Nám z DBS manuál nestačí I. ( neoficiálne skriptá pre zimný semester Databázových systémov

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Nám z DBS manuál nestačí I. ( neoficiálne skriptá pre zimný semester Databázových systémov"

Transcript

1 Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Nám z DBS manuál nestačí I. ( neoficiálne skriptá pre zimný semester Databázových systémov prednáša: RNDr. Stanislav Krajči, PhD. ) IMPRIMATUR Košice, 7. mája 2002 RNDr. Stanislav Krajči, PhD. Verzia (X) Zostavil Róbert Novotný, r.novotny@szm.sk novotnyr

2 2 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá Obsah 1 Úvod a základné pojmy Úrovne pohľadu na databázový systém Databázová technológia Databázový systém História Konceptuálny pohľad na dáta Entitno-relačný (E-R) konceptuálny model Pojmy entita a vzťah Ďalšie pojmy atribút a vzťah Fázy vytvárania E-R modelu Typ (entity alebo vzťahu) Identifikačný kľúč Zápis konceptuálnej schémy Atribúty Integritné obmedzenia pre vzťahy Kardinalita vzťahu Determinanty Slabé a silné entitné typy Jemnejšie vyjadrenie integritného obmedzenia vzťahov Dekompozícia vzťahu M:N Ďalšie črty konceptuálneho modelu IS-A hierarchia Hierarchia identifikačných vzťahov Ďalšie črty konceptuálneho modelu Relačný model dát Základné pojmy Relácia Tabuľková terminológia normálna forma Projekcia Kľúčové schémy Integritné obmedzenia Referenčná integrita Spôsoby vyjadrenia integritných obmedzení Špecifikácia databázy Manipulácia s dátami Relačná algebra Základné operácie Špecificky relačné operácie Dopytovací jazyk Dopyty a dopytovací jazyk Príklady na vytváranie výrazov Ďalšie operácie relačnej algebry Operácie za relačným modelom dát Relačný kalkulus Základné prvky doménového relačného kalkulu Sprehľadnenia a zjednodušenia zápisov Vzťah relačného kalkulu k relačnej algebre Problémy s vyhodnocovaním formúl doménového relačného kalkulu Rozšírenia relačných kalkulov

3 1 ÚVOD A ZÁKLADNÉ POJMY 3 1 Úvod a základné pojmy 1.1 Úrovne pohľadu na databázový systém rozlišujeme 4 úrovne pohľadu na databázový systém: 1. reálny svet stále (nemenné) vlastnosti objektov 2. konceptuálna schéma dáta sú kategorizované zuniformovanie dát do štruktúr 3. databázová schéma zdokonalenie konceptuálnej schémy, algoritmami sa vytvorí databázový systém 4. fyzická schéma DB súbory stará sa o ňu databázová aplikácia tieto úrovne sú nezávislé, spravidla pracujú na nich rôzne tímy. súvisia s vytváraním aplikácie životný cyklus informačného systému analýza (funkčná a dátová) návrh implementácia fyzické naprogramovanie 1.2 Databázová technológia unifikovaný systém pojmov, nástrojov a techník na vytváranie IS a efektívne spracovanie dát riadenie veľkého množstva dát (v TB) perzistentnosť (trvácnosť) dáta sa v DB zachovávajú, aj keď sa s nimi nepracuje zdieľateľnosť používateľnosť medzi viacerými užívateľmi spoľahlivosť integrita (integrity) ucelenosť, dáta nie sú sporné správnosť údajov a väzieb medzi nimi bezpečnosť (security) ochrana pred neoprávneným prístupom (autorizácia) Ďalšie vlastnosti dobrej databázy nerendundantnosť dáta sa zbytočne neopakujú dáta nezaberajú veľa miesta pri zmene hodnoty netreba upravovať tie isté dáta na ostatných miestach (znižuje sa riziko chyby) nezávislosť programy, ktoré dáta používajú, sú nezávislé na tom, kde sa dáta nachádzajú a naopak. 1.3 Databázový systém Má 2 časti: databáza miesto uloženia údajov (a pomocných údajov metadát) systém riadenia databázy programy pracujúce s údajmi potreba dvoch jazykov

4 4 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá jazyk na definovanie štruktúry dát jazyk na manipuláciu s dátami a ich vyhľadávanie Obe požiadavky spĺňa jazyk SQL (Structured Query Language). embedded SQL je súčasťou iného programovacieho jazyka (C, Pascal) má ďalšie črty (napr. cykly) používateľské pohľady (user view) ďalšia črta umožňuje poskytnutie obmedzeného množstva dát 1.4 História sieťové databázy spájanie záznamov zo súborov smerníkmi zjednodušenie programovania väzieb medzi dátami 1965 konferencia o jazykoch databázových systémov (CODASYL). Vznikol výbor Database Task Group (DTBG) 1971 DBTG vydal správu o základných databázových pojmoch hierarchické databázy 2. pol. 60. rokov program Apollo potreba organizovať súčiastok hierarchickým spôsobom. Vzniká systém IMS (Information Management System) od spoločnosti IBM najväčší databázový projekt v histórii v histórii relačné databázy nezávislé súbory silné prostriedky na dopyt a aktualizáciu silný rozvoj v 80. rokoch 1970 E. F. Codd článok o relačných databázach 1974 jazyk SQL objektové databázy Súčasnosť vznikajú v polovici 80. rokov relačné, objektové relačné, textové..... a ich kompromisy, nič však nie je všeliekom stále dominujú relačné databázy známe databázové systémy: DB2, Informix (IBM), Oracle, SyBase, Paradox 2 Konceptuálny pohľad na dáta 2.1 Entitno-relačný (E-R) konceptuálny model systém pojmov, ktoré popisujú (budúci) používateľský program s cieľom vytvoriť špecifikáciu štruktúry databázy

5 2 KONCEPTUÁLNY POHĽAD NA DÁTA Pojmy entita a vzťah entita (angl. entity) objekt reálneho sveta, ktorý je schopný nezávislej existencie a je jednoznačne odlíšiteľný od ostatných objektov Príklad: študent Jozef Púčik s rodným číslom 82XXXX/XXXX vzťah (často aj relácia) (angl. relationship) väzba medzi dvoma (alebo viacerými) entitami Príklad: študent JP má zapísaný predmet DBS Vymedzenie entita vs. vzťah je voľné a neexistuje jednoznačné pravidlo (spravidla entita zodpovedá podmetu resp. podstatnému menu, vzťah prísudku) Ďalšie pojmy atribút a vzťah atribút (angl. attribute) funkcia, ktorá priraďuje entitám alebo vzťahom nejakú hodnotu určujúcu podstatnú (dôležitú) vlastnosť Príklad: farba auta doména (angl. domain) možné hodnoty atribútov, resp. množina funkčných hodnôt Príklad: celé čísla, reťazce znakov, dátumy Fázy vytvárania E-R modelu identifikovanie typov entít ako množín objektov rovnakého druhu (typu) Príklad: študent, predmet,... identifikovanie typov vzťahov, do ktorých entity môžu vstupovať Príklad: študent MÁ ZAPÍSANÝ predmet Obr. 1: Identifikovanie typov entít a vzťahov priradenie relevantných atribútov ako entitám, tak i vzťahom Príklad: u študenta jeho meno, u predmetu jeho názov, kód, počet kreditov formulácia integritných obmedzení vyjadrujúcich s väčšou či menšou presnosťou súlad s modelovanou realitou (určenie doménových typov doménou atribútu Cena je množina reálnych čísel, dátum od nesmie presiahnuť dátum do ) Typ (entity alebo vzťahu) entity študent JP s rodným číslom a študent AB s rodným číslom sú 2 rôzne entity, ale majú čosi spoločné obe entity vystupujú v role študenta, sú to entity rovnakého typu sú to jeho výskyty alebo inštancie výskyt entitného typu študent : Š 1, Š 2 výskyt entitného typu predmet : P 1, P 2, P 3, P 4 výskyty relačného typu má zapísaný : Š 1 P 1, Š 1 P 2, Š 2 P 3, Š 2 P 4, Š 2 P 2 Často sa pojmy entita a entitný typ zamieňajú, záleží od kontextu

6 6 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá Obr. 2: Výskyty entitných typov a vzťahov a ich inštancie Obr. 3: Syntaktické diagramy pre entitný a relačný typ Identifikačný kľúč každá entita musí byť jednoznačne identifikovateľná a to niektorým atribútom (alebo skupinou atribútov) Príklad: zamestnanci podľa osobného čísla alebo rodného čísla alebo trojicou (meno, priezvisko, dátum narodenia) pre jednoznačnosť sa často používa umelý kľúč (číslo) názov entity resp. entitného typu je vzhľadom na celú databázu jednoznačný Zápis konceptuálnej schémy Príklad: E: Študent(kód, meno, priezvisko,... ); E: Predmet(kód, názov, počet kreditov,... ); R: MáZapísaný(Študent, Predmet);

