Zóny odporu uzemňovačov a ich vplyv na uzemnenie

Transcript

1 Zóny odpou emňovačov a ich vpyv na emnenie Doc. Ing. Ivan BOJNA, PhD., STU FEI v Batisave ÚVOD Zóna odpou emňovača je jedným z dôežitých paametov, ktoý má zásadný vpyv pi návhu, pevádzke aj meaní emnenia. Tento temín, hoci ho používajú aj niektoé nomy súvisiace s emnením, nie je v týchto, ae ani v písušných teminoogických nomách definovaný. V tomto píspevku sú uvedené zákadné teoetické aspekty, ae aj paktické dôsedky súvisiace s týmto temínom. 1 ODPO UZEM E IA A ZÓ A ODPOU UZEMŇOVAČA Z hľadiska posúdenia vastností emnenia je ozhodujúcim paametom odpo emnenia emňovača. Odpo emnenia emňovača je odpo medzi povchom emňovača a duhou eektódou umiestnenou vo veľkej vzdiaenosti, teoeticky v nekonečne (obázok 1). Vzdiaená eektóda Uzemnenie Ob. 1 K definícii odpou emnenia Poznámka: V stiedavých sieťach a inštaáciách by sa mao uvažovať s impedanciou emnenia. eaktančná zožka impedancie emnenia je však často zanedbateľná (nap. pi púdoch so sieťovou fekvenciou 5 Hz), peto sa často uvažuje iba s ezistanciou (odpoom) emnenia. Odpo emnenia emňovacej eektódy má ti zožky: odpo vodiča emňovacej eektódy, pechodový odpo na ozhaní eektóda-pôda a odpo pôdy obkopujúcej eektódu. Pvé dve zožky sú obvyke zanedbateľné v poovnaní s odpoom pôdy. Peto spavida vzťahy na výpočet odpou emnenia zahŕňajú en odpo pôdy. V ďaších úvahách budeme pi učovaní odpou emnenia uvažovať en odpo pôdy. Pi chaakteizovaní zóny odpou emňovača môžeme postupovať tak, že pôdu obkopujúcu eektódu ozdeíme na fiktívne tenké vstvy 1,, 3 atď. (nap. pe poguľovú eektódu podľa obázka ). 1 z 14

2 S S S Ob. K vyjadeniu odpou emnenia Ak tenké vstvy majú ovnakú húbku = 1 = 3 atď., odpo každej vstvy je nepiamo úmený jej pieezu. Vstva bezpostedne obkopujúca eektódu [, ) ] má ( 1 najmenší pieez, a teda najväčší odpo. Vstvy, 3, 4 atď. majú zväčšujúci sa pieez, čiže zmenšujúci sa odpo. Odpo emnenia eektódy je daný súčtom séiovo adených odpoov zodpovedajúcich jednotivým vstvám. Odpo n-tej vstvy n môžeme počítať podľa známeho vzťahu pe odpo vodiča s dĺžkou, pieezom a ezistivitou vodiča ρ. Teda odpo n-tej vstvy n je n = ρ =ρ S S n n a cekový odpo pôdy, čiže odpo emnenia uvažovanej eektódy je Pe = n n= 1 = a pejde sumácia do integácie = ρ (1) d S Výpočtom, ae aj meaním sa možno ľahko pesvedčiť, že podstatnú časť odpou emnenia pedstavuje pôda v bezpostednom okoí eektódy. POLGUĽOVÁ ELEKTÓDA Uvažujme poguľovú eektódu s poomeom podľa obázka. Pocha pogue je S = π, teda odpo pôdy 1 medzi povchom poguľovej eektódy a poguľou s poomeom 1 je podľa vzťahu (1) 1 1 d 1 d ρ 1 ρ = ρ = ρ = = () S π π π 1 z 14

