15. Matlab Lineárna algebra

Σχετικά έγγραφα
Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Numerické metódy matematiky I

x x x2 n

Úvod do lineárnej algebry

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Ekvačná a kvantifikačná logika

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.

Obvod a obsah štvoruholníka

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

MATEMATIKA I. Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Matematika 2. Lineárna algebra. (ver )

PageRank algoritmus. Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky

Vzorové príklady s riešeniami k lineárnej algebre a geometrie pre aplikovaných informatikov k písomke

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MATEMATIKA I ZBIERKA ÚLOH

Goniometrické substitúcie

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

Tomáš Madaras Prvočísla

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach

Ján Buša Štefan Schrötter

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

3. prednáška. Komplexné čísla

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

Integrovanie racionálnych funkcií

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

Súradnicová sústava (karteziánska)

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

Riešenie rovníc s aplikáciou na elektrické obvody

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

1.4 Rovnice, nerovnice a ich sústavy

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

Ján Buša. Edícia vysokoškolských učebníc. Fakulta elektrotechniky a informatiky. Technická univerzita v Košiciach. OCTAVE Rozšírený úvod

MATEMATIKA. Martin Kalina

Slovenská Technická Univerzita Stavebná fakulta

Motivácia na zlepšenie obrazu sa používajú frekvenčné metódy a priestorové metódy.

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií

Riešenie úloh v simulačnom jazyku MATLAB s využitím skriptov a funkcií

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

AerobTec Altis Micro

Gramatická indukcia a jej využitie

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

Motivácia pojmu derivácia

Riadenie zásobníkov kvapaliny

Podmienenost problému a stabilita algoritmu

Tematický výchovno - vzdelávací plán. Cvičenia z matematiky. pre 9. ročník

Goniometrické rovnice riešené substitúciou

G. Monoszová, Analytická geometria 2 - Kapitola III

Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika. Ján BUŠA Viktor PIRČ Štefan SCHRÖTTER

Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

MATEMATIKA 4.OA - 5 h týždenne 165 h ročne školský rok 2014/2015

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2

Funkcie komplexnej premennej

Elementi spektralne teorije matrica

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová

tretej odmocniny ( x ), mocniny čísla 10, n-tá mocnina ľubovoľného čísla (a n ) pre konkrétne hodnoty n, n je prirodzené číslo.

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky

M8 Model "Valcová a kužeľová nádrž v sérií bez interakcie"

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.2. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

1 Úvod Sylabyaliteratúra Základnéoznačenia... 3

(IP3) (f, g) = (g, f) (symetria), (IP4) (f, f) > 0 pre f 0 (kladná definitnosť). Z podmienok (IP1) (IP4) sa ľahko dokážu rovnosti:

Numerická lineárna algebra. Zobrazenie

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

p(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie

Numerické metódy Zbierka úloh

Reálna funkcia reálnej premennej

Transcript:

1 Portál pre odborné publikovanie ISSN 1338-0087 15. Matlab Lineárna algebra Blaho Michal MATLAB/Comsol 18.09.2009 Matlab pracuje s dátami vo forme vektorov a matíc. Základnej práci s vektormi a maticami sme sa už venovali v predchádzajúcej časti. Prácou s maticami sa zaoberá niekoľko oblastí matematiky a jednou z najznámejších je lineárna algebra. Využitie Matlabu a jeho funkcií pri výpočtoch lineárnej algebry sa venuje dnešný článok. Sústava lineárnych rovníc Jedným z najdôležitejších problémov výpočtov je riešenie sústavy lineárnych rovníc. Problém by sa dal formulovať nasledovne: Ak su dané matice A a B, existuje jedinečná matica taká, že platí jeden z nasledujúcich vzťahov? (1) Jednou z možností by bolo využitie inverznej matice A a vynásobenie matice B zo správnej strany. Matlab však takéto sústavy nerieši pomocou inverzných matíc kôli presnosti. Využíva symboly lomítok \, / a im zodpovedajúce funkcie mldivide a mrdivide. Nasledujúce zápisy zodpovedajú riešeniam vzťahov z predchádzajúcich rovníc v Matlabe (2) Nato, aby sme mohli dané rovnice vypočítať je potrebné pri prvej rovnici, aby mali matice A a B rovnaký počet riadkov. Riešenie X má potom rovnaký počet stĺpcov ako matica B a dimenzia riadkov je rovná dimenzii stĺpcov matice A. Pri druhej rovnici sa vlastnosti riadkov a stĺpcov vymenia. Matica A nemusí byť štvorcová. Ak je matica A rozmeru (m,n) môžu nastať tri prípady m = n sústava je štvorcová m > n sústava je preurčená m < n sústava je podurčená O vlastnostiach jednotlivých prípadov a hľadaní ich riešení pojednáva [1]. V POSTERUS.sk - 1 / 7 -

