INFOSTAT Výskumné demografické centrum

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "INFOSTAT Výskumné demografické centrum"

Transcript

1 Tabuky obášnoi lobodných a abuky rovodovoi poda džky rvania anželva na Slovenku v rokoch INFOSTAT Výkuné deografické cenru

2 INFOSTAT INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY Výkuné deografické cenru Tabuky obášnoi lobodných a abuky rovodovoi poda džky rvania anželva na Slovenku v rokoch Edícia: Aky Brailava, deceber 2008

3 Meodicko-analyická publikácia, korá popiuje eodiku výpou abuliek obášnoi lobodných a abuliek rovodovoi poda džky rvania anželva na Slovenku v rokoch Auor: Mgr. Branilav Šprocha Výkuné deografické cenru Inšiú inforaiky a šaiiky (INFOSTAT) Brailava 1. vydanie URL: hp:// INFOSTAT Inšiú inforaiky a šaiiky Brailava Obah oho dokuenu je chránený auorký ákono. Neožno ho eni alebo neho odráni inforácie o práve práv k neu. Na pracovanie, preklad, adapáciu, aradenie do úborného diela, vyavenie, vykonávanie alebo preno dokuenu je nuný úhla noiea ajekových práv. Vyhradené je aj právo na udelenie úhlau na ronožovanie a verejné roširovanie ronožení, predajo alebo inou forou prevodu vlaníckeho práva. Be úhlau ožno obahu oho dokuenu použi iba kráku a vo fore ciácie, len na úel jeho recenie alebo kriiky alebo na vyuovacie úely, vedeckovýkuné úely alebo uelecké úely. Roah ciácie neie preiahnu ráec odôvodnený jej úelo. Majekové práva vykonáva INFOSTAT Inšiú inforaiky a šaiiky Brailava. Práca neprešla jaykovou úpravou. ISBN EAN

4 Obah Úvod 5 TEORETICKÁ AS 6 1. Tabuky obášnoi Meodika výpou abuliek obášnoi lobodných Priaa eóda výpou pravdepodobnoi obáša lobodných Jednovýchodné abuky obášnoi lobodných Dvojvýchodné a viacvýchodné abuky obášnoi lobodných Nepriaa eóda výpou pravdepodobnoi obáša lobodných alšie funkcie abuliek obášnoi lobodných Tabuky rovodovoi Meodika výpou abuliek rovodovoi poda džky rvania anželva Meodika výpou (odhadu) vupných dá Výpoe abuliek rovodovoi 20 ANALYTICKÁ AS Sobášno lobodných Vývoj obášnoi lobodných na Slovenku Pravdepodobno obáša lobodných 26 Záver Rovodovo poda džky rvania anželva 31 Záver 32 TABUKOVÁ AS Tabuky obášnoi lobodných Muži, Ženy Tabuky rovodovoi poda džky rvania anželva Zona použiej lieraúry 69

5 Úvod Publikácia Tabuky obášnoi lobodných a abuky rovodovoi poda džky rvania anželva na Slovenku v rokoch a naží prehbi ponaky o eodických nárojoch ledujúcich obášno a rovodovo a poocou nich iež priblíži ákladný vývoj ýcho proceov na Slovenku v poledno období. Na áklade ako koncipovaného áeru je práca rodelená do roch na eba nadväujúcich aí. Prvá i dáva a úlohu podrobne popía eodiku abuliek obášnoi lobodných a abuliek rovodovoi poda džky rvania anželva v áviloi od riedenia vupných údajov. Okre oho a nažíe upoorni na ákladné úkalia, a o nielen pri aono výpoe, ale iež pri inerpreácii íkaných výledkov. Druhá a a venuje runej analýe výledkov. Okre podrobnejšieho popiu vývoja jednolivých abukových ukaovaeov v období a nažíe iaone eno vadi do širšieho aového ráca a poukáa ak na dlhodobejší kone kúaných ien a ich hbku. Poledná a ah a výledné jednovýchodné abuky obášnoi lobodných poíané priaou eódou pre užov a ženy v ledovano období polu o ákladnýi ukaovaei a abuky rovodovoi poda džky rvania anželva. Publikácia je urená všeký áujeco o populanú probleaiku a najä ý, korí i chcú ovoji na Slovenku dopoia anedbávaný eodický apará analyického hodnoenia obášnoi a rovodovoi

6 Teoreická a 1. Tabuky obášnoi Tabuky obášnoi predavujú jeden najlepších a najdokonalejších nárojov lúžiacich na analýu proceu obášnoi. Paria do úboru abuliek živoa, korých ai najnáejšie a najaejšie publikované ú úrnoné abuky. Príinu oho avu je reba hada predovšeký v poerne náronej dáovej ákladni pre výpoe abuliek obášnoi, rovodovoi a plodnoi. Tá v nohých prípadoch neožuje ich konšrukciu. Okre oho probléu je porebné poenú iež, že eiuje viacero eód výpou abuliek živoa, í a ieo navájo ávajú len ažko porovnaené. Preo je dôležié používa jednu vybranú eódu a pri každej publikácii výledkov uvie, ako e k ni dopeli. Na áklade ýcho probléov a pokúie v naledujúcej ai popía ákladné eódy konšrukcie abuliek obášnoi v áviloi od doupnoi dá Meodika výpou abuliek obášnoi lobodných Tabuky obášnoi predavujú fikívny odel, kde kuoná inenia ledovaného proceu je aplikovaná na neeiujúcu kohoru lobodných. Týo poupo oiujee obášno od deforácie apríinenej vekovou šrukúrou populácie a iež od vplyvu niekorých alších proceov ako napr. igrácia i úrno [1]. Saoné šúdiu proceu obášnoi ôžee rodeli do dvoch kaegórií. Jednak je o analýa prvých obášov, eda obášov lobodných, a jednak ú o opakované obáše, a eda obáše rovedených a ovdovených. V našej eodickej vuvke a aeriae len na obáše lobodných. Okre vyššie narnuého pohadu je ožné pri aonej analýe voli dva príupy hadika au. Longiudinálny pôob šúdia obášnoi predavuje analýu proceu uavárania anželva v danej jednej alebo viacerých ledovaných generáciách. V podae ak ledujee deografickú hióriu od vupu prílušníkov generácie alebo generácií od veku kedy ú jedinci chopní, repekíve kedy i právne nory uožujú uavrie anželvo. Popíanú iuáciu ôžee vidie na obráku.1. Tranverálny príup a naží popía úrove daného proceu v urio aovo okaihu, napríklad v jedno roku. Na inenie a aovaní a však podiea aker 35 generácií, ak - 6 -

7 beriee do úvahy reprodukné obdobie vyedené vekový inervalo 15 až 49 rokov. Každá generácií však á voju jedinenú deografickú hióriu, vynauje a rodielnou fáou deografickej reprodukcie, v korej a v ledovanej populácii nacháda. Z ako odlišných generácií a vyvorí jedna fikívna, korá repreenuje úrove ledovaného proceu v dano aovo úeku (pori obráok.1). Z oho pohadu je rejé, že pre analýu obášnoi je longiudinálny príup vhodnejší, preože leduje eny v inenie obášnoi v áviloi na veku u jednolivých generácií, koré ú noieky ien reprodukného právania, ký v ranverálno príupe je výledná inenia rônyi generáciai. Žia pre prvý prípad lovenká šaiika neponúka doaone dlhú aovú radu porebných údajov (obáše lobodných riedené poda veku a dáuu narodenia), preo a v naledujúcej ai budee venova len ranverálneu príupu. Pri konšrukcii abuliek popiujúcich uaváranie anželva lobodnýi oobai ôžee vycháda dvoch predpokladov. V prvo i anovíe, že aoný proce nie je ovplyvnený udaloai, koré neožnia uavrie obáš (napríklad úrie lobodných, igrácia lobodných) a výup kohory lobodných je ožný len uavreí anželva. V druho prípade ráae aj ý, že výup kohory lobodných je ožný nielen obášo lobodných, ale iež rušivýi procei (poínané úrie lobodných, eigrácia lobodných a pod.). V prvo prípade konšruujee v. jednovýchodné abuky obášnoi, koré popiujú proce obášnoi v io ave be rušivých proceov, a v druho prípade dvojvýchodné (ak je výup kohory lobodných ožný napríklad obášo a úrí) repekíve viacvýchodné. Obráok. 1: Tranverálny (T) a longiudinálny (L) pohad na obášno. Na prvý pohad a dá, že viacvýchodné abuky a logicky ovea viac približujú k realie, no ako ponaenáva Rychaíková, v akoo prípade nie e chopní poúdi aoane vplyv obášnoi a oaných proceov, a preo ú enej vhodné k analýe [1]. Príklado akejo nedokonaloi viacvýchodných abuliek obášnoi ôže by prípad, kedy ledujee dve populácie rodielnou ineniou úrnoi (vo veku 15 49), prípadne ak a inenia úrnoi v ledovanej populácii ení výrane v ae. V akýcho prípadoch poo neôžee poahlivo uri, korá populácia á vyššiu ineniu obášnoi, preože u populácie vyššou úrnoou - 7 -

8 je ako eraná úrove obášnoi podhodnoená o poe obášov, korý vyšší podiel úrí abránil v realiácii. Základný princípo konšrukcie obášnych abuliek je urenie pravdepodobnoi uavreia obáša pre lobodnú oobu v preno veku ( ) na inervale (, +). Tako definovanú pravdepodobno ôžee v áviloi od doupných dá vypoía priaou alebo nepriaou eódou. V naledujúcej ai a budee naži popía ákladné kroky pre výpoe všekých ypov obášnych abuliek (jednovýchodných i viacvýchodných), a o poocou priaej i nepriaej eódy Priaa eóda výpou pravdepodobnoi obáša lobodných Priaa eóda výpou obášnych abuliek lobodných predpokladá, že áe k dipoícii obáše a úria lobodných poda veku, generácií a roku udaloi (pori obráok.2). Z akýcho eleenárnych úborov udaloí e chopní poía pravdepodobno obáša lobodných priao be prevodu ier na pravdepodobnoi (pori a 1.2.2). Pre naledujúce výpoy i na aiaku adefinujee: S poe obášov lobodných v dokoneno veku (), generácie (), v roku () D poe úrí lobodných v dokoneno veku (), generácie (), v roku () I poe iigrujúcich lobodných oôb v dokoneno veku (), generácie (), v roku () E poe eigrujúcich lobodných oôb v dokoneno veku (), generácie (), v roku () τ P poe lobodných vo veku () k 1.1. (rep ) v roku () Poo ôžee avie yboliku: q pravdepodobno uavrie obáš lobodnou oobou q pravdepodobno úria lobodnej ooby Obráok. 2: Nár porebného riedenia dá pre výpoe abuliek obášnoi priaou eódou - 8 -

