EXPERIMENTÁLNA PSYCHOLÓGIA

Transcript

1 EXPERIMENTÁLNA PSYCHOLÓGIA - hovorí o uplatnení experimentálnej metódy v psychológii - experiment = kráľovská metóda v psychológii - dielo Experimentálna psychológia; Woodworth & Schlosberg - preklad: => prof. Miroslav Bažány - zakladateľ väčšiny psychologických výskumných ústavov na Slovensku (napr. VÚDPaP) - mal ženu Siamku - po 1968 emigroval do GB a stal sa expertom Unesca pre edukáciu - v Iráne / Afganistane; mladí vojaci museli byť 2 roky na jednom mieste, vzdelával ich, lebo boli negramotní; oni mali zas robiť alfabetizátorov ďalším ľuďom => týmto veľmi posilnil gramotnosť v tejto oblasti => Veronika Kováliková - venovala sa predovšetkým sociálnej a experimentálnej sociálnej psychológii => prof. Jozef Daniel - priekopník na Slovensku v problematike záťaže a stresu, experimentálnej, pracovnej a inžinierskej psychológii - študoval a až do smrti pôsobil v Nitre => doc. Michal Stríženec - robil experimenty v inžinierskej psychológii - už v 80. rokoch napísal knihu Človek a počítač - dodnes sa zaoberá spiritualitou a náboženstvom (napísal 2 knihy Psychológia náboženstva) => Stanislav Dornič - experimentoval hlavne v oblasti percepcie - v 60. rokoch emigroval do Švédska, kde sa stal významným psychológom => doc. PhDr. Libuša Maršálová - sestra Miroslava Bažányho - učila metodológiu na FF UK - napísala niekoľko skrípt o metodológii aj experimentálnej psychológii => prof. PhDr. Damián Kováč - dlhoročný riaditeľ Ústavu aplikovanej psychológie SAV - dielo Teória všeobecnej psychológie => monografia Metanoia - oblasti Experimentálnej psychológie: => reakčný čas => asociácie => pozornosť => emócie => psychofyzika => kožné zmysly => chemické zmysly => počutie => videnie => vnímanie tvaru, farby, hĺbky => pohyby očí vo vzťahu k vnímaniu => učenie => podmieňovanie => diskriminačné učenie => bludiskové učenie => motivácia učenia a výkonu => pamäť => transfer a interferencia => ekonómia v učení a vo výkone => riešenie problému a myslenie - ďalšia literatúra k ExPsl: => Lauren Slater Pandořina Skříňka => sumár najvýznamnejších experimentov 20. storočia (zb. Milgramove experimenty, kognitívna disonancia,...) => prof. Július Boroš Experimentálna psychológia - vychádza z Woodwortha a Schlosberga a je doplnená o Bardina => prof. Hoskovec dielo o experimentálnej psychológii v strednej Európe => Břetislav Kafka Nová experimentální psychologie - jadrom experimentálnej psychológie je samotný experiment so svojím štandardným postupom => experimentu sa zúčastňujú skupiny, ktoré sú si niečím blízke, Pb.i, ktorí fungujú v rôznych podmienkach => podmienky musia byť prísne kontrolované => je nutná možnosť manipulácie s nezávislými premennými => ostatné premenné sa musia udržiavať pod kontrolou => na konci experimentu musíme vedieť zhodnotiť a zmerať vplyv / výsledok pôsobenia premenných EXPERIMENT = výskum psychologických osobitostí vyvolaných zmenou podmienok, cieľa alebo spôsobu vyplnenia a vykonávania činnosti - rozlišujeme experiment: => laboratórny - význam: Pb vykonáva nejakú činnosť, rieši nejaké úlohy, ktoré z hľadiska psychologickej štruktúry zodpovedajú úkonom reálnej činnosti - výhoda: možnosť presného merania, registrácie a kontroly nežiaducich a intervenujúcich premenných - predstavuje iba aproximáciu reálnej činnosti - nevýhody: => v laboratórnych podmienkach sa ťažko imitujú / simulujú niektoré situácie reálnej činnosti (zb. stresové situácie, potrebná motivácia a zodpovednosť Pb.a pri vykonávaní činnosti) => v laboratórnom experimente majú vplyvy pôsobiace na Pb.a náhodný charakter, Pb spravidla nepozná históriu / predhistóriu; v reálnom živote sú vplyvy oveľa diferencovanejšie a človek zvyčajne pozná históriu aj očakávaný výsledok a často reaguje nie na skutočnú hodnotu podnetu, ale na odchýlku od známej hodnoty => je ťažké reprodukovať všetky reálne faktory, ktoré vpýlvajú na činnosť človeka => prirodzený / terénny - nemá hlavný a principiálny nedostatok laboratórneho experimentu, ktorý spočíva v tom, že skúma vzťah človeka k vlastnej činnosti, ktorý môže kolísať vo veľkom rozpätí (od zvýšenej ostražitosti až po úplnú ľahkomyseľnosť) - nevýhoda: náhodný vplyv nekontrolovaných premenných - výhoda: praktický, prirodzený, reálny obraz činnosti a správania Pb.a

2 PRÍPRAVA EXPERIMENTU - samotný experiment nebýva diskrétnou jednotkou najčastejšie býva súčasťou širšieho výskumného plánu - experimentálnu metódu najčastejšie používame v súčinnosti aj s inými výskumnými metódami (dotazníky, testy, pozorovanie, fyziologické prejavy, endokrinné miery,...) => integrovaný prístup - experiment sa stavia tak, aby sme mohli sledovať kauzálne vzťahy (príčinnosť) - experiment zisťuje, či daná podmienka je pre jav => podstatná a rozhodujúca => prídavná a modifikujúca => irelevantná (nemá vzťah k sledovanému javu) - experiment sa zvyčajne robí s väčším počtom Pb.ov vzhľadom na reprezentatívny obraz populácie - pri príprave experimentu je potrebné objasniť tieto otázky: => skúmaný problém => cieľ výskumu (musíme si položiť otázku, k čomu nám budú výsledky overovania nejakých teoretických predpokladov) => začlenenie experimetnu a výsledkov do psychologickej teórie => druh a počet NP.ých a ZP.ých => spôsob navodenia a kontroly premenných => druh experimentálneho plánu vrátane Pb.ov (výberového súboru osôb) => organizačné a technické zabezpečenie => meranie a hodnotenie => štatistické spracovanie => záver (musí byť oponovaný) - musíme mať možnosť sledovania vzájomnej interakcie premenných - pri experimente dochádza k navodzovaniu psychických javov => navodenie zmyslovou stimuláciou - jedna zo základných možností => priame navodenie - možné najmä pri silných a mimoriadnych podnetoch - napr. svetelný signál za tmy, hvizd na píšťaľke,... - pri komplexných podnetoch a situáciách môžme posilňovať správne a neposilňovať chybné odpovede alebo použiť slovnú inštrukciu - môžme rozlišovať 2 situácie, v ktorých sa Pb nachádza => prirodzená - v prirodzenom prostredí nemusíme dávať dodatočné inštrukcie, experiment sa môže (musí) realizovať bez zbytočných a osobitných upozornení => umelá / modelová (inscenácia, laboratórna situácia) (vždy redukovaná) môžu mať niekoľko variantov => navodenie zmyslovou stimuláciou => experiment s reakčným časom => jednoduchý RČ => disjunktívny RČ => odpoveďový čas - metodiky na meranie => determinančné prístroje (napr. od D/AT firmy Zak, Viedenský determinačný prístroj, Ostravský dispozitív od Psychodiagnostiky; svetelné aj akustické podnety, možnosť reagovania manuálne aj pediálne) - RČ = najrýchlejšia reakcia na podnet - DČ / OČ viac podnetov a musím ich porovnať, analyzovať => inscenované sociálne situácie - napr. 80% ľudí ma ignoruje, ak ich oslovím, ale ak mám so sebou psa, tak sa naopak 80% ľudí pristaví,... => simulované činnosti - napr. riadenie nejakého zariadenia na Zemi, ktoré má byť poslané do vesmíru; simulácia havarijnej situácie, ktorú musí človek riešiť - nie len samotná situácia, ale už jej anticipácia vyvoláva reakcie, ktoré ovplyvňujú výsledky experimentu; napr. za kľudový stav vyhodnotíme niečo, čo už je reakciou na anticipáciu situácie => situačné metódy, pri ktorých sa pomocou audiovizuálnych pomôcok / samotných hercov predvádza problémová situácia, ktorú má Pb riešiť => učebný experiment - napr. Ebbinghausov experiment učenia sa bezzmyslových slabík => osobnostný experiment - napr. experiment so zisťovaním úrovne ašpirácie (motivácia k výkonu) v umelých podmienkach - Bourdonova skúška; Pb.om sa postupne skracovalo 60 sekúnd, tým pádom klesal výkon => akú má ašpiráciu, motiváciu výkon zlepšiť => psychofyziologické / endokrinné experimenty spojené s meraním psychologických charakteristík => priame navodenie => posilňovaním správnych a tlmením nesprávnych reakcií, čím Pb.ovi umožňujeme nájsť riešenie problémovej situácie - použiteľné u detí, dospelých aj zvierat => slovnou inštrukciou (hovorená, písaná, kombinovaná) - oznamujeme Pb.ovi, aká je požiadavka úlohy, na čo sa má sústrediť, aby ju vyriešil, ale inštrukcia má zabezpečiť aj pripravenosť, pozornosť a záujem - často skutočný cieľ experimentu Pb.ovi nemožno povedať; oboznámime ho len s tým, čo od neho požadujeme => výberom Pb.ov podľa istého znaku => sledujeme pôsobenie rozličných osobnostných premenných - Pb.ov roztriedime podľa výsledkov nejakého psychologického testu / diagnózy na 2 kontrastné skupiny alebo na experimentálnu a kontrolnú skupinu => predbežným ovplyvňovaním vnútorných podmienok - napr. ak Pb.i robia farmakologické, psychofarmakologické alebo toxikologické experimetny - napr. experimenty v hypnóze - vplyv únavy na nejakú činnosť, ale aj pôsobenie monotónnosti, hluku, sledovanie proaktívneho účinku v procese učenia => súčasným ovplyvňovaním vnútorných podmienok

3 - experimenty so simultánnou (dvojitou) alebo viacnásobnou činnosťou - experimenty s rušením výkonu a pod. => následným ovplyvňovaním - takto zisťujeme retroaktívne pôsobenie nového učenia - napr. môžme skúmať vplyv dĺžky spánku, ktorý nasleduje po učení, na uchovanie naučeného KONTROLA PÔSOBIACICH PREMENNÝCH => opakovanie experimentu za tých istých podmienok, ale s inou vzorkou Pb.ov => homogenizácia pôsobiacich podmienok - usilujeme sa vytvoriť rovnaké stimulačné podmienky (stimulačnú bázu), rovnakú inštrukciu pre všetkých Pb.ov, ale homogenizujeme aj osobnostné premenné tak, aby tvorili logickú kategóriu => odstupňovanie pôsobiacich podmienok - napr. urobíme kategórie na základe diagnózy ľahký, stredný a tažký prípad čím v jednotlivých kategóriách zabezpečíme pôsobenie rovnakej premennej => elimináciu (zabezpečenie) vedľajších nežiaducich premenných (podmienok) - v psychológii sú najčastejšie kategórie vekové rozdiely medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou, genderové rozdiely, rozdiely vo vzdelaní,... - berieme do úvahy aj typ experimentálneho designu (v experimente so zrakom vzdelanie relevantné nie je) => presné definovanie znakov, ktoré tvoria sledovanú premennú => neutralizácia alebo eliminácia efektu poradia úloh - ak máme jednu premennú na 2 úrovniach, potrebujeme vykonať 2 merania - je to možné buď vytvorením pre každú hodnotu NP.ej osobitnú skupinu Pb.ov, pričom obe skupiny musia byť porovnateľné, alebo tú istú skupinu Pb.ov použijeme 2x za sebou pre rozličné podmienky => zmenou sledu podmienok => vrámci skupiny u jednotlivých Pb.ov - napr. pri viacerých podmienkach prechádzajú Pb.i striedavo prvou, druhou, treťou až n-tou podmienkou => správna formulácia inštrukcie - musí byť neutrálna, nesmie byť sugestívna, z ktorej by Pb mohol poznať, aká odpoveď alebo reakcia sa očakáva, alebo ktoré odpovede sa uprednostňujú - niekedy aj samotný experimentátor nepriamo podáva návod na "správnu odpoveď" => veľkosť vzorky (počet Pb.ov), prípadne vylúčenie extrémov, ale nie vylúčenie extrémnych variácií v populácii - je otázne, či vylúčiť extrémy alebo nie; zvyknú sa vylučovať vtedy, keď sa líšia 2 alebo 3 štandardné odchýlky od priemeru celej skupiny (5, 6, 7 => AVG = 6; 1, 6, 11 => AVG = 6; čím väčší rozptyl, tým väčšia štandardná odchýlka = sigma) - mali by sme vylúčiť len tých Pb.ov, ktorí vyložene nespolupracovali, ktorí zjavne neporozumeli úlohe, alebo z iných dôvodov (zb technických) experiment nedokončili - technika pri experimente musí byť vopred vyskúšaná; prístroje, ktoré by mohli vzbudzovať nejaké obavy, by mali byť zakryté alebo umiestnené niekde inde; je potrebné vhodné osvetlenie, klimatické a akustické podmienky; zabezpečené písacie pomôcky, formuláre, protokoly - v časovom rozvrhu je treba dbať na motiváciu, ale aj na únavu Pb.ov - časové trvanie musíme upraviť hlavne u ľudí, ktorí nie sú zvyknutí duševne pracovať - 1 experimentálne sedenie by nemalo presahovať 2-3 hodiny (najvhodnejšie sú dopoludňajšie hodiny) - u malých detí sa trvanie prispôsobuje veku - niektoré experimenty, hlavne vo veľkých kolektívoch, môžu byť skreslené, Pb.i nespolupracujú, klamú, odpovedajú náhodne - takéto protokoly môžme rovno vylúčiť - toto nie je také bežné pri individuálnych experimentoch TYPY EXPERIMENTÁLNYCH PLÁNOV => úplný náhodný plán - používa sa v experimentálnych situáciách, kde experimentátor viacerými spôsobmi mení jednu NP.