Algoritmy teórie grafov

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Algoritmy teórie grafov"

Transcript

1 Algoritmy teórie grafov

2 Hľadanie minimálnej kostry grafu Kostra grafu taký strom grafu G = [U, H], pre ktorého podrgaf G = [U, H ] platí U = U a H H (faktor grafu). Kostra grafu každý súvislý graf má kostru. Minimálna kostra grafu taká kostra grafu, v ktorej je súčet ohodnotení hrán kostry minimálny. 2

3 Hľadanie minimálnej kostry grafu Predpoklad graf s ohodnotenými hranami k ij Cieľ nájsť takú kostru grafu, pre ktorú je súčet ohodnotení jej hrán minimálny Aplikácie budovanie elektrickej, resp. komunikačnej siete. Príklad vytvoriť kábelové spojenie medzi obcami tak, aby existovalo spojenie medzi všetkými obcami a celková dĺžka použitého kábelu by bolo minimálna. 3

4 Hľadanie minimálnej kostry grafu Počet kostier grafu Počet kostier grafu neplatí žiadne jednoduché univerzálne pravidlo. Špeciálne prípady: Počet kostier úplného grafu Cayleyho formula: určiť počet stromov na n vrcholoch - teda počet kostier grafu: Pre každé n 3 je počet stromov (kostier) na daných n vrcholoch rovný n n-2. Počet kostier kružnice (cyklu) počet kostier grafu je rovný V. Počet kostier stromu má práve jednu kostru (samotný graf je kostrou). 4

5 Hľadanie minimálnej kostry grafu Spôsoby riešenia: riešenie úlohy lineárneho programovania, špeciálne algoritmy: Kruskalov algoritmus (1956) na báze Borůvkovho algoritmu (1926) Primov algoritmus (1957) - Jarníkov algoritmus Chu-Liu-Edmondsov algoritmus (1965, 1967) 5

6 Hľadanie minimálnej kostry grafu Formulácia úlohy LP Predpoklady: n počet všetkých uzlov C ={c ij } matica priamych vzdialeností medzi i- tým a j-tym uzlom, pričom platí: c, ak existuje priama cesta medzi i-tým a j-tym uzlom, ij cij = 0, ak i = j, +, ak neexistuje priama cesta medzi i-týma j-tym uzlom. 6

7 Hľadanie minimálnej kostry grafu Formulácia úlohy LP Premenné: x ij {0,1}, i,j = 1, 2,..., n - hodnota 1, ak existuje spojenie medzi i-tým a j- tym vrcholom y ij 0, (n-1, i,j = 1, 2,..., n - reprezentujú počet použití príslušnej cesty a zabezpečujú, aby existovala súvislá trasa od príslušného uzla k prvému uzlu 7

8 Hľadanie minimálnej kostry grafu Formulácia úlohy LP f ( x y) n, = c x min i= 1 j= 1 n j= 2 n j= 1 n n 1 j ij = 0 ij x = 1, i = 2,3,... n ij n y y = 1, i = 2,3,... n 1 ij j= 1 j= 2 ji ij ( ) { } 0 y n 1 x, i, j = 1, 2,... n x 0,1, i, j = 1,2,... n ij x ij 8

9 Hľadanie minimálnej kostry grafu Kruskalov algoritmus Kruskalov algoritmus najskôr zoradí hrany podľa ich ohodnotenia (od najmenšieho vzostupne) a následne pridáva hrany do grafu tak, aby nevznikol žiadny cyklus. Výsledná kostra grafu G (n uzlov) musí obsahovať n-1 hrán a nesmie obsahovať cyklus. Každý podgraf musí byť acyklický. Najväčší problém - testovanie acyklickosti. 9

10 Hľadanie minimálnej kostry grafu Kruskalov algoritmus 1. Zoradíme hrany podľa ich ohodnotenia (od najmenšieho vzostupne). Vyberieme z grafu G dve hrany s minimálnym ohodnotením k ij a zaradíme ich do výslednej kostry. 2. Vyberieme ďalšie hrany s najnižším ohodnotením, ktoré netvoria s už vybranými cyklus (kružnicu). 3. Krok 2 opakujeme až po vybranie n 1 hrán. 10

11 Hľadanie minimálnej kostry grafu Primov algoritmus Princíp konštruuje kostru postupným priberaním nových vrcholov do kostry. Začína s prázdnou kostrou tak, že z grafu vyberie ľubovoľný vrchol u i podgraf G 1. V každom kroku algoritmu vyberá hrany do kostry, ktoré spolu tvoria jeden strom, pričom zvyšné vrcholy sú navzájom izolované. Do minimálnej kostry sa vyberá hrana s minimálnym ohodnotením, ktorá je z hrán vychádzajúcich z vrcholu u i. Vznikne podgraf, ktorý obsahuje vrchol u i, minimálnu hranu a s ňou ďalší incidentný vrchol podgraf G 2 (podgraf G i ). Podgraf G i+1 sa vytvorí výberom hrany s najmenším ohodnotením vychádzajúcou z podgrafu G i a končiacou mimo neho. Pri konečných grafoch tento postup skončí pri n vrcholovom grafe po n krokoch. Výsledný podgraf je minimálna kostra grafu G. 11

12 Hľadanie minimálnej kostry grafu Primov algoritmus Neprehľadáva systematicky všetky kostry grafu. Začína v ľubovoľnom vrchole a buduje strom. Najvyššiu prioritu majú hrany s najnižším ohodnotením. 12

13 Hľadanie minimálnej kostry grafu Primov algoritmus 1. Vyberieme ľubovoľný východiskový vrchol. 2. Vyberieme hranu s najnižším ohodnotením idúcou z východiskového vrcholu a zostrojíme kostru K1. 3. Prechádzame všetky vrcholy v kostre a pridáme vždy hranu s najnižším ohodnotením vychádzajúcu z niektorého z vrcholov. Ak by mala vzniknúť kružnica, hranu preskočíme. 13

