Základy automatického riadenia

Σχετικά έγγραφα
Základy automatického riadenia

Základy automatického riadenia

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Vlastnosti regulátorov pri spätnoväzbovom riadení procesov

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Základy automatického riadenia

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

ΠΑΝΕΠΙΣΤΗΜΙΟ ΚΡΗΤΗΣ Τµήµα Επιστήµης Υπολογιστών. HY-215: Εφαρµοσµένα Μαθηµατικά για Μηχανικούς Εαρινό Εξάµηνο 2013 ιδάσκων : Π.

Riadenie zásobníkov kvapaliny

M8 Model "Valcová a kužeľová nádrž v sérií bez interakcie"

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Otáčky jednosmerného motora

JMAK の式の一般化と粒子サイズ分布の計算 by T.Koyama

ME 365: SYSTEMS, MEASUREMENTS, AND CONTROL (SMAC) I

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Εισαγωγή στην Τεχνολογία Αυτοματισμού

Automatická regulácia Otázky ku skúške 3B031

Συστήματα Αυτομάτου Ελέγχου 1 Ενότητα # 8: Αντίστροφος μετασχηματισμός Laplace Εφαρμογή σε απόκριση συστήματος: Σύστημα 1 ης τάξης

ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s

Dissertation for the degree philosophiae doctor (PhD) at the University of Bergen


Motivácia pojmu derivácia

Návrh regulačných obvodov pomocou vybraných metód a ich porovnanie

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

P r s r r t. tr t. r P


Εισαγωγή στην Τεχνολογία Αυτοματισμού

rs r r â t át r st tíst Ó P ã t r r r â

Συστήματα Αυτομάτου Ελέγχου 1 Ενότητα # 6: Έννοια της συνάρτησης μεταφοράς Παραδείγματα εφαρμογής σε φυσικά συστήματα

Sarò signor io sol. α α. œ œ. œ œ œ œ µ œ œ. > Bass 2. Domenico Micheli. Canzon, ottava stanza. Soprano 1. Soprano 2. Alto 1

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO

HMY 220: Σήματα και Συστήματα Ι

d 2 y dt 2 xdy dt + d2 x

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR


Physique des réacteurs à eau lourde ou légère en cycle thorium : étude par simulation des performances de conversion et de sûreté

ΕΛΛΗΝΙΚΗ ΔΗΜΟΚΡΑΤΙΑ Ανώτατο Εκπαιδευτικό Ίδρυμα Πειραιά Τεχνολογικού Τομέα ΣΗΜΑΤΑ & ΣΥΣΤΗΜΑΤΑ

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Teor imov r. ta matem. statist. Vip. 94, 2016, stor

Εισαγωγή στην Τεχνολογία Αυτοματισμού

LCs 2 + RCs + 1. s 1,2 = RC ± R 2 C 2 4LC 2LC. (s 2)(s 3) = A. = 4 s 3 s=2 s + 2 B = (s 2)(s 3) (s 3) s=3. = s + 2. x(t) = 4e 2t u(t) + 5e 3t u(t) (2)

. Σήματα και Συστήματα

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

MATEMATIKA I. Základy diferenciálneho počtu. Návody k cvičeniam pre odbory VSVH a STOP. Andrea Stupňanová, Alexandra Šipošová

Το άτομο του Υδρογόνου

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Κεφάλαιο 7. Μετασχηματισμός Laplace. 7.1 Εισαγωγή στον μετασχηματισμό Laplace

Χρονική απόκριση συστημάτων, Τύποι συστημάτων και Σφάλματα

Pevné ložiská. Voľné ložiská

ITU-R P (2012/02) &' (

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Κλασσική Θεωρία Ελέγχου

L A TEX 2ε. mathematica 5.2

LTI Systems (1A) Young Won Lim 3/21/15

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Μάθημα: Θεωρία Δικτύων

Metódy vol nej optimalizácie

Κλασσική Θεωρία Ελέγχου

Κλασσική Θεωρία Ελέγχου

Obvod a obsah štvoruholníka

Chapter 1 Fundamentals in Elasticity

ITU-R P ITU-R P (ITU-R 204/3 ( )

Ekvačná a kvantifikačná logika

() min. xt δεν έχει μετασχηματισμό LAPLACE () () () Αν Λ= το σήμα ( ) Αν Λ, έστω σ. Το σύνολο μιγαδικών αριθμών. s Q το ολοκλήρωμα (1) υπάρχει.