ú a pracuje s dvoma alebo viacerými experimentálnymi podmienkami, pričom Pb.ov k podmienkam náhodne priraďuje - každý Pb odpovedá len na jednu úroveň NP.ej a náhodne sa k experimentálnym podmienkam priraďujú aj experimentálne zákroky zmeny NP.ej kvantitatívne aj kvalitatívne - aplikovanie viacerých experimentálnych podmienok znamená väčšiu pravdepodobnosť účinku NP.ej - môžu sa získať informácie o povahe funkčného vzťahu medzi NP.ou a ZP.ou - pri takomto type plánu by mal byť počet Pb.ov vyšší, aby sa do jednotlivých experimentálnych podmienok mohli aj náhodným priradením dostať jednotlivci s podobnými individuálnymi charakteristikami - hovoríme o istých rozptyloch experimentálnych podmienok, v ktorých možno sledovať, resp. sa môže stierať vplyv NP.ej => plán s náhodnými blokmi = plán s rovnocennými (zrovnocennenými) / korelovanými skupinami - má viacero úrovní NP.ej, čím sa umožňuje zníženie nepresností, ktoré môžu spôsobovať pri úplnom náhodnom pláne napr. individuálne rozdiely medzi Pb.ami - Pb.i sa zoskupujú do homogénnejších celkov = bloky - do 1 bloku (v grafickom vyjadrení napr.v 1 riadku) sa dostávajú tí Pb.i, ktorí na základe meraní pred samotným experimentom mali rovnaké / podobné charakteristiky, predovšetkým tie, ktoré by mohli mať vplyv na ZP.ú a tým skresľovať vzťah k sledovanej NP.ej = "technika zrovnocennenia" slúži na zníženie variability vo vnútri blokov, v extrémnejšej podobe možno vyrovnanie dosiahnuť použitím rovnakých Pb.ov pre všetky experimentálne podmienky => plán s identickými Pb.ami - na jednej strane znižuje premenlivosť (variabilitu) vnútri blokov, avšak zostáva vyššia variabilita medzi blokmi => plán latinského štvorca - poskytuje možnosť zníženia nepresností a experimentálnej chyby v porovnaní s plánom s náhodnými blokmi - dá sa vylúčiť vplyv 2 NP.ých, ktoré sa zavádzajú do plánu - pri blokovom znáhodňovaní možno na počet blokov pozerať ako na počet úrovní nového faktora NžP.ej - v 1 riadku a v 1 stĺpci sa musí raz objaviť každá z úrovní sledovanej NP.ej - táto požiadavka znamená, že počet úrovní NžP.ých sa musí rovnať počtu úrovní NP.ej => plán s neúplnými blokmi

4 - podobá sa plánu so znáhodnenými blokmi aj plánu latinských štvorcov, ale odlišujú sa v tom, že všetky úrovne NP.ej nie sú zastúpené vo všetkých blokoch plánu - sú vynechané niektoré riadky / stĺpce plánu latinského štvorca => faktoriálny plán - stavebnými jednotkami sú jednoduché plány, ktoré umožňujú súčasne sledovať vplyv viacerých faktorov - dve alebo viaceré NP.é sa kladú vedľa seba, aby sa študovali ich nezávislé aj interakčné účinky na ZP.ú - jeden experiment takto umožňuje overovať viacero hypotéz, získať komplexnejší pohľad na študovaný jav - existujú viaceré diferencované typy; z hľadiska cieľa výskumu, počtu faktorov a ich úrovní, praktických možností, ale aj požiadaviek na presnosť merania a hodnotenia => úplne znáhodnený faktoriálny plán - najjednoduchší typ - plán s 2 alebo viacerými NP.ými, ktoré sa menia 2 alebo viacerými spôsobmi - plán obsahuje všetky možné kombinácie všetkých úrovní zúčastnených NP.ých => jednotlivým kombináciám alebo experimentálnym podmienkam sa Pb.i priraďujú náhodne * minút = perióda striedania aktivácie P / Ľ hemisféry => faktoriálny plán s náhodnými blokmi - vzájomná interakcia NP.ých môže byť napr., ak určitá premenná pôsobí v jednom smere pri vysokých hodnotách a v opačnom smere pri jej nízkych hodnotách => symetrická / nesymetrická interakcia - nesymetrická interakcia => keď pôsobí NP len pri určitej úrovni druhej NP.ej a pri iných úrovniach je neúčinná - pri plánoch s viacerými NP.ými sa môžu prejaviť interakcie vyššieho rádu sekundárne (AxBxC) / terciárne (AxBxCxD); čím je väčší počet NP.ých a ich možných interakcií, tým je zložitejšia ich interpretácia (namerané, zistené sa zakomponuje do teoretického rámca) a následne aj explanácia (vedecké vysvetlenie => vieme presne určiť istú kauzalitu) - používa sa napr. vtedy, keď každý Pb prechádza všetkými kombináciami jednotlivých úrovní 2 alebo viacerých NP.ých - poradie absolvovania jednotlivých kombinácií a experimentálnych podmienok musí byť pre každého Pb.a znáhodnené => musíme variovať postup a nie používať jednotný vzorec postupu krokov u každého Pb.a rovnako => faktoriálny plán latinský štvorec => faktoriálny plán s neúplnými blokmi - v každom bloku sa nevystriedajú všetky experimentálne podmienky => faktoriálny plán s delenými dielcami = "split-pot" = zmiešaný / kombinovaný plán / plán s opakovanými (korelovanými) meraniami - Pb.i absolvujú všetky úrovne jednej NP.ej (hlavne tej, na ktorú kladieme dôraz), ale len jednu úroveň druhej NP.ej SLEDOVANIE A ANALÝZA KOVARIANCIE V EXPERIMENTÁLNYCH PLÁNOCH - kovariancia udáva vzájomnú súvislosť navzájom a súčasne sa meniacich premenných => ak sa mení NP, musí sa meniť súčasne aj ZP (nie po nejakom čase a už vôbec nie pred aplikovaním NP.ej) = "súčasná zmena" - korelácia = matematické vyjadrenie sily vzťahu medzi premennými - kovariancia = vzájomné sa podmieňovanie (zmenou jednej premennej sa musí meniť aj druhá) - zmena ZP.ej nesmie predchádzať zmene NP.ej; ak by to tak bolo, pôsobil by tam iný vplyv (podnet) a nie ten, ktorý máme pod kontrolou - tieto plány môžme spracovávať pomocou analýzy kovariancie - technika analýzy kovariancie ako syntéza regresnej analýzy a analýzy rozptylu umožňuje doplnením údajov zmenšiť štatistickým spôsobom experimentálnu chybu => pomáha odstrániť nežiaduci zdroj premenlivosti, ktorý nebolo možné skontrolovať pred započatím samotného experimentu - zdrojom premenlivosti je taká NžP, ktorá sa môže meniť spolu so ZP.ou a tým skresľovať odhad vplyvu NP.ej - v tomto prípade sa nežiaduca kovariujúca premenná odmeria a pomocou analýzy kovariancie sa jej miery zohľadňujú v mierach ZP.ej (čiže výsledok ZP môže byť súčtom vplyvu NP.ej aj NžP.ej a tým, že nežiaducu odmeriam a odčítam potom jej vplyv z celkového výsledku, zistím, koľko z toho je skutočná pôvodná ZP) - voľba analýzy kovariancie pri experimentálnych plánoch predpokladá, že miery NžP.ej, ktoré vstupujú do analýzy, nesmú byť ovplyvnené experimentálnymi zákrokmi - niekedy sa stáva, že nežiaduca kovariujúca premenná je totožná so ZP.ou - kontrola nežiaducich zdrojov premenlivosti pomocou analýzy kovariancie je podobná postupu pri pláne s náhodnými blokmi oba sa považujú za rovnako účinné pri zmenšovaní experimentálnej chyby CHYBY PRI ZHODNOTENÍ EXPERIMENTU - fázy hodnotenia experimentu: => technicko-organizačné zhodnotenie priebehu experimentu => vyčíslenie údajov a ich matematicko-štatistické spracovanie => príprava tabuliek a grafov na protokol, resp. podklady pre publikovanie => psychologická interpretácia výsledkov experimentu a zhodnotenie štatistického spracovania => ujasnenie možností realizácie výsledkov experimentu; teoretické, metodické prínosy, využitie v praxi => závery a diskusia výsledkov => napísanie výskumnej správy, resp. podklady pre publikovanie v tlači - na spracovanie dát možno použiť len úplné údaje od všetkých Pb.ov a preto v 1. fáze vyradíme prípady, ktoré z technických dôvodov nesplnili túto podmienku - v dotazníku sa neúplné údaje dajú doplniť tým, že zadáme miesto nich priemer, čím vlastne konečný výsledok nezmeníme a nemusíme vylúčiť celého Pb.a len kvôli jednej chýbajúcej odpovedi - nie je dovolené vyraďovať osoby z iných dôvodov - materiál získaný z experimentu musíme roztriediť do skupín a experimentálnych radov a jednotlivé sledované znaky (kvanititatívne aj kvalitatívne) zaznamenávame do pripravených hárkov - každý Pb má právo odmietnuť uviesť identifikačné kódy, avšak je dobré, keď máme údaje aspoň o pohlaví a veku NAJČASTEJŠIE CHYBY V EXPERIMENTE - môžu sa vyskytovať v každom experimente a je potrebné ich pomenovať a odstrániť => chyby experimentátora týkajú sa: => hlavne neprimeranosti inštrukcie alebo nerovnakej inštrukcie pre všetkých Pb.ov

5 => rušivých zásahov do priebehu experimentu => medzier v pozorovaní a zázname údajov => chyby Pb.ov alebo posudzovateľa môžu sa vyskytovať vo forme: => časovej chyby - pri porovnávaní 2 podnetov po sebe má na hodnotenie vplyv hodnotenie predchádzajúceho podnetu - napr. meranie diferenciálnych prahov kontinuitne a diskrétne (Gruzínska škola => ustanovka/set/nastavenie Nadirašvili + Usnadze) - distinkcia = schopnosť pozorovať veľmi jemné zmeny kontinuitného charakteru pri sledovaní jedného procesu => chyba asimilácie a kontrastu => halo-efekt => jav centrálnej tendencie (vyberanie stredných stupňov hodnotenia) => prílišná zhovievavosť posudzovateľa a pod. => technické chyby merania a škálovania => chyby počítania => chyby koncepčnej a interpretačnej povahy => chyby vo výbere Pb.ov => chyby z nesprávneho spracovania údajov => chyby vyplývajúce z momentálnej indispozície Pb.a VNÍMANIE = proces príjmu, výberu a spracovania informácie - výsledkom tohto procesu je vnem, ktorý vystupuje jednak ako psychický odraz a ako zložka prežívania, ale aj ako psychický regulátor správania na základe jeho odpoveďovej zložky - v psychológii sa skúmanie vnímania hodnotí podľa jednotlivých škôl, napr. psychofyziológia zmyslových orgánov (zb. videnie, počutie, dotyk), poznatky psychofyziky alebo psychologické zákonitosti gešaltu - kognitívna psychológia zvýrazňuje vo vnímaní proces prenosu informácie - základným bodom vo vnímaní je stimulácia zvyčajne sa chápe ako variácia vo fyzikálnej energii, ktorá sa nachádza v organizme a jeho okolí a vplýva na aferentný nervový systém jednotlivca tým, že aktivuje jeho receptory - takéto chápanie stimulácie je redukované a nešpecifické - stimuláciu možno rozdeliť na 3 základné druhy premenných => premenné fyzikálneho charakteru => intenzita, rozsah, rozmer, sila, rýchlosť a i. charakteristiky stimulácie => premenné významových kvalít a hodnôt - ide o kvality a hodnoty, ktoré Pb pripisuje jednotlivým vlastnostiam a ich materiálno-energetickým celkom => premenné pravdepodobnosti výskytu stimulácie - mierou je účinnosť, nakoľko fyzikálne vlastnosti, významové kvality a hodnoty stimulácie vyvolávajú u toho-ktorého jednotlivca príslušný psychický odraz, resp. relevantné, psychicky regulované správanie - stimulácia v psychologickom chápaní je špecifickým prípadom objektívnej reality, ktoré sa vytvorili a rozvíjali ako percepčné procesy tak v procese fylogenézy, ako aj v procese ontogenézy => detekcia = odhalenie, zachytenie podnetu (Teória detekcie signálu; AA, AN, NA, NN) - experimenty s detekčnými percepčnými procesmi majú relatívne stabilnú schému zvolíme alebo modelujeme situáciu, kde úlohou Pb.a je zistiť, či určený podnet je alebo nie je prítomný v podnetovom okolí - ak zvoleným podnetom bude napr. tón (akustický podnet), stimulačné experimentálne premenné môžu byť výška, sila, trvanie tónu, zdroj utvárania tónu (hudobný nástroj, generátor,...), frekvenica podnetu a pod. - Pb môže detekciu oznámiť slovne (áno-nie, bol-nebol), dohovorenou manipulačnou odpoveďou (napr. stlačením tlačidla), alebo iným registrovaným správaním - aj v takomto jednoduchom prípade budú v experimentálnom designe odlišné výsledky vzhľadom na vzorku Pb.ov, kde budeme musieť brať do úvahy alebo mať pod kontrolou napr. vek, gender, charakteristiky sluchu, diferencovanú úroveň arousalu (aktivačnú úroveň), inteligenciu, osobnostné črty a pod. - experimentátor môže detekciu určovať nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne, napr. meraním pohotovosti odpovede, zisťovaním výskytu falošných hlásení (false alarm) alebo registráciou aktivácie - väčšina poznatkov o detekcii signálu sa týka prahov (absolútne, diferenciálne, v extrémoch stimulačného pôsobenia horný a dolný) - vymedzujú sa aj zóny / hranice napr. videnia, počutia a mnohých iných senzorických funkcií - špeciálnym prípadom detekčných procesov je vigilancia = odhalenie dlhodobého pôsobenia signálov so slabou intenzitou a často nepravidelným výskytom - výsledok takejto činnosti už nie je závislý iba od fungovania detekčných procesov => diskriminácia = rozlíšenie rozdielov v stimulácii (napr. diferenciálny prah) - pre experimenty s diskriminačnými percepčnými procesmi sú typické situácie s viacerými podnetmi toho istého druhu, ktoré sa sprístupňujú súčasne alebo sukcesívne (následne) - úlohou Pb.a je zistiť, či podnet alebo niektorá jeho vlastnosť sa líši od iných podnetov - na rozdiel od detekcie, ktorá je podmienená prevažne organizmom, v experimentoch s diskrimináciou možno manipulovať aj s premennými psychickej reality - SVK => Kováč so spolupracovníkmi; diskriminácia odtieňov šedej farby; experimenty s centrickým a excentrickým usporiadaním vpichov na predlohe => identifikácia = prisudzovanie totožnosti predmetom, osobám, javom = interfunkčný proces (zapájajú sa rôzne funkcie a úrovne), pri ktorom sa na základe v pamäti uložených informácií zisťuje totožnosť podnetu - typickým príkladom percepčnej identifikácie je čítanie - bez pamäti (krátkodobej) by sa nedalo ani porozumieť textu - medzi najčastejšie experimenty v oblasti identifikácie patrí "hľadacia činnosť" = search activity = aktivita zameraná na vyhľadávanie a identifikáciu podnetov v prostredí - Vadim Rotenberg robil experimenty a vytvoril aj koncept hľadacej činnosti a jeho výskumy potvrdili, že pri zvýšenej aktivite (hľadacej činnosti) dochádza k syntéze mozgových katecholamínov a pri jej poklese dochádza k ich disociácii - syntéza následne spôsobuje zvýšenú aktivitu (hľadaciu činnosť) a disociácia naopak jej výrazné zníženie