3 a odpo emnenia (odpo medzi povchom eektódy a fiktívnou poguľou s nekonečným poomeom d d ρ 1 ρ 1 = ρ = ρ S = = π π (3) π Pe poome 95, ktoý vymedzuje 95 % hodnoty odpou emnenia, čiže =, možno písať a odtiaľ 1 95 ρ 1 1 ρ 1 = =,95 π 95 π [ 1,95],5 1 = 95 = = 95 Napíkad pe poguľovú eektódu s piemeom d = =,4 m je 95 = =,= 4 m,5 Obasť v okoí emňovacej eektódy, ktoá epezentuje 95 % odpou emnenia je zóna odpou emňovača. V angickej iteatúe sa označuje esistance aea (nap. angická vezia HD , ktoá je u nás pevzatá ako STN 33-6), pípadne effective esistance aea (nap. [9] ) aj infuence zone/zóna vpyvu (nap. [1] ). Zóna odpou v tomto pípade je poguľa, ktoá na povchu zeme siaha do vzdiaenosti x 95 = 95 od osi eektódy. Pi inom duhu eektódy zóna odpou emňovača vo všeobecnosti nemá poguľový tva, avšak aj v takých pípadoch možno učiť písušnú vzdiaenosť x 95, ktoá chaakteizuje hanicu zóny odpou emnenia na povchu zeme. Poznámky: 1. amiesto temínu zóna odpou emňovača, ktoý sa používa v nomách, pesnejšie a spávnejšie vyjadenie by mao byť v tvae zóna odpou emnenia emňovača. Ide totiž o zónu súvisiacu s odpoom emnenia, nie o zónu odpou emňovača (odpo emňovača je eektický odpo vodiča eektódy).. V obázku B.1 nomy [4] je chyba. a obázku sú zóny odpou vetikánych tyčových eektód nakesené ako maé guľové pochy, ktoé obkopujú iba maú spodnú časť emňovačov hboko v zemi. Podľa tohto obázka zóny nesiahajú až k povchu zeme. To by však boo eáne iba v pípade hĺbkových emňovačov umiestnených vo veľkej hĺbke, navyše s izoovanými emňovacími pívodmi. Píkad s poguľovou eektódou na povchu zeme bo použitý pe jednoduchosť výpočtu. V paxi sa však obvyke používajú iné duhy zhotovených emňovačov (nap. tyčové, páskové, doskové). Postup ukážeme na píkade vetikánej tyčovej eektódy a hoizontánej pásovej eektódy. 3 z 14

4 3 TYČOVÁ ELEKTÓDA Uvažujme vacovú tyčovú eektódu s poomeom a dĺžkou zaazenú zviso do zeme. Ak z eektódy pechádza do zeme púd I, eektické poe v zemi je znázonené na obázku 3. Púdnice (oientované čiay so šípkami) vystupujú z eektódy komo do zeme, ekvipotenciáy sú v každom mieste komé na púdnice (jednou z ekvipotenciá je, samozejme, samotná eektóda).. I x Ob. 3 Vacová tyčová eektóda uožená vetikáne v zemi Ak zvoíme vzťažný potenciá v nekonečne za nuový ϕ =, pe potenciá na povchu zeme vo vzdiaenosti x od osi emňovača možno odvodiť vzťah (pozi nap. [3]) ρi + + ϕ x x = 4 n (4) π + + x Potenciá ϕ e na povchu eektódy, t. j. pe x = je ρi + + ϕ e = n (5) 4 π + + Obvyke je poome tyče omnoho menší ako jej dĺžka. Pe << patí pibižnosť Využitím tejto pibižnosti možno potenciá na povchu eektódy vyjadiť v tvae ϕ ρi n (6) e π a odpo emnenia tyčovej eektódy ρ ϕe = I ρ n π (7) 4 z 14

5 Odpo zeme x medzi povchom eektódy a miestom na povchu zeme vzdiaenom o x od osi eektódy učíme ako ozdie potenciáov na povchu eektódy ϕ E a potenciáu ϕ x v mieste x deený púdom I x ϕ ϕ e x = I ρ + n 4π + + x Poznámka: Vzťah (7) na výpočet odpou tyčového emňovača zaazeného zviso do zeme uvádza napíkad aj noma [5]. V paxi sa používa aj modifikovaný vzťah, ktoý sa získa úpavou (7), ak namiesto piodzeného ogaitmu sa použije dekadický ogaitmus a využije sa vzťah medzi nimi, t. j. n A=,36 og A + x ϕ e ρ ρ,36 ρ = n = og =,3665 og (8) I π π Pe bežne používané tyčové emňovače dĺžky až 5 m sa používa ako odhad pibižný vzťah [] Píkad = ρ,8 až,9 Uvažujme tyčovú eektódu s poomeom = 15 mm a dĺžkou = m uoženou podľa obázka 3 v pôde s ezistivitou ρ = 1 Ωm. Odpo emnenia podľa (7) je = 44,45 Ω. Na obázku 4 je závisosť odpou zeme x do vzdiaenosti x od osi emňovača, vyjadená v % odpou emnenia. Zóna odpou emnenia, ktoá epezentuje 95 % odpou emnenia siaha na povchu do vzdiaenosti x 95 7 m, čiže do vzdiaenosti pibižne 3,5-násobku dĺžky. zóna odpou emňovača (8) = m Ob. 4 Odpo zeme x v závisosti od vzdiaenosti od eektódy Nech uvažovanou tyčovou eektódou pechádza do zeme púd I = 1 A. Pe zvoený vzťažný nuový potenciá v nekonečneϕ = potenciá na povchu zeme ϕ x v závisosti od vzdiaenosti x podľa vzťahu (4) je na obázku 5. 5 z 14

