ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE

Transcript

1 ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE FAKULTA STROJNÍ, ANALÝZA MECHANICKÝCH VLASTNOSTÍ PEROVÉHO HRIADEĽOVÉHO SPOJA ANALYSIS OF MECHANICAL PROPERTIES OF A SHAFT TONGUE JOINT Bakalárska práca Študijný program: Študijný obor: B4 TEORETICKÝ ZÁKLAD STROJNÍHO INŽENÝRSTVÍ 01R000 Studijní program je bezoborový Vedúcí práce: Ing. Karel Vítek, CSc. Ján Dubiš Praha 015

2

3

4 Čestné prehlásenie Týmto prehlasujem, že som túto bakalársku prácu vypracoval samostatne, s využitím uvedenej literatúry a konzultácií, pod vedením pána Ing. Karla Vítka CSc. V Prahe dňa: Ján Dubiš

5 Poďakovanie Ďakujem môjmu vedúcemu bakalárskej práce Ing. Karlovi Vítkovi a môjmu konzultantovi bakalárskej práce Ing. Jaromírovi Fumferovi za cenné rady a pripomienky pri vypracovaní bakalárskej práce.

6 Anotační list meno autora: Názov BP: Anglický názov: Ján Dubiš Analýza mechanických vlastností perového hriadeľového spoja Analysis of mechanical properties of a shaft tongue joint Rok: 015 Študijní program: Obor štúdia: Ústav: Vedúci BP: Konzultant: B4 Teoretický základ strojního inženýrství 01R000 Studijní program je bezoborový, Ing. Karel Vítek CSc. Ing. Jaromír Fumfera Bibliografické údaje: počet strán 44 počet obrázkov 4 počet tabuliek 0 počet príloh 0 Klúčová slova: krútiaci moment, hrubo stenná nádoba, hriadeľ, náboj Keywords: torque, thick cylinder, shaft, hub Anotácie: Analyzovanie napätia v náboji a hriadeli pri prenose krútiaceho momentu. Porovnanie rôznych typov prevedenia prenosu. Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov. Abstract Analyzing mises on the hub and the shaft in the transmission torque. Comparison of different types of transmission. Evalution of the reesults obtained.

7 Obsah 1 Úvod Náplň bakalárskej práce... 8 Hrubo stenné valcové nádoby Účel teórie hrubo stenných nádob Predpoklady pre riešenie hrubo stenných nádob Delenie hrubo stenných nádob Odvodenie základnej diferenciálnej rovnice riešenia napätostí hrubo stenných valcových tlakových nádob Výpočet osového napätia v hrubo stenných nádobách Deformácia plášťa hrubo stenných nádob Dimenzovanie hrubo stenných nádob pevnostné podmienky Otvorená nádoba s vnútorným pretlakom (p1 > p) zatvorená nádoba s vnútorným pretlakom (p1 > p) Otvorená nádoba s vonkajším pretlakom (p > p1) zatvorená nádoba s vonkajším pretlakom (p > p1) Zvláštne prípady hrubo stenných nádob Nádoba bez otvoru ( r1=0, p1=0 ) Nádoba s malým otvorom ( r1 0, p1=0 ) Nalisované hrubostenné nádoby Určenie presahu r u dvojvrstvovej nalisovanej nádoby... 1 Prenos krútiaceho momentu z náboja na hriadeľ....1 Prenos krútiaceho momentu pomocou trenia.... Prenos Krútiaceho momentu pomocou pera Obyčajné pero Pero s drážkou Pero so zrazenými hranami Záver Použitá litelatúra Zoznam použitých označení Zoznam obrázkov... 44

8 1 Úvod 1.1 Náplň bakalárskej práce Bakalárska práca sa zaoberá spôsobom prenosu krútiaceho momentu z hriadeľa na náboj. Porovnáva metódu nalisovania s metódou prenosu krútiaceho momentu cez pero a analyzuje namáhanie súčastí hriadeľového spoja pri rôznych prevedeniach prenosu. Hrubo stenné valcové nádoby.1 Účel teórie hrubo stenných nádob Pochopiť teóriu hrubo stenných nádob je dôležité pri analyzovaní namáhania hriadeľa a náboja, ktoré vzniká pri ich vzájomnom nalisovaniu za účelom prenosu krútiaceho momentu pomocou trenia.. Predpoklady pre riešenie hrubo stenných nádob. a.)platí Hookeov zákon všetky uvažované deformácie sú vratné. b.)napätia nesmú prekročiť medzu úmernosti σu, resp. medzu sklzu σk. c.)všetko platí v dostatočnej vzdialenosti od imperfekcií.. Delenie hrubo stenných nádob Otvorené -sú to nádoby pri ktorých nevzniká osové napätie σ o v plášti. tlakový priestor nádoby je uzavretý iným telesom ktoré s nádobou nie je pevne spojené. Uzavreté- sú nádoby pri ktorých vzniká osové napätie σ o v plášti dôsledkom rozdielu vnútorného tlaku p 1 a vonkajšieho tlaku p,respektíve vnútorného pretlaku p = p 1 p. Dno alebo veko je pevnou súčasťou nádoby. Obr. 1 Nádoba otvorená Obr. Nádoba zatvorená 8

9 .4 Odvodenie základnej diferenciálnej rovnice riešenia napätostí hrubo stenných valcových tlakových nádob Na začiatok sa pri odvodení budeme zaoberať hrubo stennou nádobou otvorenou. Zo steny valcovej nádoby vyberieme element dĺžky b, o vnútornom polomere x, pod uhlom dφ a hrúbke dx, ktorý je zobrazený na obr.. Pri otvorenej nádobe je osové napätie σ o = 0, preto na element pôsobí len rovinná napätosť kde je tangenciálne napätie σ t (x) a radiálne napätie sa mení z σ r (x) na σ r + dσ r. Obr. Zložky napätia pôsobiace na element Aby vyňatý element ostal v rovnováhe, musí sa výslednica síl pôsobiacich na element rovnať nule. Obr. 4 Rovnováha elementu Za týchto predpokladov zostavíme silovú rovnicu elementu podľa obr. 4. df t. dφ = df r (1) Sily df t a df r vyjadríme z obr.. Výsledná elementárna tangenciálna sila je df t = σ t (x). b. dx. () Výsledná elementárna radiálna sila je 9