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

= (2)det (1)det ( 5)det 1 2. u

Συστήματα Αυτομάτου Ελέγχου ΙΙ

Τεχνολογικό Εκπαιδευτικό Ίδρυμα Σερρών Τμήμα Πληροφορικής & Επικοινωνιών Σήματα και Συστήματα

Maticové hry. doc. RNDr. tefan Pe²ko. 9. marca Katedra matematických metód a opera nej analýzy, FRI šu

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

ΑΠΟΚΡΙΣΗ ΚΥΚΛΩΜΑΤΩΝ ΣΕ HMITONIKH ΔΙΕΓΕΡΣH (HMITONIKH ANAΛYΣΗ)

Στα θέματα πολλαπλής επιλογής η λανθασμένη απάντηση βαθμολογείται αρνητικά όσο και η ορθή. Επιτρέπεται η χρήση του βιβλίου των Dorf & Bishop

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija

ο ο 3 α. 3"* > ω > d καΐ 'Ενορία όλις ή Χώρί ^ 3 < KN < ^ < 13 > ο_ Μ ^~~ > > > > > Ο to X Η > ο_ ο Ο,2 Σχέδι Γλεγμα Ο Σ Ο Ζ < o w *< Χ χ Χ Χ < < < Ο

ΕΘΝΙΚΟ ΜΕΤΣΟΒΙΟ ΠΟΛΥΤΕΧΝΕΙΟ ΣΧΟΛΗ ΗΛΕΚΤΡΟΛΟΓΩΝ ΜΗΧ/ΚΩΝ & ΜΗΧ/ΚΩΝ ΥΠΟΛΟΓΙΣΤΩΝ

x(t) ax 1 (t) y(t) = 1 ax 1 (t) = (1/a)y 1(t) x(t t 0 ) y(t t 0 ) =

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

Βιομηχανικοί Ελεγκτές

Zbierka rie²ených úloh z matematickej fyziky

met la disposition du public, via de la documentation technique dont les rιfιrences, marques et logos, sont

Integrovanie racionálnych funkcií

r t t r t t à ré ér t é r t st é é t r s s2stè s t rs ts t s

ITU-R P (2009/10)

ΕΛΛΗΝΙΚΗ ΔΗΜΟΚΡΑΤΙΑ Ανώτατο Εκπαιδευτικό Ίδρυμα Πειραιά Τεχνολογικού Τομέα. Τίτλος Μαθήματος

IIR filtrov. Metóda. Metódy návrhu. 2. pretransform. 4. transformáciat. diskrétny). frekvenciu =

ITU-R P (2009/10)

Assessment of otoacoustic emission probe fit at the workfloor

Συστήματα Αυτομάτου Ελέγχου ΙΙ

r r t r r t t r t P s r t r P s r s r r rs tr t r r t s ss r P s s t r t t tr r r t t r t r r t t s r t rr t Ü rs t 3 r r r 3 rträ 3 röÿ r t

Nekone ný antagonistický konikt

ITU-R P (2012/02)

Q π (/) ^ ^ ^ Η φ. <f) c>o. ^ ο. ö ê ω Q. Ο. o 'c. _o _) o U 03. ,,, ω ^ ^ -g'^ ο 0) f ο. Ε. ιη ο Φ. ο 0) κ. ο 03.,Ο. g 2< οο"" ο φ.

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

ΕΝΟΤΗΤΑ 12: ΑΠΟΚΡΙΣΗ ΣΥΧΝΟΤΗΤΑΣ ΔΙΑΓΡΑΜΜΑΤΑ BODE

Transcript:

Základy automatického riadenia Predná²ka 6 doc. Ing. Anna Jadlovská, PhD., doc. Ing. Ján Jadlovský, CSc. Katedra kybernetiky a umelej inteligencie Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita v Ko²iciach ZS 2015/2016 (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 1 / 37

e(t) - regula ná odchýlka - vstup do regulátora u(t) - ak ný zásah - výstup z regulátora E(s) - LO regula nej odchýlky U(s) - LO ak ného zásahu (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 2 / 37