9 Jednovýchodné abuky obášnoi lobodných Základný predpoklad poíva v o, že edi dvoi prenýi veki (, +1) je výup kohory lobodných ožný len obášo. Celkový poe obášov lobodných ak vyšujee o poe obášov, koré a neukuonili v dôledku úria lobodných oôb a o a predpokladu, že oreí lobodní by uavárali obáš rovnakou ineniou ako žijúci. Na urio vekovo inervale (, +1) ôžu u lobodnej ooby, korá a dožila preného veku ( ) logicky naa naledujúce iuácie 1 : lobodná ooba orie, lobodná ooba a dožije alšieho preného veku ( + 1) a oane lobodná, lobodná ooba v dano vekovo inervale vúpi do anželva. Na áklade ýcho logických koncepcií ôžee alej prehlái: Ak by a všeky obáše odohrali hne na aiaku ledovaného vekového inervalu repekíve v preno veku ( ), poo by eoreicky nedošlo k žiadneu úriu lobodnej ooby. Ak by a všeky obáše lobodných ukuonili na konci ledovaného obdobia repekíve ene pred dov šení preného veku ( +1), poo by kohoru lobodných oôb enšovala ich úrno, í by abraovala ýo oobá uavrie obáš. Z ýcho dvoch krajných uvedených iuácií oberiee prieer, prio ich ôžee apía v vare: 1. poe úrí lobodných, korý neožnil uavorenie obáša v dano inervale P q q (1) 2 2. obáše, koré a ukuonili kôr ako ohli ieo ooby orie lobodné P q q (2) 2 Celkový poe obášov lobodných poo predavuje:, q q + 1 S = P (1 q ) q + P (3) 2 kde prvá a polynóu charakeriuje ie ooby, koré v dano inervale oali nažive a vúpili do anželva a druhá a predavuje obáše lobodných pred ý ako oreli. Nálednou úpravou ejo rovnice doávae výra: 1 V našo prípade nebudee uvažova o igrácii a ani o iuácii kedy obidve udaloi naanú úane

10 q S, + 1 = P P q 2 (4) Analogický pôobo ôžee íka výra pre výpoe pravdepodobnoi úria lobodných a neeiencie rušivých okolnoí (napr. obáša lobodných). q D, + 1 = P q P 2 Úpravou ýcho výraov íkae dve kvadraické rovnice o dvoch nenáych. Riešenie akýcho rovníc je však poerne nároné, a preo a prijía uriá aproiácia, korá v koneno dôledku neovplyvuje alebo len vei iniálne ovplyvuje hodnoy pravdepodobnoi obáša lobodných repekíve pravdepodobnoi úria lobodných [1]. q q S = (6), + 1, + 1 D P 2 D = (7), + 1, + 1 S P 2 prio poda obráka.1. plaí: P + = τ P S D (8) Tieo rovnice je ožné použi vo všekých prípadoch, kedy a nažíe vyjadri pravdepodobno naania nejakého javu a neeiencie rušivých udaloí. Vo všeobecnoi predavujú poe udaloí vahovaných k eponovanej populácii, u korej ieo udaloi ôžu naa enšovanej o polovicu rušivých udaloí. Šudované udaloi, eda obáše lobodných ú v iaeli, prio v enovaeli je eponovaná populácia (dožívajúci lobodní preného veku ) enšovaná o polovicu rušivých udaloí (úrí lobodných). Okre úrnoi k rušivý proceo ôžee aradi aj igrácie lobodných. V našo prípade e k výpou pravdepodobnoi obáša lobodných alenili aj poe iigrujúcich a iež poe eigrujúcich lobodných oôb. Poo poda obráka. 3 je výpoe pravdepodobnoi obáša lobodných oôb poíaný analogicky ako pri obráku.2 len a do výpou ahrnú aj poy lobodných eigranov a iigranov: (5)

11 E E I I D D P S S q = (9) prio: E I D S P P + + = τ (10) Obráok. 3: Nár jednolivých uvažovaných udaloí vupujúcich do proceu obášnoi Dvojvýchodné a viacvýchodné abuky obášnoi lobodných Pri výpoe dvojvýchodných alebo viacvýchodných abuliek obášnoi lobodných uvažujee javy úrie a obáš lobodných repekíve všeky uvažované udaloi a neluiené. Výup kohory lobodných je poo ožný bu úrí, obášo alebo eigráciou lobodných oôb, prio naopak iigrácia lobodných oôb predavuje vup do kohory lobodných. Pri ako definovanej iuácii poo plaia naledujúce vahy: 1.) pre pravdepodobno obáša lobodných: P S S q = (11) 2.) pre pravdepodobno úria lobodných: P D D q = (12) 3.) analogicky pre pravdepodobno iigrácie a eigrácie lobodných:

12 q q i e I + I = (13) P + 1 E + E = (14) P Nepriaa eóda výpou pravdepodobnoi obáša lobodných Táo eóda je aložená na prevode ier obášnoi lobodných poda veku na pravdepodobnoi uavrie obáš lobodnýi oobai v jednolivých vekových kupinách. Slovenká šaiika dlhodobo riedila obáše v III. hlavných úboroch udaloí (až od roku 1996 a v Praenno diele publikujú aj jednolivé eleenárne úbory udaloí), a preo v naledujúcej ai popíšee poup konšrukcie abuliek obášnoi ako riedených dá. Vo všeobecnoi je ákladný kroko prevod III. hlavných úborov udaloí do I. hlavných úborov udaloí. Urobíe o ý pôobo, že predpokladáe naledujúce jednodušenia: horný eleenárny úbor udaloí v roku () a rovná dolnéu eleenárneu úboru v roku (+1), jav popíaný v prvo bode plaí, ak obidve uedné generácie () a (-1) ajú približne rovnaký poe narodených a približne podobnú deografickú hióriu, jednolivé alšie udaloi obášno lobodných, úrno lobodných ú roložené rovnoerne na celo uvažovano inervale. Obráok. 4: Nár ákladného predpokladu pri prevode reieho hlavného úboru udaloí na prvý hlavný úbor 2 Na áklade ako anovených predpokladov ôžee poo napía: 1 S + 1 = S (15) 2 Obla vynaená šrafážou je rovnaká pre reí hlavný úbor i pre prvý hlavný úbor udaloí

13 D D = (16) Pre výpoe ier obášnoi lobodných poda veku plaí naledujúci vah: P S = (17) Tako definované iery predavujú poe prvých obášov viahnuých k rednéu avu lobodných vo veku (). Ak eno vah použijee pre iery v I. hlavno úbore udaloí, doanee: 2 2 1, 1, 1, S D P S = (18) Poo po doadení rovníc (6) a (7) a nálednej úprave íkae vah edi ierai a pravdepodobnoai: q q q q q P P q q P q P P P q = = = (19) Analogicky íkae rovnicu pre vyjadrenie vahu ier úrnoi lobodných a pravdepodobnoi: q q q u = (20) Riešení ýcho dvoch rovníc napokon íkae výledné vahy porebné na prevod ier na pravdepodobnoi: u q + + = 2 2 (21) u u q + + = 2 2 (22) Uvedené rovnice v akejo podobe ú použiené pre jednoroné vekové inervaly a pre všeky úbory udaloí. Pre výpoe viacroných (n-roných) inervalov je porebné každú ieru vo vorci vynáobi šírkou prílušného inervalu: n n n n u n n n q =,,,, 2 2 (23) Vyššie uvedené vorce (21 a 22) a používajú pre výpoe 2-východných rep. analogicky ich ožno použi pre viacvýchodné obášne abuky lobodných. Pre jednovýchodné abuky a

14 vypoíaných ier obášnoi lobodných poda veku dajú odvodi porebné pravdepodobnoi poocou naledujúcich vorcov: 2 q = (24) 2 + a pre ubovone široký vekový inerval: q, + n 2 n = 2 + n, + n, + n (25) Všeky dopoia použié prevodné chéy ier na pravdepodobnoi boli aložené na predpoklade rovnoerného lineárneho roloženia udaloí v ledovano vekovo inervale. Ak budee uvažova o eponenciálno roložení udaloí, ôžee použi vah náy výpou pravdepodobnoí úria v úrnoných abukách, q = 1 e (26) repekíve pre ubovone široký vekový inerval: + n q n e, + = 1, (27) Ako je na prvý pohad rejé, ieo vahy je ožné aplikova len na oavenie jednovýchodných obášnych abuliek lobodných. 1.3 alšie funkcie abuliek obášnoi lobodných Odhad pravdepodobnoi uavorenia obáša lobodnou oobou edi dvoi prenýi veki vorí ákladný predpoklad pre výpoe abuliek obášnoi lobodných. Táo funkcia však nepredavuje ich jediný prvok. Na áklade hodnô pravdepodobnoí a poíajú alšie, neenej dôležié funkcie charakeriujúce ineniu obášnoi lobodných. Podobne ako u úrnoných abuliek, je aj u abuliek obášnoi lobodných ákladnou ideou aplikácia pravdepodobnoí naania ledovaného javu na fikívnu kohoru, u korej a ôže daná udalo ukuoni. V našo prípade hovoríe o abukovo poe lobodných oôb. Pre výpoe abuliek a ak vyvára nereálna abuková populácia lobodných oôb, korej veko a prakických dôvodov v dokoneno veku 15 rokov volí v náobkoch deiaich, najaejšie ako Tako definovaná fikívna populácia a náledne vyaví pôobeniu pravdepodobnoi, že lobodná ooba vúpi do anželva edi dvoi prenýi veki, prio u viacvýchodných abuliek je iež vyavená pravdepodobnoia úria a igrácie lobodných v jednolivých vekových kupinách. Výledko pôobenia ýcho pravdepodobnoí je abukový poe obášov lobodných repekíve abukový poe úrí a igrujúcich lobodných. Týo

15 pôobo ak vyjadríe poe oôb, koré danej pôvodnej kohory vyúpili, a preo ich uíe nej náledne odpoía. Ak onaíe abukový poe lobodných oôb dožívajúcich a preného veku ( ) ako l, abukové obáše d l q d a abukový poe oreých lobodných oôb d, poo plaí: = (28) d l q = (29) l, = l d d (30) + 1 Výlednou funkciou obášnych abuliek je poo abukový poe lobodných oôb v preno veku 50 rokov. Teno ukaovae je eradlo ineniy obášnoi ledovanej populácie. Ukauje aký podiel lobodných oôb by a eiencie daných inení obášnoi lobodných a ich roloženia poda veku nikdy nevúpil do anželva na vekovo inervale 15 až 49 rokov. Záver Výber eodiky výpou pravdepodobnoi obáša lobodných ako ákladnej funkcie abuliek ávií do vekej iery od doupnoi vupných údajov. Ako však ukauje abuka.1, jednolivé eodické poupy o ebou logicky prinášajú odlišné výledky. Vo všeobecnoi prevod ier na pravdepodobnoi, a ý používanie nepriaej eódy výpou, je vaka niekorý ovšeobecnenia vždy enej prené ako výpoe priaou eódou. Okre oho je reba podoknú, že iery ú cilivé na eny aovania udaloí, a preo je porebné na eno fak bra ohad pri inerpreácii výledkov. Pri porovnaní jednovýchodných a viacvýchodných abuliek iíe, že poe lobodných vo veku 50 rokov je u viacvýchodných vždy enší. Príinou je fak, že eno úbor je enšovaný alšíi rušivýi udaloai, ako ú eigrácia a úria lobodných oôb. Z oho vyplýva, že pri porovnaní výledkov abuliek obášnoi lobodných je vei porebné pona, o aký yp abuliek ide a akou eódou boli vypoíané vupné pravdepodobnoi obáša lobodných