10 F r = [(σ r (x) + dσ r ). b. (x + dx)dφ] [σ r (x). b. x. dφ] = σ r (x). dx. dφ. b + dσ r. x. dφ. b + dσ r. dx. dφ. b = (σ r (x). dx + dσ r. x + dσ r. dx ). dφ. b. () Dvojitú deriváciu môžeme považovať za rovnú nule a preto dσ r. dx = 0. Z toho vyplýva, že df r = (σ r (x). dx + dσ r. x ). dφ. b = [d(σ r (x). x)]. dφ. b. (4) Po dosadení () a (4) do rovnice (1) za predpokladu, že dφ 0 a b 0 dostávame výslednú rovnicu : d(σ r (x). x) σ t (x)dx = 0. (5) Táto diferenciálna rovnica má dve neznáme.úloha je staticky neurčitá a preto treba doplniť deformačnú podmienku. Deformačnú podmienku určíme z deformácie vyňatého elementu pred a po deformácií z obr. 5. Obr. 5 Deformácie elementu ε r (x) = dx dx = dx + [u(x) + du] [(u(x) + d(x)] dx ε t (x) = do do = u(x). dφ x. dφ = u(x) x = du dx = u (x) (6) Vzťahy (6) a (7) dosadíme do rozšíreného Hookeovho zákona, aby sme vyjadrili tangenciálne napätie σ t (x) a radiálne napätie σ r (x). 10 (7)

11 A z toho: σ t (x) = σ r (x) = E 1 μ. [ε t(x) + μ. ε r (x)] = E 1 μ. [u(x) x + μ. u (x)] (8) E 1 μ. [ε r(x) + μ. ε t (x)] = E u(x). [u (x) + μ. 1 μ x ] (9) E u(x) d[σ r (x). x] = d {. [u (x) + μ. 1 μ x ]. x} = E. [u (x). dx. x + u (x)dx + μ. u (x)dx]. 1 μ (10) Členy (8) a (10) dosadíme do rovnice (5) z čoho dostávame: A pokiaľ sa vzťah: E u(x) [u (x). dx. x + u (x)dx + μ. u (x)dx dx μ. u (x)dx] = 0 1 μ x E 1 μ (11) E u(x) [u (x). dx. x + u (x)dx 1 μ x dx] = 0. 0 a diferenciál dx je nekonečne malý ale nenulový tak dostávame u (x). x + u (x) u(x) x = 0. (1) Získali sme diferenciálnu rovnicu druhého rádu s jednou neznámou u(x). Riešenie tejto rovnice je vždy v tvare u(x) = x n. Diferenciálne riešenie rovnice je: u (x) = n. x n 1 (1) u (x) = n. (n 1). x n. (14) (1) a (14) dosadíme do diferenciálnej rovnice (1) a dostávame: n. (n 1). x n. x + n. x n 1 u(x) x = 0 x n 1 [n. (n 1) + n 1)] = 0. (15) Za predpokladu že x n 1 0 musí platiť: n 1 = 0. (16) Z rovnice vyplýva že n = ±1 a jednotlivé riešenia sústavy sú x 1 a x 1. Výsledná hľadaná funkcia u(x) je lineárnou kombináciou týchto dvoch riešení. 11

12 u(x) = C 1. x + C x (17) Rovnicu (15) teraz upravíme pre dosadenie. u (x) = C 1 C x (18) u(x) x = C 1 + C x (19) (18) a (19) dosadíme do rovníc rozšíreného Hookeovho zákona (8),(9). σ t (x) = σ r (x) = E 1 μ. [u(x) E + μ. u (x)] = x 1 μ. [C 1. + C x + μ. C 1. μ. C (0) x ] E u(x). [u (x) + μ. 1 μ x ] = E 1 μ. [C 1. C x + μ. C 1. +μ. C (1) x ] Pre rovnaké vyskytujúce sa členy v oboch rovniciach zavádzame konštanty K a C. K = C = E 1 μ. (C 1 + μ. C 1 ) = E. C 1 1 μ E 1 μ. (C μ. C ) = E. C 1 + μ () () Výsledné tangenciálne σ t (x) a radiálne σ r (x) napätie zapíšeme v tvare : σ t (x) = K + C x (4) σ r (x) = K C x. (5) Čo sú rovnice polytrop, ktoré vyjadrujú napätia ako funkcie súradnice x. Konštanty K a C určíme z okrajových podmienok, ktoré nádoba musí splňovať na vnútornom polomere (x = r 1 ) a vonkajšom polomere (x = r ) podľa obr. 6. 1

13 σ r (r 1 ) = p 1 = K C r 1 (6) σ r (r ) = p = K C r (7) Potom konštanty K a C budú: Obr. 6 Rovnováha elementu K = p 1. r 1 p. r r r 1 (8) C = (p 1 p ) r 1. r r r. (9) 1 Rozmery týchto konštánt sú K[MPa] a C[N]. Priebeh tangenciálneho σ t (x) a radiálneho σ r (x) napätia je zobrazený na obr.7. Obr. 7 Rozloženie tečného a radiálneho napätia v stenách nádoby 1

14 .5 Výpočet osového napätia v hrubo stenných nádobách Tlaky p 1 a p pôsobia nie len na steny nádoby, ale aj na dno, čím vytvárajú osové napätie σ o v plášti nádoby, pri ktorom predpokladáme, že pôsobí konštantne po celej hrúbke steny. Pôsobenie tlakových síl na nádobu je zobrazené na obr. 8. Obr. 8 Pôsobenie tlakových síl na nádobu Silová rovnica rovnováhy do smeru osy nádoby je : F o F 1 + F = 0. (0) V rovnici za jednotlivé členy dosadíme : F o = σ o. A t, F 1 = p 1. A 1, F = p. A, A t =π. (r r 1 ), A 1 = π. r 1, A = π. r. Z čoho dostávame σ o. π. (r r 1 ) p 1. π. r 1 + p. π. r = 0 σ o = p 1. r 1 p. r r r 1. (1).6 Deformácia plášťa hrubo stenných nádob U hrubo stenných nádob vzniká obecná priestorová alebo rovinná napätosť, preto k výpočtu deformácií (k výpočtu zmeny polomerov r 1 a r, viz. Obr. 9), použijeme rozšírený Hookeov zákon. ε t (x) = 1 E. {σ t(x) μ. [σ r (x) + σ o (x)]} () Obr. 9 Radiálna deformácia nádoby Pretože u(x) je posunutie obecného miesta popísaného súradnicov x v smere tejto súradnice, musí platiť : 14