Regulátor môºe regula nú odchýlku e(t) zosil ova, integrova a derivova. P regulátor ak ná veli ina je priamo úmerná regula nej odchýlke e(t): u(t) = r 0 e(t) (1) r 0 - proporcionálne zosilnenie Prenosová funkcia P regulátora F R (s) má tvar: F R (s) = U(s) E(s) = r 0 (2) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 3 / 37

Postup pre získanie prechodovej funkcie pre P regulátor: 1. ur íme prenosovú funkciu: F R (s) = U(s) E(s) = r 0 U(s) = r 0 E(s) (3) 2. vyjadríme výstup P regulátora - ak ný zásah u p (t) ako odozvu na vstupný signál e(t) = 1(t): U(s) = r 0 E(s) = r 0 /s (4) 3. prechod z LO do asovej oblasti: u p (t) = r 0 (5) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 4 / 37

Prechodová charakteristika P regulátora: (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 5 / 37

I regulátor ak ná veli ina u(t) je priamo úmerná integrálu regula nej odchýlky e(t): u(t) = r 1 e(t)dt (6) r 1 - integra né zosilnenie Prenosová funkcia I regulátora F R (s) má tvar: F R (s) = U(s) E(s) = r 1 s (7) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 6 / 37

Postup pre získanie prechodovej funkcie pre I regulátor: 1. ur íme prenosovú funkciu: F R (s) = U(s) E(s) = r 1 s U(s) = r 1 E(s) (8) s 2. vyjadríme výstup I regulátora - ak ný zásah u p (t) ako odozvu na vstupný signál e(t) = 1(t): 3. prechod z LO do asovej oblasti: U(s) = r 1 s E(s) = r 1 s 2 (9) u p (t) = r 1 t (10) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 7 / 37

Prechodová charakteristika I regulátora: (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 8 / 37

D regulátor ak ná veli ina u(t) je priamo úmerná derivácii regula nej odchýlky e(t): u(t) = r 1 de(t) dt (11) r 1 - deriva né zosilnenie Prenosová funkcia D regulátora F R (s) má tvar: F R (s) = U(s) E(s) = r 1s (12) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 9 / 37

Postup pre získanie prechodovej funkcie D regulátora: 1. ur íme prenosovú funkciu: F R (s) = U(s) E(s) = r 1s U(s) = r 1 se(s) (13) 2. vyjadríme výstup D regulátora - ak ný zásah u p (t) ako odozvu na vstupný signál e(t) = 1(t): U(s) = r 1 se(s) = r 1 (14) 3. prechod z LO do asovej oblasti: u p (t) δ(t) (15) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 10 / 37

Prechodová charakteristika D regulátora: (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 11 / 37

Následnou kombináciou základných typov regulátorov vzniknú al²ie typy regulátorov: PI regulátor Ak ná veli ina u(t) je priamo úmerná regula nej odchýlke e(t) a integrálu regula nej odchýlky e(t): u(t) = r 0 e(t) + r 1 e(t)dt (16) Prenosová funkcia PI regulátora F R (s) má tvar: F R (s) = U(s) E(s) = r 0 + r 1 s (17) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 12 / 37

Postup pre získanie prechodovej funkcie PI regulátora: 1. ur íme prenosovú funkciu: F R (s) = U(s) E(s) = r 0 + r 1 s U(s) = (r 0 + r 1 s)e(s) (18) s 2. vyjadríme výstup PI regulátora - ak ný zásah u p (t) ako odozvu na vstupný signál e(t) = 1(t): 3. prechod z LO do asovej oblasti: U(s) = (r 0 + r 1 s )E(s) = r 0/s + r 1 s 2 (19) u p (t) = r 0 + r 1 t (20) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 13 / 37

Prechodová charakteristika PI regulátora: (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 14 / 37

PD regulátor Ak ná veli ina u(t) je priamo úmerná regula nej odchýlke e(t) a derivácii regula nej odchýlky e(t): u(t) = r 0 e(t) + r 1 de(t) dt (21) Prenosová funkcia PD regulátora F R (s) má tvar: F R (s) = U(s) E(s) = r 0 + r 1 s (22) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 15 / 37