16 Tabuka. 1: Porovnanie vybraných funkcií abuliek obášnoi lobodných v áviloi od eódy výpou Vek Nepriaa eponen. eóda, jednových. abuka Tabukový poe lobodných oôb Nepriaa Priaa eponen. eóda, eóda, jednových. viacvých. abuka abuka Priaa eóda, viacvých. abuka Pravdepodobno uavrie prvý obáš Nepriaa Priaa eponen. eóda, eóda, jednových. viacvých. abuka abuka Nepriaa eponen. eóda, jednových. abuka Priaa eóda, viacvých. abuka ,0000 0,0000 0,0000 0, ,0011 0,0011 0,0008 0, ,0036 0,0036 0,0029 0, ,0167 0,0167 0,0168 0, ,0193 0,0193 0,0207 0, ,0264 0,0264 0,0271 0, ,0328 0,0328 0,0322 0, ,0421 0,0421 0,0434 0, ,0537 0,0537 0,0551 0, ,0665 0,0665 0,0649 0, ,0746 0,0747 0,0766 0, ,0800 0,0800 0,0830 0, ,0848 0,0848 0,0855 0, ,0883 0,0883 0,0856 0, ,0835 0,0835 0,0822 0, ,0793 0,0793 0,0795 0, ,0643 0,0644 0,0647 0, ,0576 0,0576 0,0574 0, ,0503 0,0503 0,0488 0, ,0428 0,0428 0,0422 0, ,0344 0,0344 0,0337 0, ,0287 0,0287 0,0331 0, ,0238 0,0238 0,0223 0, ,0207 0,0207 0,0206 0, ,0156 0,0156 0,0167 0, ,0117 0,0117 0,0124 0, ,0109 0,0109 0,0081 0, ,0104 0,0104 0,0134 0, ,0084 0,0084 0,0086 0, ,0093 0,0093 0,0065 0, ,0047 0,0047 0,0076 0, ,0066 0,0066 0,0073 0, ,0055 0,0055 0,0061 0, ,0057 0,0057 0,0055 0, ,0059 0,0059 0,0055 0, * * * *

17 2. Tabuky rovodovoi Každé anželvo je vo vojej podae už od okaihu vojho vniku vyavené uriéu riiku ániku. Jednak je o pôobení úrnoi, a eda úrí jedného prípadne oboch parnerov, ale iež právny rušení anželva rovodo. Ký prvá uvedená príina ropadu anželva á biologický charaker, druhá je úko päá rovodovou legilaívou a viacerýi ociálnokulúrnyi fakori. Okre ýcho forálnych ánikov anželva aoreje ôže anželvo prea plni voje biologicko-poloenké funkcie vekého nožva alších príin. Šaiika akéo ropadnué anželké vahy žia neeviduje, a preo a ôžee venova len legilaívne ukonený anželký väko. Cieo ejo ai práce je popía ineniu rovodovoi v populácii Slovenka v rokoch poocou abuliek rovodovoi konšruovaných poda džky rvania anželva. Za hraninú džku e volili 20-roný inerval, a o prakicko-logických dôvodov. Ako i ukážee nižšie, eodika výpou rovodových abuliek je poerne nároná na vupné údaje. Tie bolo porebné v niekorých prípadoch odhadnú (o nahou o o najvyššiu preno) a nie vždy ná publikované údaje uožovali kúa daný proce aj po viac ako 20 rokoch rvania anželva. Okre oho a donievae, že deografického hadika je 20-roný inerval doaone široký na pokryie väšiny obdobia anželkého živoa, v koro docháda k reprodukcii. 2.1 Meodika výpou abuliek rovodovoi poda džky rvania anželva Klaický príup výpou aplikovaný pri oaných abukách živoa, kedy a pravdepodobno naania kúaného javu aplikuje na fikívnu abukovú populáciu nie je, v prípade abuliek rovodovoi ožné realiova. Príinou oho avu je predpoklad, korý je ako eplicine vnášaný do korea ýcho abuliek. V prípade abuliek obášnoi lobodných i úrnoných abuliek na aiaku ledovaného veku fikívna abuková populácia vyjadruje av, korý je ožné vidie aj u reálnej populácie. Napríklad u abuliek obášnoi lobodných všeci jedinci vo veku 15 rokov ú lobodní aj v reálnej aj vo fikívnej abukovej populácii. U abuliek rovodovoi však neôžee na ich aiaku voli, že všeky ooby, koré predavujú abukovú populáciu, už vúpili do anželva a voria ak eponovanú populáciu, preože o neodpovedá realie. Do anželva poupne vupujú ooby poa celého reprodukného obdobia, a preo a eponovaná populácia ále ení. Z oho dôvodu je porebné priúpi k odlišnéu pôobu konšrukcie

18 Podaou výpou rovodových abuliek je uriý druh kohornej analýy. Tá predavuje šúdiu proceu ániku anželva vo vyedeno období (v našo prípade pre roky ) v áviloi na džke rvania anželva. Snahou ako konšruovaných abuliek je odpoveda na naledujúce oáky: aké je roloženie rovodov v áviloi na dobe uplynulej od obáša, aký podiel uavorených obášov koní rovodo a predpokladu neeiencie rušivých javov (napr. úrnoi a igrácie). 3 V ideálno prípade aoná analýa rovodovoi poda obášnych kohor vyžaduje naledujúce riedenie dá: rovody poda roku obáša a džky rvania anželva, anželvá aniknué úrí jedného alebo oboch parnerov poda roku obáša a džky rvania anželva, ak uvažujee aj o igrácii, poo iež igrácie anželkých dvojíc poda roku obáša a doby uplynulej od jeho uavreia. Žia ako definované dáa lovenká šaiika neriedi, preo bolo porebné pri výpoe abuliek priúpi k niekorý jednodušenia a odhado. Saoná príprava vupných dá predavovala najväší problé a najnáronejšiu a výpou rovodových abuliek poda džky rvania anželva. Táo prípravná fáa a vynaovala viacerýi vlanýi invenciai, a preo i považujee a porebné ju v naledujúcej ai popía Meodika výpou (odhadu) vupných dá Základný kroko pre výpoe rovodových abuliek je urenie eponovanej populácie, eda ej ai obášnych kohor, korá až do okaihu - roku výpou abuliek - oala ži v anželve, iže a vyhla všeký rušivý udaloia. 4 Prvou úlohou bolo uri veko všekých obášnych kohor repekíve ich vyškov, koré v rokoch predavujú eponovanú populáciu. Pri uvažovanej džke rvania anželva 20 rokov úo podienku pali kohory oôb, koré vúpili do anželva v priebehu rokov (pori obráok.5) Tieo ooby predavujú v preneeno výnae poe oôb v prenej džke 0 rokov od uavreia anželva. (pori obráok.6). 3 V akoo vyedení aoreje ide o jednovýchodné abuky rovodovoi. 4 V našo prípade uvažujee len o úrnoi a rovodovoi, í eplicine priudujee jednolivý obášny kohorá šaú igranej uavreoi, korá v realie v akejo podobe neplaí. Teno aribú je v oo prípade však nevyhnunoou, preože riedenie dá o igrácii dvojíc poda roku obáša a džky anželva nie je doupné a pri akejkovek nahe o jej realiický odhad e boli neúpešní

19 Z kobinanej abuky Sobáše poda vájoného veku núbencov e náledne íkali nielen poe oôb, koré v rokoch uavreli obáš, ale aj ich vekovú šrukúru vláš pre ženícha i neveu v 5-roných vekových kupinách. Aplikáciou pravdepodobnoných ukaovaeov úrnoných abuliek pre roky boli pre jednolivé roky odvodené najprv poy oôb žijúcich v anželve v dokonenej džke anželva 0 rokov (pori krok 1, obráok. 7). 6 Náledne poocou prílušných pravdepodobnoí úria boli ieo poy oôb nižované každorone o poe oreých až do konca ledovaného obdobia (pori obráok. 7, krok 2). Obráok. 5: Sobášne kohory ovplyvujúce rovodovo v rokoch poda džky rvania anželva (aiálne do 20 rokov od obáša). Okre úrí je porebné via do úvahy aj rovodovo. V dôledku vyššie uvedeného nedoaku pri riedení, kedy ekolovenká repekíve lovenká šaiika nepublikuje (až do roku 1996) rovody poda džky rvania anželva a roku obáša, e pre prílušné obášne kohory vyílili v jednolivých rokoch ooby, koré o obášnej kohory vyúpili rovodi na áklade predpokladu rovnoerného roloženia udaloí poa roku. Na áklade ako položeného predpokladu vyplýva, že od každej kohory e každý rok odpoíali poe rovodov, koré k ejo kohore eoreicky parili (pori obráok.7, krok 2). 5 Uvedouje i chybu, korej e a dopuili aplikáciou pravdepodobnoí úrnoných abuliek poíaných pre celú populáciu Slovenka a nie pre ooby žijúce v anželve. Donievae a však, že eno nedoaok len v iniálnej iere ovplyvní náledné výledky. 6 V podae ide o poe oôb danej kohory, koré oali ži v anželve ku du daného roku, kedy a oobášili

20 Obráok. 6: Sobášne kohory 1975 a 1976 v prenej džke rvania anželva 0 rokov Obráok. 7: Logická koncepcia ranforácie obášnej kohory 1975 na poe žijúcich oôb v anželve k Vyššie popíaný pôobo e jednolivé kohory poupne enšovali, aby e pre obdobie rokov íkali eponovanú populáciu vyavenú riiku rovodu Výpoe abuliek rovodovoi Poup výpou abuliek a vo vojej podae nelíši od výpou jednovýchodných abuliek obášnoi. Ak i onaíe poe rovodov o obášnej kohory () pri -ronej džke rvania anželva R, poe ánikov anželiev ovdovení O a poe eiujúcich anželiev pri ( )-o výroí obáša P, poo je ožné definova pravdepodobno rovodu poda džky rvania anželva a neeiencie úrnoi ako:

21 q r R = (31) O P 2 Oané abukové funkcie íkae rovnako ako u abuliek obášnoi: r r r d q l = (32) l, = l d (33) r r + 1 kde: r r l abukový poe prervávajúcich anželiev po () rokoch anželva r d abukový poe rovodov po () rokoch anželva a neeiencie úria Výlednou funkciou abuliek rovodovoi poda džky anželva je poe a podiel anželiev, koré celkového pou anželiev prervali po 20 rokoch poloného živoa

22 Analyická a 1. Sobášno lobodných Uavorenie anželva, aj napriek výraný ená v polonoi, koré a našarovali na konci 80. rokov, ále ohráva dôležiú úlohu v deografickej reprodukcii. Dôkao je fak, že celkového pou narodených deí a ále viac ako 70 % rodí anželký páro [4]. Vnik anželkého väku ak predavuje dôležiú úa populaného vývoja Slovenka, a preo je dôležié venova jej parinú poorno. Z pohadu obášnoi je porebné poveda, že rohodujúcou ierou a na jej celkovej úrovni podiea inenia vupu do prvého anželva. Z celkového pou obášov predavujú obáše lobodných núbencov ále viac ako 80 % [4]. Z oho hadika je analýa obášnoi lobodných kúový prvko pri ponaní obášnoi. 1.1 Vývoj obášnoi lobodných na Slovenku 7 Inenia a šrukúra obášnoi cilivo reagujú na poloenký a ekonoický vývoj, eny v hodnoových orienáciách udí, v ich živono šýle. Ako ôžee vidie abuky. 2, na Slovenku eše na konci 80. rokov prevládalo obášne právanie, koré a vynaovalo vyoký podielo oôb, koré apo ra vúpili do anželva (85 93 %) 8, prio o bolo uavárané v poerne níko veku. Fakorov, koré a polupodieali na vniku oho javu, bolo hne niekoko. Po druhej veovej vojne a nížil vek plnoleoi 21 na 18 rokov. Pôobenie kouniického režiu vyvorilo proredie, kde vup do anželkého živoa bol nohých apekov jedinou príležioou k úniku do úkroia, nepoliického živoa. Spolu alý lako na doiahnué vdelanie a uriou preferenciou redoškolkého vdelania, iniálnou ožnoou vlanej oobnej ebarealiácie, níkou doupnoou úinných anikoncepných proriedkov, labou inforovanoou o oákach euálneho právania a ý poerne aý ehoenvo 7 Na výpoe jednovýchodných abuliek obášnoi lobodných priaou eódou pre obdobie neáe k dipoícii porebné vupné údaje, preo e boli núení použi jednovýchodné abuky obášnoi lobodných vypoíané nepriaou eódou pre 5-roné vekové kupiny. Pre analýu úaného avu (od roku 1997 do roku 2007) okre kráených abuliek využijee jednovýchodné abuky obášnoi lobodných poíané priaou eódou pre jednoroné vekové kupiny. 8 Tabuková prvoobášno vyjadruje, aký poe (podiel) lobodných oôb by vúpil do anželva do 50. roku veku, ak by oali do budúcnoi achované ineniy a roloženie obášnoi lobodných ako v dano roku ich výpou