14 Hľadanie minimálnej kostry grafu Primov algoritmus Algoritmus: Množina vrcholov U rozdelená na podmnožinu U 1 (množina vybraných vrcholov) a U 2 (množina nevybraných vrcholov). Množina H 1 označuje množinu vybraných hrán. 1. Inicializácia: súvislý ohodnotený graf G = [U, H]. Položíme U 2 = U a U 1 =. Nech U 1 = {u i }, kde u i je ľubovoľný vrchol z U, H 1 =. 2. Ak U 1 = U, koniec. Výstup: G(U 1,H 1 ) je minimálna kostra grafu. 3. Výber hrany (u i,u j ) z H s minimálnym ohodnotením tak, že u i je U 1 a u j nie je z U Pridanie u j do U 1 a (u i,u j ) do H Návrat na krok 2. 14

15 Hľadanie minimálnej kostry grafu Primov algoritmus maticová varianta Množina vrcholov U rozdelená na podmnožinu U 1 (množina vybraných vrcholov) a U 2 (množina nevybraných vrcholov). 1. Položíme U 2 = U a U 1 =. Vyberieme ľubovoľný vrchol u 0 a zaradíme ho do U 1 U 2 = U 2 - {u 0 } a U 1 = {u 0 }. 2. Vyberieme hranu s jedným vrcholom v množine U 1 a druhým v množine U 2 s minimálnym ohodnotením: min ij hij ( ui U1, u j U 2 ) k = k pq U 2 = U 2 - {u q } a U 1 = U 1 {u q }. 3. Ak je U 2 =, algoritmus končí nájdením minimálnej kostry grafu. 15

16 Hľadanie najkratšej cesty Predpoklad graf s ohodnotenými hranami k ij Cieľ nájsť takú cestu v grafe, pre ktorú je súčet ohodnotení jej hrán minimálny 16

17 Hľadanie najkratšej cesty úloha lineárneho programovania špeciálny prípad priraďovacieho problému algoritmy na báze teórie grafov Ford - Fulkersonov Dantzigov Dijkstrov Tabourierov algoritmy na základe matíc susednosti stromy minimálnych vzdialeností operácia minimálneho sčítania Floydov algoritmus 17

18 Hľadanie najkratšej cesty Predpoklady: n počet všetkých uzlov C ={c ij } matica priamych vzdialeností medzi i- tým a j-tym uzlom, pričom platí: c, ak existuje priama cesta medzi i-tým a j-tym uzlom, ij cij = 0, ak i = j, +, ak neexistuje priama cesta medzi i-týma j-tym uzlom. 18

19 Hľadanie najkratšej cesty Premenné: x ij {0,1}, i,j = 1, 2,..., n -hodnota 1, ak existuje spojenie medzi i-tým a j-tym vrcholom Množiny: Formulácia úlohy LP množiny P j a R i, i, j = 1, 2,...n, obsahujúce indexy vrcholov, do ktorých (množina P j ), príp. z ktorých (množina R i ) existuje priama cesta: { { 1,2,... }/ 0 } P = p n c c j pj pj { { 1,2,... }/ 0 } R = r n c c i ir ir 19

20 f ( x) Hľadanie najkratšej cesty Formulácia úlohy LP n n = c x 1+ x = n j min ij ij i= 1 j= 1 ij i P k R x = x j = 2,3,... n 1 j = x + 1 n jk i1 1k i P1 k R1 xin nk i P k R { } x 0,1 i, j = 1, 2,... n ij x { { } } { } P = p 1,2,... n / c 0 c, j = 1,2,... n j pj pj { } R = r 1,2,... n / c 0 c, i = 1,2,... n i ir ir 20

21 Hľadanie najkratšej cesty Dijkstrov algoritmus 1. Začiatočný vrchol u r, kde v r = Zápis vzdialeností pre priame cesty z vrcholu u r do ostatných vrcholov v sieti d j, ak neexistuje, potom M. 3. Min d jk, označíme ju * a zapíšeme do stĺpca min j označenie príslušného stĺpca. Do riadka D zapíšeme hodnotu d jk. 4. Ohodnotíme vrcholy, do ktorých vedie priama cesta z vrcholu u jk, pričom aktualizujeme hodnoty na základe vzťahu: ak platí d jk + c jk,j < d j, potom d j nahradené d jk + c jk,j ináč ostáva d j 5. Najkratšia cesta do daného vrcholu je v j = v π + c πj 6. Návrat na 3. 21

22 Hľadanie najkratšej cesty Dantzigov algoritmus 1. Pre ľubovoľné u i položíme v i = Určíme pre i a j v r = min(v i + c ij ) hranu, ktorá tvorí minimálne spojenie, výrazne označíme a z celej tabuľky vylúčime všetky ostatné hrany, ktoré smerujú do uzla u r. 3. Podľa bodu 2 pokračujeme, kým neohodnotíme všetky vrcholy v sieti, t. j. kým nevypočítame aj hodnotu v n. 4.Hodnota v n udáva dĺžku najkratšej cesty z východiskového vrcholu do vrcholu u n. 22

23 Hľadanie najkratšej cesty Floydov algoritmus 1. k = 0, zápis D k = {d ijk } do tabuľky 2. k = k + 1, výpočet hodnôt d ij k 3. Opakujeme krok 2, pokiaľ k n. 4. Matica K = {k ij } : ak d ijn = d ij 0 k ij = 0 ak i = j k ij = - ináč najvyššia iterácia k, pri ktorej je v príslušnom poli * označujúca zmenu hodnoty d ij k 5. θ ik + θ Kj d ik + d Kj 23

24 Hľadanie najkratšej cesty Operácia minimálneho sčítania Počet iterácií s: n 1 2 s 1. Matica susednosti D 0, k = Matica D k, prvky pre k na základe vzťahu d ijk = min (d k-1 ik + d k-1 kj ) 3. Ak platí k < s, k = k + 1 a návrat na krok 2. 24