7 2 KONCEPTUÁLNY POHĽAD NA DÁTA 7 Grafické znázornenie (UML) entity sa zapisujú do obdĺžnikov vzťahy do kosoštvorcov atribúty pod názov entity pozri obr. 4 Obr. 4: Znázornenie entít a vzťahov v UML Atribúty typy sú popísané až vtedy, keď sú každému pridelené príslušne popísané atribúty atomické (jednoduché) atribúty priraďujú entite najviac 1 nedeliteľnú hodnotu vlastnosti atribútov meno je jednoznačne určené vzhľadom na príslušný entitný typ, v rámci celého systému sa môže opakovať typ atribútu množina jeho hodnôt (doména) napr. celé čísla kľúčovosť príslušnosť k identifikačnému kľúču či pripúšťa prázdnu hodnotu (nezistiteľnú, neznámu) NULL či má jednoznačnú hodnotu UNIQUE (funkcia je prostá) čo nie sú atribúty entity nepodstatnosti (nepodstatné vlastnosti) o podstatnosti rozhoduje analytik informácie, ktoré sú vlastnosťami iného objektu Príklad: u pacienta počet lôžok izby na ktorej leží (je to atribút izby) inak by sa táto informácia opakovala u každého pacienta z tej izby vznikla by redundancia dát. Preto návrh E: Pacient(meno, priezvisko, č izby, počet lôžok); treba transformovať na E: Pacient(meno, priezvisko, č izby); E: Izba(číslo izby, počet lôžok); R: JeUmiestnenýNa(Pacient, Izba); Odpoveď na počet lôžok izby, v ktorej leží pacient, je potom dostupná cez nadviazaný vzťah JeUmiestnenýNa. neatomické atribúty (zatiaľ(?)) iba na konceptuálnej úrovni skupinové atribúty (zložené) napr. adresa: ulica, číslo popisné, číslo evidenčné, PSČ,... štruktúra nemusí byť dvojúrovňová (ako adresa), môže to byť celá hierarchia používa sa vtedy, ak sa pracuje aj s celkom aj so zložkami osobitne viachodnotové atribúty Príklad: Zamestnanec(...,deti:MULTIVALUED);

8 8 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá 2.2 Integritné obmedzenia pre vzťahy Kardinalita vzťahu binárny vzťah Príklad: vzťah UČÍ medzi entitami Učiteľ, Predmet 1:1 každý učiteľ učí najviac jeden predmet každý predmet je učený najviac jedným učiteľom sú tu zahrnuté aj vzťahy 1:0 (učiteľ neučí žiaden predmet), 0:1 (predmet nie je učený žiadnym učiteľom) v prísnejšom chápaní sa však vzťahy 1:0, 0:1 nepripúšťajú Obr. 5: Učiteľ a predmet vo vzťahu 1:1 1:N učiteľ môže učiť viacej predmetov, ale predmet môže byť učený najviac jedným učiteľom vo všeobecnosti môžu byť zahrnuté aj vzťahy 1:1, 1:0, 0:1 v prísnejšom chápaní sa tieto možnosti nepripúšťajú (teda každý učiteľ učí viac než jeden predmet, každý predmet je učený práve jedným učiteľom) je tu dôležitý smer v prípade N:1 je vhodné zmeniť názov vzťahu na je učený Obr. 6: Učiteľ a predmet vo vzťahu 1:N M:N učiteľ môže učiť viac predmetov predmet môže byť učený viacerými učiteľmi vo všeobecnosti sú zahrnuté aj vzťahy 1:1, 1:N, 0:1, 1:0 pozri obr. 8 ternárny vzťah rozlišujeme vzťahy 1:1:1, 1:1:M, 1:M:N, M:N:P pozri obr.9 Zložitejšie kardinality sa vyjadrujú obrázkami problematicky.

9 2 KONCEPTUÁLNY POHĽAD NA DÁTA 9 Obr. 7: Učiteľ a predmet vo vzťahu M:N Obr. 8: Príklady na rôzne typy binárnych vzťahov Determinanty entita jedného typu determinuje (určuje) jednoznačne entitu druhého entitného typu 1:1 meno učiteľa jednoznačne určuje predmet, predmet jednoznačne určuje učiteľa 1:N učiteľ jednoznačne neurčuje predmet, ale predmet určuje učiteľa M:N ani učiteľ nedeterminuje predmet, ani naopak členstvo vo vzťahu povinné (obligatórne) vs. nepovinné vyjadruje, že inštancia jedného typu nemôže existovať bez zapojenia do vzťahu s inštanciou druhého typu Príklad: Film a jeho Kópia musí vs. môže totálna vs. parciálna účasť Obr. 9: Príklady na rôzne typy ternárnych vzťahov

10 10 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá Slabé a silné entitné typy slabý entitný typ ak môžu existovať 2 rôzne inštancie majúce rovnaké kombinácie vlastných atribútov a sú sami osebe nerozlíšiteľné. Sú však identifikovateľné tým, že sú v povinnom (tzv. identifikačnom) vzťahu k inštancii iného entitného typu (tzv. identifikačný vlastník) Príklad: film a jeho kópia. Typ KópiaFilmu (slabý entitný typ, pretože každý film môže mať kópiu s číslom 1) je existenčne závislá od entitného typu Film (identifikačný vlastník). súčasťou identifikačného kľúča slabého entitného typu musí byť (popri prípadných vlastných atribútoch), identifikačný kľúč jeho identifikačného vlastníka slabý entitný typ zdedí jeho kľúčové atribúty ak by bolo číslo kópie jednoznačné v rámci celej požičovne (nezávisle od filmu), nebol by to už slabý entitný typ, ale existenčná závislosť na type Film by ostala silný (regulárny) entitný typ ten typ entity, ktorý nie je slabý Jemnejšie vyjadrenie integritného obmedzenia vzťahov min-max integritné obmedzenie pre binárny typ vzťahu R(E 1, E 2 ) označme E i : (min i, max i ) minimálny a maximálny počet výskytov entity typu E i vo vzťahovej množine R. Zapisujeme R(E 1 : (min 1, max 1 ), E 2 : (min 2, max 2 )) min i = 0 vyjadruje nepovinné členstvo E i vo vzťahu, t.j. možnosť existencie entity daného typu nezávisle na existencii entity druhého typu min i > 0 vyjadruje existenčnú závislosť na entite druhého typu (niektoré) možnosti 1:1 1:N E 1 (0, 1); E 2 (0, 1)... E 1 môže, E 2 môže (sa podieľať na vzťahu) E 1 (0, 1); E 2 (1, 1)... E 1 môže, E 2 musí E 1 (1, 1); E 2 (0, 1)... E 1 musí, E 2 môže E 1 (1, 1); E 2 (1, 1)... E 1 musí, E 2 musí E 1 (0, N); E 2 (0, 1)... E 1 môže, E 2 môže (sa podieľať na vzťahu) E 1 (0, N); E 2 (1, 1)... E 1 môže, E 2 musí E 1 (1, N); E 2 (0, 1)... E 1 musí, E 2 môže E 1 (1, N); E 2 (1, 1)... E 1 musí, E 2 musí Všimnite si, že 1 v relácii 1:N sa vzťahuje na entitný typ E 2, N sa vzťahuje na entitný typ E 1 M:N E 1 (0, N); E 2 (0, M)... E 1 môže, E 2 môže (sa podieľať na vzťahu) E 1 (0, N); E 2 (1, M)... E 1 môže, E 2 musí

11 2 KONCEPTUÁLNY POHĽAD NA DÁTA 11 E 1 (1, N); E 2 (0, M)... E 1 musí, E 2 môže E 1 (1, N); E 2 (1, M)... E 1 musí, E 2 musí zopár užitočných príkladov Pôžička(čitateľ :(0,4), exemplár:(0,1))... 1:N Čitateľ nemusí mať požičanú žiadnu knihu a môže mať vypožičané najviac 4 knihy. Daný exemplár môže byť vypožičaný najviac raz, v danom okamihu ho buď má nejaký čitateľ, alebo sa nachádza v regáli. Rezervácia(čitateľ :(0,4), kniha(0,m)) Daný čitateľ nemusí mať rezervovanú žiadnu knihu a môže mať rezervované najviac 4 knihy. Daná kniha môže byť rezervovaná ľubovoľným počtom čitateľom (aj nulovým). MáExemplár(kniha :(1,n), exemplár:(1,1)) V knižnici môže byť niekoľko exemplárov danej knihy (ale aspoň 1). Každý exemplár musí mať (práve jednu) väzbu na konkrétny titul. MáExemplár(kniha :(0,n), exemplár:(1,1)) V knižnici môže byť aj nulový počet exemplárov jednej knihy kniha je objednaná príp. rozkradnutá (resp. všetky exempláre sú vyradené) MoslimskéManželstvo(muž:(0,4), žena:(0,1)) Muž môže mať najviac 4 ženy, žena však najviac jedného muža Dekompozícia vzťahu M:N majme daný vzťah M:N Kino-Film Obr. 10: Vzťah Kino-Film ako vzťah M:N medzi entitné typy Kino, Film vložíme nový entitný typ Program (tzv. prienikový entitný typ) Obr. 11: Stav pred transformáciou vzťah M:N sa takto rozloží na 2 vzťahy kardinality 1:N prienikový entitný typ Program je existenčne závislý na oboch typoch spravidla je vo všeobecnosti závislý na oboch typoch aj identifikačne (jeho identifikačný kľúč je po dekompozícii tvorený dvojicou identifikátorov oboch základných typov a teda nemá vlastné kľúčové atribúty) alternatívou je vyrobenie umelého identifikačného kľúča