6 zóna odpou emňovača potenciá [V] U k max vzdiaenosť [x ] Ob. 5 Závisosť potenciáu na povchu zeme od vzdiaenosti od eektódy Najväčší gadient potenciáu na povchu zeme (teda aj maximáne kokové napätie) je pi eektóde. Pi nomovanej dĺžke koku 1 m je U k max = 3 44 V. Kokové napätie so vzdiaenosťou od emňovača kesá. Vo vzdiaenosti 7 m (na okaji zóny odpou emňovača) je kokové napätie en U k = 8 V. Ak je potebné znížiť vysoké kokové napätie pi eektóde, možno to dosiahnuť tak, že honá časť eektódy je do učitej hĺbky uožená izoovane (obázok 6). ϕ bez izoácie honej časti eektódy I s izoačnou úkou U izoačná úka Ob. 6 Zníženie potenciáu v bízkosti eektódy použitím izoačnej úky Vpyv dĺžky a piemeu tyčovej eektódy na odpo emnenia Na obázku 7 sú chaakteistiky odpou emnenia zvisej tyčovej aebo úkovej eektódy v závisosti od dĺžky eektódy, esp. od jej piemeu d []. 6 z 14

7 Pi zväčšení dĺžky eektódy z dvoch na štyi mete sa odpo emnenia zmenší takme na poovicu. Odpo emnenia sa výaznejšie mení asi do dĺžky eektódy = 5 m. Naopak, v závisosti od piemeu eektódy sa odpo emnenia mení en máo. Napíkad pi zväčšení poomeu z 15 mm na 3 mm sa odpo emnenia zmenší en asi o 1 %. Na dosiahnutie maého odpou emnenia pe dané nákady má mať tyč aebo úka maý pieme a má byť, pokiaľ možno, dhá. odpo em nenia [ohm ] odpo emnenia [ohm] dĺžka tyče [m] pieme tyče/úky [mm] Ob. 7 Závisosť odpou emnenia od dĺžky a piemeu eektódy 4 PÁSOVÁ ELEKTÓDA Na emňovacie ozvody sa používajú hoizontáne uožené pásové, pípadne dôtové eektódy. Štvohanné pásy sa chovajú eekticky ako okúhy vodič s náhadným piemeom d = ( a+ b) /(π / ). Náhadný pieme je asi dvakát väčší ako pieme dôtu s ovnakým pieezom []. Napíkad náhadný pieez pásu 4 mm x 3 mm je 1,6 mm, kým pieme dôtu ovnakého pieezu je en 1,7 mm. Pásy ako emňovače sú z eektického hľadiska výhodnejšie ako dôty majú väčší povch (na duhej stane je väčší povch viac vystavený koózii). Odpo emnenia pásu aebo dôtu dĺžky a piemeu d, uoženého v pôde s ezistivitou ρ v hĺbke h je (pozi nap. nomu [5]) ρ = n + n π d h (9) Pe pípady ak >> d a záoveň h << /4 možno použiť pibižný vzťah ρ (1) Napíkad pe ρ = 1 Ωm, = 5 m, d = 1 cm, h = 1 m je podľa vzťahu (9) ρ = n + n π d h = n + n = 3,956Ω π 5,1 7 z 14