23 parnerky v lado veku, finannýi a aeriálnyi výhodai pre ladé anželké páry a vyvoril unifikovaný odel obášneho právania charakeriický najä korý uavorení anželva. Tabuka. 2: Tabuková prvoobášno a prieerný vek pri prvo obáši na Slovenku v rokoch Rok Tabuková prvoobášno 1 Prieerný vek pri 1. obáši 1 Muži Ženy Muži Ženy ,4 92,8 24,9 22, ,9 92,8 24,8 22, ,3 92,3 24,8 22, ,3 92,1 24,8 22, ,9 91,9 24,9 22, ,5 91,7 24,8 22, ,4 91,3 24,9 22, ,4 90,3 24,9 22, ,1 92,0 24,6 22, ,9 86,6 24,9 22, ,2 87,4 24,8 22, ,7 83,4 25,3 23, ,9 80,0 25,7 23, ,5 78,1 26,1 23, ,1 76,9 26,4 24,3 1 Vypoíané abuliek obášnoi lobodných (nepriaa eóda, jednovýchodné, 5-roné vekové kupiny) Poliické eny po roku 1989 výnanou ierou aiahli do živoa udí na Slovenku. Nešlo prio len o deokraiáciu poliických poerov, ranforácia polonoi o ebou priniela nové individuálne ožnoi, ale aj úpajúce požiadavky na vdelanie a kvalifikáciu v proredí rovíjajúcich a oderných hopodárkych odveví a lužieb rhovej ekonoiky, rušili a ociálne výhody pre ladé anželké páry, k ou a pridružili probléy v byovej oblai, rála neaenano a živoná úrove obyvaeva a vyšovala poiaku len iniálne. Založenie rodiny v úanoi vyžaduje vyvori podane väší ekonoický poenciál, ako ou bolo v predchádajúco období. Okre oho aonej inšiúcii anželva výnane konkurujú nové fory párového živoa, koré nevyžadujú uavrie anželký väok a iež viaceré ožnoi individuálnej ebarealiácie. Výnanú úlohu ohráva oddelenie euálnych laí od reprodukcie poocou široko doupnej a úinnej anikoncepcie. Zeny v reprodukno právaní populácie Slovenka a prejavili aj v obášnoi lobodných. Prvé náky prináša už vyššie uvedená abuka. 2, kde ôžee vidie v prvej polovici 90. rokov výraný pokle abukovej obášnoi lobodných a najä nára prieerného veku pri prvo obáši. Poda ýcho výpoov by v polovici 90. rokov do anželva apo ra vúpilo

24 už len o nieo viac ako 70 % užov a približne 77 % žien, prio aovanie oho aku a pounulo približne o 2 roky u oboch pohlaví. Naúpené eny v procee obášnoi lobodných a neaavili ani v naledujúcich rokoch. Treba však poveda, že neboli už aké inenívne ako na aiaku 90. rokov a približne od roku 2001 ledujee dokonca urié eny vo vývoji. Dokaujú o obe použié eódy výpou abuliek obášnoi lobodných. 9 Ako ôžee vidie abuky.3 pre jednovýchodnú abuku obášnoi lobodných poíanú nepriaou eódou a. 4 pre jednovýchodnú abuku obášnoi lobodných orojenú priaou eódou, pokle ineniy obášnoi eraný funkciou abukovej obášnoi lobodných a u užov i žien aavil v rokoch , kedy populácia Slovenka anaenala najnižšiu hladinu obášnoi lobodných. Od oho oenu však poorujee uriý povoný prerušovaný nára. V roku 2007 repekíve by do anželva apo ra vúpilo aker % užov a približne 70 % žien. Uvedená ena a však neýkala prieerného veku pri prvo obáši, korý naalej ráol u oboch pohlaví. V roku 2007 eno ukaovae aovania doiahol u užov viac ako 30 rokov a u žien aker 28 rokov (graf. 1). Práve odkladanie prvého obáša do vyššieho veku predavuje ákladnú príinu pokleu aonej ineniy obášnoi. Tabuka. 3: Tabuková prvoobášno a prieerný vek pri prvo obáši na Slovenku v rokoch Tabuková prvoobášno 1 Prieerný vek pri 1. obáši 1 Rok Muži Ženy Muži Ženy ,1 76,1 26,8 24, ,1 74,1 27,2 24, ,0 73,1 27,5 25, ,2 71,1 28,1 25, ,4 67,1 28,3 26, ,1 69,4 28,7 26, ,0 70,3 29,1 26, ,9 73,2 29,2 26, ,8 71,0 30,0 27, ,1 69,6 30,3 27, ,8 70,4 30,4 27,8 1 Vypoíané abuliek obášnoi lobodných (nepriaa eóda, jednovýchodné, 5-roné vekové kupiny) 9 Pre analýu obášnoi v dlhodobo horione ( ) je porebné aj pre obdobie rokov použi nepriau eódu výpou abuliek obášnoi lobodných v dôledku jednonej eodiky výpou. Týo pôobo ná íce vnikajú dve aové rady abuliek obášnoi lobodných, no v dôledku vyššie uvedených probléov o vupnýi údaji je eno poup nevyhnunoou

25 Tabuka. 4: Základné ukaovaele obášnoi lobodných na Slovenku v rokoch poda viacvýchodných abuliek obášnoi lobodných poíaných priaou eódou Ukaovae Muži Tabuková prvoobášno 71,8 71,3 70,5 68,9 65,1 64,4 65,3 66,8 67,6 65,0 68,0 Prieerný vek pri 1. obáši 26,5 26,8 27,3 27,7 28,1 28,5 28,8 28,9 29,7 30,1 30,3 Dolný kvaril roloženia abukových 22,9 23,1 23,5 23,8 24,2 24,7 25,0 25,0 25,6 26,1 26,4 obášov Vekový edián 25,4 25,7 26,1 26,6 27,0 27,5 27,9 28,1 28,8 29,3 29,5 Horný kvaril roloženia abukových 28,7 29,1 29,7 30,4 30,8 31,2 31,6 31,9 32,8 33,3 33,4 obášov Ženy Tabuková prvoobášno 75,8 74,3 73,6 71,4 68,2 68,2 69,1 71,2 71,2 69,3 70,3 Prieerný vek pri 1. obáši 24,4 24,6 24,9 25,3 25,8 26,0 26,3 26,6 27,1 27,5 27,7 Dolný kvaril roloženia abukových 20,7 20,9 21,2 21,5 21,9 22,2 22,6 22,7 23,3 23,6 23,8 obášov Vekový edián 23,1 23,5 23,9 24,2 24,7 25,1 25,4 25,7 26,2 26,8 27,0 Horný kvaril roloženia abukových obášov 26,5 26,8 27,2 27,7 28,2 28,5 28,8 29,2 29,8 30,4 30, Graf. 1: Vývoj abukového prieerného veku pri prvo obáši na Slovenku v rokoch Prieerný vek 31,0 30,5 30,0 29,5 29,0 28,5 28,0 27,5 27,0 26,5 26,0 25,5 25,0 24,5 24,0 23,5 23,0 22,5 22,0 Muži Ženy

26 1.2 Pravdepodobno obáša lobodných Hlavnou funkciou abuliek obášnoi lobodných je pravdepodobno obáša lobodných. Ide o deografický odel popiujúci proce obášnoi lobodných poocou aeaickej pravdepodobnoi prechodu jedného rodinného avu, eda lobodných do avu ženaý alebo vydaá. Pokle ineniy, korý e už poenuli vyššie poocou abukovej obášnoi lobodných, je výledko níženia ineniy obášnoi lobodných vo veku do 30 rokov. Ako je jané grafu. 2, u lobodných užov a pravdepodobno uavrie obáš najvýranejšie nížila predovšeký vo vekovej kupine a rokov a u žien o bolo vo veku a rokov. Váhu oho vývoja plnou ierou pochopíe, ke a poriee na probleaiku dlhodobého koneu. U lobodných užov až do aiaku 90. rokov (približne do roku 1993) pravdepodobno obáša vo veku a rokov ohrávala v procee obášnoi lobodných kúovú úlohu. Približne od oho oenu docháda k hlbokéu prepadu jej ineniy vo veku rokov, korý a v úanoi doal až na úrove vekovej kupiny rokov. Ak porovnáe hladiny pravdepodobnoi v roku 1982 a 2007, eno pokle predavuje níženie ineniy o viac ako 80 %, ký u vekovej kupiny rokov o bolo len necelých 53 %. Na druhej rane približne od aiaku druhej polovice 90. rokov docháda k ierneu nárau ineniy obášnoi lobodných vo vekových kupinách a rokov, korý a od roku 2001 eše inenívnil. Výledko oho vývoja je nára ineniy obášnoi v poledných rokoch u užov predovšeký vo vekovej kupine roných. V ženkej ai populácie a obášno lobodných dlhodobo koncenrovala do vekového inervalu rokov (graf. 3). Za ní naledovala veková kupina 25 29, a roných. Výraný prepad ineniy vo veku rokov (edi roki 1982 a 2007 o aker 72 %) apríinil, že približne od roku 2000 doahujú ženy najvyššiu ineniu vo veku rokov. 10 Odkladanie obášov do vyššieho veku a odrkadlilo u žien v nárae ineniy obášnoi lobodných vo veku a v enšej iere iež rokov. Špecifické poavenie aujía u oboch pohlaví najladšia veková kupina. Poerne vyoká obášno lobodných užov a žien v oo vekovo inervale v 80. rokoch úko úviela ehoenvo parnerky, o bolo výledko nedoaonej euálnej výchovy, obedenej doupnoi úinnej anikoncepcie a iež oparení šánej populanej poliiky, korá bola aeraná na anželvá ladých udí. Tieo fakory však na aiaku 90. rokov raili voj výna, oho výledko bol výraný pokle ineniy obášnoi lobodných v ejo vekovej kupine. U lobodných užov poklela pravdepodobno uavrie obáš vo veku rokov edi roki 2007 a Medi roki 1982 a 2007 došlo v ejo vekovej kupine k pokleu ineniy prvoobášnoi len o 27 %, prio na aiaku 90. rokov o bolo len približne o 12 %

27 o aker 77 % a u lobodných žien o 85 %. Inenia obášnoi lobodných je ak v úanoi v najladšo veku nižšia ako vo veku rokov u užov a rokov u žien. Graf. 2: Vývoj pravdepodobnoí obáša lobodných užov vo vybraných vekových kupinách v rokoch Pravdepodobno 0,60 0,55 0,50 0,45 0,40 0,35 0,30 0,25 0,20 0,15 0,10 0,05 0, Graf. 3: Vývoj pravdepodobnoí obáša lobodných žien vo vybraných vekových kupinách v rokoch Pravdepodobno 0,75 0,70 0,65 0,60 0,55 0,50 0,45 0,40 0,35 0,30 0,25 0,20 0,15 0,10 0,05 0,