25 Hľadanie cesty s najväčšou Predpoklady: pravdepodobnosťou n počet všetkých uzlov P ={p ij } matica pravdepodobností prechodu medzi i-tým a j-tym uzlom, pričom platí: resp. 0 p ij 1 0 < p ij 1 25

26 Hľadanie cesty s najväčšou pravdepodobnosťou Upravený Dantzigov algoritmus 1. Pre ľubovoľné u i položíme v i = Určíme pre i a j v r = max(v i. p ij ) hranu, ktorá tvorí spojenie, výrazne označíme a z celej tabuľky vylúčime všetky ostatné hrany, ktoré smerujú do uzla u r. 3. Podľa bodu 2 pokračujeme, kým neohodnotíme všetky vrcholy v sieti, t. j. kým nevypočítame aj hodnotu v n. 4.Hodnota v n udáva dĺžku cesty s najväčšou pravdepodobnosťou z východiskového vrcholu do vrcholu u n. 26

27 Hľadanie cesty s najväčšou pravdepodobnosťou Upravený algoritmus operácie minimálneho sčítania Počet iterácií s: n 1 2 s 1. Matica D 0 s prvkami: 1 prei = j 0 dij = pij pre hij H 0 ináč k = Matica D k, prvky pre k na základe vzťahu d k ij = max (d k-1 ik. d k-1 kj ) 3. Ak platí k < s, k = k + 1 a návrat na krok 2. k 27

28 Hľadanie cesty s minimálnou pravdepodobnosťou Upravený algoritmus operácie minimálneho sčítania Počet iterácií s: n 1 2 s 1. Matica D 0 s prvkami: 1 prei = j 0 dij = pij pre hij H 0 ináč k = Matica D k, prvky pre k na základe vzťahu d k ij = min (d k-1 ik. d k-1 kj ) 3. Ak platí k < s, k = k + 1 a návrat na krok 2. k 28

29 Hľadanie cesty s maximálnou Predpoklady: priepustnosťou n počet všetkých uzlov K ={k ij } matica priechodnosti medzi i-tým a j- tym vrcholom 29

30 Hľadanie cesty s maximálnou priepustnosťou Upravený Dantzigov algoritmus 1. Pre ľubovoľné u i položíme v i = max k 1j. 2. Určíme pre i a j v r = max{min(v i ; k ij )} hranu, ktorá tvorí spojenie, výrazne označíme a z celej tabuľky vylúčime všetky ostatné hrany, ktoré smerujú do uzla u r. 3. Podľa bodu 2 pokračujeme, kým neohodnotíme všetky vrcholy v sieti, t. j. kým nevypočítame aj hodnotu v n. 4.Hodnota v n udáva dĺžku cesty s najväčšou priepustnosťou z východiskového vrcholu do vrcholu u n. 30

31 Hľadanie cesty s maximálnou priepustnosťou Upravený algoritmus operácie minimálneho sčítania Počet iterácií s: n 1 2 s 1. Matica D 0 s prvkami: M prei = j 0 dij = kij pre hij H 0 ináč k = Matica D k, prvky pre k na základe vzťahu d k ij = max {min (d k-1 ik, d k-1 kj )} 3. Ak platí k < s, k = k + 1 a návrat na krok 2. k 31

32 Hľadanie cesty s minimálnou priepustnosťou Upravený algoritmus operácie minimálneho sčítania Počet iterácií s: n 1 2 s 1. Matica D 0 s prvkami: 1 prei = j 0 dij = pij pre hij H 0 ináč k = Matica D k, prvky pre k na základe vzťahu d k ij = min {max (d k-1 ik, d k-1 kj )} 3. Ak platí k < s, k = k + 1 a návrat na krok 2. k 32

33 Hľadanie najkratšej okružnej n počet vrcholov cesty ako ÚLP d ij (i, j = 1, 2,..., n) najkratšie vzdialenosti medzi jednotlivými vrcholmi x ij bivalentné premenné 33

34 Hľadanie najkratšej okružnej cesty ako ÚLP f ( x y) n, = d x min i= 1 j= 1 n j= 1 n i= 1 n ij x = 1, i = 1,2,... n, i j ij x = 1, j = 1,2,... n, i j ij y + y nx n 1 i = 2,3,... n j = 2, 3,... n i j { } ij i j ij x 0,1, i, j = 1,2,... n ij 34

35 Hľadanie najkratšej okružnej cesty Algoritmus najbližšieho suseda 1. k = 1, I = {1, 2,..., n}, i = i 1 = 1 a J = I {i 1 }= {2, 3,..., n}. 2. Ak k = n, prechod ku kroku 3. ak k < n, nájdeme v i-tom riadku matice C v množine J indexov najmenší prvok (označíme ako q), t. j. pre c iq C min q J { c iq } k = k + 1, i = i k = j a J = J {j}. opakovanie kroku i n+1 = 1, riešenie je dané postupnosťou uzlov i 1, i 2,..., i n, i n+1. 35

36 Hľadanie najkratšej okružnej cesty Algoritmus najvýhodnejšieho suseda 1. Výpočet matice frekvencií E s prvkami pre úplnú sieť a) nesymetrickú n n b) symetrickú ( ) e = n 1. d d d d ij ij ik qj ji k= 1 q= 1 ( ) e = n 2. d d d ij ij ik qj k= 1 q= 1 n 2. k = 1, I = {1, 2,..., n}, i = i 1 = 1 a J = I {i 1 }= {2, 3,..., n}. 3. Ak k = n, prechod ku kroku 4. ak k < n, nájdeme v i-tom riadku matice E v množine J indexov najmenší prvok (označíme ako q), t. j. min e iq E, pre q J k = k + 1, i = i k = j a J = J {j}, opakovanie kroku i n+1 = 1, riešenie je dané postupnosťou uzlov i 1, i 2,..., i n, i n+1. n k j q i 36