2 užívateľskej príručke nájdete aké postupy sa využívajú pri riešení lineárnych rovníc pomocou príkazu mldivide. Za pozornosť stojí spomenúť príkaz rref, ktorý vracia redukovaný stupňovitý tvar matice. Pomocou príkazu môžeme riešiť sústavu lineárnych rovníc tak, že k matici A pridáme stĺpcový vektor b, ako posledný sĺpec a riešenie rovníc bude ako posledný stĺpec redukovanej matice. Je to analógia ku Gaussovej eliminačnej metóde. Príkaz rref však vnáša do výpočtov chyby zaokrúhľovania. >>A=[6 3 8;2 0 5;7 3 4]; >>b=[5;1;8]; >>A=[A b]; >>X=rref(A) X = 1.0000 0.0000 0.0000 1.4615 0.0000 1.0000 0.0000-0.2308 0.0000 0.0000 1.0000-0.3846 Inverzné matice a determinanty Ak je matica A štvorcová a regulárna potom rovnice (3) majú rovnaké riešenie. Toto riešenie sa nazýva aj inverzia matice A. V Matlabe ju vypočítame pomocou príkazu inv >>A=pascal(3); >>B=inv(A) B = 3.0000-3.0000 1.0000-3.0000 5.0000-2.0000 1.0000-2.0000 1.0000 Determinant sa využíva pri niektorých typoch symbolických výpočtov, ale jeho výpočet je zaťažený výpočtovými chybami. V Matlabe sa vypočíta pomocou príkazu det >>C=det(A); C = 1 Obdĺžnikové matice nemajú inverznú maticu ani determinant. Aspoň jedna z hore uvedených rovníc nemá riešenie. Čiastočné riešenie týchto vzťahov nahrádza Moore- Penrose pseudoinverzia, ktorá sa v Matlabe počíta cez príkaz pinv >>D=[1 4 3 8;2 7 1 0;6 2 3 9]; >>E=pinv(D) E = POSTERUS.sk - 2 / 7 -

3-0.2011 0.0639 0.1789 0.0516 0.1251-0.0502 0.0411-0.0033-0.0062 0.1089-0.0693 0.0051 Rozklady matíc Rozklady matíc, ktoré v tejto časti popíšeme, využívajú trojuholníkové matice, ktoré majú pod alebo nad diagonálou nulové prvky. Systém lineárnych rovníc sa s pomocou trojuholníkových matíc dá ľahko vypočítať pomocou spätných substitúcií. Choleskyho rozklad vyjadruje symetrickú maticu ako súčin trojuholníkovej matice a jej transpozície nie všetky symetrické matice sa dajú takýmto spôsobom faktorizovať. Sústavu lineárnych rovníc potom môžeme vypočítať pomocou vzťahu (4) (5) Choleskyho rozklad získame pomocou príkazu chol >>F=pascal(4); >>G=chol(F) F = 1 1 1 1 0 1 2 3 0 0 1 3 0 0 0 1 LU rozklad vyjadruje štvorcovú maticu ako súčin dolnej (L lower) a hornej (U upper) trojuholníkovej matice. Dá sa ukázať, že matice L a U sú produktom Gaussovho eliminačného procesu (GEM) [1]. podobne ako pri prvej faktorizácii môžeme vypočítať sústavu lineárnych rovníc aj pomocou LU rozkladu (6) (7) determinanty a inverzné matice sa dajú vypočítať aj pomocou LU rozkladu (8) POSTERUS.sk - 3 / 7 -

4 V Matlabe sa LU rozklad vypočíta pomocou príkazu lu >> H=pascal(3); >>[L,U]=lu(H) L = 1.000 0.000 0.000 1.000 0.500 1.000 1.000 1.000 0.000 U = 1.000 1.000 1.000 0.000 2.000 5.000 0.000 0.000-0.500 Ortogonálna matica (matica s ortonormálnymi stĺpcami) je matica so stĺpcami jednotkovej dĺžky, ktoré sú na seba kolmé, pričom platí Ortogonálny alebo QR rozklad reprezentuje maticu ako súčin ortogonálnej matice Q a hornej trojuholníkovej matice R QR rozklad vypočítame pomocou príkazu qr >>[Q,R]=qr(H) Q = -0.5774 0.7071 0.4082-0.5774 0.0000-0.8165-0.5774-0.7071 0.4082 R = -1.7321-3.4641-5.7735 0.0000-1.4142-3.5355 0.0000 0.0000 0.4082 Mocniny matíc V článku o maticiach sme sa už výpočtom mocnín matíc. Teraz si ešte v krátkosti zopakujeme niektoré príkazy a využitie inverznej matice pri výpočtoch záporných mocnín. Ak je matica A štvorcová jej kladnú mocninu vypočítame pre celú maticu alebo pre jej jednotlivé prvky nasledujúcimi príkazmi >>X=A^2; >>X=A.^2; >>X=A.^(-2); (9) (10) POSTERUS.sk - 4 / 7 -