15 ε t (r 1 ) = r 1 r 1, ε t (r ) = r r r 1 = ε t (r 1 ). r 1, r = ε t (r ). r. Dosadenie do Hookovho zákona pre polomer r 1 je A obdobne pre polomer r je r 1 = r 1 E. {σ t(r 1 ) μ. [σ r (r 1 ) + σ o (r 1 )]}. r = r E. {σ t(r ) μ. [σ r (r ) + σ o (r )]}. Zmenu dĺžky l tiež počítame z Hookeovho zákona l = l E. {σ o μ. [σ t (x) + σ r (x)]}. () (4) (5).7 Dimenzovanie hrubo stenných nádob pevnostné podmienky Hrubo stenné nádoby z húževnatého materiálu dimenzujeme podľa teórie Trescovi, τ MAX. Z rovníc napätí vyplýva, že vždy najväčšie napätie je na vnútornom polomere nádoby. Máme 4 rôzne prípady namáhania hrubo stenných nádob a to sú : -otvorená nádoba s vnútorným pretlakom, -zatvorená nádoba s vnútorným pretlakom, -otvorená nádoba s vonkajším pretlakom, -zatvorená nádoba s vonkajším pretlakom..7.1 Otvorená nádoba s vnútorným pretlakom (p 1 > p ) Pre otvorenú nádobu s vnútorným pretlakom podľa obr.10 platí: σ D > σ red = σ t (r 1 ) σ r (r 1 ). Po dosadení σ r (r 1 ) = p 1 a σ t (r 1 ) =. K + p 1 dostávame výslednú rovnicu pre dimenzovanie otvorenej nádoby s pretlakom: (p 1 p ) < σ D [1 (r 1 ) ]. (6) r 15

16 Obr. 10 Priebeh napätia v otvorenej nádobe s vnútorným pretlakom.7. zatvorená nádoba s vnútorným pretlakom (p 1 > p ) Obr. 11 Priebeh napätia v zatvorenej nádobe s vnútorným pretlakom Pre zatvorenú nádobu s vnútorným pretlakom podľa obr.11 platí: 16

17 σ D > σ red = σ t (r 1 ) σ r (r 1 ). Po dosadení σ r (r 1 ) = p 1 a σ t (r 1 ) =. K + p 1 dostávame výslednú rovnicu pre dimenzovanie zatvorenej nádoby s pretlakom: (p 1 p ) < σ D [1 (r 1 ) ]. (7) r.7. Otvorená nádoba s vonkajším pretlakom (p > p 1 ) Obr. 1 Priebeh napätia v otvorenej nádobe s vonkajším pretlakom Pre otvorenú nádobu s vonkajším pretlakom podľa obr.1 platí: σ D > σ red = σ t (r 1 ). Po dosadení σ t (r 1 ) = K + p 1 = p 1. r 1 p. r r + p r 1 1 dostávame výslednú rovnicu pre dimenzovanie otvorenej nádoby s vonkajším pretlakom: 17

18 ( p 1. r 1 p. r r r 1 + p 1 ) < σ D. (8).7.4 zatvorená nádoba s vonkajším pretlakom (p > p 1 ) Obr. 1 Priebeh napätia v zatvorenej nádobe s vonkajším pretlakom Pre zatvorenú nádobu s vonkajším pretlakom podľa obr.1 platí σ D > σ red = σ r (r 1 ) σ t (r 1 ). Po dosadení σ r (r 1 ) = p 1 a σ t (r 1 ) = (K + p 1 ) dostávame výslednú rovnicu pre dimenzovanie zatvorenej nádoby s vonkajším pretlakom : (p p 1 ) < σ D [1 (r 1 ) ]. r (9) 18

19 .8 Zvláštne prípady hrubo stenných nádob.8.1 Nádoba bez otvoru ( r1=0, p1=0 ) S týmto prípadom namáhania sa môžeme v praxi stretnúť pri hriadeľoch, na ktoré lisujeme náboj. Priebeh napätia v danom prípade bude ako je zobrazený na obr.14. Obr. 14 Nádoba bez otvoru Pre tlaky v nádobe platia vzťahy (4), (5). K = p 1. r 1 p. r r = p. r (40) r 1 r C = (p 1 p ) r 1. r r r = 0. (41) 1 Po dosadení dostávame výsledné napätie pre nádobu bez otvoru. σ t (x) = p (4) σ r (x) = p (4) Vidíme že napätia σ t (x) a σ r (x) sú si rovné a zároveň sa rovnajú mínusovej hodnote tlaku p. Redukované napätie v nádobe bez otvoru je σ red = p. (44) 19

20 .8.1 Nádoba s malým otvorom ( r1 0, p1=0 ) V praxi sa s týmto prípadom môžeme stretnúť pri hriadeľoch s malým otvorom v ich ose, keď vnútorný polomer bude oproti polomeru vonkajšiemu zanedbateľný. Priebeh napätia v danom prípade je zobrazený na obr.15 Obr. 15 Priebeh napätia v nádobe s malým otvorom Pre tlaky v nádobe platia vzťahy(4), (5) kde: K = p 1. r 1 p. r r = p. r r 1 r (45) C = (p 1 p ) r 1. r r r = p r 1. r = p 1 r. r 1. (46) Tlaky v nádobe musíme posudzovať z pohľadu súradnice x. x r 1 x > r 1 C x = p. r 1 = p r σ t (x) =. p (47) 1 σ r (x) = 0 (48) C x = p. r 1 x 0 σ t (x) = p (49) σ r (x) = p (50) Z rovníc vychádza, že ak je polomer r 1 dostatočne malý, tak potom platí: 0