37 Hľadanie najkratšej okružnej cesty Littleho metóda Optimalizačná metóda hľadá optimálne riešenie Metóda patrí do skupiny metód vetiev a hraníc Kombinatorická metóda preskúmava každé riešenie, ktorých je n! 37

38 Hľadanie najkratšej okružnej cesty Littleho metóda Littleho metóda patrí do skupiny metód vetiev a hraníc. Ak existuje n miest, cez ktoré má prejsť obchodný cestujúci a ak sú všetky mestá navzájom spojené komunikáciami (kompletný graf), potom existuje n! rôznych okružných ciest. 38

39 Hľadanie najkratšej okružnej cesty Littleho metóda algoritmus (1) 1. Redukcia matice vzdialeností. Od každej definovanej vzdialenosti v každom riadku odpočítame najmenšiu vzdialenosť p i (i = 1, 2,..., m), čím dostaneme prvú redukciu matice. Ak v jednotlivých stĺpcoch sa nenachádza aspoň jedna nula, odpočítame najmenšiu redukovanú vzdialenosť v každom stĺpci q j (j = 1, 2,.., m). Dostaneme redukovanú maticu prepravných sadzieb (vzdialenosti medzi mestami) D (0) = (d (0) ij - p (0) i - q (0) j ) kde (0) charakterizuje krok výpočtu, - minimálna prepravná sadzba v i-tom riadku, p i q j - minimálna prepravná sadzba v j-tom stĺci v redukovanej matici. Suma minimálnych čísel pre riadky a stĺpce tvorí dolnú hranicu vzdialeností pri hľadanej najkratšej okružnej cesty S (0) = m (0) m p i + q j i= 1 j= 1 (0) 39

40 Hľadanie najkratšej okružnej cesty Littleho metóda algoritmus (2) 2. Matica D (0) obsahuje polia s nulovou prepravnou sadzbou. Ku každej z týchto 0 priradímečíslo ρ ij, ktoré sa rovná súčtu najnižších vzdialeností v danom riadku a stĺpci, ktorých indexy prislúchajú k danému nulovému poľu. Určíme ρ (1) rs = max ρ (1) ij Získame dve množiny okružných ciest: T (1) 1 podmnožina všetkých okružných ciest, ktorá neobsahuje cestu (r, s) T (1) 2 podmnožina všetkých okružných ciest, ktorá obsahuje cestu (r, s). Potom S (1) 1 = S (0) + ρ (1) rs je dolná hranica vzdialeností pre podmnožinu T (1) 1. Ak nepoužijeme cestu (r, s), musíme použiť cestu (r, j) j s a (i, s) i r. Minimálna vzdialenosť je však určená pomocou ρ (1) rs. 3. Zostavíme novú maticu D (0), v ktorej vyškrtneme r-tý riadok a s-tý stĺpec. Súčasne musíme uzavrieť cestu (s, r), resp. iné cesty, ktoré by viedli k uzavretiu cesty a teda k vzniku cyklov. 40

41 Hľadanie najkratšej okružnej cesty Littleho metóda algoritmus (3) 4. Vykonáme redukciu tejto matice, čím dostaneme novú maticu D (1) a p (1) i a q (1) j. Vypočítame m m (1) (1) (1) S = p i + q j a určíme dolnú hranicu pre podmnožinu T 2 (1) Vypočítamečísla ρ ij S 2 (1) = S (0) + S (1) pre nulové polia a určíme novú hodnotu ρ rs (2) = max ρ ij (2) i= 1 j= 1 Vo výpočte pokračujeme tým smerom, kde je redukcia (ρ alebo pi + q j ) menšia, resp. kde S 1 (1) a S 2 (1) sú menšie. Vrátime sa ku kroku 2 a pokračujeme vo výpočte krokom 3 a 4. 41

42 Hľadanie najkratšej okružnej cesty Littleho metóda algoritmus (4) 5. Ak pri vyškrtnutí riadku a stĺpca zostane iba jedna cesta, zaradíme ju do okružnej cesty. Zodpovedajúca hodnota sa pripočíta k S (n-1) a získa sa hodnota účelovej funkcie. 42

43 Hľadanie najkratšej okružnej cesty hranami siete Úloha čínskeho poštára cieľ - nájsť najkratšiu cestu z východiskového uzla u 1 pol všetkých hranách siete s návratom do východiskového uzla u 1 Eulerov cyklus - cyklus, ktorý prechádza po každej hrane grafu práve jedenkrát Eulerovský graf - obsahuje Eulerov cyklus, súvislý graf, párne stupne všetkých uzlov v grafe (z jedného uzla vychádza párny počet hrán (U + )) 43

44 Hľadanie najkratšej okružnej cesty hranami siete Algoritmus úlohy čínskeho poštára 1. Pre všetky dvojice uzlov z U - - najkratšie cesty cez všetky uzly. Nájdenie najkratšej vzdialenosti medzi všetkými vrcholmi v sieti - matica D = (d ij ) s rozmerom U -. U - najkratších vzdialeností d ij pre u i, u j z množiny U Úloha minimálneho párovania na množine U - vzhľadom na hodnoty D = (d ij ). Zostavenie párov uzlov z množiny U -, pre ktoré je súčet dĺžok najkratších vzdialeností d ij minimálny. 3. K pôvodnému grafu pridáme umelé hrany, paralelné k hranám, ktoré zodpovedajú hranám najkratších ciest minimálneho párovania získaných. Umelé hrany majú rovnaké ohodnotenia ako hrany paralelné. Vzniknutý graf je eulerovský. 4. V upravenom grafe nájdeme Eulerov cyklus. Dĺžka cyklu je súčtom ohodnotení všetkých hrán v grafe (aj umelých). 44