8 a podľa vzťahu (1) ρ 1 = = 4Ω 5 Vpyv dĺžky pásu na odpo emnenia je na obázku 8 pe pípad ρ = 1 Ωm []. [ohm] dĺžka pásu [m] ρ = 1 Ωm Ob. 8 Vpyv dĺžky pásu na odpo emnenia Z obázka 8 vidno, že najvýaznejšie zmenšenie odpou emnenia je pi dĺžkach pibižne do m. Peto napíkad noma [6] v čánku N.3. uvádza, že ak sa vyžaduje odpo emnenia najviac 15 Ω, nie je potebné ukadať emňovacie pásy s cekovou dĺžkou väčšou ako m. Tá istá noma v čánku N..1 uvádza, že ak v sťažených pôdnych podmienkach nemožno dosiahnuť požadovanú hodnotu 5 Ω, nie je potebné ukadať emňovacie pásy s cekovou dĺžkou väčšou ako 5 m. V takom pípade výhodnejšie ako použiť dhý pás môžu byť dva katšie pásy tvoiace zdužený emňovač, o čom pojednáva nasedujúca časť. 5 ZDUŽE É UZEMŇOVAČE Často nie je možné dosiahnuť požadovaný odpo emnenia jednou eektódou. Peto sa niekoľko eektód spojí paaene, a to tak, aby ich využitie boo čo najepšie, teda eektódy musia byť od seba dostatočne vzdiaené. Výsedný odpo emnenia závisí od odpou emnenia jednotivých emňovačov, pičom je vždy väčší ako odpo paaených odpoov vypočítaný teoeticky podľa Kichhoffovho zákona. Na obázku 9 je znázonená závisosť odpou emnenia dvoch zdužených vetikánych tyčových eektód dĺžky = m v pôde s ezistivitou 1 Ωm v závisosti od ich vzájomnej vzdiaenosti x []. Na obázku je čiakovanou čiaou znázonená hodnota odpou, ak by sa eektódy vzájomne neovpyvňovai ( x ). Z obázka je zejmé, že pi maej vzájomnej vzdiaenosti je cekový odpo emnenia en o máo menší ako odpo 8 z 14

9 emnenia jednej eektódy eektódy nie sú dobe využité. Peto pi tyčových eektódach nemá byť ich vzájomná vzdiaenosť x menšia ako ich dĺžka (túto podmienku obsahuje napíkad aj noma [5] v čánku NA...4). [ohm] ρ = 1 Ωm vzdiaenosť x [m] Ob. 9 Vpyv vzájomnej vzdiaenosti dvoch tyčových emňovačov na odpo emnenia Anaogicky možno zmenšiť odpo emnenia aj pi iných duhoch emňovačov. Na obázku 1 je znázonený vpyv vzdiaenosti dvoch paaených pásov na veľkosť odpou emnenia []. Zhusťovať sieť pásov (v danom píkade pod 3 m) nie je účené. odpo emnenia v % odpou 1 pásu vzdiaenosť dvoch súbežných pásov [m] Ob. 1 Vpyv vzdiaenosti dvoch súbežných pásov na veľkosť odpou emnenia V učitých pípadoch (napíkad emnenie oceľových stĺpov) je výhodné uspoiadať pásy účovito. Lúče majú byť, pokiaľ možno, ozdeené ovnomene a ich počet nemá byť veľký. Účinnosť (fakto využitia) emňovača s tomi, esp. štymi účmi je na obázku 11 []. Noma [5] v čánku NA... uvádza, že pi použití účových emňovačov nemá byť uho medzi nimi menší ako 6, čo zodpovedá 6 účom. Ako však vypýva aj z obázka 1, uožiť viac ako 4 úče je neekonomické ďaším zväčšovaním počtu účov sa nedosiahne podstatné zmenšenie odpou emnenia. 9 z 14