28 Tabuka. 5: Vývoj pravdepodobnoí uavrie obáš u lobodnej ooby poda veku vo vybraných rokoch Pravdepodobno obáša lobodných Inde eny edi roki (v %) Vek Muži ,0548 0,0612 0,0591 0,0247 0,0127 0, ,5 41,9 51,2 98,1 22, ,5151 0,5043 0,4820 0,2931 0,1567 0, ,6 60,8 53,5 61,3 18, ,5666 0,5114 0,4572 0,3815 0,3206 0, ,4 83,5 84,0 84,0 47, ,2560 0,2276 0,2055 0,2090 0,2401 0, ,3 101,7 114,9 117,9 110, ,1243 0,1113 0,0963 0,1094 0,1191 0, ,5 113,6 108,9 142,2 136, ,0714 0,0480 0,0394 0,0442 0,0544 0, ,0 112,2 123,2 152,9 116, ,0369 0,0276 0,0232 0,0275 0,0247 0, ,1 118,5 89,9 155,5 104,1 Ženy ,2796 0,2696 0,2466 0,1207 0,0603 0, ,5 49,0 49,9 67,7 14, ,6958 0,6827 0,5968 0,4088 0,2732 0, ,4 68,5 66,8 72,7 28, ,4712 0,4535 0,4013 0,3558 0,3576 0, ,5 88,7 100,5 96,9 73, ,2271 0,2035 0,1917 0,1725 0,1936 0, ,2 90,0 112,2 141,0 120, ,1163 0,0993 0,0857 0,0838 0,0775 0, ,3 97,7 92,6 157,5 105, ,0548 0,0518 0,0393 0,0326 0,0428 0, ,9 83,0 131,2 116,7 91, ,0311 0,0404 0,0253 0,0252 0,0190 0, ,6 99,8 75,4 147,0 90,0 Zeny v procee obášnoi lobodných, koré e popíali vyššie, a prejavili iež v vare kriviek obraujúcich pravdepodobno uavorenia prvého obáša v áviloi od veku. Ak a poriee na graf. 4 a. 5 obraujúce pravdepodobnoi obáša lobodných užov a žien vo vybraných rokoch, vidíe, že edi roki 1982 a 2007 došlo k poerne výnaný ená. U oboch pohlaví a prejavil predovšeký pokle ineniy obášnoi v nížení aiálnych hodnô kriviek. Najvýranejšie a ieo eny preadili na aiaku 90. rokov. V naledujúcich rokoch, predovšeký pri porovnaní rokov 1997 a 2007, docháda vidiene k druhej ene, a o k pounu aiálnych hodnô ineniy prvoobášnoi u užov vekového inervalu do rokov a u žien do rokov, prio inenia u oboch pohlaví raie aj vo vekových inervaloch a rokov. Deailnejší obra vývoja pravdepodobnoí obáša lobodných edi roki 1997 a 2007 podávajú grafy. 6 a 7. Ak porovnáe dvojroné obdobia a , pokle ineniy obášnoi lobodných je vidiený vo všekých vekových kupinách ladších ako 29 rokov u užov a u žien ladších ako 27 rokov. Vo vyšších vekových kupinách naopak obášno lobodných poupne ierne vrála. Túo enu dokauje iež poun aiálnych hodnô ineniy prvoobášnoi. V rokoch bolo aiu u žien vo veku 22, 23, 25 a 24 (pravdepodobno obáša lobodných 0,105 0,108) a v rokoch o bolo už vo veku 25, 26, 24 a 27 (pravdepodobno obáša lobodných ce 0,080). V užkej ai populácie

29 eno rend bol eše výranejší. Ký v rokoch a aiu koncenrovalo do rokov 25, 26 a 24 (pravdepodobno 0,098), na konci ledovaného obdobia o bolo už vo veku 29, 30 a 28 rokov (pravdepodobno obáša lobodných 0,081). Graf. 4 a 5: Pravdepodobno obáša lobodných užov a žien vo vybraných rokoch Pravdepodobno 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0, Pravdepodobno 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0, ,1 0, Vek Vek Graf. 6 a. 7: Pravdepodobno obáša lobodných užov a žien vo vybraných rokoch na Slovenku Pravdepodobno 0,12 0,10 0,08 0,06 0, Pravdepodobno 0,12 0,10 0,08 0,06 0, ,02 0,02 0, Vek 0, Vek Záver Na aiaku 90. rokov a aala výnaná eapa preeny populaného právania obyvaeva Slovenka, korá a vo vekej iere prejavila aj v procee obášnoi. Ten a dlhodobo vynaoval vojou vyokou ineniou a poerne níky veko oôb vupujúcich do anželva. Poa niekokých rokov a oo uniforné obášne právanie výrane enilo. Medi konco 80. rokov a aiako 21. oroia došlo k prudkéu pokleu abukovej

30 prvoobášnoi. Tá u žien klela hodnô 90 % a viac pod hladinu 70 % a u užov úrovne približne 84 % pod 64 %. V poledných rokoch e íce vedkai výšenia ineniy obášnoi vo veku nad 25 rokov pravdepodobne v dôledku realiácie odložených obášov v ladšo veku, no aj napriek ou poda výledkov abuliek obášnoi lobodných by pri neenenej inenie a aovaní obášnoi lobodných rokov oalo vo veku 50 rokov lobodných približne 33 % užov a ai 30 % žien. Príinou ýcho ien je do vekej iery odkladanie vupu do anželva do vyššieho veku. Ký v 80. rokoch a prieerný vek pri prvo obáši u užov pohyboval okolo 25 rokov a u žien o nieo viac ako 22 rokov, v roku 2007 o bolo u užov viac ako 30 rokov a u žien aker 28 rokov. Za necelé dve dearoia a ak aovanie obášov lobodných oôb pounulo o 5 rokov u užov a aker 6 rokov u žien, prio eno jav a neaavil, ako e ou vedkai, u ineniy, ale pokrauje alej. Predložená analyická a i nedávala a cie kúa príiny ien v obášnoi lobodných, ale predovšeký a nažila popía ákladné eny, koré a v oo procee odohrali poocou eodického aparáu abuliek obášnoi lobodných. Uvedoujee i, že ani eno deografický odel v ranverálno príupe v dobe výnaných ien aovania obášnoi nie je úplne najvhodnejší nárojo, no urioou ôžee poveda, že v porovnaní radine publikovanýi ukaovaei na Slovenku (napr. úhrnná prvoobášno poíaná redukovaných ier) prináša nový pohad na eno dôležiý deografický proce, a preo jeho použiie á voje opodanenie

31 2. Rovodovo poda džky rvania anželva Populácia bývalého ekolovenka dlhodobo parila k ý, koré a vynaovali poerne vyokou ineniou rovodovoi. Teno jav plail predovšeký pre eko, no aj na Slovenku po druhej veovej vojne ôžee vidie poerne výraný nára ineniy rovodovoi. Vo vojej podae je rovodovo podienená široký pekro poloenkých a ociálnych fakorov, koré a navájo dopajú. Z ých najvýnanejších ôžee poenú napríklad eny v hodnoovej orienácii, ekulariáciu polonoi, úrove vdelania, vah a výchovu k aervu a rodiovvu, rodinné radície a v nepoledno rade poíciu rovedených oôb v polonoi a jej vníanie rovodu ako akého. Vekú úlohu ohráva iež eiujúca rovodová legilaíva, inenia obášnoi a populaná poliika šáu. Dôvody vyokej rovodovoi v predchádajúco období ôžee hrnú do niekokých ákladných kupín. Jednak išlo o poupnú liberaliáciu rovodovej legilaívy a ý jednodušovanie doupnoi rovodu. Na druhej rane a vedajšia polono vynaovala vyokou a korou obášnoou, kedy veké nožvo ladých parnerkých párov vupovalo do anželva v dôledku ehoenva parnerky. Okre oho a pridružili probléy v byovej oáke, kedy nedoaok byov pre ladé aínajúce rodiny núil k polonéu viacgeneranéu úžiiu, o a negaívne podpíalo pod abiliu anželkého väku. V nepoledno rade je porebné poenú iež o, že úloha anželva v podobe plodenia deí bola poerne koro naplnená a náledný anželký kría už ni nebránilo, aby viedli k rovodu. Je neporne aujíavé, že ani v úanoi po odránení niekorých vyššie poenuých fakorov ovplyvujúcich ineniu rovodovoi áo neklela, ba naopak a neuále vyšuje. Dokaujú o iež výledky abuliek rovodovoi poda džky rvania anželva (abuka. 6). Ak a poriee na abukovú rovodovo, korá vyjadruje hypoeický podiel rovedených anželiev a endencie achovania inení rovodovoi v najbližších 20 rokoch, poo by a celkového pou uavreých anželiev do 20 rokov roviedla aker reina nich. Oproi roku 1996, kedy o bolo necelých 18 %, ide o poerne výraný nára. Okre oho vývoja je javný iež poun v aovaní rovodu anželva. Ký na aiaku ledovaného obdobia a prieerná džka rovedeného anželva pohybovala na hranici 9 rokov, v úanoi je o aker 14 rokov. Teno rend je pravdepodobne výledko pokleu ineniy obášnoi v ladšo veku a eda uaváraní neuvážených a ehoenvo vyžiadaných anželiev. Okre oho je iež ožno vidie uriú nahu rieši anželkú kríu rovodo až po urio ae, kedy prípadné dei doiahnu uriú vekovú hranicu

32 Tabuka. 6: Základné funkcie abuliek rovodovoi poda džky rvania anželva v rokoch Rok Tabukový poe anželiev Tabuková rovodovo Prieerná džka rvania eiujúcich po 20 rokoch (v %) anželva pri rovode anželva ,9 9, ,0 9, ,6 9, ,6 9, ,8 9, ,2 10, ,3 11, ,2 11, ,9 11, ,5 12, ,1 14, ,5 13,97 Ako je ožné vidie grafu. 8 a. 9, inenia rovodovoi poda džky rvania anželva a najviac enila edi roki 1996 a 2007 v džke 9 a viac rokov, prio najväšie výšenie pravdepodobnoi rovodu bolo iené v džke a rokov. Poun v inenie rovodovoi dokaujú iež aiálne hodnoy. V roku 1996 bola najvyššia pravdepodobno rovodu anželva po 4 6 rokoch anželva, v roku 2000 o bolo už 4 8 rokov a v roku 2007 a vyvoril poerne široký inerval, kde najvyššia inenia padá do 4 11 rokov od uavreia obáša. Teno vývoj a odrkadlil aj v podiele rovedených anželiev. V roku 1996 do 10 rokov od anželva a roviedlo približne 12 % anželiev, ký v roku 2007 o bolo už aker 19 %. Po 15 rokoch anželva a poda výledkov abuliek rovodovoi na aiaku ledovaného obdobia roviedlo aker 15 %, no na konci o bolo už viac ako švrina celkového pou prilúchajúcich anželiev. Záver Inenia rovodovoi v populácii Slovenka naalej raie. Rovod a pravdepodobne al plne akcepovaný proriedko riešenia anželkých probléov. Urié poiívu je ožné vidie v poupno predlžovaní prieernej džky rvania anželva pri rovode, korá naveduje nahe o ochranu aloleých deí pred negaívny pôobení rovodu. Manželké kríy a ak pravdepodobne vo väšej iere riešia rovodo až po doiahnuí uriého veku deí. Aj napriek ou je porebné poveda, že rovodovo ohráva v populano vývoji Slovenka ora výnanejšiu úlohu, a preo je porebné jej venova do budúcna výšenú poorno

