 Hz Príklad02: Elektromotor sa otočí 50x za sekundu. Koľko otáčok má za minútu? 50 Hz =
Διαβάστε περισσότεραSTREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY KATEDRA MATEMATIKY A TEORETICKEJ INFORMATIKY STREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA pre študentov FEI TU v Košiciach Ján BUŠA Štefan SCHRÖTTER Košice
Διαβάστε περισσότεραObsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8
Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................
Διαβάστε περισσότερα1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín:
1. Komplexné čísla Po preštudovaní danej kapitoly by ste mali byť shopní: poznať použitie a význam komplexnýh čísel v elektrikýh obvodoh rozumieť pojmom reálna a imaginárna časť, imaginárna jednotka, veľkosť,
Διαβάστε περισσότεραObsah. 1.1 Základné pojmy a vzťahy Základné neurčité integrály Cvičenia Výsledky... 11
Obsah Neurčitý integrál 7. Základné pojmy a vzťahy.................................. 7.. Základné neurčité integrály............................. 9.. Cvičenia..........................................3
Διαβάστε περισσότεραLimity okolo nás. T (konečná) = 0, U (konečná) = mgr, max. max
Obsh Obsh Úvod 6 Limit okolo ás 7 Limit fukcie Limit rcioálch fukcií Limit ircioálch fukcií 8 5 Limit goiometrických cklometrických fukcií 5 6 Limit epoeciálch logritmických fukcií 7 Limit hperbolických
Διαβάστε περισσότεραPriamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
Διαβάστε περισσότεραTREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre
TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT k predmetu Matematika pre 2. ročník SOŠ v Strážskom, študijný odbor 3760 6 00 prevádzka a ekonomika dopravy Operačný program: Vzdelávanie Programové obdobie:
Διαβάστε περισσότεραGrafy funkcií tangens a kotangens
Ma-Go-8-T List Graf funkcií tangens a kotangens RNDr. Marián Macko U: Dobrú predstavu o grafe funkcie f : = tg získame z jednotkovej kružnice prenesením hodnôt funkcie tangens pre niekoľko zvolených hodnôt
Διαβάστε περισσότεραPYTAGORIÁDA Súťažné úlohy republikového kola 35. ročník, školský rok 2013/2014
Kategória P 6 1. Napíšte číslo, ktoré sa skrýva pod hviezdičkou: *. 5 = 9,55 2. Janko Hraško je 25 - krát menší ako Ďuro Truľo. Napíšte, koľko centimetrov meria Janko Hraško, ak Ďuro Truľo meria 1,75 metra.
Διαβάστε περισσότερα16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh
16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh Kružnica k so stredom S a polomerom r nazývame množinou všetkých bodov X v rovine, ktoré majú od pevného bodu S konštantnú vzdialenosť /SX/ = r, kde r (patri)
Διαβάστε περισσότεραAerobTec Altis Micro
AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp
Διαβάστε περισσότεραRIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA
SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor
Διαβάστε περισσότεραDerivácia funkcie. Pravidlá derivovania výrazov obsahujúcich operácie. Derivácie elementárnych funkcií
Derivácia funkcie Derivácia funkcie je jeden z najužitočnejších nástrojov, ktoré používame v matematike a jej aplikáciách v ďalších odboroch. Stručne zhrnieme základné informácie o deriváciách. Podrobnejšie
Διαβάστε περισσότεραXVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú
Pomocný text Číselné obory Číselné obory Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú ľudia začali vnímať. Abstrakcia spočívala v tom, že množstvo, ktoré sa snažili
Διαβάστε περισσότερα4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti
Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický
Διαβάστε περισσότερα