21 σ red = p. (51).9 Nalisované hrubostenné nádoby Účelom nalisovania je vniesť predpätie do nádoby a tým dosiahnuť zvýšenia dovoleného pretlaku pôsobiaceho na nádobu. Predpätie v nádobe vytvoríme pomocou presahu r na polomeri r. Priebeh výsledného napätia pri nalisovaní dvoch hrubo stenných nádob na seba je zobrazený na obr. 16. Obr. 16 Rozloženie napätia v stenách dvoch na seba nalisovaných nádob.9.1 Určenie presahu r u dvojvrstvovej nalisovanej nádoby Obr. 17 Presah pri nalisovaní dvoch nádob na seba Pri riešení presahu r uvažujeme, že sú nádoby vyrobene z rovnakého materiálu (E I = E II ), osové napätie nádob je nulové (σ O I = σ O II = 0), deformácie sú malé a r I r II r. 1

22 Hľadaný presah vyjadrime z obr.17 a rovnicu vydelíme r. r = r II r I II I r = r r = ε II r r r t (r ) ε I t (r ) (5) Tangenciálne deformácie vyjadríme pomocou rozšíreného Hookeovho zákona(6), (7). ε t I (r ) = 1 E [σ t I (r ) μ. σ r I (r )] = 1 E [σ t I (r ) μ. p ] (5) ε t II (r ) = 1 E [σ t II (r ) μ. σ r II (r )] = 1 E [σ t II (r ) μ. p ] (54) Rozdiel tečných deformácií je ε t II (r ) ε t I (r ) = 1 E {[σ t II (r ) μ. p ] [σ t I (r ) μ. p ]} = 1 E [σ t II (r ) σ t I (r )]. (55) Po dosadení σ t I (r ) =. K I + p a σ t II (r ) =. K II + p do vzťahov, dostávame ε t I (r ) ε t I (r ) = E [KII K I ]. (56) Teraz vyjadríme r a dostávame výsledný vzťah pre presah nalisovaných nádob. r = r E [σ t II (r ) σ t I (r )] = r E [KII K I ] (57) Prenos krútiaceho momentu z náboja na hriadeľ Ako sme už na začiatku práce spomínali, budeme sa zaoberať dvomi spôsobmi prenosu krútiaceho momentu z náboja na hriadeľ. Prvý spôsob bude pomocou trenia a druhý pomocou pera voľne uloženého v drážke. Na základe teórie hrubo stenných nádob a našej predstavy rozloženia tlaku v drážke pre pero porovnáme maximálne napätia vzniknuté v náboji a hriadeli a tým vyhodnotíme, ktoré riešenie je pre nás výhodnejšie.

23 .1 Prenos krútiaceho momentu pomocou trenia Aby sme zabezpečili prenos krútiaceho momentu, musíme v mieste styku vytvoriť dostatočný tlak, ktorý vzniká pri nalisovaní náboja na hriadeľ s určitým vzájomným presahom. Krútiaci moment, ktorý je schopný nalisovaný spoj preniesť vyjadríme : M k = F T. r. (58) r je polomer hriadeľu. Tangenciálna sila sa rovná F T = f. S. p. (59) f je súčinitel trenia medzi nábojom a hriadeľom, S je plocha na ktorej dochádza ku kontaktu a tlak p, je tlak, ktorý vznikne nalisovaním náboja na hriadeľ v mieste ich dotyku. Po dosadení dostávame vzťah, z ktorého si vyjadríme tlak p. M k = f. S. p. r = f. p. π. r. l M k p = f. π. r. l (60) Obr. 18 Nalisovaný spoj náboj na hriadeľ Rozmery pre náš prípad, ktorý je zobrazený na obr.18 som si zvolil M k = 4590 N. mm, l = 100mm, r = 0 mm, r 1 = 0mm, r = 40mm, f = 0,14. M k p = f. π. r. l = ,14.π. 0 = 0,1Mpa (61). 100 Keď už máme určený tlak p, môžeme pomocou teórie hrubo stenných nádob vypočítať maximálne napätie v hriadeli a v náboji. Nie je potrebné určovať presah nádob, pretože tlak p je tlak práve týmto presahom spôsobený. Ako prvé spočítame

24 redukované napätie v hriadeli. To spočítame podľa rovnice pre redukované napätie v nádobe bez otvoru (4). σ red H = p = 0,1 N. mm (6) Teraz pomocou rovnice pre nádobu otvorenú s vnútorným pretlakom (6) spočítame redukované napätie v náboji, kde p je tlak atmosférický, ktorý je podstatne menší ako tlaky, ktorými sa zaoberáme a preto ho zanedbávame. Teraz si môžeme vyjadriť σ red N v náboji: (p p ) = σ red [1 (r ) ] r σ red N =. p [1 ( r 1 r ) ] =.0,1 [1 ( 0 40 ) ] = 0,5N. mm. (6) Napätia σ red H a σ red N,ktoré sme vypočítali, sú napätia, ktoré vznikli v dôsledku nalisovania náboja na hriadeľ. Nemôžeme zabudnúť, že účelom nalisovania je prenos točivého momentu, ktorý napätia v hriadeli aj v náboji ešte určite zväčší.. Prenos Krútiaceho momentu pomocou pera Obr. 19 Polovičný pohlad na spoj hriadeľ, pero a náboj Pri prenose krútiaceho momentu pomocou pera sa nebudeme zaoberať analýzou napätia v pere, ale budeme skúmať redukované napätie v náboji a hriadeli na základe náhradných modelov simulácií, pri použití našej teórie rozloženia tlaku na stene drážky, ku ktorému dôjde po zaťažení náboja krútiacim momentom. Uvažujeme, že pri prenose krútiaceho momentu z hriadeľa na náboj dochádza k natočeniu pera, ktoré spôsobuje nerovnomerné zaťaženie drážky ako na hriadeli, tak aj na náboji. Predpokladáme, že tuhosť drážky sa po celej jej výške výrazne nemení a pero je 4