6 - flow = (tok / prúdenie) príval; syntéza mozgových katecholamínov spôsobuje, že všetky naše aktivity vychádzajú pozitívne, čo spôsobuje zas ďalšiu ich syntézu - Zdenka Macková na SVK pracovala s flow-stavmi u športovcov => distinkcia = schopnosť zachytiť veľmi malé zmeny, ktoré majú kontinuitný charakter - ČR => Ivana Stuchlíková experiment s bistabilnými figúrami; veľmi jemne sa menili z jedného obrazu na druhý - podnety z prostredia v zásade nevyvolávajú chaos nezávislých pocitov a vnemov; vnímanie je charakterizované hlavne organizovanosťou - základný problém je to, ako sa objekt alebo figúra vydeľuje z pozadia - vzájomná závislosť figúry a pozadia sa skúmala a objasňovala v rôznych typoch experimentov => význam fixácie oka - experimenty na zistenie vplyvu zmeny pohybu oka na vnímanie - aj najväčšie úsilie o fixáciu oka je sprevádzané malými mimovoľnými pohybmi = optokinetický nystagmus => preto sa vyvinulo niekoľko metodík, ktoré umožňujú simulovať túto fixáciu a umiestnenie oka urobiť závislým od umiestnenia terča => organizácia dvojdimenzionálnych podnetov - za najvýznamnejšie podmienky, ktoré útvárajú organizáciu takýchto podnetov, sa považujú: blízkosť, podobnosť, dobré pokračovanie, spoločný osud, uzavretosť - Geštalt => najviac prispel v tejto oblasti; celkovo najviac v oblasti vizuálnej modality - experimenty sa realizovali aj s reverzibilnými figúrami, kde plošné dvojrozmerné obrazce vyvolávajú priestorový dojem (zb. Neckerova kocka)* => organizácia v trojdimenzionálnom priestore - experimenty sa zamerali na skúmanie variabilít determinujúcich percepciu hĺbky a vzdialenosti - experimenty používania monokulárnych kľúčov (veľkosť, svetlosť, tieňovanie, lineárna perspektíva, pohyb) a binokulárnych kľúčov (paralaxa, konvergencia, sietnicová vzdialenosť) - aj tu sa zistila reverzibilita; v prípade rotácie objektu okolo osi logickým dôsledkom zdanlivého zvratu priestorových vzťahov je aj zdanlivo opačný smer pohybu* - napr. následný obraz rotujúcej špirály; Pb pozoroval rotujúcu špirálu smerom dovnútra a potom bola nahradená obrazom kruhu vo veľkosti špirály; tento kruh sa v dôsledku predtým exponovanej rotujúcej špirály zdanlivo stále zväčšoval * - *nestabilné prejavy vnímania - prípady, keď je vnímanie presnejšie, sa týkajú konštantnosti vnímania => vnemové konštanty spôsobujú, že objekty vyzerajú približne rovnako veľké, rovnako zafarbené, formované, v rovnakom pohybovom stave a pod. bez ohľadu na to, či sa k nim približujeme alebo vzďaľujeme, alebo sa pozeráme spredu alebo zboku, cez deň alebo večer, či sú v pohybe alebo nie - konštanta veľkosti => sietnicový obraz variuje inverzne so vzdialenosťou, na ktorej je daný objekt => ten istý objekt sa z väčšej vzdialenosti odráža ako menší, no napriek tomu zriedka máme pochybnosti v odhade veľkosti alebo vzdialenosti objektov (vypracované kľúče v priebehu fylogenézy, ale v horizontálnej rovine; vertikálna konštanta ale nie je stabilná, pretože sa počas fylogenézy človeka nemala príležitosť ustáliť) - všetky doposiaľ uvedené výsledky vnímania zdôrazňujú význam kontextu - pri priamych výskumoch kontextových účinkov sa hodnotí kontrast - následný obraz pri farebnom kontraste, kde pozorovaný farebný objekt (napr. červený štvorec) po aplikácii cca 30s 1 min. pri prenesení pohľadu na biely alebo šedý podklad vidíme v komplementárnej farbe (tu je k červenej komplementárna zelená) - podobne za takéto následné obrazy môžme považovať experimenty s percepciou rovnakých šedí na bielom alebo čiernom podklade - po vypnutí TV, po pozeraní sa do Slnka - geometrické ilúzie sú ďalším významným prínosom kontextu - klasické sú experimenty v oblasti dimenzie kognitívneho štýlu závislosť nezávislosť od poľa (1962 Herman Witkin; Psychological Differentiation) - Witkin v neskorších prácach aplikoval teóriu diferenciácie aj na širšie celky a sociálne situácie; napr. štýl výchovy (rodinné aj cross-kultúrne rozdiely; medzi Nomádmi FD a civilizovanými kultúrami vzhľadom na koncept FD FI) - štýl výchovy je závislý od toho, ako matka dokáže kontrolovať správanie dieťaťa hlavne v raných obdobiach - ľudia závislí od poľa sú veľmi citliví na sociálne kľúče - nezávislosť od poľa môže byť v rodinnom prostredí stimulovaná tým, že matka nechá dieťaťu voľný priebeh a chráni ho len v určitých situáciách - princípom FI je reštrukturalizácia podnetového poľa (nové usporiadanie zložiek poľa) a prekonanie tzv. vloženého kontextu - FI = tendencia prijímať časti diskrétne od organizovaného základu - FD = tendencia percepcie podmienej organizáciou poľa, ktorého časti sú pre indivíduum súvzťažné a zlúčené - metódy Rod & Frame test, test vložených figúr - s vnímaním priestoru súvisí aj vnímanie pohybu, ktorý sa nemusí týkať len vizuálneho fenoménu; pohyb môžme vnímať aj v zvukovej a taktilnej modalite - najhoršia je naša orientácia vtedy, keď zvuk prichádza zhora - vnímanie pohybu objektov v dvoj- a trojdimenzionálnom priestore sa určuje kľúčmi a riešia sa otázky tzv. reálneho a zdanlivého pohybu (vnímanie pohybu u tých objektov, ktoré v pohybe nie sú) - klasickým je experiment Duneckera z r prezentoval v tme 2 svetelné body, pričom jeden z nich sa pohyboval - Pb.i nevedeli posúdiť, ktorý z nich je v pohybe - súhrnne možno konštatovať, že podstata vnímania pohybu je daná vzťahom medzi priestorom, intenzitou podnetov a časovým faktorom - Wertheimer (1912) uskutočnil klasický experiment, kde prezentoval 2 svetelné body oddelené priestorovo, ktoré sa sukcesívne exponovali - v tomto prípade sa časový faktor ukázal ako podstatný, ktorý určuje tieto 2 expozície (alebo viac expozícií) ako zdanlivý pohyb - autokinetický jav (efekt) = zdanlivý pohyb statického predmetu pri dlhodobom pozorovaní - špeciálnym prípadom vnímania je percepcia času, ktorý sa pokladá za "štvrtú dimenziu" - experimenty boli zamerané hlavne na: => hodnotenie času pri nezaplnených a zaplnených intervaloch, pri pasivite a aktivite Pb.ov, pri rozličných počtoch opakovaní určitej aktivity, pri zaujímavej a nezaujímavej činnosti Pb.a, pri emočnom vklade Pb.a - viaceré experimenty, zb. Brown, Koffka, v 30.rokoch zistili významný vplyv na skrátenie hodnoteného času pri aktivite Pb.a, jeho