45 Hľadanie maximálneho toku v Predpoklady: sieti n počet všetkých uzlov Premenné: x ij 0, i,j = 1, 2,..., n K ={k ij } matica maximálneho prietoku medzi i- tým a j-tym uzlom, pričom platí: x ij k ij 45

46 Hľadanie maximálneho toku v sieti Predpoklady: 1. V sieti sa prepravuje homogénny substrát. 2. Vrchol u 1 je vstupným vrcholom, vrchol u n výstupným vrcholom, ostatné vrcholy sú tranzitné. 3. Ohodnotenia k ij predstavujú maximálnu priepustnosť (kapacitu) z i-tého do j-teho vrcholu. 4. Tok po hrane od u i do u j je označený x ij, opačným smerom x ji, pričom x ij = - x ji. 5. Platí x ij k ij. 6. Ak platí x ij = k ij, ide o nasýtenú hranu, ak platí x ij < k ij, ide o nenasýtenú hranu, rozdiel k ij - x ij je nevyužitá kapacita hrany. 7. Platí: x1 > 0; x < 0; x x = 0 ( z 1, n) j ni zj iz j i j i 46

47 Hľadanie maximálneho toku v sieti Formulácia úlohy ÚLP n ( x) 1 j j1 n f = x x j= 1 j= 1 n ij j= 1 j= 1 max n x = x j = 2,3,... n 1 ji 0 x k i, j = 1,2,... n ij ij 47

48 Hľadanie maximálneho toku v sieti Algoritmus pre rovinné siete 1. Nájdenie najsevernejšej (najvrchnejšej) cesty v sieti tak, že sú vybrané hrany najviac vľavo od hrany, ktorá do vrcholu vstúpila. Nájdená cesta má vlastnosť, že ostávajúce rany a vrcholy ležia vo vnútri plochy v rovine ohraničenej nájdenou cestou. Ak takáto cesta neexistuje, výpočet končí. 2. Priepustnosť (tok) nájdenej cesty je rovná minimálnej kapacite z kapacít hrán tejto cesty, označenie k(c). 3. Redukcia siete tak, že na nájdenej ceste odstránime hrany s minimálnou kapacitou hrany a kapacity ostatných ostávajúcich hrán na tejto ceste sú znížené o túto minimálnu hodnotu. 4. Návrat na 1. Celková hodnota maximálneho toku: súčet tokov jednotlivých ciest 48

49 Hľadanie maximálneho toku v sieti Všeobecný (Ford-Fulkersonov) algoritmus Tok F nazveme plným (kompletným), ak každá cesta medzi vstupným a výstupným vrcholom obsahuje aspoň jednu nasýtenú hranu. Ak tok nie je plný, hľadáme nenasýtenú cestu, ktorej priepustnosť určuje priepustnosť toku v k-tom kroku: x k = min(k ij x ij ) i,j Celkový tok F v k+1-om kroku je F k+1 = F k + x k Hodnoty jednotlivých hrán: x ij k+1 = x ijk + x k pre nenasýtené hrany na ceste v smere od vstupu k výstupu x ij k+1 = x ijk - x k pre nenasýtené hrany na ceste v smere od výstupu k vstupu x ij k+1 = x ijk pre ostatné hrany 49

50 Hľadanie maximálneho toku v sieti Všeobecný (Ford-Fulkersonov) algoritmus (značkovací) 1. Označenie vstupného vrcholu indexom Označenie každého susedného vrcholu j už označeného vrcholu i na základe pravidiel: hrana h ij je nenasýtená (x ij < k ij ), potom označenie vrcholu j symbolom +i, existuje kladný tok z vrcholu j do vrcholu i (x ji > 0), potom označenie vrcholu j symbolom -i, 3. Ak je možné podľa kroku 2 označiť výstupný vrchol, existuje nenasýtená cesta medzi vstupným a výstupným vrcholom určená postupnosťou symbolov jednotlivých uzlov, ak nie krok 5. Tok na tejto ceste možno zväčšiť: x ij k+1 = x ijk + x k pre nenasýtené hrany na ceste v smere od vstupu k výstupu x ij k+1 = x ijk - x k pre nenasýtené hrany na ceste v smere od výstupu k vstupu x ij k+1 = x ijk pre ostatné hrany 4. Návrat na krok Koniec, nájdený tok je maximálny. 50

51 Hľadanie minimálneho toku v sieti cestná sieť - sieť, kde vrcholy u i a u j sú spojené hranami h ij, ktoré sú ohodnotené hodnotami minimálnymi požadovanými tokmi k ij cieľ - nájsť cestu medzi začiatočným vrcholom u 1 a koncovým vrcholom u n s minimálnym počtom prepravných prostriedkov 51

52 Hľadanie minimálneho toku v Predpoklady: sieti 1. V sieti sa prepravuje homogénny substrát. 2. Vrchol u 1 je vstupným vrcholom, vrchol u n výstupným vrcholom, ostatné vrcholy sú tranzitné. 3. Ohodnotenia k ij predstavujú minimálny požadovaný tok (kapacitu) z i-tého do j-teho vrcholu. 4. Tok po hrane od u i do u j je označený x ij, opačným smerom x ji, pričom x ij = - x ji. 5. Platí x ij k ij. 6. Transformácia úlohy na úlohu hľadania maximálneho toku. 52

53 Hľadanie minimálneho toku v sieti Algoritmus na nájdenie minimálneho toku v sieti 1. Nájdenie prípustného toku P tak, aby na každej hrane platil vzťah (nie je problém s hľadaním, pretože neexistujú horné ohraničenia hrán) x ijp k ij 2. Určenie nových kapacít k ij = x ijp k ij. 3. Na základe kapacít k ij nájdenie hodnoty maximálneho toku na základe príslušných algoritmov. Hodnota maximálneho toku nech je M. Potom pre toky na každej hrane musí platiť x ijm k ij 4. Hodnota minimálneho toku v sieti F min = P M a pre toky každej hrany platí x ij = x ijp x ijm x ijp k ij = k ij 53

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

Planárne a rovinné grafy

Planárne a rovinné grafy Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

Eulerovské grafy. Príklad Daný graf nie je eulerovský, ale obsahuje eulerovskú cestu (a, ab, b, bc, c, cd, d, da, a, ac, c, ce, e, ed, d, db).