10 fakto využitia v % dĺžka účov [m] Ob. 11 Fakto využitia (účinnosť) účového emňovača v hĺbke cca,5 až,8 m 6 VPLYV EOV OODOSTI PÔDY Všetky vyššie uvedené skutočnosti patia za pedpokadu, že ezistivita pôdy ρ je konštantná. Vo väčšine pípadov však nebýva pôda smeom do hĺbky ovnoodá, ae sa skadá z ôznoodých vstiev s ôznou ezistivitou. To môže mať veľký vpyv na odpo emnenia. Najčastejšie sa vyskytuje pôda v dvoch vodoovných vstvách. Ak je spodná vstva pôdy epšie vodivá (nap. v dôsedku väčšej vhkosti pôdy vo väčšej hĺbke), pi vetikánej eektóde je výhodné použiť dhšiu eektódu. Naopak, ak je spodná vstva menej vodivá (napíkad skanaté podožie pod vstvou zemitej pôdy), odpo emnenia zvisej eektódy je väčší ako pi pedpokadanej konštantnej ezistivite, peto nemá význam použiť dhú eektódu. V takom pípade je výhodnejšie namiesto dhej eektódy použiť viac paaených eektód. Ešte vhodnejšie je použitie pásových emňovačov. V íovitej, tvao vhkej pôde aebo jemnej hine sa emňuje dobe na ozdie od piesčitej štkovitej či kamenistej pôdy. Petože púdová hustota a tým aj zmena potenciáu sú najväčšie pi eektóde, niekedy sa pistupuje k úpave pôdy pi eektóde. Vodivosť pôdy sa pincipiáne dá zväčšiť soľným oztokom, avšak pôda si zepšenú vodivosť podží en kátky čas (obzvášť ýcho sa vypaví z piesčitej a ašeinovej pôdy). Soľ navyše zväčšuje koózne ohozenie ocee, nehovoiac už o zamoovaní pôdy soľou. Ak v mieste emnenia nie je íovitá aebo hinitá pôda, vhodnejšie je piviezť hinu aebo í. Eektóda sa uoží a utesní tak, aby boa zo všetkých stán obaená vstvou vodivej pôdy húbky aspoň 4 cm. Takáto úpava však má význam en vtedy, ak sa pivezená pôda nebude nadmene vysušovať (napíkad v dôsedku okoitého suchého piesku). Postiedkom, ktoý môže podstatne zepšiť konduktivitu okoo eektódy, patí píodný bentonit (sodný aebo dasený). Bentonit je píodná honina, ktoá vzniká ozkadom vukanického ska a popoa. Tvoí ho zmes íových mineáov. Jeho typickou vastnosťou je, že pi styku s vodou intenzívne napučiava, tým vniká do šká v podoží a zväčšuje kontaktnú pochu. Výhodou je, že bentonit neohozuje životné postedie, pozi nap. [7]. 1 z 14

11 Pobematické býva zaistiť dobé emnenie najmä v skanom podoží. V páci [] sa uvádza, že pomene maý odpo emnenia sa dosiaho tyčovými emňovačmi uoženými do pedvŕtaných 4 5 m die v skae, ktoé sa ozušii výbuchom náoží a násedne sa vypnii bentonitovou zmesou. Bentonit sa využi aj na Sovensku (napíkad emnenie vysokonapäťového vedenia v okoí Banskej Bystice emnenie sa uožio vo vykopanej yhe v kameni, ktoá sa vypnia bentonitom). 7 VPLYV ZÓ Y ODPOU UZEM E IA PI MEA Í ODPOU UZEM E IA Pincíp meania odpou emnenia je na ob. 1. zdoj Z A V E PE CE zóna odpou emňovača U ϕ zóna odpou púdovej eektódy PE CE Ob. 1 Pincíp meania odpou emnenia emňovača Na meanie sa použijú dve pomocné eektódy: pomocný emňovač CE, ktoým pechádza meací púd I a napäťová sonda PE. Medzi meaný emňovač a púdovú eektódu CE sa pipojí zdoj stiedavého napätia Z, ampémetom A sa meia púd pechádzajúci medzi meaným emňovačom a púdovou eektódou. Votmetom V sa meia napätie medzi meaným emňovačom a napäťovou sondou PE. Odpo emnenia sa vypočíta zo vzťahu = U / I (Ω; V, A) Pi paktickom meaní sa najčastejšie používajú pomeové meacie pístoje udávajúce piamo hodnotu odpou emnenia. Pi meaní há zásadnú ou zóna odpou emňovačov jednak samotného meaného emňovača, jednak púdovej eektódy CE. Ak má byť meanie spávne, napäťová sonda sa musí umiestniť v obasti, kde je zanedbateľná zmena potenciáu. Ak by boa umiestnená bízko meaného emňovača (v jeho zóne odpou), meané napätie by boo menšie, teda aj nameaný odpo emnenia by bo menší ako skutočný. Naopak, ak by sa sonda umiestnia 11 z 14