5 Ak je mocnina záporná a matica A regulárna je výhodné mocniť inverznú maticu ku matici A. Mocninu matice môžeme vypočítať aj pomocou spektrálneho rozkladu matice, venuje sa tomu aj časť nasledujúcej kapitoly. Vlastné čísla Vlastné čísla λ (eigenvalues, skaláry) a vlastné vektory v (eigenvectors, nenulové vektory) štvorcovej matice A vyhovujú vzťahu Vlastné čísla sa dajú získať pomocou charakteristického polynómu matice avšak pre matice veľkých rozmerov sa neodporúča [1]. Ak vlastné čísla budú na diagonále diagonálnej matice Λ a zodpovedajúce vlastné vektory stĺpce matice V potom dostávame pokial je matica V regulárna dostávame spektrálny rozklad matice A Spektrálny rozklad sa dá využiť pri mocninách matíc [1], pretože matica Λ je diagonálna stačí umocniť prvky na diagonále Matice, ktoré majú násobné vlastné čísla sa nedajú spektrálne rozkladať. Niektoré výpočty v Matlabe nevyužívajú spektrálny rozklad, ale Schur-ovu dekompozíciu kde U je ortogonálna matica a S je horná trojuholníková matica s vlastnými číslami na diagonále (viac v užívateľskej príručke Matlabu pre príkaz schur). Spektrálny rozklad matice dostaneme v Matlabe príkazom eig (matica delta je označená ako D, vlastné čísla sú na jej diagonále) >>M=[2,3;1,5]; >>[V,D]=eig(M) V = -0.9669-0.6205 0.2550-0.7842 D = 1.2087 0.0000 0.0000 5.7913 Singulárny rozklad matice (11) (12) (13) (14) (15) POSTERUS.sk - 5 / 7 -

6 Singulárne číslo (skalár) σ a jemu odpovedajúce singulárne vektory u,v obdĺžnikovej matice A (m,n) vyhovujú vzťahom (16) Ak singulárne čísla dáme na diagonálu matice Σ (m,n) a singulárne vektory budu tvoriť stĺpce dvoch ortogonálnych matíc U (m,m) a V (n,n) potom môžeme vzťah prepísať do tvaru (17) pretože sú U a V ortogonálne matice môžeme vzťah prepísať na tento vzťah reprezentuje singulárny rozklad (SVD Singular Value Decomposition) matice A. Matlab využíva singulárny rozklad matice na zistenie hodnosti matice pomocou príkazu rank (hodnosť matice je rovný počtu kladných singulárnych čisel matice), ktorý dáva stabilnejšie výsledky ako klasický eliminačný proces (môžu sa vyskytnúť chyby zaokrúhľovania). Singulárny rozklad je v Matlabe realizovaný QR algoritmom [1]. V Matlabe na výpočet spektrálneho rozkladu využijeme príkaz svd (matica sigma je označená ako S) >>N=[9,4;6,8;2,7]; >>[U,S,V]=svd(N) U = -0.6105 0.7174 0.3355-0.6646-0.2336-0.7098-0.4308-0.6563 0.6194 S = 14.9359 0.0000 0.0000 5.1883 0.0000 0.0000 V = -0.6925 0.7214-0.7214-0.6925 Lineárna algebra predstavuje jednu z oblastí matematiky napriek tomu je rozsiahla nato, aby sa zmestila do jedného článku, ktorý bol však viac zameraný na funkcie Matlabu. Detailnejší pohľad na lineárnu algebru nájdete v knihe doc. Volaufa [1], ktorá obsahuje aj ďaľšie príklady v Matlabe. Literatúra (18) 1. Volauf, P.: Numerické a štatistické výpočty v Matlabe, Vydavateľstvo STU Bratislava, POSTERUS.sk - 6 / 7 -

7 2005, ISBN 80-227-2259-6 POSTERUS.sk - 7 / 7 -