Eulerovské grafy. Príklad Daný graf nie je eulerovský, ale obsahuje eulerovskú cestu (a, ab, b, bc, c, cd, d, da, a, ac, c, ce, e, ed, d, db). Eulerovské grafy Denícia Nech G = (V, E) je graf. Uzavretý ah v G sa nazýva eulerovská kruºnica, ak obsahuje v²etky hrany G. Otvorený ah obsahujúci v²etky hrany grafu sa nazýva eulerovská cesta. Graf sa

Διαβάστε περισσότερα

13. kapitola Siete a metóda kritickej cesty

13. kapitola Siete a metóda kritickej cesty . kapitola Teória grafov IV algoritmy: Siete a metóda kritickej cesty, maximálny tok v sieti a minimálny rez, nájdenie najmenšej kostry, prehľadávanie do hĺbky, prehľadávanie do šírky. Siete a metóda kritickej

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

11. prednáška ( ) Najkratšie cesty (v grafe)

11. prednáška ( ) Najkratšie cesty (v grafe) 11. prednáška (9.5.2016) Najkratšie cesty (v grafe) 1 Grafy čo už vieme... Umožňujú modelovať relácie medzi objektmi reálneho sveta Skladajú sa z vrcholov a hrán G=(V, E) neorientované grafy (krúžky a

Διαβάστε περισσότερα

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť

Διαβάστε περισσότερα

x x x2 n

x x x2 n Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

Teória grafov I definícia grafu, základné pojmy, podgraf, cesty a kružnice v grafe, orientované grafy, eulerovský ťah, hamiltonovská kružnica

Teória grafov I definícia grafu, základné pojmy, podgraf, cesty a kružnice v grafe, orientované grafy, eulerovský ťah, hamiltonovská kružnica 0. kapitola Teória grafov I definícia grafu, základné pojmy, podgraf, cesty a kružnice v grafe, orientované grafy, eulerovský ťah, hamiltonovská kružnica 0. Úvodné poznámky Teória grafov ako matematická

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

Funkcie - základné pojmy

Funkcie - základné pojmy Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

4. decembra decembra 2003 Teria grafov 1

4. decembra decembra 2003 Teria grafov 1 4. decembra 2003 19. decembra 2003 Teria grafov 1 9. Teória grafov Definícia. Obyčajný graf G je dvojica (V, E), kde V je množina vrcholov grafu G, E množina hrán grafu G je podmnožinou množiny ( V 2).

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

Modely sieťovej analýzy

Modely sieťovej analýzy Modely sieťovej analýzy Sieťová analýza Sieťová analýza súbor modelov a metód založených na grafickom vyjadrení realizujúcich časovú, resp. nákladovú analýzu. Používa sa predovšetkým na prípravu a realizáciu

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

Riešenie rovníc s aplikáciou na elektrické obvody

Riešenie rovníc s aplikáciou na elektrické obvody Zadanie č.1 Riešenie rovníc s aplikáciou na elektrické obvody Nasledujúce uvedené poznatky z oblasti riešenia elektrických obvodov pomocou metódy slučkových prúdov a uzlových napätí je potrebné využiť

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies.

ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies. ELEKTRICKÉ POLE 1. ELEKTRICKÝ NÁBOJ, COULOMBOV ZÁKON Skúmajme napr. trenie celuloidového pravítka látkou, hrebeň suché vlasy, mikrotén slabý prúd vody... Príčinou spomenutých javov je elektrický náboj,

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová

Διαβάστε περισσότερα

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude

Διαβάστε περισσότερα

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti 4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Madaras Prvočísla

Tomáš Madaras Prvočísla Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus 1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových

Διαβάστε περισσότερα

Povrch a objem ihlana

Povrch a objem ihlana Povrch a objem ihlana D. Daný je mnohouholník (riadiaci alebo určujúci útvar) a jeden bod (vrchol), ktorý neleží v rovine mnohouholníka. Ak hraničnými bodmi mnohouholníka (stranami) vedieme polpriamky

Διαβάστε περισσότερα

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy. Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy. Ing. Gabriel Okša, CSc. Matematický ústav Slovenská akadémia vied Bratislava Stavebná fakulta STU G. Okša: Priame metódy 1/16 Obsah 1 Základy 2 Systémy

Διαβάστε περισσότερα

Integrovanie racionálnych funkcií

Integrovanie racionálnych funkcií Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk

Διαβάστε περισσότερα

FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED UNIVERZITA MATEJA BELA. Sieťové a vzdialenostné analýzy. Diplomová práca

FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED UNIVERZITA MATEJA BELA. Sieťové a vzdialenostné analýzy. Diplomová práca FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED UNIVERZITA MATEJA BELA Sieťové a vzdialenostné analýzy Diplomová práca Jozef Zomborský 2006 Čestne prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, s použitím uvedenej

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Lineárne kódy Ján Karabáš KM FPV UMB Kódovanie ZS 13/14 J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Algebraické štruktúry Grupy Grupa je algebraická štruktúra G = (G;, 1, e), spolu s binárnou

Διαβάστε περισσότερα

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Pevné ložiská. Voľné ložiská SUPPORTS D EXTREMITES DE PRECISION - SUPPORT UNIT FOR BALLSCREWS LOŽISKA PRE GULIČKOVÉ SKRUTKY A TRAPÉZOVÉ SKRUTKY Výber správnej podpory konca uličkovej skrutky či trapézovej skrutky je dôležité pre správnu

Διαβάστε περισσότερα

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh 16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh Kružnica k so stredom S a polomerom r nazývame množinou všetkých bodov X v rovine, ktoré majú od pevného bodu S konštantnú vzdialenosť /SX/ = r, kde r (patri)