12 12 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá Obr. 12: Stav po transformácii niekedy sa robí na úrovni konceptuálneho modelu ( na papieri ), niekedy až vo fáze (možno aj automatickej) transformácie entitno-relačnej schémy do databázovej schémy 2.3 Ďalšie črty konceptuálneho modelu IS-A hierarchia študenti a učitelia majú niekoľko spoločných atribútov, ktoré možno zhrnúť do Osoba(rodné číslo, meno, priezvisko, adresa) niektoré vlastnosti majú špecifiká: u študenta: odbor, ročník, počet dosiahnutých kreditov u učiteľa: akademická hodnosť aj niektoré vzťahy môžu byť iné: u študenta: zapísal si u učiteľa: učí predmet, je členom katedry jedným extrémnym riešením je Osoba(rodné č, meno, priezvisko, adresa, typ osoby, odbor, ročník, počet kreditov,..., akad hodnosť,... ) pričom typ osoby je študent resp. učiteľ. Potom však musíme pripustiť prázdne hodnoty pre tie atribúty, ktoré sú pre daný typ osoby irelevantné. druhým extrémnym riešením je zaviesť nezávislé entitné typy: Študent(rodné č, meno, priezvisko, adresa, odbor, ročník,... ) Učiteľ(rodné č, meno, priezvisko, adresa, akad hodnosť,... ) Týmto sa však stratí možnosť mať pokope spoločné atribúty a výhody z toho vyplývajúce. kompromisné riešenie zavádza IS-A hierarchiu E: Osoba(rodné č, meno, priezvisko, adresa,... ); Študent(odbor, ročník, počet kreditov) IS A Osoba; Učiteľ(akad hodnosť,... ) IS A Osoba typ entity, ktorý je v IS-A hierarchii nižšie, dedí atribúty typu entity vyššie v hierarchii IS-A vzťah je reflexívny a tranzitívny IS-A hierarchia z hľadiska teórie grafov nemusí byť nutne strom, prípustné je aj viacnásobné dedenie pre zjednodušenie sa zavádza podmienka, že existuje iba jeden uzol, z ktorého nevedie žiadna IS-A hrana, tzv. zdroj IS-A hierarchie. Táto podmienka je iba formálna prinajhoršom sa urobí nový (umelý) uzol. V celej hierarchii sa potom môže ľahko dediť identifikačný kľúč zdroja. IS-A hrany preto nemôžu tvoriť orientovaný cyklus

13 2 KONCEPTUÁLNY POHĽAD NA DÁTA 13 Obr. 13: Príklad IS-A hierarchie Obr. 14: Viacnásobné dedenie typ entity v IS-A hierarchii, ktorý nie je zdrojom, nie je identifikačne závislý na žiadnom entitnom type (mimo IS-A hierarchie), t.j. je identifikovateľný svojím zdrojom v IS-A hierarchii zdroj IS-A hierarchie má identifikačný kľúč, ostatné entitné typy v IS-A hierarchii ho nemajú (vlastný) mená atribútov musia byť jednoznačné aj vzhľadom na zdedenie prostriedky pre vznik IS-A hierarchie špecializácia definícia podtypu Príklad: Profesor je podtypom typu Pracovník VŠ generalizácia definícia nadtypu Príklad: Publikácia je nadtypom (generalizáciou) typu Kniha, Článok, Hierarchia identifikačných vzťahov analógia IS-A hierarchie ani identifikačné vzťahy nemôžu tvoriť orientovaný cyklus, ale tu sa podmienka jedinečnosti identifikačného zdroja nevyžaduje ak je identifikovaný slabý entitný typ E pre dva rôzne vzťahy ten istý, tak: (1) pre E existujú 2 rôzne identifikačné zdroje Príklad: Žiadanka by mohla byť identifikované pomocou identifikačných kľúčov typu Pracovník a Sklad (2) alebo pre ten istý identifikačný zdroj vystupuje v dvoch rolách a tie nie je nutné rozlíšiť (označením) Príklad: ŽiadosťOManželskúPôžičku je identifikovaný pomocou identifikátorov

14 14 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá oboch manželov, ktorí žiadosť podávajú (identifikačné vzťahy sú 2) a to k tomu istému silnému entitnému typu Obr. 15: V žiadosti o manželskú pôžičku sa môžu vyskytovať dva identifikačné vzťahy Ďalšie črty konceptuálneho modelu Agregácia umožňuje vzťah medzi objektami nižšieho typu uvažovať ako objekt vyššieho typu Príklad: dvojica typu (Dátum, Film) môže tvoriť typ Program. Zoskupovanie slúži na vytváranie podmnožín množiny objektov daného typu. Príklad: nad typom Predmet môžeme vytvoriť zoskupovaním typ PlánPredmetov, čo je trieda predmetov, ktoré možno študovať na škole v jednom odbore. 3 Relačný model dát 3.1 Základné pojmy Relácia konflikt pojmov relácia v matematike a relácia (vzťah) v DB relácia z matematického hľadiska je množina prvkov tvare (a 1, a 2,..., a n ), kde n je rád relácie prvok (a 1, a 2,..., a n ) nazývame n-tica (tica tuple (angl.)). Jeho zložka a i zodpovedajúca atribútu A i príslušnej entity R(A 1,..., A n ). je hodnota A i je meno atribútu doména (označenie: dom(a i )) je špecifikovaná množina hodnôt, ktoré môže atribút nadobúdať. Z matematického hľadiska je teda dom zobrazenie priraďujúce menu atribútu jeho doménu. Domény môžu byť pre rôzne atribúty aj rovnaké (t.j. zobrazenie nemusí byť prosté). reláciu pomenovanú R teda možno popísať ako čím dostávame schému relácie. R(A 1 : D 1, A 2 : D 2,..., A n : D n ); pričom D i = dom(a i ) relácia R je potom podmnožina karteziánskeho súčinu D 1 D 2... D n. Naviac táto podmnožina môže byť aj prázdna. aktuálna doména (označenie: adom(a)) je množina všetkých hodnôt atribútu A, ktoré sa v relácií vyskytnú (z matematického hľadiska ide o obor hodnôt). Príklad:

15 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 15 Film(meno: CHAR(50), herec: CHAR(50), rok: INTEGER) s hodnotami A 1 = meno A 2 = herec A 3 = rok Statočné srdce Gibson 1997 Forrest Gump Hanks 1997 Zelená míľa Hanks 2000 Winnetou Brice 1963 Prázdniny v Ríme Hepburnová 1965 Pán prsteňov Wood Tabuľková terminológia relácia je tabuľka schéma relácie je záhlavie tabuľky tice sú riadky tabuľky, atribúty sú stĺpce tabuľky rozdiely: relácie neobsahujú duplicitné riadky (sú to množiny), v tabuľkách sa vyskytovať môžu v relácii nezáleží na poradí riadkov, v tabuľke je vždy dané nejaké poradie normálna forma znamená, že hodnoty atribútov sú nedeliteľné (atomické); je to základný predpoklad. Príklad: ak pri filme treba sledovať viac hercov, môžeme do tabuľky Film vložiť riadok Černí baroni Vetchý, Landovský 1994, stratí sa však atomickosť dopyt na filmy, v ktorých hrá Landovský by viedol k spracovaniu reťazcov na časti a značne by sa skomplikoval bol by za rámcom relačného modelu dát Projekcia ak u = (a 1, a 2,..., a n ) R(A 1,..., A n ) a B = (A i1,..., A ik ), tak je projekcia u na B. u[b] = (a i1,..., a ik ) pod R[B] budeme rozumieť množinu projekcií všetkých prvkov u R na B Kľúčové schémy R[B] = {u[b] : u R} kľúč K schémy R(A) je minimálna (nezmenšiteľná) množina atribútov z A, ktorých hodnoty budú jednoznačne určovať tice relácie R. prvky u[k] (je to projekcia) sa nazývajú hodnoty kľúča K platí teda, že ak sú u, v dve rôzne tice z relácie R(A), tak existuje aspoň 1 atribút A i K (kľúčový) taký, že u[a i ] v[a i ]. z podstaty relačného modelu dát vyplýva, že nás zaujímajú iba také schémy relácií, pre ktoré možno definovať kľúč (v najhoršom prípade celá množina atribútov). Zabezpečí sa tak neduplicita prvkov. V praxi tabuľka môže obsahovať aj duplicitné riadky, vtedy hovoríme, že ide o kolekciu tíc. Odstrániť ju možno pomocou klauzuly SQL DISTINCT.