7 motivovanosti, záujme a pod. - experimenty však ukázali aj to, že vnímanie času je ovplyvnené aj faktormi poľa, koré majú vzťah k času - Brown zistil, že rýchlosť objektu v jasne osvetlenom poli sa zdá byť pomalšia než v tmavom poli - Koffka zistil, že čas plynie rýchlejšie v menšom, tmavšom a bližšom poli a pri vertikálnom pohybe v porovnaní s horizontálnym - interfunkčný prístup k vnímaniu (70.r. 20.st.); SVK predstaviteľ => prof. Damián Kováč - na rozdiel od názorov, že precepčné výkony sú regresnou funkciou pokročilého veku, na základe viacerých výskumov konštatoval, že výkony, ktoré sú primárne podmienené skúsenosťou, sa vekom zhoršovať nemusia - ide hlavne o zohľadnenie takých premenných, ako vek, medzipohlavné rozdiely (gender ani veľmi nie) - veková premenná sa v experimentálnych prácach berie do úvahy často, ale mnohé organizmové premenné sa vo výskumoch bežne nepoužívajú napriek tomu, že je zrejmé, že vnímanie je nimi ovplyvnené - napr. experiment, kde sa v štandardných podmienkach za pomoci špeciálnych okuliarov administrovala funkčná skúška percepčno-rozlišovacej schopnosti - metodika "disjunktívny reakčný čas"; slovenský autor Jan Vonkomer - odpoveďovú premennú tvoril výkon pravou a ľavou končatinou - kontrolovali sa laterálno-preferenčné podmienky - laterálna preferencia = "ručnosť" (pravorukí + ľavorukí ľudia) - v súvislosti s laterálnou preferenciou orgánov rozlišujeme ešte => očnosť => ušnosť => nožnosť - najlepší výkon sa nedosiahol pri binokulárnej zrakovej kontrole (čo je štandardná inštrukcia) ale pri monokulárnej diskriminácii a preferovanou rukou - výkony v percepčnom teste boli významne ovplyvňované laterálno-preferenčnými činiteľmi => Imrich Ruisel => Jozef Daniel - použil tzv. Charpentiérovu ilúziu poťažkávania a Müller-Lyerovú ilúziu - zistil, že v stave akútnej únavy pôsobia obe ilúzie menej => v dôsledku únavy dochádza k narušeniu informačného poľa, čím sa mení rozsah ilúzie - okrem takýchto experimentov sa v interfunkčnom prístupe venuje pozornosť aj osobnostným premenným, kde možno predpokladať, že osobnostný kontext vo výskume vnímania môže mať dôležitejšiu funkciu než skúmanie vlastných zákonitsotí - k takýmto premenným patrí zb. sociálny styk (dochádza k výraznému ovplyvneniu a modifikácii správania pri samotnej prítomnosti druhého človeka) - napr. zvýšený výkon pri vnímaní geometrických figúr, presnosti vnímania času, ale aj pamäťových úloh (experiment v dyádach / triádach sa Pb.i učili mechanicky nejaký materiál a efekt učenia bol podstatne vyšší) = snaha zachytiť jav na viacerých úrovniach, nie sledovať len jednu premennú, a z pohľadu ich vzájomnej interakcie - tézy interfunkčnosti podľa Kováča: => fyzikálne zmeny stimulácie sú len potencionálnou informáciou vnímania; u vyšších živočíchov dotvárajú percepčnú stimuláciu aj pravdepodobnostné aspekty, pričom u človeka sú to najmä významové aspekty stimulácie vrátane jej sociálneho kontextu => ťažko sa dá nájsť taký psychologický poznatok o vnímaní, kde by sa nedala dokázať jeho podmienenosť základnými a mnohými ďalšími osobnostnými premennými => senzorická informácia je "surovina", z ktorej subjekt utvára vnemy v súlade s vlastnou skúsenosťou, ale i skupinovou konvenciou => vnímanie je v skutočnosti nepochopiteľné bez podielu pamäti, takže treba rozlišovať medzi percepčno-mnestickými a mnestickopercepčnými procesmi (napr. apercepcia, čiže zapojenie mnestickej skúsenosti do vnímania) => u dospelých jednotlivcov je vnímanie výsledkom nešpecifického učenia, ktoré u človeka vedie k vzniku rozličných percepčných schém, ako napr. nastavenie (ustanovka / set) - týka sa rozdielu pri kontinuálnom a diskrétnom meraní diferenciálneho prahu, ale aj metódy merania dolného podnetového prahu; pri postupe od "počujem" k "nepočujem" bude prah nižšie ako pri postupe od "nepočujem" k "počujem"; vzniknutý rozdiel = zóna pochybnosti; Pb.i sú ovplyvnení aj očakávaniami experimentátora a berú experiment aj ako určitý test ich schopností, takže keď sú si nie istí, či počuli, alebo nie, povedia radšej, že počuli) (Gruzínska škola bola v r. 20 st. významná) => vnímanie vo svojom širšom chápaní je pre poznávacie procesy viac, ako len ich základ - vnemy dotvárajú úroveň myslenia, rozhodovania a ďalších tzv. vyšších kognitívnych aktov => vnímanie nikdy nevystupuje ako izolovaný psychický jav, ale vždy v kognitívnom kontexte, kde utvára špecifický subsystém osobnosti VNÍMANIE Z HISTÓRIE => Geštalt - Max Wertheimer ( ) - prvý klasický geštaltista - bol žiakom Stumpfa a Külpeho - svoj hlavný experiment urobil so stroboskopickým pohybom vo Frankfurte u Schumanna, pričom Pb.ami mu boli ďalší geštaltisti Koffka a Köhler - ak máme 2 svetelné podnety, ktoré sa objavujú v bodoch A a B a ak sa objavujú za sebou v poradí ABABAB a ak je dostatočne dlhý interval medzi A-B a B-A, vnímane 2 podnety - ak ale skrátime interval, začíname v danom momente alternatívny pohyb od A-B (akoby sa A posúvalo do B) a ak interval skrátime ešte viac, vidíme 2 súčasné podnety => φ (PHI)-FENOMÉN (fenomén zdanlivého pohybu) - závisí od celkovej situácie, ale nie od elementov osoby - tento experiment bol pre Wertheimera aj ostatných geštaltistov vzorový a potvrdzuje základnú tézu geštaltu, že celok nie je len súhrnom častí, je niečím viac než čo možno odvodiť od jednotlivých častí - Koffka ( ) - Köhler ( X) - všetci 3 mali spoločný osud boli Stumpfovymi žiakmi, najprv sa stretli vo Frankfurte na spoločnej práci, potom v Berlíne založili časopis Psychologische Forschung a nakoniec sa všetci 3 po emigrácii stretli v Amerike