33 Graf. 8 a 9: Vývoj pravdepodobnoí rovodu a kuulaívny podiel rovedených anželiev v áviloi od ich džky rvania Pravdepodobno rovodu 0,025 0,020 0,015 0,010 0, Kuulaívny podiel (v %) , Džka rvania anželva Džka rvania anželva

34 Tabuková a 1. Tabuky obášnoi lobodných Muži, Ženy Tabuky rovodovoi poda džky rvania anželva Vyvelivky: 1. Tabuky obášnoi lobodných: S - poe obášov lobodných P - poe lobodných oôb D - poe oreých lobodných oôb I - poe priahovaných lobodných oôb E - poe vyahovaných lobodných oôb q - pravdepodobno obáša lobodných oôb l - abukový poe lobodných oôb d - abukový poe uavreých anželiev lobodnýi oobai 2. Tabuky rovodovoi poda džky rvania anželva: q - pravdepodobno rovodu anželva po rokoch rvania l - abukový poe prervávajúcich anželiev po rokoch d - abukový poe aniknuých anželiev rovodo po rokoch rvania

35 Tabuky obášnoi lobodných: Muži, , jednovýchodná priaa eóda Vek S P D I E q 15 0, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , l d Tabuková prvoobášno 71,84 Prieerný vek pri 1. obáši 26,47 Dolný kvaril roloženia abukových obášov 22,86 Vekový edián 25,35 Horný kvaril roloženia abukových obášov 28,

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

9 Neurčitý integrál. 9.1 Primitívna funkcia a neurčitý integrál. sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f ( x) každé x ( a,

9 Neurčitý integrál. 9.1 Primitívna funkcia a neurčitý integrál. sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f ( x) každé x ( a, Hí, P Pokorný, M: Maemaika pre informaikov a prírodné vedy 9 Neurčiý inegrál 9 Primiívna funkia a neurčiý inegrál Funkia F sa nazýva primiívnou funkiou k funkii f na inervale ( b) každé ( a, b) plaí F

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

S ohadom na popis vektorov a matíc napr. v kap. 5.1, majú normálne rovnice tvar

S ohadom na popis vektorov a matíc napr. v kap. 5.1, majú normálne rovnice tvar 6. STREDNÁ ELIPSA CHÝ Na rozdiel od kaitoly 4.4 uebnice itterer L.: Vyrovnávací oet kde ú araetre eliy trednej chyby odvodené alikáciou zákona hroadenia tredných chýb v tejto kaitole odvodíe araetre trednej

Διαβάστε περισσότερα

Tabuľky života Jednovýstupné a Viacvýstupné Priamou metódou a Nepriamou metódou Prierezové Generačné (kohortné).

Tabuľky života Jednovýstupné a Viacvýstupné Priamou metódou a Nepriamou metódou Prierezové Generačné (kohortné). Tabľky živoa Tabľky živoa [avík, ychaříková, Šbová 986] ú veľi žiočné a čao požívané poôcky eoafov úžia na eovanie živoa kpiny oôb, o naoenia po ť, beúc ohľa na zeny poča živoa Tie zeny ôž byť ociáneho

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

Kapitola III. FUNKCIE

Kapitola III. FUNKCIE Kapiola III. FUNKCIE DEFINÍCIA FUNKCIE Úvahy v omo odseku zanime preskúmaním dvoch známych vzorcov. Príklad. a) s = g b) P = πr Vzorec a) je dobre známy vzah pre voný pád udávajúci závislos prejdenej dráhy

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

I S L A M I N O M I C J U R N A L J u r n a l E k o n o m i d a n P e r b a n k a n S y a r i a h

I S L A M I N O M I C J U R N A L J u r n a l E k o n o m i d a n P e r b a n k a n S y a r i a h A n a l i s a M a n a j e m e n B P I H d i B a n k S y a r i a h I S S N : 2 0 8 7-9 2 0 2 I S L A M I N O M I C P e n e r b i t S T E S I S L A M I C V I L L A G E P e n a n g g u n g J a w a b H. M

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6. Otázky Definujte pojem produkčná funkcia. Definujte pojem marginálny produkt. 6. Produkčná funkcia a marginálny produkt Definícia 6. Ak v ekonomickom procese počet

Διαβάστε περισσότερα

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 % Podnikateľ 90 Samsung S5230 Samsung C3530 Nokia C5 Samsung Shark Slider S3550 Samsung Xcover 271 T-Mobile Pulse Mini Sony Ericsson ZYLO Sony Ericsson Cedar LG GM360 Viewty Snap Nokia C3 Sony Ericsson ZYLO

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B . písoá pác z tetik Skpi A. Zjedodšte výz : ) z 8 ) c). Doplňte, pltil ovosť : ) ). Vpočítjte : ) ) c). Vpočítjte : ) ( ) ) v v v c). Upvte výz ovete spávosť výsledk pe : 6. Zostojte tojholík ABC, k c

Διαβάστε περισσότερα

1 Kinematika hmotného bodu

1 Kinematika hmotného bodu Kinemik hmnéh bdu - kinemik berá určením plôh bd ich mien če (kinemik phb ele piuje, neberá príčinmi phbu) - pri ereickm šúdiu mechnickéh phbu (prce, pri krm mení plh jednéh ele hľdm n iné ele) ád pjem

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

VILJUŠKARI. 1. Viljuškar se koristi za utovar standardnih euro-pool paleta na drumsko vozilo u sistemu prikazanom na slici.

VILJUŠKARI. 1. Viljuškar se koristi za utovar standardnih euro-pool paleta na drumsko vozilo u sistemu prikazanom na slici. VILJUŠKARI 1. Viljuškar e korii za uoar andardnih euro-pool palea na druko ozilo u ieu prikazano na lici. PALETOMAT a) Koliko reba iljuškara da bi ree uoara kaiona u koji aje palea bilo anje od 6 in, ako

Διαβάστε περισσότερα

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4 Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie menových kurzov V4 Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Cieľ a motivácia Východiská Cieľ a motivácia Cieľ Kvantifikovať

Διαβάστε περισσότερα

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017 Kompilátory Cvičenie 6: LLVM Peter Kostolányi 21. novembra 2017 LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov Pôvodne Low Level Virtual Machine

Διαβάστε περισσότερα

Parts Manual. Trio Mobile Surgery Platform. Model 1033

Parts Manual. Trio Mobile Surgery Platform. Model 1033 Trio Mobile Surgery Platform Model 1033 Parts Manual For parts or technical assistance: Pour pièces de service ou assistance technique : Für Teile oder technische Unterstützung Anruf: Voor delen of technische

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013)

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013) Hyomechanika II Viskózna kvaaina Povchové naäie Kaiáne javy Donkové maeiáy k enáškam z yziky I e E Dušan PUDIŠ (013 Lamináne vs. Tubuenné úenie Pi úení eánej kvaainy ôsobia mezi voma susenými vsvami i

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

Hypotézy a intervaly spoľahlivosti stručná teória a vzorce

Hypotézy a intervaly spoľahlivosti stručná teória a vzorce Hypoézy a inervaly spoľahlivosi srčná eória a vzorce Obsah Úvod Základný a výberový súbor... Overovanie hypoéz... 3 Posp pri overovaní hypoézy... 4 súbor: Tes o rozpyle σ : Porovnanie σ s číslom... 6 súbor:

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Ako nadprirodzené stretnutie s murárikom červenokrídlym naformátovalo môj profesijný i súkromný život... Osudové stretnutie s murárikom

Διαβάστε περισσότερα

2.1. ZLOŽENÉ ÚROKOVANIE. Pri jednoduchom úrokovaní počítame úrok vždy zo začiatočného kapitálu K

2.1. ZLOŽENÉ ÚROKOVANIE. Pri jednoduchom úrokovaní počítame úrok vždy zo začiatočného kapitálu K . Zložeé úrokovaie.. ZLOŽENÉ ÚROOVNIE Pri jedoducho úrokovaí počíae úrok vždy zo začiaočého kapiálu. Jedoduché úrokovaie používae vedy, keď doba, za korú sa počía úrok, je krašia (ešia) ako úroková perióda.

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO

PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Fakulta špeciálneho inžinierstva Doc. Ing. Jozef KOVAČIK, CSc. Ing. Martin BENIAČ, PhD. PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO Druhé doplnené a upravené vydanie Určené

Διαβάστε περισσότερα

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Univerzita Komenského

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Univerzita Komenského OBYČAJNÉ DIFERENCIÁLNE ROVNICE 2ročník Fakula maemaiky, fyziky a informaiky Univerzia Komenského Conens I Obyčajné diferenciálne rovnice a sysémy obyčajných diferenciálnych rovníc 2 II Vey o exisencii,

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

difúzne otvorené drevovláknité izolačné dosky - ochrana nie len pred chladom...

difúzne otvorené drevovláknité izolačné dosky - ochrana nie len pred chladom... (TYP M) izolačná doska určená na vonkajšiu fasádu (spoj P+D) ρ = 230 kg/m3 λ d = 0,046 W/kg.K 590 1300 40 56 42,95 10,09 590 1300 60 38 29,15 15,14 590 1300 80 28 21,48 20,18 590 1300 100 22 16,87 25,23

Διαβάστε περισσότερα

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude

Διαβάστε περισσότερα

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR Odporníky Úloha cvičenia: 1.Zistite technické údaje odporníkov pomocou katalógov 2.Zistite menovitú hodnotu odporníkov označených farebným kódom Schématická značka: 1. Príklad1. TESLA TR 163 200 ±1% L

Διαβάστε περισσότερα

6. Mocniny a odmocniny

6. Mocniny a odmocniny 6 Moci odoci Číslo zýve oceec (leo zákld oci), s zýv ociteľ (leo epoet) Číslo s zýv -tá oci čísl Moci s piodzeý epoeto pe ľuovoľé eále číslo pe kždé piodzeé číslo je v ožie eálch čísel defiová -tá oci

Διαβάστε περισσότερα

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti 4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

Veliine u mehanici. Rad, snaga i energija. Dinamika. Meunarodni sustav mjere (SI) 1. Skalari. 2. Vektori - poetak. 12. dio. 1. Skalari. 2.

Veliine u mehanici. Rad, snaga i energija. Dinamika. Meunarodni sustav mjere (SI) 1. Skalari. 2. Vektori - poetak. 12. dio. 1. Skalari. 2. Vele u ehc Rd, g eegj D. do. Sl. Veo 3. Tezo II. ed 4. Tezo IV. ed. Sl: 3 0 pod je jedc (ezo ulog ed). Veo: 3 3 pod je jedc (ezo pog ed) 3. Tezo dugog ed 3 9 pod je jedc 4. Tezoeog ed 3 4 8 pod je jedc

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Príklady na precvičovanie Fourierove rady Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru

Διαβάστε περισσότερα

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.