16 16 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá pretože kľúčov môže byť aj viac, vyberá sa jeden primárny kľúč (primary key), ostatné sú sekundárne, resp. alternatívne. kľúč, ktorý pozostáva len z jedného atribútu sa nazýva jednoduchý, ostatné nazývame zloženými. v schéme budeme kľúčové atribúty podčiarkovať ak pridáme ku kľúču ľubovoľné nekľúčové atribúty, vlastnosť jednoznačnej identifikácie ostáva zachovaná, ale stráca sa minimálnosť. Výsledok je nadkľúč schémy R(A) Integritné obmedzenia zatiaľ sme sa zaoberali len štruktúrou dát, tu pôjde o zabezpečenie ich správnosti integritné obmedzenia sú ďalšie znalosti o dátach, ktoré musia dáta v databáze spĺňať je potrebné mať mechanizmy umožňujúce kontrolovať dáta a ich zmeny v databáze Príklad: V modeli Kino(názov, adresa); Film(meno, herec, rok); Program(názov kina, meno filmu, dátum); môžu byť tieto integritné obmedzenia: v kinách sa hrá najviac 2-krát za týždeň jeden film sa hrá najviac v 3 kinách v meste jeden film nemôžu dávať v jednom kine viackrát (v rámci jedného sledovaného obdobia) vyplýva to z definície kľúča v relácii Program Referenčná integrita integritné obmedzenie popisujúce vzťah medzi dátami z dvoch relácií atribút, ktorého sa integritné obmedzenie týka, sa volá cudzí kľúč (foreign key). Ide o atribút (alebo skupinu atribútov), ktorého hodnota v každej tici je hodnotou primárneho kľúča inej relácie (alebo je prázdna, teda neobsahuje nič). Príklad: v predošlom prípade je v schéme Program atribút názov kina cudzím kľúčom k relácii Kino a atribút názov filmu cudzím kľúčom k relácii Film. kontrola referenčnej integrity sa uplatní ako pri vkladaní do závislej relácie, tak aj pri vymazávaní z hlavnej relácie formálnejšie: ak je K kľúčom hlavnej relácie H a C cudzím kľúčom závislej relácie Z, tak Z[C] H[K]( {NULL}) Spôsoby vyjadrenia integritných obmedzení procedurálne vyjadrenie integritných obmedzení v minulosti bolo možné len málo integritných obmedzení špecifikovať v definícii databázy, museli sa implementovať na úrovni aplikácie (programu), ktorá databázu používa deklaratívna definícia integritných obmedzení v súčasnosti je možné väčšinu integritných obmedzení formulovať na úrovni databázy, starostlivosť o ne je presunutá na databázový stroj pri pokuse o ich narušenie by malo dôjsť k chybovému hláseniu a automatickému zotaveniu systému.

17 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 17 kontrolné procedúry tvoria samostatné programové moduly, ktoré sú uložené v systémovej časti databázy a vykonáva ich databázový server. Vytvárajú sa spravidla automaticky podľa definície integritného obmedzenia špeciálnymi kontrolnými procedúrami sú tzv. triggery, ktorá sa aktivujú niektorou spúšťacou udalosťou, obvykle úpravou niektorej databázovej tabuľky Špecifikácia databázy relačná schéma databázy je dvojica (R, I), kde R je množinová schéma, I je množina integritných obmedzení. niekedy je vhodné rozlišovať lokálne integritné obmedzenia týkajúce sa jednotlivých schém a globálne obmedzenia týkajúce sa väzbami medzi tabuľkami ak schémy relácií vyhovujú predpísaným integritným obmedzeniam, množina relácií je konzistentná. relácie v databázach možno upravovať, databáza sa tak môže meniť z jedného stavu do druhého, v každom stave by však mala byť konzistentná Manipulácia s dátami dopytovacie prostriedky (SELECT v SQL) nemenia stav databázy, len čítajú jej obsah. operácie na aktualizáciu pridanie prvku do tabuľky (INSERT) odstránenie prvku (DELETE) úprava prvku v množine (UPDATE) pri manipulácii sa používa (na kontrolu a/alebo vyhľadávanie) kľúč v praxi existujú aj iné operácie napr. dávkové naplnenie 3.2 Relačná algebra Coddov matematický pohľad na databázové štruktúry ako na relácie (v matematickom zmysle slova), od tejto chvíle môžu databázy používať aparát predikátovej logiky prvého rádu. Relačná algebra je množina operácií, ktorých aplikáciou na nejaké relácie (tabuľky) dostaneme ďalšie relácie (tabuľky) Základné operácie Keďže relácie sú množiny, ide o množinové operácie. V príkladoch budeme využívať tabuľky: Chlapec Meno Priezvisko Janko Hraško Juraj Truľo Ali Baba Dievča Meno Ružena Ali Priezvisko Šípková Baba

18 18 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá Súčin (karteziánsky súčin) súčin Chlapec Dievča Meno Priezvisko Meno Priezvisko Janko Hraško Ružena Šípová Janko Hraško Ali Baba Juraj Truľo Ružena Šípová Juraj Truľo Ali Baba Ali Baba Ružena Šípová Ali Baba Ali Baba Zjednotenie UNION a prienik INTERSECT Chlapec Dievča Chlapec Dievča Meno Priezvisko Meno Priezvisko Ján Hraško Ali Baba Juraj Truľo Ali Baba Ružena Šípová Rozdiel, \ EXCEPT Chlapec \ Dievča Meno Priezvisko Ján Hraško Juraj Truľo Dievča \ Chlapec Meno Priezvisko Ružena Šípová Na súčin sa nekladú žiadne obmedzenia, v ostatných prípadoch (,, \) musia mať relácie kompatibilné operandy (mená, počet a domény atribútov musia byť rovnaké). V praxi sa zhodnosť mien atribútov nepožaduje. Vytvorme si teraz ďalšiu tabuľku: Pes Meno Dunčo Rex Pre túto tabuľku a predchádzajúcu tabuľku Chlapec existuje Chlapec Pes, ale neexistuje Chlapec Pes, Chlapec Pes, Chlapec \ Pes Bodková notácia a operácia premenovania Pri súčine môže nastať konflikt mien (t.j. dva stĺpce sa volajú rovnako), v takom prípade použijeme bodkovú notáciu. ak sú dané schémy R(A), S(B), tak R S môže mať atribúty R.A 1,..., R.A n, S.B 1,..., S.B n Ak by aj potom nastal konflikt (napríklad ak násobíme tou istou tabuľkou, resp. R = S) použijeme operáciu premenovania ak má relácia R schému (A 1,..., A n ), možno operáciu premenovania zadať zoznamom substitúcií R A i1 B i1,..., A im B im alebo alternatívne R (A i1,..., A im ) (B i1,..., B im ).

19 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 19 Príklad: Chlapec (meno, priezvisko) (meno1chlapca, priezvisko1chlapca) Chlapec (meno, priezvisko) (meno2chlapca, priezvisko2chlapca) Špecificky relačné operácie Projekcia R[B] (v SQL zodpovedá SELECT) ak R je relácia so schémou A a B je postupnosť niektorých atribútov z A, tak R[B] = {u[b] : u R} pripomeňme, že ak u = (a 1,..., a n ), tak u[b] = (a i1,..., a ik ), je projekcia u na B, pričom (a i1,..., a ik ) je postupnosť hodnôt atribútov z B. operácia vytvorí reláciu so schémou B a ticami, ktoré vzniknú z pôvodnej relácie výberom niektorých stĺpcov, prípadné duplicity sú odstránené. Selekcia (reštrikcia) R(ϕ) (zodpovedá WHERE) ak R je relácia so schémou A a ϕ je logická podmienka, tak R(ϕ) = {u R : ϕ(u)} operácia vytvorí reláciu s tou istou schémou A, ale ponechá len tie tice (riadky), ktoré spĺňajú podmienku ϕ. podmienka ϕ je zadaná logickým výrazom pomocou logických spojok,, z atomických formúl tvaru t t 2, a, je jedno z porovnaní, t 1, t 2, t sú mená atribútov, a je konštanta. (t t 2 )(u) sa vyhodnocuje ako u.t u.t 2 a)(u) sa vyhodnocuje ako a logické spojky sa vyhodnotia podľa pravidiel Booleovej logiky Príklad: Vo výraze Chlapec(meno = priezvisko priezvisko Baba ) je relácia R = Chlapec a podmienka ϕ je (meno = priezvisko priezvisko Baba ). Vyhodnotenie výrazu je potom nasledovné: ϕ(( Jan, Hrasko )) (meno = priezvisko priezvisko Baba )( Jan, Hrasko ) (meno }{{} = priezvisko)( Jan, Hrasko ) (priezvisko Baba }{{}}{{}}{{}}{{}}{{} )( Jan, Hrasko ) }{{} ( t 1 t 2 u a ) u ( Jan, Hrasko ).meno = ( Jan, Hrasko ).priezvisko ( ) ( Jan, Hrasko ).meno Baba Jan = Hrasko Hrasko Baba NEPRAVDA PRAVDA PRAVDA t.j.( Jan, Hrasko ) R(ϕ)