8 - v USA publikovali významné diela; => Köhler Gestallt psychology => Koffka Principals of gestallt psychology - Katz (D) zahynul v koncentračnom tábore - Rubin (Dán) - pracoval s figúrou a pozadím => charakteristiky rozlišovania figúry a pozadia vo vnímaní - Michotte (B) pôsobil na univerzite v Le Mans - zaoberal sa hl. štruktúrou pohybov a vnímaním činnosti a skúmaním tzv. "fenomenálnej kauzality", ktorá je vrcholom jeho diela - stanovili základné zákony tvarovej teórie: => zákon organizácie tvarov => princípy relativity a transpozície => zákon izomorfizmu tvarov fyzických a fyziologických => zákon dynamizmu poľa - pole => obmedzilo sa najprv na vnemové pole, postupne sa rozšírilo na pole činnosti, ktoré zahŕňa vonkajší svet predmetov, neskôr bolo poľom životného priestoru, ktoré zahŕňa aj subjekt, aj jeho časové a priestorové prostredie - posledné chápanie poľa => Kurt Lewin ( ) - Nemec (Berlínska škola), ale skôr je známy ako americký psychológ - boli robené niekoľké replikácie jeho experimentov v USA - pole je všetko, čo nás obklopuje, vrátane nás samých, a z poľa sa nedá ujsť => permanentne sme ním ovplyvňovaní a aj ho ovplyvňujeme - Müller - doktrínu (zákony) geštaltistov poznačili začiatky experimentovania, ale novšie skutočnosti poukázali na to, že systém interpretácie klasického geštaltu je už prežitý - tvary sú danosťou, ktorú je potrebné vysvetliť, pričom sa samozrejme nemožno uspokojiť iba s izomorfizmom fyzických a psychologických tvarov - toto spochybnenie viedlo k novému smeru => => Konekcionalizmus => Hebb - Organization of Behaviour (1949) ZAKLADANIE PSYCHOLÓGIE NA UNIVERZITÁCH => Anglicko => Asocianistická škola (GB) - bola dôležitým pokrokom v psychológii (hl. experimentálnej) - 1. experimentálny psychológ => 19. st. GB McDougall - na jednej strane koketoval s myšlienkami tzv. "psychológie činu", neskôr sa pridal k W. Jamesovi - najvýznamnejšie diela: Fyziologická psychológia (1905) Physiological psychology Úvod do sociálnej psychológie (1908) Introduction to social psychology Body and Mind (1911) Outline of abnormal psychology (1926) - Ward - v r.1887 žiadal, aby sa v Cambridge vytvorilo laboratórium psychofyziky (návrh bol zamietnutý ako protináboženský) - v r.1891 sa vytvorilo malé miesto lektora experimentálnej psychológie v Cambridge, ktoré obsadil Rivers ( ) - bol žiakom Herringa a Kraepelina - neskôr v ňom pracoval jeho žiak Charles Meyers ( ) - po dlhom boji s etablovaním experimentálnej psychológie na univerzite v Cambridge zakladá v 1922 tzv. "National Institute For Industrial Psychology", ktorý mal od počiatku vynikajúcu vedeckú úroveň - po ňom tam pracoval Bartlett, ktorého v r menovali za profesora experimentálnej psychológie na Uni v Cambridge - Cambridge bol pokrokovejší ako Oxford, ktorý odporoval založeniu experimentálnej psychológie až do r => Britská psychologická spoločnosť => Ward + Rivers + Meyers založili časopis British Journal of Psychology (vychádza dodnes) => Francúzsko - psychológia sa začala rozvíjať na podklade filozofmi interpretovanej patopsychológie - 1. katedra psychológie vznikla v r na Collége de France - vedúcim bol Ribot - Katedra experimentálnej a porovnávacej psychológie - na Uni Sorbonne => Dumas pracoval na Katedre experimentálnej psychológie, ktorá sa neskôr zmenila na Katedru patologickej psychológie a až v r.1956 sa znovu premenovala na Katedru experimentálnej psychológie -filozofická orientácia vo F bola pretrvávajúcim javom na F univerzitách a preto nemohla uznať a prijať vedeckú psychológiu - významný bol Ribot, ktorý vychádzal z anglickej asocianistickej školy a napojil francúzsku psychológiu na mentálnu neuropatológiu - v tejto oblasti bolo F dlho na čele pokroku - bol tu aj záujem o hypnózu (Mesmer ju nazýval "magnetizmus") - používala sa ako technika sugescie pri liečení chorých - tento prístup možno pokladať za anticipáciu psychosomatickej medicíny => Charcot ( ) => v 2./2 19.st. - bol profesorom patologickej anatómie a jeho klinika sa stala svetoznámou ako "École de la Salpêtrière" - jeho žiakmi boli aj ďalší významní F psychológovia, ako Janet, Binet, Freud - zaoberal sa hl. hystériou a hypnózu používal na úspešné liečenie => Ribot ( ) - stimuloval rozvoj vedeckej psychológie - v úvode jedného svojho diela píše "...psychológia, o ktorú tu ide, musí byť prísne experimentálna. Jej predmetom budú iba javy, ich zákony a ich bezprostredné príčiny. Nebude sa zaoberať ani dušou, ani jej podstatou, pretože to patrí do metafyziky." - sám experimenty nikdy nerobil, ale je podnecovateľom jej rozvoja

9 - jeho diela sú venované chorobám pamäti, vôle, osobnosti a pozornosti - v poslednom období svojho života sa zameral na afektívny život - v r.1885 uznala univerzita Sorbonne existenciu novej disciplíny a poverila ho prednáškami z experimentálnej psychológie => Pierre Janet ( ) - začal študovať medicínu a špecializoval sa na psychopatológiu - v r.1895 ho zvolili za profesora na univerzite v Sorbonne - robil experimentálnu psychológiu podľa Ribotovho vzoru - pre neho, na rozdiel od Freuda, niet presnej hranice medzi normálnou a patologickou psychológiou - študoval správanie chorých a z neho skúmal vždy aj fylogenézu, aj ontogenézu - neskôr sa zaoberal dôležitosťou jazyka v psychológii a skúmaniu vzniku jazyka z činnosti samotnej => Georg Dumas ( ) - žiak a nástupca Ribota - zaoberal sa témou smútku a radosti - od r.1905 pôsobil na Uni Sorbonne na Katedre experimentálnej psychológie - zaoberal sa hl. psychológiou citového života a spájal údaje anatomicko-fyziologické, psychologické, patologické a experimentálne pozorovania, ktoré sa týkali emócií a ich odrazu (vplyvu) na krvný obeh, dýchanie a výrazy všeobecne => Alfred Binet ( ) - v pravom slovazmysle má na vzniku experimentálnej psychológie zásluhu - nová orientácia v psychológii si vyžadovala aj nové časopisy => 1876 => Ribot => Revue philosophique (prvý neviemaký časopis...) => 1894 => Binet => dodnes vychádzajúci časopis L Année psychologique => 1904 => Janet + Dumas => Časopis normálnej a patologickej psychológie => 1901 => Francúzska psychologická