Διαβάστε περισσότερα

4 Y+ 4 He, kde premenené jadro má protónové Z Z 2 2

4 Y+ 4 He, kde premenené jadro má protónové Z Z 2 2 9 Jadrová fyzika 9.1 Úvod ómové jadro je charakerizované aómovým alebo proónovým číslom Z a hmonosným alebo nukleónovým číslom. Proónové číslo udáva poče proónov v jadre a ým aj elekrický náboj jadra a

Διαβάστε περισσότερα

'A Ï apple ÁÈ ÛÙÔÈ Â ÔÈapple Ï , ,96 ÓÔÏÔ , ,96 ÓÔÏÔ ÌË Î ÎÏÔÊÔÚÔ ÓÙˆÓ , ,99

'A Ï apple ÁÈ ÛÙÔÈ Â ÔÈapple Ï , ,96 ÓÔÏÔ , ,96 ÓÔÏÔ ÌË Î ÎÏÔÊÔÚÔ ÓÙˆÓ , ,99 TOYPI TIKAI E IXEIPH EI «PO.KA.Kø A.E.» AP.M.A.E. 12152/80/B/86/115 - AP..E.MH 123448420000 I O O I MO 31Ë EKEMBPIOY 2017 ETAIPIKH XPH H (1 IANOYAPIOY - 31 EKEMBPIOY 2017) (XÚËÌ ÙÔÔÈÎÔÓÔÌÈÎ ÛÙÔÈ Â ÛÂ ÎfiÛÙÔ

Διαβάστε περισσότερα

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Pevné ložiská. Voľné ložiská SUPPORTS D EXTREMITES DE PRECISION - SUPPORT UNIT FOR BALLSCREWS LOŽISKA PRE GULIČKOVÉ SKRUTKY A TRAPÉZOVÉ SKRUTKY Výber správnej podpory konca uličkovej skrutky či trapézovej skrutky je dôležité pre správnu

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ

ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ ΚΑΤΑΛΟΓΟΣ ΑΠΟΤΕΛΕΣΜΑΤΩΝ ΗΛΕΚΤΡΟΝΙΚΟΥ ΤΕΣΤ ΙΚΑΝΟΤΗΤΩΝ ΓΙΑ ΤΙΣ ΘΕΣΕΙΣ ΩΡΟΜΙΣΘΙΟΥ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΒΟΗΘΟΙ ΤΗΛΕΞΥΠΗΡΕΤΗΣΗΣ (ΑΡ. ΠΡΟΚΗΡΥΞΗΣ: 2/2017) (ΛΕΥΚΩΣΙΑ

Διαβάστε περισσότερα

Z L L L N b d g 5 * " # $ % $ ' $ % % % ) * + *, - %. / / + 3 / / / / + * 4 / / 1 " 5 % / 6, 7 # * $ 8 2. / / % 1 9 ; < ; = ; ; >? 8 3 " #

Z L L L N b d g 5 *  # $ % $ ' $ % % % ) * + *, - %. / / + 3 / / / / + * 4 / / 1  5 % / 6, 7 # * $ 8 2. / / % 1 9 ; < ; = ; ; >? 8 3  # Z L L L N b d g 5 * " # $ % $ ' $ % % % ) * + *, - %. / 0 1 2 / + 3 / / 1 2 3 / / + * 4 / / 1 " 5 % / 6, 7 # * $ 8 2. / / % 1 9 ; < ; = ; ; >? 8 3 " # $ % $ ' $ % ) * % @ + * 1 A B C D E D F 9 O O D H

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523

Διαβάστε περισσότερα

v w = v = pr w v = v cos(v,w) = v w

v w = v = pr w v = v cos(v,w) = v w Íö Ú Ò ÔÖ Ø Ô Ö ÔÖ ØÝ Ô Ð Ùö Ú ÒÝÒ ÝÖ Ð ÓØ Ó µ º ºÃÐ ØÒ Ë ÓÖÒ Þ ÔÓ ÒÐ Ø Ó ÓÑ ØÖ ½ ÁÞ Ø Ð ØÚÓ Æ Ù Å Ú º ÖÙ µº Ã Ø Ùö Ú Ò ÝÖ Ú Ø ÒÅ ØØÔ»»ÛÛÛºÑ ºÚÙºÐØ» Ø ÖÓ» ¾» л Ò Ó» ÓÑ ÙÞ º ØÑ ½ Î ØÓÖ Ð Ö ÒÅ Ö Ú ØÓÖ ÒÅ

Διαβάστε περισσότερα

! "# $ % $&'& () *+ (,-. / 0 1(,21(,*) (3 4 5 "$ 6, ::: ;"<$& = = 7 + > + 5 $?"# 46(A *( / A 6 ( 1,*1 B"',CD77E *+ *),*,*) F? $G'& 0/ (,.

! # $ % $&'& () *+ (,-. / 0 1(,21(,*) (3 4 5 $ 6, ::: ;<$& = = 7 + > + 5 $?# 46(A *( / A 6 ( 1,*1 B',CD77E *+ *),*,*) F? $G'& 0/ (,. ! " #$%&'()' *('+$,&'-. /0 1$23(/%/4. 1$)('%%'($( )/,)$5)/6%6 7$85,-9$(- /0 :/986-$, ;2'$(2$ 1'$-/-$)('')5( /&5&-/ 5(< =(4'($$,'(4 1$%$2/996('25-'/(& ;/0->5,$ 1'$-/%'')$(($/3?$%9'&-/?$( 5(< @6%-'9$

Διαβάστε περισσότερα

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3 ZDNIE _ ÚLOH 3_Všeobecná rovinná silová sústv ZDNIE _ ÚLOH 3 ÚLOH 3.: Vypočítjte veľkosti rekcií vo väzbách nosník zťženého podľ obrázku 3.. Veľkosti známych síl, momentov dĺžkové rozmery sú uvedené v

Διαβάστε περισσότερα

ZÁKLADNÉ ÚDAJE Ⴧ叧 z 勇 勇kuჇ叧 Ⴧ叧 勇 : Z d p Ú pl b H d š H s Ⴧ叧 Ꮷ勇 勇kuჇ叧 Ⴧ叧 勇 : ៗ厧b H d š H ៗ厧 úp ៗ厧 J ៗ厧 ៗ厧 ៗ厧 ៗ厧 ៗ厧 b p ៗ厧 d db ៗ厧pៗ厧ៗ厧 b l ៗ厧 ៗ厧 b p d

ZÁKLADNÉ ÚDAJE Ⴧ叧 z 勇 勇kuჇ叧 Ⴧ叧 勇 : Z d p Ú pl b H d š H s Ⴧ叧 Ꮷ勇 勇kuჇ叧 Ⴧ叧 勇 : ៗ厧b H d š H ៗ厧 úp ៗ厧 J ៗ厧 ៗ厧 ៗ厧 ៗ厧 ៗ厧 b p ៗ厧 d db ៗ厧pៗ厧ៗ厧 b l ៗ厧 ៗ厧 b p d ZADANIE PRE ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HODRUŠA HÁMRE NÁVRH Ꮷ勇 : BEC H DRUŠᏧ勇 H 勇 勇RE 勇 勇 勇 勇 勇 Ꮷ勇 : ៗ厧 d H Ⴧ叧ísl 勇 z k zky : 2/2006 S up ň : 勇Ꮷ勇DᏧ勇Ⴧ叧Ⴧ叧E Ⴧ叧RE Ⴧ叧 勇E 勇Ⴧ叧Ⴧ叧 Ⴧ叧Ⴧ叧 勇Ⴧ叧 BCE D uჇ叧 : Jú 2008 ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Διαβάστε περισσότερα

XÚËÌ ÙÔÔÈÎÔÓÔÌÈÎ appleâúèô ÛÈ Î ÛÙÔÈ Â ÔÈapple 957,27 957,27 ÓÔÏÔ 957,27 957,27 ÓÔÏÔ ÌË Î ÎÏÔÊÔÚÔ ÓÙˆÓ , ,94

XÚËÌ ÙÔÔÈÎÔÓÔÌÈÎ appleâúèô ÛÈ Î ÛÙÔÈ Â ÔÈapple 957,27 957,27 ÓÔÏÔ 957,27 957,27 ÓÔÏÔ ÌË Î ÎÏÔÊÔÚÔ ÓÙˆÓ , ,94 BÈÔÙÂ Ó EappleÂÍÂÚÁ Û Ï ÛÙÈÎÒÓ YÏÒÓ MIX. K A A A.E. AP. M.A.E.17769/B/88/094 - AP..E.MH 71607620000 I O O I MO 31Ë EKEMBPIOY 2016 - ETAIPIKH XPH H (1 IANOYAPIOY - 31 EKEMBPIOY 2016) (XÚËÌ ÙÔÔÈÎÔÓÔÌÈÎ ÛÙÔÈ

Διαβάστε περισσότερα

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky Einsteinove rovnice obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity Pavol Ševera Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky (Pseudo)historický úvod Gravitácia / Elektromagnetizmus (Pseudo)historický

Διαβάστε περισσότερα

2 Ekonometrické modelovanie

2 Ekonometrické modelovanie Ekonomerické modelovanie 5 Ekonomerické modelovanie Na začiaok ejo kapioly bude vhodné urobiť sručný prehľad o možnosiach využiia maemaických modelov v ekonomike. Nebudeme však uvádzať všeobecné uplaňovanie

Διαβάστε περισσότερα

AerobTec Altis Micro

AerobTec Altis Micro AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp

Διαβάστε περισσότερα

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C.1. Tepelná izolácia penový polystyrén C.2. Tepelná izolácia minerálne dosky alebo lamely C.3. Tepelná izolácia extrudovaný polystyrén C.4. Tepelná izolácia penový

Διαβάστε περισσότερα

7 Algebarske jednadžbe

7 Algebarske jednadžbe 7 Algebarske jednadžbe 7.1 Nultočke polinoma Skup svih polinoma nad skupom kompleksnih brojeva označavamo sa C[x]. Definicija. Nultočka polinoma f C[x] je svaki kompleksni broj α takav da je f(α) = 0.

Διαβάστε περισσότερα

Názov projektu: CIV Centrum Internetového vzdelávania FMFI Číslo projektu: SOP ĽZ 2005/1-046 ITMS: Matematické kyvadlo

Názov projektu: CIV Centrum Internetového vzdelávania FMFI Číslo projektu: SOP ĽZ 2005/1-046 ITMS: Matematické kyvadlo Názov projektu: CIV Centru Internetového vzdelávania FMFI Číslo projektu: SOP ĽZ 005/1-046 ITMS: 113010011 Úvod Mateatické kvadlo Miroslav Šedivý FMFI UK Poje ateatické kvadlo sa síce nenachádza v povinných

Διαβάστε περισσότερα

Parts Manual. Wide Transport Stretcher Model 738

Parts Manual. Wide Transport Stretcher Model 738 Wide Transport Stretcher Model 738 Modèle 738 De Civière Large Pour Le Transport Breites Transport-Bahre-Modell 738 Breed Model 738 van de Brancard van het Vervoer Modello Largo 738 Della Barella Di Trasporto

Διαβάστε περισσότερα

Zrýchľovanie vesmíru. Zrýchľovanie vesmíru. o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili

Zrýchľovanie vesmíru. Zrýchľovanie vesmíru. o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

transformacija j y i x x promatramo dva koordinatna sustava S i S sa zajedničkim ishodištem z z Homogene funkcije Ortogonalne transformacije

transformacija j y i x x promatramo dva koordinatna sustava S i S sa zajedničkim ishodištem z z Homogene funkcije Ortogonalne transformacije promatramo dva oordnatna sustava S S sa zaednčm shodštem z z y y x x blo o vetor možemo raspsat u baz, A = A x + Ay + Az = ( A ) + ( A ) + ( A ) (1) sto vred za ednčne vetore sustava S = ( ) + ( ) + (