20 20 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá Spojenie (zodpovedá JOIN, WHERE) ak R(A) a S(B) sú relácie, tak R S = {u : u[a] R u[b] S} ak A = (a 1,..., a n ), B = (b 1,..., b m ), tak operácia vytvorí reláciu so schémou (a 1,..., a n, b i1,..., b ik ), kde {b i1,..., b ik } H(B) \ H(A) a i 1 < i 2 <... < i k prvky relácie teda vznikajú spojením tíc z oboch relácií cez rovnosť hodnôt na maximálnej množine spoločných atribútov (je to prirodzené spojenie podľa zásady spoj vo všetkých kombináciách všetko, čo sa spojiť dá ) ak H(A) H(B) = (t.j. neexistuje žiaden spoločný atribút), tak R S = R S Príklad: Majme dané relácie: MáZapísané Študent Predmet Hraško Analýza Hraško Algebra Polienko Analýza Baba Algebra Potom: MáZapísané Predmet Študent Predmet Učiteľ Hraško Analýza Komenský Hraško Algebra Cantor Polienko Analýza Komenský Baba Algebra Cantor Predmet Predmet Učiteľ Analýza Komenský Algebra Cantor Predmet MáZapísané Predmet Učiteľ Študent Analýza Komenský Hraško Analýza Komenský Polienko Algebra Cantor Hraško Algebra Cantor Baba Ak by v tabuľke Predmet bola uvedená položka DBS Vinař, neobjavila by sa ani v tabuľke MáZapísané Predmet ani v Predmet MáZapísané. Poznámka k operáciám Uvedená množina operácií {, [B], (ϕ),,,, \, premenovanie} nie je minimálna ( ) R S = (R S) \ (R \ S) \ (S \ R) operáciu možno definovať pomocou operácií premenovania,, (ϕ), [B] 3.3 Dopytovací jazyk Dopyty a dopytovací jazyk ak je B množina operácií, tak dopytovací jazyk relačná algebra RA B je množina výrazov, ktoré vzniknú skladaním relačných operácií z B nad tabuľkami danej databázy. prvok takéhoto jazyka sa nazýva dopyt ( dotaz, query) odpoveď na dopyt je relácia, ktorá vznikne vyhodnotením výrazu dopytu ak výrazy E 1, E 2 dávajú rovnakú odpoveď, sú ekvivalentné dopytovací jazyk, ktorý má prostriedky na realizáciu všetkých operácií relačnej algebry je relačne úplný RA B je relačne úplný

21 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 21 všetky operácie možno skladať schéma, akú bude mať výsledné zloženie týchto operácií je daná takouto funkciou sch (schéma relačného výrazu E): ak E = R, kde R má schému A, tak sch(e) = A ak E = E 1 E 2, resp. E = E 1 E 2, resp. E = E 1 \ E 2, tak sch(e) = sch(e 1 ) (= sch(e 2 )) ak E = E 1 E 2 alebo E = E 1 E 2, tak sch(e) = sch(e 1 ) sch(e 2 ) ak E = F [X ], tak sch(e) = X ak E = F (ϕ), tak sch(e) = sch(f ) ak E = F A B, kde A, B sú množiny atribútov rovnakej mohutnosti, tak Príklad: Majme dané relácie: Študent Meno Adresa Hraško Hraškova 2 Šípová Zámocká 4 Ali Baba Serail 1001 Polienko Drevená dedina 16 sch(e) = (sch(f ) \ A) B MáZapísané Študent Predmet Hodnotenie Hraško OOP A Hraško Matematická logika B Ali Baba Fraktálna geometria D Ali Baba OOP C Ali Baba Matematická logika B postupne robíme operácie R 1 = MáZapísané(študent = Ali Baba ) selekcia Študent Predmet Hodnotenie Ali Baba Fraktálna geometria D Ali Baba OOP C Ali Baba Matematická logika B R 2 = R 1 [predmet, hodnotenie] projekcia Predmet Hodnotenie Fraktálna geometria D OOP C Matematická logika B R 3 = R 2 predmet názov premenovanie Predmet Názov Učiteľ Kredit Databázové systémy Vinař 2 Databázové systémy Krajči 4 OOP Eliáš 4 OOP Marcinčák 2 Matematická logika Bukovský 2 Fraktálna geometria Bukovský 3 Teória informácií Bukovský 4 Názov Fraktálna geometria OOP Matematická logika Hodnotenie D C B

22 22 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá R 4 = R 3 Predmet Predmet Hodnotenie Učiteľ Kredit Fraktálna geometria D Bukovský 3 OOP C Eliáš 4 OOP C Marcinčák 2 Matematická logika B Bukovský 2 R 5 = R 4 [učiteľ ] Učiteľ Bukovský Eliáš Marcinčák Bukovský v tomto príklade sme vlastne riešili dopyt Nájdite všetkých učiteľov, ktorí učia Aliho Babu a to pomocou nasledovného výrazu (bez medzivýsledkov): MáZapísané(študent = Ali Baba )[predmet, hodnotenie] predmet názov Predmet[učiteľ ] atribút hodnotenie nie je pre celkový výsledok podstatný, mohli by sme ho teda vynechať; dostali by sme ekvivalentný výraz, ktorého vyhodnocovanie by bolo efektívnejšie. dopyty, ktoré využívajú len operácie spojenia, projekcie, selekcie a premenovania atribútu (teda nie, \,, ) nazývame jednoduché dopyty, v praxi je ich drvivá väčšina. plán vyhodnotenia dopytu v systéme riadenia relačnej databázy existuje tzv. jadro relačného stroja skupina programov schopná vyhodnotiť vlastnosti relačných operácií, ktoré pracujú pomocou rôznych algoritmov algoritmy využívajú zotriedenie relácií, indexy, štatistiky (napr. veľkosť relácie, počet rôznych hodnôt daného atribútu), optimalizátor pomocou týchto metainformácií rozhodne, ktorý z algoritmov je na vyhodnotenie daného dopytu optimálny, príp. sám nahradí neefektívne napísaný výraz efektívnejším Príklady na vytváranie výrazov Uvedieme ďalšie príklady na vytváranie výrazov (využívame tabuľky z predchádzajúceho príkladu) Úloha: treba nájsť všetkých študentov, ktorí majú zapísané okrem iných všetky predmety Bukovského. P = MáZapísané[študent] Q = Predmet(učiteľ = Bukovský )[názov] názov predmet (formálne premenujeme názov na predmet) Relácia P : Relácia Q: Študent Predmet Študent Predmet Hraško Matematická logika Baba Fraktálna geometria Teória informácií V relácii P sú študenti, ktorí majú zapísaný aspoň jeden predmet. V relácii Q sú predmety, ktoré vyučuje Bukovský.

23 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 23 R = P Q Relácia R = P Q: Študent Predmet Hraško Matematická logika Hraško Fraktálna geometria Hraško Teória informácií Ali Baba Matematická logika Ali Baba Fraktálna geometria Ali Baba Teória informácií Zoznam všetkých kombinácií študentov, ktorí majú zapísaný aspoň jeden predmet hocikoho a predmetov, ktoré vyučuje Bukovský (bez ohľadu na to, či ich má študent zapísané alebo nie). S = R \ MáZapísané[študent, predmet] Relácia S: Študent Predmet Hraško Matematická logika Hraško Fraktálna geometria Ali Baba Matematická logika Ali Baba Fraktálna geometria Dvojice študentov a predmetov, ktoré učí Bukovský, ale študent ich nemá zapísané. T = S[študent] Relácia T : Študent Hraško Baba Študenti, ktorým chýba čo i len jeden predmet Bukovského, ale zároveň majú čosi zapísané. U = P \ T Relácia U: Študent Zoznam študentov, ktorí majú zapísané všetky predmety Bukovského. Záver: U ( = MáZapísané[študent] \ ( MáZapísané[študent] ) Predmet(učiteľ = Bukovský )[názov] názov predmet \ ) \ MáZapísané[študent, predmet] [študent] Predstavme si, že by si Ali Baba zapísal aj Teóriu informácií. Potom: T = S[študent]: Priezvisko študenta Hraško U = P \ T : Priezvisko študenta Ali Baba Úloha: treba nájsť všetkých študentov, ktorý nemajú zapísaný žiaden predmet Bukovského. Riešenie: Od všetkých študentov odčítame takých, ktorí majú zapísaný aspoň jeden predmet Bukovského. Študent[meno] meno študent \

24 24 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá ( Predmet(učiteľ = Bukovský )[názov] názov predmet ) MáZapísané[študent, predmet] Všimnime si, že výsledok obsahuje aj mená študentov, ktorí nemajú nič zapísané (flákačov): Ružena Šípová, Ján Polienko Ďalšie operácie relačnej (R[t 2 ]S, {<, >, =,,, }) ak R(A) a S(B) sú relácie, pričom H(A) H(B) =, tak R[a j ]S = {u : u[a] R u[b] S u.a j } Operácia vytvorí reláciu, ktorá je podmnožinou karteziánskeho súčinu R S a obsahuje tie tice u, ktoré spĺňajú podmienku u.a j ; je to zloženie karteziánskeho súčinu a selekcie. Príklad: PrvýChlapec Poradie 1. chlapca Meno 1. chlapca 1 Ali Baba 2 Ján Hraško 3 Ján Polienko DruhýChlapec Poradie 2. chlapca Meno 2. chlapca 1 Ali Baba 2 Ján Hraško 3 Ján Polienko Spojenie PrvýChlapec[Poradie1Chlapca < Poradie2Chlapca]DruhýChlapec: Por. 1. chlapca Meno 1. chlapca Por. 2. chlapca Meno 2. chlapca 1 Ali Baba 2 Ján Hraško 1 Ali Baba 3 Ján Polienko 2 Ján Hraško 3 Ján Polienko Najčastejšie sa používa {<, >, =,,, } R t 2 ]S R t 2 ]S = (R[t 2 ]S)[A], kde A je schéma R. operácia vytvorí reláciu, ktorá je podmnožinou R a obsahuje tie tice u, ktoré spojiteľné aspoň s 1 prvkom z S. Príklad: Budeme využívať tabuľky PrvýChlapec, DruhýChlapec. PrvýChlapec Poradie1Chlapca < Poradie2Chlapca]DruhýChlapec Poradie 1. chlapca Meno 1. chlapca 1 Ali Baba 2 Ján Hraško R[t 2 S R[t 2 S = (R[t 2 ]S)[B], pričom B je schéma S. pri zrejmom smere sa hovorí len najčastejšou možnosťou je =, vtedy ide o polospojenie cez rovnosť; v prípade, že ide o rovnosť všetkých zodpovedajúcich atribútov, hovoríme o prirodzenom polospojení. Ľavé polospojenie označujeme R S, pravé R S. Ľavé ani nie je komutatívne, t.j. R S a R S nie sú ekvivalentné.