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a ) Mrgit Váblová Váblová, M: Dekriptívn geometri pre GK 101 Zákldné pom v onometrii Váblová, M: Dekriptívn geometri pre GK 102 Definíci 1: onometri e rovnobežné premietnie bodov Ε 3 polu prvouhlým úrdnicovým

Διαβάστε περισσότερα

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin 2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα

Základy metodológie vedy I. 9. prednáška

Základy metodológie vedy I. 9. prednáška Základy metodológie vedy I. 9. prednáška Triedenie dát: Triedny znak - x i Absolútna početnosť n i (súčet všetkých absolútnych početností sa rovná rozsahu súboru n) ni fi = Relatívna početnosť fi n (relatívna

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR Odporníky Úloha cvičenia: 1.Zistite technické údaje odporníkov pomocou katalógov 2.Zistite menovitú hodnotu odporníkov označených farebným kódom Schématická značka: 1. Príklad1. TESLA TR 163 200 ±1% L

Διαβάστε περισσότερα

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 Rozdiel LMT medzi dvoma miestami sa rovná rozdielu ich zemepisných dĺžok. Pre prevod miestnych časov platí, že

Διαβάστε περισσότερα

LR(0) syntaktické analyzátory. doc. RNDr. Ľubomír Dedera

LR(0) syntaktické analyzátory. doc. RNDr. Ľubomír Dedera LR0) syntaktické analyzátory doc. RNDr. Ľubomír Dedera Učebné otázky LR0) automat a jeho konštrukcia Konštrukcia tabuliek ACION a GOO LR0) syntaktického analyzátora LR0) syntaktický analyzátor Sám osebe

Διαβάστε περισσότερα

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Predhovor...................................... 3 1.2 Sylaby a literatúra................................. 3 1.3 Základné označenia................................. 3 2 Množiny a zobrazenia

Διαβάστε περισσότερα

Metódy vol nej optimalizácie

Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/28 Motivácia k metódam vol nej optimalizácie APLIKÁCIE p. 2/28 II 1. PRÍKLAD: Lineárna regresia - metóda najmenších štvorcov Na základe dostupných

Διαβάστε περισσότερα

1. Dátové štruktúry pre geometrické algoritmy

1. Dátové štruktúry pre geometrické algoritmy 1. Dátové štruktúry pre geometrické algoritmy 1.1 Základné definície, asymptotická zložitosť Algoritmus: Konečný návod ako riešiť problém s použitím daných elementárnych operácií. Dobre definovaná procedúra,

Διαβάστε περισσότερα

23. Zhodné zobrazenia

23. Zhodné zobrazenia 23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:

Διαβάστε περισσότερα

Numerické metódy matematiky I

Numerické metódy matematiky I Prednáška č. 7 Numerické metódy matematiky I Riešenie sústav lineárnych rovníc ( pokračovanie ) Prednáška č. 7 OBSAH 1. Metóda singulárneho rozkladu (SVD) Úvod SVD štvorcovej matice SVD pre menej rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry

Úvod do lineárnej algebry Katedra matematiky Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická Univerzita v Košiciach Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová, Helena Myšková 005 RECENZOVALI: RNDr. Štefan Schrötter, CSc. RNDr.

Διαβάστε περισσότερα

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE

Διαβάστε περισσότερα

stereometria - študuje geometrické útvary v priestore.

stereometria - študuje geometrické útvary v priestore. Geometria Geometria (z gréckych slov Geo = zem a metro = miera, t.j. zememeračstvo) je disciplína matematiky prvýkrát spopularizovaná medzi starovekými grékmi Tálesom (okolo 624-547 pred Kr.), ktorý sa

Διαβάστε περισσότερα

ALGORITMICKÁ TEÓRIA GRAFOV

ALGORITMICKÁ TEÓRIA GRAFOV ŽILINSKÁ UNIVERZITA FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY Stanislav Palúch ALGORITMICKÁ TEÓRIA GRAFOV C C A B A B D D VYDALA ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE, 2008 Tlačová predloha týchto textov bola vytvorená v

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické funkcie

Goniometrické funkcie Goniometrické funkcie Oblúková miera Goniometrické funkcie sú funkcie, ktoré sa používajú pri meraní uhlov (Goniometria Meranie Uhla). Pri týchto funkciách sa uvažuje o veľkostiach uhlov udaných v oblúkovej

Διαβάστε περισσότερα

Kódovanie a dekódovanie

Kódovanie a dekódovanie Kódovanie a deovanie 1 Je daná množina B={0,1,2} Zostrojte množinu B* všetkých možných slov dĺžky dva 2 Je daná zdrojová abeceda A={α,β,ϕ,τ} Navrhnite príklady aspoň dvoch prostých ovaní týchto zdrojových

Διαβάστε περισσότερα

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený

Διαβάστε περισσότερα

ZÁKLADNÉ GEOMETRICKÉ TELESÁ. Hranolová plocha Hranolový priestor Hranol

ZÁKLADNÉ GEOMETRICKÉ TELESÁ. Hranolová plocha Hranolový priestor Hranol II. ZÁKLADNÉ GEOMETRICKÉ TELESÁ Hranolová plocha Hranolový priestor Hranol Definícia II.1 Nech P n je ľubovoľný n-uholník v rovine α a l je priamka rôznobežná s rovinou α. Hranolová plocha - množina bodov

Διαβάστε περισσότερα

Aproximačné algoritmy. (7. októbra 2010) DRAFT

Aproximačné algoritmy. (7. októbra 2010) DRAFT R. Královič Aproximačné algoritmy (7. októbra 2010) ii Obsah 1 Úvod 1 1.1 Algoritmy a zložitosť........................... 1 1.2 Lineárne programovanie......................... 1 1.3 Použité vzťahy..............................