Postup pre získanie prechodovej funkcie PD regulátora: 1. ur íme prenosovú funkciu: F R (s) = U(s) E(s) = r 0 + r 1 s U(s) = (r 0 + r 1 s)e(s) (23) 2. vyjadríme výstup PD regulátora - ak ný zásah u p (t) ako odozvu na vstupný signál e(t) = 1(t): U(s) = (r 0 + r 1 s)e(s) = r 0 /s + r 1 (24) 3. prechod z LO do asovej oblasti: u p (t) r 0 + δ(t) (25) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 16 / 37

Prechodová charakteristika PD regulátora: (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 17 / 37

PID regulátor Regulátor PID je vzh adom k predchádzajúcim typom regulátorov v²eobecný typ regulátora. Zákon riadenia v zloºkovom tvare: u(t) = r 0 e(t) + r 1 e(t)dt + r 1 de(t) dt (26) Prenosová funkcia PID regulátora F R (s) má tvar: F R (s) = U(s) E(s) = r 0 + r 1 + r 1 s (27) s (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 18 / 37

Postup pre získanie prechodovej funkcie PID regulátora: 1. ur íme prenosovú funkciu: F R (s) = U(s) E(s) = r 0 + r 1 + r 1 s U(s) = (r 0 + r 1 + r 1 s)e(s) (28) s s 2. vyjadríme výstup PID regulátora - ak ný zásah u p (t) ako odozvu na vstupný signál e(t) = 1(t): U(s) = (r 0 + r 1 s + r 1 s)e(s) = r 0 /s + r 1 s 2 + r 1 (29) 3. prechod z LO do asovej oblasti: u p (t) = r 0 + r 1 t + δ(t) (30) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 19 / 37

Prechodová charakteristika PID regulátora: (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 20 / 37

Prenosovú funkciu PID regulátora (27) môºeme uvies aj s vyuºitím asových kon²tánt T D a T i : F R (s) = r 0 + r 1 s + r 1 s = r 0 (1 + 1 r 0 r 1 s + r 1 r 0 s) = r 0 (1 + 1 T i s + T Ds) (31) r 0 [ ] - zosilnenie regulátora, r 0 = K T i [s] - integra ná asová kon²tanta, T i = r 0 r 1 T D [s] - deriva ná asová kon²tanta, T D = r 1 r0 r 0 - proporcionálne zosilnenie r 1 - integra né zosilnenie r 1 - deriva né zosilnenie (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 21 / 37

Fyzikálny význam T i a T D : T i - integra ná asová kon²tanta predstavuje as, ktorý by potreboval I-regulátor, aby prestavil ak ný zásah u(t) do polohy, ktorú dosiahne PI-regulátor v ase t = 0 vplyvom svojej proporcionálnej zloºky T D - deriva ná asová kon²tanta je as, ktorý by potreboval P-regulátor, aby prestavil ak ný zásah u(t) do polohy, ktorý dosiahne PD-regulátor v ase t = 0 vplyvom svojej deriva nej zloºky Namiesto zosilnenia r 0 sa pouºíva aj termín pásmo proporcionalitypp: udáva o ko ko percent z celého rozsahu sa musí zmeni vstupný signál regulátora e(t), aby sa výstup u(t) zmenil v celom rozsahu: pp = 1 r 0 100% (32) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 22 / 37

Presnos regulácie Presnos regulácie- presnos regulácie v ustálenom reºime regula ného obvodu: t Rie²ime dve úlohy v uzavretom regula nom obvode: eliminácia poruchovej veli iny z(t) zabezpe i, aby výstup URO y(t) sledoval zmeny riadiacej veli iny w(t) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 23 / 37

Presnos regulácie Poºiadavky na presnos regulácie: pri zmene poruchovej veli iny z(t) sa regulovaná veli ina y(t) opä ustáli na pôvodnej hodnote y( ) = y(0) a regula ná odchýlka by mala by : e z ( ) = 0 (33) pri zmene riadiacej veli iny w(t) sa regulovaná veli ina y(t) po ukon ení prechodového deja zmení na hodnotu riadiacej veli iny y( ) = w(t) a regula ná odchýlka by mala by : e w ( ) = 0 (34) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 24 / 37