25 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 25 Delenie (R S) ak R(A) a S(B) sú relácie a H(B) H(A), tak R S = {t : ( s S) : t s R}, pričom operácia označuje zreťazenie. (Príklad: (a, b) (c, d, e) = (a, b, c, d, e)) ak je R = T S, tak T = R S je to teda inverzná operácia ku karteziánskemu súčinu (pre disjunktné atribúty) delenie sa dá odvodiť: R S = R[A B] \ ( ) (R[A B] S) \ R [A B] Príklad: Nech A = (a, b), B = (b), A B = (a) R a b S b R S a R[A B] a R[A B] S a b (R[A B] S) \ R a b 5 2 ( ) (R[A B] S) \ R [A B] a 5 ( ) R[A B] \ (R[A B] S) \ R [A B] a 3 4 nájdime iný výraz vyjadrujúci všetkých študentov, ktorí majú zapísané všetky predmety Bukovského: MáZapísané[študent, predmet] Predmet(učiteľ = Bukovský )[názov] názov predmet podľa definície obsahuje výsledok takých študentov š, že pre každý predmet p učený Bukovským existuje riadok m z relácie MáZapísané taký, že m[študent] = š, m[predmet] = p Operácie za relačným modelom dát prázdna hodnota (NULL) patrí do všetkých domén označuje, že hodnota chýba, alebo je neznáma alebo neaplikovateľná ak je použitá v logických operáciách, dostávame logickú hodnotu UNKNOWN (prechod do trojhodnotovej logiky) vonkajšie spojenie (R F S) z angl. full outer join

26 26 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá ľavé (pravé) vonkajšie spojenie (R L S, R R S) left resp. right outer join R L S = (R S) (R n {NULL,..., NULL}) }{{} B -krát R R S = (R S) ({NULL,..., NULL} S }{{} n ) A -krát R F S = (R L S) (R R S) R n, S n obsahujú tice nespojiteľné s S, resp. s R. na rozdiel od vonkajších spojení sa normálnemu spojeniu hovorí vnútorné (inner join) Príklad: Študent Meno Číslo izby Izba Číslo izby Typ Ali Baba 120A 120A dvojka Ružena Šípová 220B 220B trojka Ján Polienko NULL 1X jednotka Študent Izba (JOIN.. ON) Meno Číslo izby Typ Ali Baba 120A dvojka Ružena Šípová 220B trojka Študent L Izba (LEFT OUTER JOIN.. ON) Meno Číslo izby Typ Ali Baba 120A dvojka Ružena Šípová 220B trojka Ján Polienko NULL NULL Študent R Izba (RIGHT OUTER JOIN.. ON) Meno Číslo izby Typ Ali Baba 120A dvojka Ružena Šípová 220B trojka NULL 1X jednotka Študent F Izba (FULL OUTER JOIN.. ON) Meno Číslo izby Typ Ali Baba 120A dvojka Ružena Šípová 220B trojka Ján Polienko NULL NULL NULL 1X jednotka 3.4 Relačný kalkulus ticový relačný kalkulus vyskytol sa v Coddovej definícii relačného modelu dát. poskytuje veľmi silný dopytovací prostriedok porovnateľný s relačnou algebrou používa prirodzený pohľad na reláciu ako na množinu dát doménový relačný kalkulus objavil sa neskôr pracuje s hodnotami jednotlivých tíc je to vhodný teoretický základ pre dopytovací jazyk QBE (Query by Example) známy napr. zo systému PARADOX.

27 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 27 oba jazyky úzko súvisia s predikátovým počtom 1. rádu zameriame sa na doménový relačný kalkulus Základné prvky doménového relačného kalkulu Termy doménové premenné reťazce znakov; zodpovedajú atribútom. Dosadzujú sa za ne hodnoty z prislúchajúcich domén. konštanty nemusia sa vyskytovať v databáze Príklad: plat < vyjadruje hodnoty premennej plat, ktoré sú menšie ako , pričom konštanta sa nemusí v databáze vyskytovať na rozdiel od predikátového počtu vo všeobecnosti už nemá iné termy na odlíšenie reťazcových konštánt od premenných ich budeme uzatvárať do apostrofov Predikátové symboly mená relácií z databázy binárne porovnávacie predikáty z množiny {=, >, <,,, } Formuly atomické formuly zodpovedajú predikátovým symbolom R(t 1,..., t n ), R je predikátovým symbolom Príklad: Študent(meno, Baba, adresa) t 2, {=, >, <,,, }, t 1, t 2 sú termy Príklad: priezvisko = Baba skladanie formúl pomocou logických spojok (,,, ) ak F 1, a F 2 sú formuly, tak F 1 F 2, F 1 F 2, F 1 F 2 sú formuly ak F je formula, tak F je formula pomocou kvantifikátorov, ak F (x) je formula, tak aj ( x)f (x); ( x)f (x) sú formuly univerzum (univerzálna doména) množina hodnôt, ktoré možno dosadzovať za premenné je to napr. zjednotenie všetkých domén použitých v schéme databázy prakticky je to však zjednotenie aktuálnych domén databázy a konštánt, ktoré sa vyskytujú v tom-ktorom dopyte interpretácia formúl napr. keď vo formule Študent(x, y) ohodnotíme premenné x a y, t.j. priradíme im konkrétne hodnoty a, b, tak táto formula má ohodnotenie TRUE, ak dvojica (a, b) patrí do relácie Študent, a ohodnotenie FALSE, ak (a, b) / Študent zložené formuly sú ohodnotené v súlade so zmyslom logických spojok

28 28 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá vyhodnocovanie formúl ( )F (x) a ( x)f (x) si možno predstaviť ako mechanizmus dosadzujúci za x relevantné konštanty k a vyhodnocujúci platnosť formuly F (k) Príklad: V prípade formuly ( učiteľ )Predmet( OOP, učiteľ, 4) by vyhodnotil formuly: Predmet( OOP, Vinař, 4) FALSE Predmet( OOP, Krajči, 4) FALSE Predmet( OOP, Eliáš, 4) TRUE Predmet( OOP, Marcinčák, 4) FALSE Predmet( OOP, Bukovský, 4) FALSE takže odpoveď by bola { Eliáš } tento mechanizmus môžeme použiť na formuláciu dopytov Príklad: Výraz {(x, y) : Študent(x, y)} znamená dopyt nájdi všetky mená a adresy všetkých študentov Príklad: Výraz {učiteľ, kredit : Predmet( OOP,učiteľ, kredit)} znamená dopyt ktorí učitelia a za koľko kreditov učia OOP typy výskytov premennej viazaný výskyt ak je v dosahu príslušného kvantifikátora Príklad: premenná x má vo formule ( x)f (x) viazaný výskyt. voľný výskyt v inom prípade Budeme sa vyhýbať formulám typu G(x) ( x)f (x) v ktorých má x aj voľný aj viazaný výskyt časť ( x)f (x) jednoducho ekvivalentne nahradíme ( y)f (y). Na názve viazanej premennej nezáleží, označuje len väzbu medzi miestami jej výskytu. Môžeme preto povedať, že každá premenná vo formule je buď viazaná alebo voľná Sprehľadnenia a zjednodušenia zápisov aby bolo jasné, ktorá hodnota zodpovedá ktorému atribútu, budeme používať notáciu typu {(x, y) : Študent(meno : x, adresa : y)} ak sa vo formule dopytu vyskytne ( x)r(..., A : x,...) a x sa už viackrát vo formule nevyskytne, budeme ( x) a A : x vynechávať. Príklad: Formulu nahradíme formulou {u : ( k)predmet(názov : OOP, učiteľ : u, kredit : k)} {u : Predmet(názov : OOP, učiteľ : u)} (Môžeme sa riadiť pravidlom: Čo tam nie je, považujeme za existenčný kvantifikátor. ) Vzťah relačného kalkulu k relačnej algebre Príklad: Formula v relačnej algebre znamená {u : Predmet(názov : OOP, učiteľ : u)} Predmet(názov = OOP )[učiteľ ]