Διαβάστε περισσότερα

Electronic Supplementary Information

Electronic Supplementary Information Electronic Supplementary Information The preferred all-gauche conformations in 3-fluoro-1,2-propanediol Laize A. F. Andrade, a Josué M. Silla, a Claudimar J. Duarte, b Roberto Rittner, b Matheus P. Freitas*,a

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah akreditácie 1/5. Príloha zo dňa k osvedčeniu o akreditácii č. K-003

Rozsah akreditácie 1/5. Príloha zo dňa k osvedčeniu o akreditácii č. K-003 Rozsah akreditácie 1/5 Názov akreditovaného subjektu: U. S. Steel Košice, s.r.o. Oddelenie Metrológia a, Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice Rozsah akreditácie Oddelenia Metrológia a : Laboratórium

Διαβάστε περισσότερα

IZVODI ZADACI ( IV deo) Rešenje: Najpre ćemo logaritmovati ovu jednakost sa ln ( to beše prirodni logaritam za osnovu e) a zatim ćemo

IZVODI ZADACI ( IV deo) Rešenje: Najpre ćemo logaritmovati ovu jednakost sa ln ( to beše prirodni logaritam za osnovu e) a zatim ćemo IZVODI ZADACI ( IV deo) LOGARITAMSKI IZVOD Logariamskim izvodom funkcije f(), gde je >0 i, nazivamo izvod logarima e funkcije, o jes: (ln ) f ( ) f ( ) Primer. Nadji izvod funkcije Najpre ćemo logarimovai

Διαβάστε περισσότερα

ΠΡΟΓΡΑΜΜΑ ΕΚΠΟΝΗΣΗΣ ΜΕΛΕΤΩΝ ΚΑΙ ΧΡΟΝΟΔΙΑΓΡΑΜΜΑ

ΠΡΟΓΡΑΜΜΑ ΕΚΠΟΝΗΣΗΣ ΜΕΛΕΤΩΝ ΚΑΙ ΧΡΟΝΟΔΙΑΓΡΑΜΜΑ ΕΛΛΗΝΙΚΗ ΔΗΜOΚΡΑΤΙΑ ΥΠΟΥΡΓΕΙΟ ΠΕΡΙΒΑΛΛΟΝΤΟΣ ΚΑΙ ΕΝΕΡΓΕΙΑΣ Γ.Γ. Χωρικού Σχεδιασμού & Αστικού Περιβάλλοντος Γεν. Δ/νση Χωρικού Σχεδιασμού Δ/νση Χωροταξικού Σχεδιασμού ΜΕΛΕΤΗ: ΧΡΗΜ/ΤΗΣΗ: Αξιολόγηση και αναθεώρηση

Διαβάστε περισσότερα

1 - Z uvedených vzorců vyjádři neznámé ve složených závorkách: s t s t { } s t s t { } s t. s s. p h. hρ = p hρ F r

1 - Z uvedených vzorců vyjádři neznámé ve složených závorkách: s t s t { } s t s t { } s t. s s. p h. hρ = p hρ F r - Z uedenýc zoců yjádři neznáé e soženýc záokác: s s s s s { } s s : s. - { s}.b - s s { s } s s s s s s s s { } s s s s s : s s s s.c - p ρ { } p ρ : ρ p ρ p ρ { } p ρ p ρ : ρ p ρ p ρ.d - F F { F } F

Διαβάστε περισσότερα

Meren virsi Eino Leino

Meren virsi Eino Leino œ_ œ _ q = 72 Meren virsi Eino Leino Toivo Kuua o. 11/2 (1909) c c F c Kun ne F iu L? c œ J J J J œ_ œ_ nœ_ Min ne rien nät, vie ri vä vir ta? Kun ne c c F c Kun ne F iu L? c œ J J J J œ_ œ_ nœ_ Min ne

Διαβάστε περισσότερα

Periodičke izmjenične veličine

Periodičke izmjenične veličine EHNČK FAKULE SVEUČLŠA U RJEC Zavod za elekroenergeiku Sudij: Preddiploski sručni sudij elekroehnike Kolegij: Osnove elekroehnike Nosielj kolegija: Branka Dobraš Periodičke izjenične veličine Osnove elekroehnike

Διαβάστε περισσότερα

Pismeni ispit iz matematike GRUPA A 1. Napisati u trigonometrijskom i eksponencijalnom obliku kompleksni broj, zatim naći 4 z.

Pismeni ispit iz matematike GRUPA A 1. Napisati u trigonometrijskom i eksponencijalnom obliku kompleksni broj, zatim naći 4 z. Pismeni ispit iz matematike 06 007 Napisati u trigonometrijskom i eksponencijalnom obliku kompleksni broj z = + i, zatim naći z Ispitati funkciju i nacrtati grafik : = ( ) y e + 6 Izračunati integral:

Διαβάστε περισσότερα

GYMNÁZIUM JÁNA PAPÁNKA, VAZOVOVA 6, BRATISLAVA M A T E M A T I K A

GYMNÁZIUM JÁNA PAPÁNKA, VAZOVOVA 6, BRATISLAVA M A T E M A T I K A GYMNÁZIUM JÁN PPÁNK, VZOVOV 6, RTISLV M T M T I K Prijímacie skúšky do 1. ročníka NOTVÁRJ, POČKJ N POKYN! PRČÍTJ SI NJPRV INFORMÁI! Milý šuden, víame Ťa na našom gymnáziu, Gymnáziu Jána Papánka navazovovej

Διαβάστε περισσότερα

Truy cập website: hoc360.net để tải tài liệu đề thi miễn phí

Truy cập website: hoc360.net để tải tài liệu đề thi miễn phí Tru cập website: hoc36net để tải tài liệu đề thi iễn phí ÀI GIẢI âu : ( điể) Giải các phương trình và hệ phương trình sau: a) 8 3 3 () 8 3 3 8 Ta có ' 8 8 9 ; ' 9 3 o ' nên phương trình () có nghiệ phân

Διαβάστε περισσότερα

Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu

Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu Trigonometrijske jednačine i nejednačine. Zadaci koji se rade bez upotrebe trigonometrijskih formula. 00. FF cos x sin x

Διαβάστε περισσότερα

P P Ó P. r r t r r r s 1. r r ó t t ó rr r rr r rí st s t s. Pr s t P r s rr. r t r s s s é 3 ñ

P P Ó P. r r t r r r s 1. r r ó t t ó rr r rr r rí st s t s. Pr s t P r s rr. r t r s s s é 3 ñ P P Ó P r r t r r r s 1 r r ó t t ó rr r rr r rí st s t s Pr s t P r s rr r t r s s s é 3 ñ í sé 3 ñ 3 é1 r P P Ó P str r r r t é t r r r s 1 t r P r s rr 1 1 s t r r ó s r s st rr t s r t s rr s r q s

Διαβάστε περισσότερα

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť Baumit Prednástrek / Vorspritzer Vyhlásenie o parametroch č.: 01-BSK- Prednástrek / Vorspritzer 1. Jedinečný identifikačný kód typu a výrobku: Baumit Prednástrek / Vorspritzer 2. Typ, číslo výrobnej dávky

Διαβάστε περισσότερα

) * +, -. + / - 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 6 : ; < 8 = 8 9 >? @ A 4 5 6 7 8 9 6 ; = B? @ : C B B D 9 E : F 9 C 6 < G 8 B A F A > < C 6 < B H 8 9 I 8 9 E ) * +, -. + / J - 0 1 2 3 J K 3 L M N L O / 1 L 3 O 2,

Διαβάστε περισσότερα

Ρένα Ρώσση-Ζα ρη, Ðñþôç Ýêäïóç: Ιανουάριος 2010, αντίτυπα ÉSBN

Ρένα Ρώσση-Ζα ρη, Ðñþôç Ýêäïóç: Ιανουάριος 2010, αντίτυπα ÉSBN TÉÔËÏÓ ÂÉÂËÉÏÕ: Το ψαράκι που φορούσε γυαλιά ÓÕÃÃÑÁÖÅÁÓ: Ρένα Ρώσση-Ζα ρη ΕΠΙΜΕΛΕΙΑ ΙΟΡΘΩΣΗ ÊÅÉÌÅÍÏÕ: Χρυσούλα Τσιρούκη ÅÉÊÏÍÏÃÑÁÖÇÓÇ ΕΞΩΦΥΛΛΟ: Λιάνα ενεζάκη ÇËÅÊÔÑÏÍÉÊÇ ÓÅËÉÄÏÐÏÉÇÓÇ: Μερσίνα Λαδοπούλου

Διαβάστε περισσότερα

DIMENZIONISANJE PRAVOUGAONIH POPREČNIH PRESEKA NAPREGNUTIH NA PRAVO SLOŽENO SAVIJANJE

DIMENZIONISANJE PRAVOUGAONIH POPREČNIH PRESEKA NAPREGNUTIH NA PRAVO SLOŽENO SAVIJANJE TEORIJA ETONSKIH KONSTRUKCIJA T- DIENZIONISANJE PRAVOUGAONIH POPREČNIH PRESEKA NAPREGNUTIH NA PRAVO SLOŽENO SAVIJANJE 3.5 f "2" η y 2 D G N z d y A "" 0 Z a a G - tačka presek koja određje položaj sistemne

Διαβάστε περισσότερα

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Výpočet hmotnostného zlomku, látkovej koncentrácie, výpočty zamerané na zloženie roztokov CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov

Διαβάστε περισσότερα

Numerické metódy matematiky I

Numerické metódy matematiky I Prednáška č. 7 Numerické metódy matematiky I Riešenie sústav lineárnych rovníc ( pokračovanie ) Prednáška č. 7 OBSAH 1. Metóda singulárneho rozkladu (SVD) Úvod SVD štvorcovej matice SVD pre menej rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE H KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE 0 Základné požiadavky zadávania VZT potrubia pre výrobu 1. Zadávanie do výroby v spoločnosti APIAGRA s.r.o. V digitálnej forme na tlačive F05-8.0_Rozpis_potrubia, zaslané mailom

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA I 1.kolokvij zadaci za vježbu I dio

MATEMATIKA I 1.kolokvij zadaci za vježbu I dio MATEMATIKA I kolokvij zadaci za vježbu I dio Odredie c 0 i kosinuse kueva koje s koordinanim osima čini vekor c = a b ako je a = i + j, b = i + k Odredie koliki je volumen paralelepipeda, čiji se bridovi

Διαβάστε περισσότερα

41. Jednačine koje se svode na kvadratne

41. Jednačine koje se svode na kvadratne . Jednačine koje se svode na kvadrane Simerične recipročne) jednačine Jednačine oblika a n b n c n... c b a nazivamo simerične jednačine, zbog simeričnosi koeficijenaa koeficijeni uz jednaki). k i n k

Διαβάστε περισσότερα

Dijagrami: Greda i konzola. Prosta greda. II. Dijagrami unutarnjih sila. 2. Popre nih sila TZ 3. Momenata savijanja My. 1. Uzdužnih sila N. 11.

Dijagrami: Greda i konzola. Prosta greda. II. Dijagrami unutarnjih sila. 2. Popre nih sila TZ 3. Momenata savijanja My. 1. Uzdužnih sila N. 11. Dijagrami:. Udužnih sia N Greda i konoa. Popre nih sia TZ 3. Momenata savijanja My. dio Prosta greda. Optere ena koncentriranom siom F I. Reaktivne sie:. M A = 0 R B F a = 0. M B = 0 R A F b = 0 3. F =

Διαβάστε περισσότερα