Presnos regulácie Av²ak môºe nasta prípad, ºe pri pôsobení poruchy z(t) nebude ma regulovaná veli ina y(t) pôvodnú hodnotu. Podobne, po zmene riadiacej veli iny w(t) sa regulovaná veli ina y(t) pod a nej nenastaví ani v ase t. Opísaný jav v oboch prípadoch nazývame trvalá regula ná odchýlka. Zmeny poruchovej z(t) alebo riadiacej veli iny w(t) sú v praxi úplne beºné, av²ak je aºké ich konkretizova. Preto zavedieme normovaný testovací vstupný signál: Jednotkový skok riadiacej/poruchovej veli iny: w(t) = 1, z(t) = 1, t 0 (35) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 25 / 37

Presnos regulácie Pri odvodení vz ahov pre trvalé regula né odchýlky e w ( ) a e z ( ) budeme vychádza z denície regula nej odchýlky: E(s) = W (s) Y (s) = W (s) F P (s)[u(s) + Z(s)] = = W (s) F P (s)f R (s)e(s) F P (s)z(s) [1 + F P (s)f R (s)]e(s) = W (s) F P (s)z(s) a teda 1 E(s) = W (s) 1 + F P (s)f R (s) }{{} F E/W (s) F P (s) 1 + F P (s)f R (s) } {{ } F E/Z (s) (36) Z(s) (37) E w (s) = F E/W (s)w (s), E z (s) = F E/Z (s)z(s) (38) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 26 / 37

Presnos regulácie Trvalá regula ná odchýlka Následne pouºitím vety o kone nej hodnote funkcie v LT dostaneme: e( ) = lim t e(t) = lim s 0 se(s) = 1 = lim s W (s) lim s s 0 1 + F P (s)f R (s) s 0 = e w ( ) e z ( ) F P (s) 1 + F P (s)f R (s) Z(s) = (39) Trvalá regula ná odchýlka spôsobená skokovými zmenami poruchovej z(t) a riadiacej veli iny w(t) sa skladá z dvoch zloºiek: trvalej regula nej odchýlky spôsobenej poruchovou e z ( ) a riadiacou veli inou e w ( ) e w ( ) = lim s 0 se w (s) = lim s 0 s e z ( ) = lim s 0 se z (s) = lim s 0 s 1 W (s) (40) 1 + F P (s)f R (s) F P (s) Z(s) (41) 1 + F P (s)f R (s) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 27 / 37

Presnos regulácie Trvalá regula ná odchýlka - príklad Úloha: Ur te zosilnenie r 0 PD regulátora tak, aby v regula nom obvode na uvedenom obrázku nebola trvalá regula ná odchýlka pri zmene riadiacej veli iny alebo pri pôsobení poruchy vä ²ia ako 5%. Rie²enie: Prenos otvoreného regula ného obvodu F O (s) je: F O (s) = 2r 0 (1 + 0.4s) (1 + 0.1s)(1 + 0.6s) = 0.8r 0s + 2r 0 0.06s 2 + 0.7s + 1 (42) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 28 / 37

Presnos regulácie Trvalá regula ná odchýlka - príklad CHR otvoreného regula ného obvodu: 0.06s 2 + (0.8r 0 + 0.7)s + 2r 0 + 1 = 0 (43) Následne vypo ítame trvalú regula nú odchýlku spôsobenú zmenou riadiacej w(t) a poruchovej veli iny z(t): e w ( ) = lim s 0 s e z ( ) = lim s 0 s 1 1 + F P (s)f R (s) F P (s) 1 + F P (s)f R (s) W (s) = lim s 0 W (s) = lim s 0 1 1 + 2r 0(1+0.4s) (1+0.1s)(1+0.6s) 2 (1+0.1s)(1+0.6s) 1 + 2r 0(1+0.4s) (1+0.1s)(1+0.6s) = = 1 1 + 2r 0 2 1 + 2r 0 Aby bola e w ( ) < 5%, musí plati : 1+2r 0 < 0.05 r 0 > 9.5 2 Aby bola e z ( ) < 5%, musí plati : 1+2r 0 < 0.05 r 0 > 19.5 1 (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 29 / 37