25 dokonale tuhé. Rozloženie tlaku na drážke by v takomto prípade mohlo byť lineárne. Pri našej analýze sa budeme tiež zaoberať úpravami pera za účelom zníženia namáhania hriadeľa a náboja. Pomocou jednoduchých úprav pera je možné zmeniť rozloženie tlaku na drážke a tým aj rozloženie napätia v danom telese. Budeme sa snažiť o zmenšenie maximálneho redukovaného napätia v telese a tým zvýšiť jeho schopnosť prenosu krútiaceho momentu. Spojenie hriadeľa a náboja pomocou pera je zobrazené na obr Obyčajné pero Prvý prípad,ktorým sa budeme zaoberať je obyčajné pero bez akýchkoľvek úprav, viz. obr. 0. Pero sa opiera celou plochou strán o drážku hriadeľa a náboja. Obr. 0 Pero bez úprav Pri analýze hriadeľa budeme postupovať nasledovne: Obr. 1 Rozloženie tlaku na drážke hriadeľa po kontakte s obyčajným perom Na obr.1 vidíme našu predstavu rozloženia tlaku na drážke hriadeľa po kontakte s perom. Ak je dĺžka pera l=100mm, priemer hriadeľa d=40mm, Výška drážky, na 5

26 ktorej dochádza ku kontaktu pera s hriadeľom H=,58 mm, vzdialenosť pera od stredu hriadeľa R = 16,5mm a vzdialenosť b=0,6mm, nám určuje približnú vzdialenosť výslednice síl na spolu zaberajúcom náboji, tak potom maximálny tlak p max1 a p max pri danom krútiacom momente M k = 4590N/mm na hriadeli vypočítame (vzdialenosť b sme dostali jednoduchou úvahou, že výslednica síl sa bude nachádzať približne v strede plochy dotyku spolu zaberajúceho telesa s perom. Vzdialenosť b, dostaneme v každom prípade z rovnakej úvahy): M k = F. b F = M k b F = ,6 =,8N (64) F. (b R) = l. 0 H ( p max1 H = l. p max1 H. x 1). x 1 dx 1 = l. p max1 H. [x 1 ] 0. H H (65) p max1 =. F. (b R).,8. (0,6 16,5) l. H = 100.,58 = 4,11 N. mm F. (b R H) = l. = l. p max1 H 0 H. H ( p max H. x ). x dx = l. p max H. [x ] 0. F. (b R H).,8. (0,6 16,5,58) p max = l. H = 100.,58 = 1,5 N. mm. H (66) Z obrázka 1. môžeme vyčítať, že ľavá strana drážky je zaťažená tlakom p 1 = f (x1) = p max1. x H 1 a pravá strana tlakom p = f (x) = p max. x H. Tlaky p 1 a p spoločne vytvoria Napätie v hriadeli ako je zobrazené na obr.. Môžeme vidieť že najväčšie napätie vzniká na povrchu telesa a práve preto má zmysel analyzovať len body, ktoré sa na povrchu nachádzajú. Hodnoty napätia pozdĺž celej dĺžky krivky l, ktorá je zobrazená na obrázku červenou, sú zobrazené v grafe. 6

27 σ[n.mm - ] ČVUT v Praze Obr. Rozloženie napätia v drážke hriadeľa po kontakte s perom bez úprav Rozloženie napätia v hriadeli pozdĺž krivky "l" pri použití pera bez úprav l [mm] Podľa grafu môžeme vidieť, že najviac zaťažené miesto hriadeľa je v ľavom dolnom rohu drážky, kde napätie dosahuje σ max = σ LD = 7,0 N. mm. V Ľavom hornom rohu dosahuje napätie σ LH = 5, N. mm, v pravom dolnom σ PD =,7N. mm a v pravom hornom σ PH = 0,11N. mm. 7

28 Teraz nám ešte ostáva analyzovať zaťaženie náboja : Obr. Rozloženie tlaku na drážke náboja po kontakte s obyčajným perom Na obr. vidíme našu predstavu rozloženia tlaku na drážke náboja po kontakte s perom. Ak je Dĺžka náboja l=100mm, vnútorný priemer náboja d=40mm, výška drážky, na ktorej dochádza ku kontaktu pera s nábojom H=,04 mm, vzdialenosť kde pero dochádza ku kontaktu s nábojom a stredu náboja R=19,08mm, vzdialenosť konca pera od stredu náboja C=,1 a vzdialenosť b=17,79mm, nám určuje približnú vzdialenosť výslednice síl na spolu zaberajúcom hriadeli, tak potom maximálny tlak p max1 a p max pri danom krútiacom momente M k = 4590N/mm na náboji vypočítame: (5)M k = F. b F = M k b F = ,79 = 58,01N (67) F. (C b) = l. 0 H ( p max1 H = l. p max1 H. H. x 1). x 1 dx 1 = l. p max1 H. [x 1 ] 0 H (68) p max1 =. F. (C b). 58,01. (,1 17,79) l. H = 100.,04 =,6 N. mm 8

29 σ[n.mm - ] ČVUT v Praze F. (R b) = l. 0 H ( p max H = l. p max1 H. H. x ). x dx = l. p max H. [x ] 0 H (69) p max =. F. (R b). 58,01. (19,08 17,79) l. H = 100.,04 = 1,08 N. mm. Pravá strana drážky je zaťažená tlakom p 1 = f (x1) = p max1. x H 1 a ľavá strana tlakom. x. Tlaky p 1 a p spoločne vytvoria Napätie v náboji ako je p = f (x) = p max H zobrazené na obr. 4. Môžeme vidieť, že najväčšie napätie vzniká opäť na povrchu telesa. Hodnoty napätia pozdĺž krivky l,ktorá je na obrázku zvýraznená červenou, sú zobrazené v grafe..,5,5 1,5 1 0,5 Obr. 4 Rozloženie napätia v drážke náboja po kontakte s perom bez úprav Rozloženie napätia v náboji pozdĺž krivky "l" pri použití pera bez úprav l [mm] 9