29 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 29 Príklad: Formula {(š, a, p) : MáZapísané(študent : š, predmet : p) Študent(meno : š, adresa : a)} v relačnej algebre znamená ( ) MáZapísané (Študent meno študent ) [študent, adresa, predmet] Problémy s vyhodnocovaním formúl doménového relačného kalkulu v doménovom relačnom kalkule možno formulovať výrazy, ktoré pri klasickom matematickom spôsobe vyhodnocovania vedú pri (v princípe) nekonečnej doméne (napr. INTEGER) k nekonečným reláciám alebo k nekonečnému počtu vyhodnocovaných formúl Príklad: aspoň jedna z relácií {x : R(x)} a {x : R(x)} je nekonečná. Príklad: pri vyhodnocovaní formuly ( x)f (x) resp. ( x)f (x) sa za x dosadzuje nekonečné množstvo konštánt. Príklad: ak je v {(x, y) : R(x) S(y)} formula R(x) ohodnotená TRUE, za y možno dosadiť čokoľvek a dvojica (x, y) bude zreteľne vyhovovať. riešením takýchto prípadov je obmedziť pojem relačného kalkulu Ullmanov syntaktický variant doménového relačného kalkulu zavádza pojem tzv. bezpečných formúl, ktorých všetky voľné premenné sú ohraničené. vyhodnocovací algoritmus pre kvantifikátory obmedzíme na hodnoty z aktuálnych domén jednotlivých atribútov hovoríme o obmedzenej interpretácii Takto upravený model relačný dopytovací prostriedok je relačne úplný 1. Znamená to, že relačná algebra je dostatočne silná, lebo zodpovedá prostriedkom logiky 1. rádu Rozšírenia relačných kalkulov ÁNO/NIE dopyty ak formula dopytu neobsahuje voľné premenné, testujeme vlastne, či nadobúda hodnotu FALSE (prázdna množina) alebo TRUE (neprázdna množina) Agregačné funkcie relačnou algebrou nemôžeme zistiť, koľko predmetov učí konkrétny učiteľ, potrebovali by sme funkciu, ktorá priradí množine jej mohutnosť. prax ukazuje potrebu takých agregačných funkcií, ktoré sa aplikujú na reláciu vzniknutú ako poddopyt. COUNT počet prvkov SUM A súčet hodnôt (číselného) atribútu A v danej relácii MIN A minimum z hodnôt atribútu A. MAX A maximum z hodnôt atribútu A. AVG A (aritmetický) priemer z hodnôt atribútu A. relačný kalkulus môžeme rozšíriť tak, že medzi termy kalkulu zaradíme okrem jednoduchých premenných a konštánt výrazy tvaru 1 Dôsledok: Ullman nebol blbý. AgregačnáFunkcia(výraz relačného kalkulu, atribút)

30 30 NÁM Z DBS MANUÁL NESTAČÍ I. neoficiálne skriptá a následne aj príslušné z nich zložené termy. Príklad: Výraz {(š, počet) : počet = COUNT(p : MáZapísané(študent : š, predmet : p))} vytvára tabuľku študentov spolu s počtom zapísaných predmetov. Tranzitívny uzáver relácie niektoré typy údajov sú tranzitívne, t.j. ak je A vo vzťahu k B a B je vo vzťahu k C, tak A je vo vzťahu k C. Príklad: hierarchia nadriadený-podriadený, predok-potomok reprezentovať takéto vzťahy v databáze možno jednoducho pomocou binárnej relácie R(A, B), kde dom(a) = dom(b) pričom stačí, aby v R boli iba bezprostredné vzťahy (najbližší nadriadený, rodič a pod.) výrazy definujúce úrovne potom budú R 0 = R(A, B) ( ) R 1 = R 0 [B = A ](R A A, B B ) [A, B ] B B ( ) R 2 = R 1 [B = A ](R A A, B B ) [A, B ] B B. výraz pre tranzitívny uzáver (zjednotenie všetkých dvojíc predkov a potomkov) je potom zjednotenie týchto úrovní. TU = Vo všeobecnosti sa však nedá zostrojiť, lebo nie je známy počet úrovní (je obsiahnutý v databáze (implicitne)). i=1 R i Obr. 16: Rodokmeň Adama

31 3 RELAČNÝ MODEL DÁT 31 Príklad: R otec syn Adam Kain Adam Ábel Adam Set Kain Henoch Henoch Irad Set Enos Set Enoš 2 R 0 [B = A ]R A, B A, B predok predok = potomok potomok Adam Kain Henoch Adam Ábel Adam Set Enos Adam Set Enoš Kain Henoch Irad Henoch Irad Set Enos Set Enoš R 1 predok Adam Adam Adam Kain potomok Henoch Enos Enoš Irad R 1 [B = A ]R A, B A, B predok predok = potomok potomok Adam Henoch Irad R 2 predok potomok Adam Irad R 3 =, R 4 =, R 5 =,... Zostavil Róbert Novotný, r.novotny@szm.sk Verzia (X) Typeset by L A TEX 2 Keď mal Set stopäť rokov, narodil sa mu Enos (Gn 5:6, SÚ 1995). A Set žil sto päť rokov a splodil Enoša (Gn 5:6, preklad Roháček.) Kvôli tomu je v relácii umiestnená táto položka.

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin 2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi

Διαβάστε περισσότερα

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017 Kompilátory Cvičenie 6: LLVM Peter Kostolányi 21. novembra 2017 LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov Pôvodne Low Level Virtual Machine

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus 1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových

Διαβάστε περισσότερα

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti 4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Madaras Prvočísla

Tomáš Madaras Prvočísla Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

Funkcie - základné pojmy

Funkcie - základné pojmy Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita. Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1 3. kapitola Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou priesvitka 1 Axiomatická výstavba modálnej logiky Cieľom tejto prednášky je ukázať axiomatickú výstavbu rôznych verzií

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Riešenie cvičení z 5. kapitoly

Riešenie cvičení z 5. kapitoly Riešenie cvičení z 5. kapitoly Cvičenie 5.1. Vety prepíšte pomocou jazyka predikátovej logiky, použite symboly uvedené v úlohách. (a Niekto má hudobný sluch (H a niekto ho nemá. ( H( ( H( (b Niektoré dieťa

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť

Διαβάστε περισσότερα

Vybrané partie z logiky

Vybrané partie z logiky FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky poznámky z prednášok martin florek 22. mája 2004 Predhovor Vďaka nude a oprášeniu vedomostí z

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk

Διαβάστε περισσότερα

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8 Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................

Διαβάστε περισσότερα

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:

Διαβάστε περισσότερα

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu. Teória množín To, že medzi množinami A, B existuje bijektívne zobrazenie, budeme symbolicky označovať A B alebo A B. Vtedy hovoríme, že množiny A, B sú ekvivalentné. Hovoríme tiež, že také množiny A, B

Διαβάστε περισσότερα

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude

Διαβάστε περισσότερα

1-MAT-220 Algebra februára 2012

1-MAT-220 Algebra februára 2012 1-MAT-220 Algebra 1 12. februára 2012 Obsah 1 Grupy 3 1.1 Binárne operácie.................................. 3 1.2 Cayleyho veta.................................... 3 2 Faktorizácia 5 2.1 Relácie ekvivalencie

Διαβάστε περισσότερα

Planárne a rovinné grafy

Planárne a rovinné grafy Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE

Διαβάστε περισσότερα

Reprezentácia informácií v počítači

Reprezentácia informácií v počítači Úvod do programovania a sietí Reprezentácia informácií v počítači Ing. Branislav Sobota, PhD. 2007 Informácia slovo s mnohými významami, ktoré závisia na kontexte predpis blízky pojmom význam poznatok

Διαβάστε περισσότερα

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.

Διαβάστε περισσότερα

AerobTec Altis Micro

AerobTec Altis Micro AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Demonstrační aplikace vyhodnocování dotazu v relačnej algebre

Demonstrační aplikace vyhodnocování dotazu v relačnej algebre Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta BAKALÁRSKA PRÁCA Martin Lysík Demonstrační aplikace vyhodnocování dotazu v relačnej algebre Katedra softwarového inženýrství Vedúci bakalárskej

Διαβάστε περισσότερα

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov ALGEBRA Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov Definícia Množinu považujeme za určenú, ak vieme o ľubovoľnom objekte rozhodnúť, či je alebo nie je prvkom množiny. Množinu určujeme

Διαβάστε περισσότερα

Reálna funkcia reálnej premennej

Reálna funkcia reálnej premennej (ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová

Διαβάστε περισσότερα

x x x2 n

x x x2 n Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody 9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody Priesvitka 1 Boolova algebra Elektronické obvody v počítačoch a v podobných zariadeniach sú charakterizované binárnymi vstupmi a výstupmi (rovnajúcimi sa 0

Διαβάστε περισσότερα

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta Symbolická logika Stanislav Krajči Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice 2008 Názov diela: Symbolická logika Autor: Doc. RNDr. Stanislav Krajči, PhD. Vydala: c UPJŠ Košice, 2008 Recenzovali: Doc. RNDr. Miroslav

Διαβάστε περισσότερα

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD.