Presnos regulácie Trvalá regula ná odchýlka - príklad Ak chceme aby bola trvalá regula ná odchýlka rovná nule, musíme pouºi regulátor s integra nou zloºkou, teda pouºijeme PID regulátor s integra ným zosilnením T i = 3s a proporcionálnym zosilnením r 0 = 10: F R (s) = 10(1 + 1 3s + 0.4s) (44) Trvalá regula ná odchýlka na zmenu ºiadanej veli iny 1 1 e w ( ) = lim s s 0 1 + 10(1 + 1 3s + 0.4s) 2 s = (1+0.1s)(1+0.6s) 3s(1 + 0.1s)(1 + 0.6s) = lim s 0 3s(1 + 0.1s)(1 + 0.6s) + 20(3s + 1 + 1.2s 2 ) = 0 (45) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 30 / 37

Vyjadrenie prenosov v uzavretom regula nom obvode s vyuºitím podielu polynómov Riadený systém F P (s) a regulátor F R (s) môºeme vyjadri ako podiel polynómov: F P (s) = B(s) A(s), F R(s) = P(s) Q(s) Z predná²ky 5 vieme, ºe LO regulovanej veli iny Y (s) v uzavretom regula nom obvode má tvar: Y (s) = (46) F R(s)F P (s) 1 + F R (s)f P (s) W (s) + F P (s) Z(s) (47) 1 + F R (s)f P (s) a po dosadení príslu²ných prenosov systému F P (s) a regulátora F R (s) v polynomiálnom tvare dostaneme: Y (s) = P(s) B(s) Q(s) A(s) 1 + P(s) B(s) Q(s) A(s) W (s) + B(s) A(s) 1 + P(s) Z(s) (48) B(s) Q(s) A(s) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 31 / 37

Vyjadrenie prenosov v uzavretom regula nom obvode s vyuºitím podielu polynómov Po úpravách dostaneme LO regulovanej veli iny systému Y (s) v polynomiálnom tvare: Y (s) = B(s)P(s) A(s)Q(s) + B(s)P(s) W (s) + B(s)Q(s) Z(s) (49) A(s)Q(s) + B(s)P(s) polynóm v menovateli: A(s)Q(s) + B(s)P(s) = 1 + F 0 (s) nazývame charakteristický polynóm uzavretého regula ného obvodu. (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 32 / 37

: ilustratívny príklad Úloha: Ur te Nyquistovu a Bodeho charakteristiky pre PI regulátor. Rie²enie: Prenos PI regulátora je zadaný v interaktívnom tvare: F R (s) = U(s) E(s) = K(1 + 1 T i s ) (50) Úpravou LO prenosu regulátora do frekven nej oblasti dostaneme: F R (jω) = K(1 + 1 T i jω ) = K j K T i ω (51) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 33 / 37

: ilustratívny príklad Nyquistova frekven ná charakteristika Na základe prenosu regulátora vo frekven nej oblasti môºeme priamo ur i Nyquistovu charakteristiku: lim Im{F R (jω)} = lim ( j) K ω 0 ω 0 T i ω = lim Im{F R(jω)} = lim ( j) K ω ω T i ω = 0 ω Re Im 0 K K 0 1/T i K -K (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 34 / 37

: ilustratívny príklad Bode-ho frekven né charakteristiky Následnou úpravou frekven ného prenosu PI regulátora vypo ítame amplitúdu a fázu frekven ného prenosu F R (jω): F R (jω) = K 2 + K 2 Ti 2 ω = K 1 2 (T i ω) + 2 1 (52) Φ = tan 1 Im{F R(jω)} Re{F R (jω)} = tan 1 ( 1 T i ω ) (53) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 35 / 37

: ilustratívny príklad Vy²etrenie ²peciálnych prípadov Bode-ho charakteristiky: 1 20 log F R (jω) = 20 log K + 1 = 20 log K ( ω 0 (T i ω) 2 ω )2 + 1 (54) pri om ω 0 = 1/T i 1. prípad: ω >> ω 0 : 2. prípad: ω << ω 0 : 20 log F R (jω) = 20 log K Φ = 0 (55) 20 log F R (jω) = 20 log K 20 log ω + 20 log ω 0 Φ = π/2 = 90 (56) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 36 / 37

: ilustratívny príklad Bode-ho amplitúdová a fázová frekven ná charakteristika PI regulátora: (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/2016 37 / 37