30 Na grafe môžeme vidieť, že najviac zaťažené miesto náboja je v pravom dolnom rohu drážky, kde napätie dosahuje σ max = σ PD =,88N. mm. V pravom hornom rohu dosahuje napätie taktiež pomerne vysokých hodnôt σ PH =,41 N. mm, v ľavom dolnom dosahuje napätie σ LD = 0,07N. mm a v ľavom hornom σ LH = 1,11N. mm... Pero s drážkou Vytvorením drážky na pere v mieste kontaktu medzi nábojom a hriadeľom obmedzíme kontakt pera s nábojom a hriadeľom, viz obr. 5. Obr. 5 Pero s drážkou Na obr.6 vidíme našu predstavu rozloženia tlaku na drážke hriadeľa po kontakte s perom s drážkou. Stanovili sme si, že po úprave pera, výška drážky, ktorá je v kontakte s perom, je /4H. Za rovnakých predpokladov ako v predošlom prípade, rozloženie tlaku po úprave pera na drážke hriadeľa bude vyzerať takto: Obr. 6 Rozloženie tlaku na drážke hriadeľa spôsobené kontaktom s perom s drážkou Dĺžka hriadeľa l=100mm,priemer hriadeľa d=40mm, Výška drážky H=,58 mm, vzdialenosť pera od stredu hriadeľa R = 16,5mm a vzdialenosť b=0,98mm, nám určuje približnú vzdialenosť výslednice síl na spolu zaberajúcom náboji, tak potom 0

31 maximálny tlak p max1 a p max pri danom krútiacom momente M k = 4590N/mm na hriadeli vypočítame: M k = F. b F = M k b F = ,98 = 18,78N (70) 4 H F. (b R) = l. ( p max1 p max1 x 1. x 1 ). x 1 dx 1 = l.. [ 4 H 4 H ] 4 H 0 0 = l. p ( max1. 4 H) 4 H (71) p max1 = 16. F. (b R) 16.18,78. (0,98 16,5). l. H =.100.,58 = 7,85 N. mm F. (b R H) = l. 4 (p 4 H 0 = l. p ( max. 4 H) 4 H p max = 16. F. (b R 4 H). l. H max p max x. x ). x dx = l.. [ 4 H 4 H ] 4 H 0 = 16.18,78. (0,98 16,5 4.,58).100.,58 (7) = 4,46 N. mm. Ľavá strana drážky je zaťažená tlakom p 1 = f (x1) = p max1. x H 1 a pravá strana tlakom p = f (x) = p max. x H. Na obr. 7 môžeme vidieť napätie v telese po úprave pera. Hodnoty pozdĺž krivky l, ktorá je zvýraznená červenou, sme zaznamenali do grafu. 1

32 σ[n.mm - ] ČVUT v Praze Obr. 7 Rozloženie napätia v drážke hriadeľa po kontakte s perom s drážkou. 1 Rozloženie napätia v hriadeli pozdĺž krivky "l" pri použití pera s drážkou l [mm] Podľa grafu môžeme vidieť, že napätia v horných rohoch σ PH a σ LH sú zanedbatelné. Najviac zaťažené miesto hriadeľa je opäť v ľavom dolnom rohu kde napätie dosahuje σ max = σ LD = 9,6 N. mm. V pravom dolnom rohu dosahuje napätie σ PD = 4,87N. mm. Podľa výsledkov môžeme povedať, že sa nám podarilo zredukovať napätie σ LH avšak napätie σ LD sa nám ešte zväčšilo a tým môžeme toto riešenie považovať za nevhodné. Teraz môžeme prejsť k analýze náboja: Na obr.8 vidíme našu predstavu rozloženia tlaku na drážke náboja po kontakte s perom s drážkou. Stanovili sme si, že po úprave pera, výška drážky, ktorá je v kontakte s perom, je /4H.

33 Obr. 8 Rozloženie tlaku na drážke náboja spôsobené kontaktom s perom s drážkou Ak je Dĺžka náboja l=100mm, vnútorný priemer náboja d=40mm, výška drážky H=,04 mm, vzdialenosť kde pero dochádza ku kontaktu s nábojom a stredu náboja R = 19,84 mm, vzdialenosť konca pera od stredu náboja C=,1 mm a vzdialenosť b=17,47mm, nám určuje približnú vzdialenosť výslednice síl na spolu zaberajúcom hriadeli, tak potom maximálny tlak p max1 a p max pri danom krútiacom momente M k = 4590N/mm na náboji vypočítame: M k = F. b F = M k b F = ,47 = 6,74N (7) F. (C b) = l. 4 H 0 ( p max1 p max1. x 1 ). x 1 dx 1 = l. 4 H H. [x 1 ] 0 4 H = l. p ( max1. 4 H) 4 H 16. F. (C b) 16.6,74. (,1 17,47) p max1 = =. l. H.100.,04 = 7,05 N. mm (74) F. (R b) = l. 4 H 0 ( p max p max. x ). x dx = l. 4 H H. [x ] 0 4 H = l. p ( max. 4 H) 4 H (75)

34 σ[n.mm - ] ČVUT v Praze p max = 16. F. (R b) 16.6,74. (19,84 17,47). l. H =.100.,04 =,59 N. mm. (75) Pravá strana drážky je zaťažená tlakom p 1 = f (x1) = p max1. x H 1 a ľavá strana tlakom p = f (x) = p max. x H. Tlaky p 1 a p spoločne vytvoria Napätie v náboji ako je zobrazené na obr. 9. Môžeme vidieť že najväčšie napätie vzniká na povrchu telesa. Hodnoty napätia pozdĺž krivky l, ktorá je na obrázku zvýraznená červenou, sú zobrazené v grafe. Obr. 9 Rozloženie napätia v drážke náboja po kontakte s perom s drážkou 4,5 Rozloženie napätia v náboji pozdĺž krivky "l" pri použití pera s drážkou,5 1,5 1 0, l [mm] Podľa grafu môžeme vidieť, že najviac zaťažené miesto už nie je pravý dolný, ale pravý horný roh kde napätie dosahuje σ max = σ PH =,6 N. mm. Ďalšie pre nás významné 4