12 do zóny odpou pomocného emňovača, nameaný odpo by bo väčší ako skutočný. Peto musí byť emňovač CE mimo zóny odpou meaného emnenia aj zóny púdovej eektódy. Zóna odpou emňovača, a tým aj vzdiaenosti CE a PE závisia od duhu a ozmeov emňovačov. ozhodujúci vpyv na meanie má teda vzájomná pooha meaného emnenia a meacích eektód. S ohľadom na zóny odpou emňovačov (a tým aj na piebeh potenciáu) je nutné eektódy ozmiestniť tak, že sted meaného emnenia a eektódy ežia buď na piamke podľa obázka 1, esp. ob. 13a, aebo sted meaného emnenia a meacích eektód tvoia vchoy ovnoamenného tojuhoníka podľa obázka 13b. PE PE CE PE PE CE α a PE =,6. CE α = 3 CE CE PE = CE a =,5. pe a) b) Ob. 13 ozmiestnenie eektód pi meaní odpou emnenia Požiadavky na vzdiaenosti PE a CE pi meaní odpou emnenia v inštaáciách nn a pi umiestnení eektód na piamke stanovuje noma [5] v náodnej píohe ND takto: jednoduchý emňovač do dĺžky 4 m: CE = 4 m, PE = 5 m, zožitý emňovač aebo mežovú sieť: CE = 3 kát najväčší ozme aebo uhopiečka emňovača, PE =,6. CE. Avšak ani dodžanie uvedených vzdiaeností nemusí vždy zaučiť spávne výsedky meania (najmä pi ozsiahejších emňovacích sústavách, aebo ak nie je známy duh a ozmey emňovača). Či je vzdiaenosť CE dostatočná, sa pi meaní učí tak, že napäťová sonda PE sa postupne umiestni na ôzne miesta medzi emňovačmi a kontouje sa, či nameané hodnoty na ôznych miestach sú v podstate ovnaké. Peto napíkad noma [4] v čánku B.1 stanovuje, že napäťová sonda PE sa postupne umiestni na toch miestach vzájomne vzdiaených o 6 m a kontouje sa, či meané hodnoty sú v podstate zhodné. Špecifické pomey sú v pípade ozsiahych emňovacích sústav (napíkad emnenia v ozsiahych eektických staniciach), kde zóna odpou emnenia môže byť veľmi ozsiaha. V takých pípadoch sa používa metóda púd napätie, ktoej pincíp 1 z 14

13 zodpovedá obázku 1, jej paktické použitie je podľa obázka 14. Zdoj púdu sa zapojí medzi meané emnenie a eektódu CE. Napätie sa meia votmetom zapojeným medzi meané emnenie a eektódu PE. Odpo emnenia sa stanoví z podieu napätia a púdu. Ako púdová eektóda CE sa využije emnenie susednej eektickej stanice. Ak je vzdiaenosť k tejto stanici menšia ako 5 km, odpojí sa v meanej stanici emňovacie ano. Hodnota meacieho púdu (spavida niekoľko desiatok až stoviek A) sa voí s ohľadom na ozsah meaného emnenia a veľkosť ušivých napätí. vedenie vvn Tafo vvn CE D PE Ob. 14 Uspoiadanie meacieho obvodu pi meaní odpou emnenia eektickej stanice ZÁVE Píspevok poukazuje najmä na jeden z dôežitých paametov emnenia, ktoým je zóna odpou emňovačov. Vastnosti emnenia však závisia aj na viaceých ďaších paametoch a okonostiach, akými sú napíkad závisosť odpou emnenia na očnej dobe, púdové zaťaženie eektód pi veľkých púdoch a s tým súvisiace vysušovanie pôdy v dôsedku statového tepa, vastnosti emňovačov pi ázových púdoch, tvanivosť eektód (koózne ohozenie), spájanie ôznych duhov emnenia, ae aj ekonomická stánka (nákady na emnenie). LITEATÚA A ZDOJE [1] BOJNA, I.: Bezpečnosť eektických zaiadení. FEI STU v Batisave, 1. [] Ososobě, J. Zapeta, M.: Zemnění a bezpečnost. Nakadateství ČSAV, Paha, 1964 [3] Maye, D. Poák, J.: Metody řešení eektických a magnetických poí. SNTL/Afa, Paha, 1983 [4] STN 33-6: 7 Eektické inštaácie nízkeho napätia. Časť 6: evízia [5] STN : 1 Eektické inštaácie nízkeho napätia. Časť 5-54: Výbe a stavba eektických zaiadení. Uzemňovacie sústavy a ochanné vodiče 13 z 14

14 [6] STN : 7 Eektické inštaácie nízkeho napätia. Časť 4-41: Zaistenie bezpečnosti. Ochana ped zásahom eektickým púdom [7] ADAMEKOVÁ Z: egeneování bentonitových zmesí. [8] OSÁGOVÁ J.: Eektické stanice a vedení. VUT Bno, 6. ce_a_vedeni_s_p.pdf [9] P. Y. OKYEE P. Y., EDUFUL G.: educing eath eectode esistance by epacing soi in citica esistance aea. [1] 14 z 14