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. Logické systémy doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. KAPITOLA 1 Úvodné pojmy V tejto časti uvádzame základné pojmy, prevažne z diskrétnej matematiky, ktoré

Διαβάστε περισσότερα

LR(0) syntaktické analyzátory. doc. RNDr. Ľubomír Dedera

LR(0) syntaktické analyzátory. doc. RNDr. Ľubomír Dedera LR0) syntaktické analyzátory doc. RNDr. Ľubomír Dedera Učebné otázky LR0) automat a jeho konštrukcia Konštrukcia tabuliek ACION a GOO LR0) syntaktického analyzátora LR0) syntaktický analyzátor Sám osebe

Διαβάστε περισσότερα

vypilo_sa(k, A, S, I) navstivil(i, _, K), vypil(i, A, M), capuje(k, A, C), S is M * C. /* S = M * C */

vypilo_sa(k, A, S, I) navstivil(i, _, K), vypil(i, A, M), capuje(k, A, C), S is M * C. /* S = M * C */ 4/1/2011 Úvod do databáz, skúškový test, max 25 bodov, 90 min 1. Daná je databáza: capuje(krcma, Alkohol, Cena), lubi(pijan, Alkohol) navstivil(idn, Pijan, Krcma), vypil(idn, Alkohol, Mnozstvo). Platí:

Διαβάστε περισσότερα

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla Prirodzené čísla Doteraz sme sa vždy uspokojili s tým, že sme pod množinou prirodzených čísel rozumeli množinu N = { 1, 2,3, 4,5, 6, 7,8,9,10,11,12, } Túto množinu sme chápali intuitívne a presne sme ju

Διαβάστε περισσότερα

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický

Διαβάστε περισσότερα

Metódy vol nej optimalizácie

Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/28 Motivácia k metódam vol nej optimalizácie APLIKÁCIE p. 2/28 II 1. PRÍKLAD: Lineárna regresia - metóda najmenších štvorcov Na základe dostupných

Διαβάστε περισσότερα

1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín:

1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín: 1. Komplexné čísla Po preštudovaní danej kapitoly by ste mali byť shopní: poznať použitie a význam komplexnýh čísel v elektrikýh obvodoh rozumieť pojmom reálna a imaginárna časť, imaginárna jednotka, veľkosť,

Διαβάστε περισσότερα

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť Baumit Prednástrek / Vorspritzer Vyhlásenie o parametroch č.: 01-BSK- Prednástrek / Vorspritzer 1. Jedinečný identifikačný kód typu a výrobku: Baumit Prednástrek / Vorspritzer 2. Typ, číslo výrobnej dávky

Διαβάστε περισσότερα

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky 5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky Priesvitka 1 Gottlob Frege (1848-1925) Bertrand Russell (1872-1970) Priesvitka 2 Intuitívny prechod od výrokovej logiky k predikátovej logike

Διαβάστε περισσότερα

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Predhovor...................................... 3 1.2 Sylaby a literatúra................................. 3 1.3 Základné označenia................................. 3 2 Množiny a zobrazenia

Διαβάστε περισσότερα

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková Matematická logika Emília Draženská Helena Myšková Košice 2014 Recenzenti: RNDr. Ján Buša, CSc. RNDr. Daniela Kravecová, PhD. Tretie rozšírene a opravené vydanie Za odbornú stránku učebného textu zodpovedajú

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena

Διαβάστε περισσότερα

Výrazy a ich úpravy. -17x 6 : -17 koeficient; x premenná; 6 exponent premennej x. 23xy 3 z 5 = 23x 1 y 3 z 5 : 23 koeficient; x; y; z premenné;

Výrazy a ich úpravy. -17x 6 : -17 koeficient; x premenná; 6 exponent premennej x. 23xy 3 z 5 = 23x 1 y 3 z 5 : 23 koeficient; x; y; z premenné; Výrazy a ich úpravy Počtový výraz je matematický zápis, ktorým vyjadrujeme počtové operácie s číslami a poradie v akom majú byť prevedené. Napr.: ( (5 1,76)+5):0,4. Počtové výrazy sa pomenovávajú podľa

Διαβάστε περισσότερα

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka 9. kapitola Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika 1 Úvodné poznámky o viachodnotových logikách V klasickej logike existujú prípady, keď dichotomický pravdivostný

Διαβάστε περισσότερα

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výrok je každá oznamovacia veta (tvrdenie), o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá. Výroky označujeme pomocou symbolov: A, B,

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523

Διαβάστε περισσότερα

Vybrané partie z logiky

Vybrané partie z logiky FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky Eduard Toman Bratislava 2005 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Jazyk logiky..................................

Διαβάστε περισσότερα

Numerické metódy matematiky I

Numerické metódy matematiky I Prednáška č. 7 Numerické metódy matematiky I Riešenie sústav lineárnych rovníc ( pokračovanie ) Prednáška č. 7 OBSAH 1. Metóda singulárneho rozkladu (SVD) Úvod SVD štvorcovej matice SVD pre menej rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Ján Buša Štefan Schrötter

Ján Buša Štefan Schrötter Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako

Διαβάστε περισσότερα

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17 Obsah 1 Polynómy a racionálne funkcie 3 11 Základy 3 1 Polynómy 7 11 Cvičenia 13 13 Racionálne funkcie 17 131 Cvičenia 19 Lineárna algebra 3 1 Matice 3 11 Matice - základné vlastnosti 3 1 Cvičenia 6 Sústavy

Διαβάστε περισσότερα

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený

Διαβάστε περισσότερα

3. prednáška. Komplexné čísla

3. prednáška. Komplexné čísla 3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2013/2014 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/27

Διαβάστε περισσότερα

zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom

zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom 0 Úvod 1 0 Úvod 0 Úvod 2 Matematika (a platí to vo všeobecnosti pre každú vedu) sa viac či menej úspešne pokúša zachytit istý zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov

Διαβάστε περισσότερα

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach Technická univerzita v Košiciach Zbierka riešených a neriešených úloh z matematiky pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach Martin Bača Ján Buša Andrea Feňovčíková Zuzana Kimáková Denisa Olekšáková Štefan

Διαβάστε περισσότερα

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú Pomocný text Číselné obory Číselné obory Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú ľudia začali vnímať. Abstrakcia spočívala v tom, že množstvo, ktoré sa snažili

Διαβάστε περισσότερα

23. Zhodné zobrazenia

23. Zhodné zobrazenia 23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:

Διαβάστε περισσότερα

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Lineárne kódy Ján Karabáš KM FPV UMB Kódovanie ZS 13/14 J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Algebraické štruktúry Grupy Grupa je algebraická štruktúra G = (G;, 1, e), spolu s binárnou

Διαβάστε περισσότερα

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA časťa Funkcia jednej premennej a jej diferenciáln počet Dušan Knežo, Miriam Andrejiová, Zuzana Kimáková 200 RECENZOVALI: prof. RNDr. Jozef

Διαβάστε περισσότερα

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A.

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A. 7. Negácie výrokov Negácie jednoduchých výrokov tvoríme tak, že vytvoríme tvrdenie, ktoré popiera pôvodný výrok. Najčastejšie negujeme prísudok alebo použijeme vetu Nie je pravda, že.... Výrok A: Prší.

Διαβάστε περισσότερα

Integrovanie racionálnych funkcií

Integrovanie racionálnych funkcií Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie

Διαβάστε περισσότερα

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Pevné ložiská. Voľné ložiská SUPPORTS D EXTREMITES DE PRECISION - SUPPORT UNIT FOR BALLSCREWS LOŽISKA PRE GULIČKOVÉ SKRUTKY A TRAPÉZOVÉ SKRUTKY Výber správnej podpory konca uličkovej skrutky či trapézovej skrutky je dôležité pre správnu

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5}, Riešenia Základy matematiky 1. a) A = { ; ; ; 1; 0; 1; ; }, b) B = {; 9; 16}, c) C = {; ; 5}, d) D = { 1}, e) E =.. B, C, D, F (A neobsahuje prvok 1, E obsahuje navyše prvok 1, G neobsahuje prvok 1)..

Διαβάστε περισσότερα

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák Prednáška 6 6.1. Fourierove rady Základná myšlienka: Nech x Haφ 1,φ 2,...,φ n,... je ortonormálny systém v H, dá sa tento prvok rozvinút do radu x=c 1 φ 1 + c 2 φ 2 +...,c n φ n +...? Ako nájdeme c i,

Διαβάστε περισσότερα

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií Ma-Go-2-T List Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií RNDr. Marián Macko U: Predstav si, že ti zadám hodnotu jednej z goniometrických funkcií. Napríklad sin x = 0,6. Vedel by si určiť

Διαβάστε περισσότερα

Teória funkcionálneho a logického programovania

Teória funkcionálneho a logického programovania Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Teória fucionálneho a logického programovania (poznámky z prednášok z akademického roka 2002/2003) prednáša: Prof. RNDr. Peter Vojtáš, DrSc. 2 TEÓRIA FUNKCIONÁLNEHO A

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Príklady na precvičovanie Fourierove rady Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru

Διαβάστε περισσότερα

1.4 Rovnice, nerovnice a ich sústavy

1.4 Rovnice, nerovnice a ich sústavy 1. Rovnice, nerovnice a ich sústavy Osah Pojmy: rovnica, nerovnica, sústava rovníc, sústava nerovníc a ich riešenie, koeficient, koreň, koreňový činiteľ, diskriminant, doplnenie do štvorca, úprava na súčin,

Διαβάστε περισσότερα