35 zhromaždisko napätia vzniklo na pravej stene drážky kde napätie dosahuje hodnotu σ SP =,9 N. mm a v ľavom hornom rohu kde je napätie σ LH =,79N. mm. Napätie v ľavom dolnom rohu σ LD je zanedbateľné. Ako môžeme vidieť na výsledkoch, maximálne napätie nám v náboji ešte stúplo a týmto toto riešenie môžeme považovať za nevhodné... Pero so zrazenými hranami V predošlých prípadoch sme mohli vidieť, že napätie sa koncentruje vo vnútorných hranách nami analyzovaných elementov. Skúsime tomu zamedziť zrazením hrán pera. Obr. 0 Pero so zrazenými hranami Stanovili sme si, že po úprave pera výška drážky, ktorá je v kontakte s perom je /4H. Po úprave pera bude tlak na drážke hriadeľa vyzerať takto: Obr. 1 Rozloženie tlaku na drážke hriadeľa spôsobené kontaktom s perom so zrazenými hranami Našu predstavu rozloženia tlaku na drážke hriadeľa po kontakte s perom so zrazenými hranami vidíme na obr. 1. Dĺžka hriadeľa l=100mm,priemer hriadeľa d=40mm, Výška drážky H=,58 mm, vzdialenosť pera od stredu hriadeľa R = 17,15mm a vzdialenosť 5

36 b=0,mm, nám určuje približne vzdialenosť výslednice síl na spolu zaberajúcom náboji, tak potom maximálny tlak p max1 a p max pri danom krútiacom momente Mk= 4590N/mm na hriadeli vypočítame : M k = F. b F = M k b F = , = 7,00N (76) 4 H F. (b R) = l. ( p max1 p max1 x 1. x 1 ). x 1 dx 1 = l.. [ 4 H 4 H ] 4 H 0 0 = l. p ( max1. 4 H) 4 H (77) p max1 = 16. F. (b R) (0, 17,15). l. H =.100.,58 = 5,58 N. mm F. (b R H) = l. 4 (p 4 H 0 = l. p ( max. 4 H) 4 H max p max x. x ). x dx = l.. [ 4 H 4 H ] 4 H 0 (78) p max = 16. F. (b R 4 H) (0, 17,15. l. H = 4.,58).100.,58 =,06 N. mm. Ľavá strana drážky je zaťažená tlakom p 1 = f (x1) = p max1. x H 1 a pravá strana tlakom p = f (x) = p max. x H. Na obr.. môžeme vidieť napätie v telese po úprave pera. Hodnoty pozdĺž krivky l, ktorá je zvýraznená červenou, sme zaznamenali do grafu. 6

37 σ[n.mm ] ČVUT v Praze Obr. Rozloženie napätia v drážke hriadeľa po kontakte s perom so zrazenými hranami Rozloženie napätia v hriadeli pozdĺž krivky "l" pri použití pera so zrazenými hranami l [mm] Podľa grafu môžeme vidieť, že najviac zaťažené miesto hriadeľa je opäť v ľavom dolnom rohu kde napätie dosahuje σ max = σ LD = 8, N. mm. V pravom dolnom rohu dosahuje napätie σ PD =,61N. mm. V ľavom hornom rohu dosahuje napätie σ LH = 7,5 N. mm a v pravom hornom σ PH = 0,1N. mm. Maximálna hodnota napätia je opäť vyššia ako pri pere bez úprav, preto aj túto variantu považujeme za nevhodnú. Teraz môžeme prejsť k analýze náboja : Stanovili sme si, že po úprave pera výška drážky, ktorá je v kontakte s perom je /4H. Podľa obrázka obr. bude po úprave pera tlak na drážke náboja vyzerať takto: 7

38 Obr. Rozloženie tlaku na drážke náboja spôsobené kontaktom s perom so zrazenými hranami Ak je dĺžka náboja l=100mm, vnútorný priemer náboja d=40mm, výška drážky H=,04 mm, vzdialenosť kde pero prichádza ku kontaktu s nábojom a stredu náboja R = 19,08 mm, vzdialenosť konca pera od stredu náboja C= 1,6 mm a vzdialenosť b=18,11mm, nám určuje približne vzdialenosť výslednice síl na spolu zaberajúcom hriadeli, tak potom maximálny tlak p max1 a p max pri danom krútiacom momente M k = 4590N/mm na náboji vypočítame : (66) M k = F. b F = M k b F = ,11 = 5,45N (79) 4 H (67) F. (C b) = l. ( p max1. x 1 ). x 1 dx 1 = l. 0 4 H = l. p ( max1. 4 H) 4 H p max1 4 H H. [x 1 ] 0 (80) p max1 = 16. F. (C b). l. H = = 4,75 N. mm 16.5,45. (1,6 18,11).100.,04 8

39 4 H (68) F. (R b) = l. ( p max. x ). x dx = l. 0 4 H = l. p ( max. 4 H) 4 H p max 4 H H. [x ] 0 (81) p max = 16. F. (R b) 16.5,45. (19,08 18,11). l. H =.100.,04 = 1,4 N. mm. Pravá strana drážky je zaťažená tlakom p 1 = f (x1) = p max1. x H 1 a ľavá strana tlakom. x. Tlaky p 1 a p spoločne vytvoria Napätie v náboji ako je p = f (x) = p max H zobrazené na obr.4. Môžeme vidieť že najväčšie napätie vzniká opäť povrchu na telesa. Hodnoty napätia pozdĺž krivky l, ktorá je zvýraznená červenou sú zobrazené v grafe. Na grafe vidíme, že najviac zaťažené miesto je pravý dolný roh kde napätie dosahuje σ max = σ PD =,7 N. mm. v Pravom hornom rohu dosahuje napätie σ PH =,14 N. mm. V ľavom hornom rohu dosahuje napätie σ LH = 0,6 N. mm a v ľavom dolnom rohu dosahuje napätie zanedbateľné hodnoty. Aj v tomto prípade sú hodnoty maximálneho napätia väčšie ako pri použití pera bez úprav. 9