Διαβάστε περισσότερα

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor

Διαβάστε περισσότερα

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita. Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah rovinných útvarov

Obvod a obsah rovinných útvarov Obvod a obsah rovinných útvarov Z topologického hľadiska bod môže byť vnútorný, hraničný a vonkajší vzhľadom na nejaký rovinný útvar. D. Bod je vnútorný, ak môžeme nájsť taký polomer r, že kruh so stredom

Διαβάστε περισσότερα

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY Príklad0: V sieti je frekvencia 50 Hz. Vypočítajte periódu. T = = = 0,02 s = 20 ms f 50 Hz Príklad02: Elektromotor sa otočí 50x za sekundu. Koľko otáčok má za minútu? 50 Hz =

Διαβάστε περισσότερα

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8 Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................

Διαβάστε περισσότερα

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore. Pasívne prvky, L, C v obvode stredavého prúdu Čnný odpor u u prebeh prúdu a napäta fázorový dagram prúdu a napäta u u /2 /2 t Napäte zdroja sa rovná úbytku napäta na čnnom odpore. Prúd je vo fáze s napätím.

Διαβάστε περισσότερα

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17 Obsah 1 Polynómy a racionálne funkcie 3 11 Základy 3 1 Polynómy 7 11 Cvičenia 13 13 Racionálne funkcie 17 131 Cvičenia 19 Lineárna algebra 3 1 Matice 3 11 Matice - základné vlastnosti 3 1 Cvičenia 6 Sústavy

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

Nelineárne optimalizačné modely a metódy

Nelineárne optimalizačné modely a metódy Nelineárne optimalizačné modely a metódy Téma prednášky č. 8 Metódy transformujúce úlohu naviazaný extrém na úlohu na voľný extrém Prof. Ing. Michal Fendek, CSc. Katedra operačného výskumu a ekonometrie

Διαβάστε περισσότερα

Odťahy spalín - všeobecne

Odťahy spalín - všeobecne Poznámky - všeobecne Príslušenstvo na spaliny je súčasťou osvedčenia CE. Z tohto dôvodu môže byť použité len originálne príslušenstvo na spaliny. Povrchová teplota na potrubí spalín sa nachádza pod 85

Διαβάστε περισσότερα

SK skmo.sk. 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B

SK skmo.sk. 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B 1. Každému vrcholu pravidelného 66-uholníka priradíme jedno z čísel 1 alebo 1. Ku každej

Διαβάστε περισσότερα

1-MAT-220 Algebra februára 2012

1-MAT-220 Algebra februára 2012 1-MAT-220 Algebra 1 12. februára 2012 Obsah 1 Grupy 3 1.1 Binárne operácie.................................. 3 1.2 Cayleyho veta.................................... 3 2 Faktorizácia 5 2.1 Relácie ekvivalencie

Διαβάστε περισσότερα

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA EKRIÍN GEERI meódy zobrzovni priesorových úvrov do roviny (premieni) mericé polohové vzťhy priesorových úvrov riešené v rovine bsh predmeu G Zobrzovcie meódy: olohové mericé úlohy: ongeov projeci Rezy

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na cvičenia ADS I.

Príklady na cvičenia ADS I. Príklady na cvičenia ADS I. Jan Hric, KTIML MFF UK e-mail: Jan.Hric@mff.cuni.cz http://ktiml.ms.mff.cuni.cz/~hric/vyuka/alg/cvads.pdf(,.ps) 30. ledna 2013 Zapocty 11/12: pre dialkove, kombinovane,... studium

Διαβάστε περισσότερα

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody 9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody Priesvitka 1 Boolova algebra Elektronické obvody v počítačoch a v podobných zariadeniach sú charakterizované binárnymi vstupmi a výstupmi (rovnajúcimi sa 0

Διαβάστε περισσότερα

Reálna funkcia reálnej premennej

Reálna funkcia reálnej premennej (ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA I ZBIERKA ÚLOH

MATEMATIKA I ZBIERKA ÚLOH TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STAVEBNÁ FAKULTA ÚSTAV TECHNOLÓGIÍ, EKONOMIKY A MANAŽMENTU V STAVEBNÍCTVE KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY RNDr. Pavol PURCZ, PhD. Mgr. Adriana ŠUGÁROVÁ MATEMATIKA I ZBIERKA

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA I. Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc

MATEMATIKA I. Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc MATEMATIKA I Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc 2 Obsah Predhovor 5 2 VYBRANÉ STATE Z ALGEBRY 2. Úvod................................... 2.2 Reálne n-rozmerné vektory...................... 2.3 Matice..................................

Διαβάστε περισσότερα

Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta TEÓRIA GRAFOV. ( História matematiky referát ) Mária Házyová. M I Nv

Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta TEÓRIA GRAFOV. ( História matematiky referát ) Mária Házyová. M I Nv atolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta TEÓRIA GRAFOV ( História matematiky referát ) Mária Házyová 4.ročník M I Nv Teória grafov Teória grafov je časť matematiky, ktorá skúma vlastnosti

Διαβάστε περισσότερα

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1 3. kapitola Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou priesvitka 1 Axiomatická výstavba modálnej logiky Cieľom tejto prednášky je ukázať axiomatickú výstavbu rôznych verzií

Διαβάστε περισσότερα

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 % Podnikateľ 90 Samsung S5230 Samsung C3530 Nokia C5 Samsung Shark Slider S3550 Samsung Xcover 271 T-Mobile Pulse Mini Sony Ericsson ZYLO Sony Ericsson Cedar LG GM360 Viewty Snap Nokia C3 Sony Ericsson ZYLO

Διαβάστε περισσότερα

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG STOCHASTICKÝ PROCES Definícia stochastického procesu Definícia 1 Nech (Ω, F, P) je pravdepodobnostný priestor a nech T je podmnožina R. Pre každé t T nech X(t, ω) je náhodná premenná definovaná na pravdepodobnostnom

Διαβάστε περισσότερα