spoločnosť - F vedecká komunita dlho odolávala uznaniu vedeckej psychológie - v Paríži sa psychológia vyučovala na Ústave psychológie, ktorý v r.1921 založil Piéron - až do r.1939 tu študovalo viac cudzincov, ako Francúzov (hl. D, GB, USA) - Henry Piéron ( cca) - jeden z najvýznamnejších F psychológov - je iniciátorom modernej F psychológie, ale hlavne psychológie správania - pokračovateľ veľkej tradície F neurofyziológov - najskôr bol tajomníkom Janeta, neskôr pracoval v Binetovom laboratóriu - 50 rokov bol hlavným redaktorom L Année psychologique - bol prvým predsedom Medzinárodnej jednoty vedeckej psychológie - ku koncu života sa zaoberal aj psychofyzikou a vydal na túto tému niekoľko vedeckých prác => Nemecko - prvá práca experimentálnej psychológie => 1860 Fechner Elementy psychofyziky => Fechner - pôvodne profesor fyziky, ale nadchla ho viac psychológia a od fyziky upustil - experimentálnu psychológiu založil tým, že vyvinul 3 metódy merania, ktoré sa dodnes používajú vo všetkých výskumoch percepcie => metóda práve postihnuteľných rozdielov = metóda limitov => metóda správnych a nesprávnych prípadov = metóda konštantných podentov => metóda priemernej chyby = metóda prispôsobenia / reprodukcie - na chyby merania používal La Place-Gaussov zákon a týmto zákonom preniká do psychológie myšlienka pravdepodobnosti - spája sa s ním založenie "experimentálnej etiky" - etický kódex od APA je niekoľko sto stranový - Fechnerov zákon (logaritmický vzťah medzi podnetom a vyvolaným psychyckým javom) nebol prvý, kto sa podobným problémom zaoberal - Bernoulli (1738) už hovoril o vzťahu medzi mravným a fyzickým šťastím (bohatstvo) - predpokladal, že mravné šťastie sa mení vo vzťahu bohatstva k celkovému šťastiu - revolučným obratom u Fechnera bolo to, že sa podarilo kvantifikovať, i keď nepriamo, psychické javy => Helmholz ( ) - najprv bol chirurgom, neskôr profesorom fyziológie a skončil ako profesor fyziky v Berlíne - základné dielo: Učebnica fyziológie optiky; je v nej zastúpená fyzika, fyziológia aj psychológia - zaoberal sa problémami vnímania, rozpracoval teóriu videnia farieb a používal techniku merania nerového vzruchu na základe reakčného času => Wilhelm Wundt ( ) - jeho psychológia bola založená na introspekcii a induktívnom postupe a vychádzal z 2 prostriedkov (zdrojov): => experimenty pre "nižšie procesy" => história národov pre "vyššie procesy" - venoval im 10 zväzkov; vyšli Völkerpsychologie (Psychológia národov) vydal knihu Fyziologická psychológia založenie 1.psychologického laboratória - v prvých 20 rokoch po založení vzniklo asi 100 experimentálnych prác z tohto laboratória - experimenty zamerané na videnie, počutie, hmat, chuť, čuch, ale aj na reakčný čas, pozornosť, prejavy emócií (merali sa "metódou dojmu" alebo aj meraním zmien dýchania, svalovej sily, krvného obehu a asociácií) - vynašiel niekoľko prístrojov, aj tachistoskop - v r.1881 založil časopis Filozofické štúdie a v r.1903 sa z nich stali Psychologické štúdie - v literatúre je hodnotený ako veľmi pracovitý a erudovaný, nie však geniálny, ale najdôležitejším jeho prínosom je založenie experimentálnej psychológie - už ako študent robil experimenty a písal práce, staval prístroje, vytváral metodiky,... => Franz Brentano ( ) - jeho myslenie je pôvodne fenomenologické a je známy ako inšpirátor tzv. "psychológie činu" - založil tzv. "empirickú psychológiu", ktorú dával do protikladu s experimentálnou

10 - jeho žiakom bol Edmund Husserl (narodil sa v Prostějove a bol významný anglický filozof) zakladateľ fenomenológie - čin: pr. keď vidíme nejakú farbu, farba samostatná nie je duševná, duševné je videnie (=čin) a čin videnia by nemal zmysel, keby nespočíval v tom, že niečo vidíme => čin sa vzťahuje na predmet, ktorý zámerne obsahuje => činy ideácie => činy usudzovania => činy lásky a nenávisti => Herman Ebbinghaus - študoval v D, F, UK - vo Francúzsku si náhodne kúpil Fechnerove Elementy psychofyziky, čo ho inšpirovalo skúmať aj zložitejšie procesy, napr. pamäť - krivka zabúdania - použil 2300 bezzmyslových slabík a básne a využil metódu úplného naučenia, m. ekonomickú a m. podržaných členov - prišiel na viaceré zákonitosti: => vplyv dĺžky učiva na naučenie => memorovanie ako funkcia počtu opakovaní => zabúdanie a jeho krivka ako funkcia času - najvýznamnejšie dielo: (1885) Über das Gedächtnis - pôsobil ako profesor v Berlíne, Wroclawi, Halle, Wittenbergu (tam je aj pochovaný) => Würzburská škola - hlavný zámer => sledovanie psychológie myslenia - vznikla ako reakcia na dobový stav výskumu v experimentálnej psychológii => Külpe ( ) => zakladateľ - bol Wundtovym žiakom - partí medzi prvých veľkých psychológov vzdelaných v odbore (bol gradovaný ako psychológ, nie fyzik, lekár,...) - bol na rozdiel od Wundta presvedčený, že je možné experimentovať aj s "vyššími procesmi" a pokúsil sa s myslením urobiť to, čo urobil Ebbinghaus s pamäťou - podobne ako Wundt zastával stanovisko, že psychológia je veda o faktoch a bezprostredných skúsenostiach, avšak pridal tzv. "skúsenosť subjektu" - pri skúmaní usudzovania možno nájsť množstvo predstáv, pocitov, no v podstate nič, čo by zodpovedalo samotnému usudzovaniu => je potrebné niečo viac, a to podľa Külpeovych žiakov: uvedomované postoje (Mach, Ort), dispozícia konať (Watt), určujúca tendencia (Ach) => Titchener ( ) - pôvodom bol Angličan - 2 roky študoval u Wundta, potom emigroval do USA a 35 rokov vyučoval tzv. "psychológiu obsahu" založenú na systematickej experimentálnej introspekcii - zanechal rozsiahle dielo, ktoré jeho nasledovníci označili za prázdne - psychológia činu, podobne ako tvarová psychológia, sa Külpem končí a to hlavne kvôli odchodu Nemcov do USA a GB - behaviorizmus a geštaltizmus je reakciou na elementarizmus všetkých asocianistických smerov v psychológii => Max Wertheimer - tiež Külpeho žiak - hlavný experiment so stroboskopickým pohybom urobil vo Frankfurte, pričom Pb.i boli Koffka a Köhler - experimenty so stroboskopickým fenoménom viedli k vytvoreniu pojmu fí-fenomén (Wertheimer) = zdanlivý pohyb - pre geštaltistov to bol vzorový experiment, pretože poukázal na to, že celok nie je len súhrnom častí, ale je niečím viac, čo môžme z častí odvodiť => USA