40 σ[n.mm ] ČVUT v Praze Obr. 4 Rozloženie napätia v drážke náboja po kontakte s perom so zrazenými hranami 4,5,5 1,5 1 0,5 Rozloženie napätia v náboji pozdĺž krivky "l" pri použití pera so zrazenými hranami l [mm] 4 Záver Náplňou mojej bakalárskej práce bolo analyzovať rôzne varianty prenosu krútiaceho momentu z náboja na hriadeľ. Pre porovnanie som podľa teórie hrubo stenných nádob ako prvé určil napätie, ktoré vzniká pri nalisovaní náboja na hriadeľ, za účelom preniesť mnou zvolený krútiaci moment trením M k = 4590Nmm. Maximálne redukované napätie, ktoré vznikalo v hriadeli, bolo σ T H = 0,1mm a maximálne redukované napätie, vznikajúce v náboji, bolo σ T N = 0,4N. mm. V ďalších prípadoch som sa zaoberal analýzou napätia v náboji a hriadeli pri prenose rovnako veľkého krútiaceho momentu za využitia náhradného modela hriadeľového spoja, ale tentokrát pomocou 40

41 pera. Vyskúšal som tri rôzne varianty a boli to pero bez úprav, pero s drážkou a pero so zrazenými hranami. Ako najvhodnejšia varianta pre prenos krútiaceho momentu perom sa ukázala prvá, a tou je pero bez úprav, ktorá najvhodnejšie vplývala na rozloženie napätia v hriadeli aj v náboji. Pri prenose krútiaceho momentu bolo v hriadeli maximálne redukované napätie σ H P = 7,0 N. mm a v náboji bolo maximálne redukované napätie σ N P =,88N. mm. Pri porovnávaní napätí vzniknutými prenosom trením a perom nemôžeme zabudnúť, že pri zaťažení náboja krútiacim momentom by sa u prenosu trením maximálne hodnoty napätia mohli ešte podstatne zväčšiť, zatiaľ čo pri prenose perom sme dostali finálne hodnoty zaťaženia súčastí. Výrazne vyššie hodnoty napätia pri prenose krútiaceho momenta perom taktiež ovplyvňuje výška drážky a pri zmene jej veľkosti by sme mohli dosiahnuť priaznivejších výsledkov. 41

42 5 Použitá litelatúra [1] Michalec,J. a kolektiv: Pružnost a pevnost I. skripta ČVUT v Praze, 006 [] Michalec,J. a kolektiv: Pružnost a pevnost II. skripta ČVUT v Praze, 006 [] Řežníček,j. : Pružnost u nás, Stránky podpory výuky pružnosti a pevnosti na FS ČVUT v Praze [online]. Dostupný z WWW: < 4

43 6 Zoznam použitých označení Symbol Jednotka Popis σ u [N mm - ] medza úmernosti σ k [N mm - ] medza sklzu σ t [N mm - ] Napätie tangenciálne σ r [N mm - ] Napätie radiálne σ o [N mm - ] Napätie osové F r [N] Radiálna sila F t [N] Tangenciálna sila ε r [-] pomerné predĺženie radiálne ε t [-] pomerné predĺženie tangenciálne E MPa modul pružnosti v ťahu μ [-] Poissonovo číslo F o [N] Osová sila σ D [N mm - ] Dovolené napätie σ red [N mm - ] Redukované napätie p Mpa Tlak M k N.mm Krútiaci moment F T [N] Sila trecia f [-] Súčiniteľ trenia S [mm - ] Styková plocha F [N] Sila 4

44 7 Zoznam obrázkov Obr. 1 Nádoba otvorená... 8 Obr. Nádoba zatvorená... 8 Obr. Zložky napätia pôsobiace na element... 9 Obr. 4 Rovnováha elementu... 9 Obr. 5 Deformácie elementu Obr. 6 Rovnováha elementu... 1 Obr. 7 Rozloženie tečného a radiálneho napätia v stenách nádoby... 1 Obr. 8 Pôsobenie tlakových síl na nádobu Obr. 9 Radiálna deformácia nádoby Obr. 10 Priebeh napätia v otvorenej nádobe s vnútorným pretlakom Obr. 11 Priebeh napätia v zatvorenej nádobe s vnútorným pretlakom Obr. 1 Priebeh napätia v otvorenej nádobe s vonkajším pretlakom Obr. 1 Priebeh napätia v zatvorenej nádobe s vonkajším pretlakom Obr. 14 Nádoba bez otvoru Obr. 15 Priebeh napätia v nádobe s malým otvorom... 0 Obr. 16 Rozloženie napätia v stenách dvoch na seba nalisovaných nádob... 1 Obr. 17 Presah pri nalisovaní dvoch nádob na seba... 1 Obr. 18 Nalisovaný spoj náboj na hriadeľ... Obr. 19 Polovičný pohlad na spoj hriadeľ, pero a náboj... 4 Obr. 0 Pero bez úprav... 5 Obr. 1 Rozloženie tlaku na drážke hriadeľa po kontakte s obyčajným perom... 5 Obr. Rozloženie napätia v drážke hriadeľa po kontakte s perom bez úprav... 7 Obr. Rozloženie tlaku na drážke náboja po kontakte s obyčajným perom... 8 Obr. 4 Rozloženie napätia v drážke náboja po kontakte s perom bez úprav... 9 Obr. 5 Pero s drážkou... 0 Obr. 6 Rozloženie tlaku na drážke hriadeľa spôsobené kontaktom s perom s drážkou... 0 Obr. 7 Rozloženie napätia v drážke hriadeľa po kontakte s perom s drážkou.... Obr. 8 Rozloženie tlaku na drážke náboja spôsobené kontaktom s perom s drážkou... Obr. 9 Rozloženie napätia v drážke náboja po kontakte s perom s drážkou... 4 Obr. 0 Pero so zrazenými hranami... 5 Obr. 1 Rozloženie tlaku na drážke hriadeľa spôsobené kontaktom s perom so zrazenými hranami... 5 Obr. Rozloženie napätia v drážke hriadeľa po kontakte s perom so zrazenými hranami... 7 Obr. Rozloženie tlaku na drážke náboja spôsobené kontaktom s perom so zrazenými hranami... 8 Obr. 4 Rozloženie napätia v drážke náboja po kontakte s perom so zrazenými hranami

45 .. 45

46 46

47 47

48 48

49 49

50 50