Kódovanie prenosu I.

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Kódovanie prenosu I."

Transcript

1 Kódovanie prenosu I. Ján Karabáš KM FPV UMB 20. november 2012 J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 1 / 13

2 Definície Abeceda, slovo, kódovanie Abeceda je konečná postupnosť symbolov (znakov), A = {a 1, a 2,..., a n}. Binárna abeceda: A = {0, 1}; ternárna abeceda A = {0, 1, 2}; slovenská abeceda A = {a, á,..., Ž} (44/46 znakov); ASCII 256 znakov. Slovo je konečná neprázdna postupnosť, w A +, znakov z danej abecedy. Dĺžka slova w = k > 0. Abeceda mohutnosti n obsahuje n slov dĺžky 1, n 2 slov dĺžky 2, n 3 slov dĺžky 3... Skladanie slov je nekomutatívna operácia w, v A + : w.v = w 1w 2... w k v 1v 2... v l ; wv A +. Kódovanie je zobrazenie f : A B. Predpokladáme, že f je prostá funkcia. A zdrojová abeceda (pozostáva zo zdrojových znakov); B kódová abeceda (pozostáva z kódových znakov). Množinu {f (a) : a A} nazývame kód. Jednoznačne dekódovateľné kódovanie nech f : A B je kódovanie. Kódovanie f je jednoznačne dekódovateľné, ak f : B A je prostá funkcia. Kódovanie správ platí f (w) = f (w 1).f (w 2)... f (w k ) slová kódujeme po znakoch. Navyše, kódovanie rozširujeme na skladanie: f (wv) = f (w).f (v). J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 2 / 13

3 Definície Blokové vs. prefixové kódovanie Blokové kódovanie je kódovanie f také, že a A : f (a) = k. Napr. ASCII, kódovanie čísel v pamäti počítača... Prefixové kódovanie je kódovanie f také, že a A b A : f (a) = f (b).w, w B. Napr. Huffmanov kód, n-árne kódy získané cez pestované n-árne stromy... a f 1(a) a f 2(a) a f (a) a f (a) ASCII Prefixový binárny kód Ternárny kód Prefixový ternárny kód J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 3 / 13

4 Najkratší prefixový kód Existencia a realizovateľnosť prefixového kódu Majme kódovanie f : A B, kde A = k a B = n. Označme l p = f (a p). Usporiadajme zdrojové znaky tak, že a 1 a 2... a k l 1 l 2... l k. Pri konštrukcii prefixového kódu zvolíme slovo w 1 = f (a 1). Pokračujeme voľbou slova w 2 = f (a 2) tak, že w 2 neobsahuje w 1 ako prefix. Zakázaných je celkovo n l 2 l 1 slov dĺžky l 2. Pri výbere slova w 3 = f (a 3), dĺžky l 3 nemožno použiť n l 3 l 1 + n l 3 l 2 slov dĺžky l 3. Naopak, ak existuje prefixový kód, potom n l 3 l 1 + n l 3 l n l 3. Analogicky iterujeme túto nerovnosť pre l 4,..., ł k. Veta 1 (O existencii prefixového kódu) Nech f : A B je kódovanie a nech B = n. Prefixové kódovanie f je prosté ak pre dĺžky kódových slov l 1, l 2,..., l k platí Kraftova nerovnosť k n l i 1. i=1 Veta 2 (McMillan, O realizovateľnosti prefixového kódu) Pre každé jednoznačne dekódovateľné kódovanie platí Kraftova nerovnosť. J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 4 / 13

5 Najkratší prefixový kód Najkratší prefixový kód Redukovaná abeceda Nech A je abeceda, potom ak p i je pravdepodobnosť výskytu znaku a i v správe A A 0, 1 = {(a i, p i) : a i A, p i 0, 1 }. Priemerná dĺžka slova l(w) = a i w aipi. Najkratšie kódovanie nad n-znakovou abecedou je f : A B také, že l(w) = minw B { l(g(w)) : g je ľubovoľné kódovanie A B }. Veta 3 Nech f : A B je kódovanie a g : A B je kódovanie redukovanej abecedy g : (a i, p i) f (a i). Ak g je najkratšie kódovanie redukovanej abecedy A, potom f je najkratšie kódovanie abecedy A. Veta 4 Huffmanov kód je najkratší prefixový binárny kód. Rozšírené Huffmanovo kódovanie Majme redukovanú abecedu A. Zostrojíme pestovaný orientovaný strom stupňa k: Koreň stromu nemá žiadnu prichádzajúcu hranu; každý iný vrchol má práve jednu prichádzajúcu hranu; z každého vrchola vedie najviac k 1 odchádzajúcich hrán. Ľubovoľnému vrcholu priradíme ohodnotenie rovné súčtu pravdepodobností jeho potomkov. Každý list je ohodnotený (a i, p i). Takéto kódovanie je špeciálnym prípadom aritmetického kódovania (range coding). J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 5 / 13

6 Detekcia chýb prenosu Vplyv šumu Šum prostredia je náhodná funkcia n taká, že pre dané kódovanie f : A B dochádza 1 k zámene n(f (a)) = f (b), k deštrukcii kódu, tj. x A : n(f (a)) f (x), alebo 2 k poruche synchronizácie kód n(x) bol prijatý, hoci f (a) nebol odoslaný a naopak. Chyby detegujúci kód (detekčný kód) dokáže objaviť chyby spôsobené šumom. Takéto kódy možno použiť v situácii, keď správu možno vyslať opakovane. Samoopravný kód dokáže eliminovať vplyvy šumu spôsobujúce zámeny znakov. Napríklad vyslané slovo jasno sme prijali ako jaano. Čo však s prijatým slovom jasnn? Formálne jazyky neumožňujú semantickú opravu, túto vlastnosť musíme do nášho kódu pridať. Cenou je zvýšenie redundancie správy. Samoopravné kódy sú zvyčajne menej efektívne ako detekčné kódy. Detegujúce a samoopravné kódy budú exkluzívne blokové. J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 6 / 13

7 Detekcia chýb prenosu Detekcia chýb Nech f : A B je kódovanie. Množina B k = {b 1b 2... b k : b i B, i = 1, 2,..., k} je množina vsšetkých slov dĺžky k nad abecedou B. Množina (blokových) kódových slov je K = Im(f ) B k. Množina B k K je množina nekódových slov. Chyba nastane, ak prijmeme slovo z w B k K. Ak také slovo prijmeme, hovoríme, že sme objavili chybu. V opačnom prípade k chybe buď nedošlo, alebo sme ju neobjavili (!). t-násobná chyba vzniká, ak sa slovo w líši od vyslaného slova w v t znakoch. Kód K deteguje t-násobné chyby, ak pri vzniku ľubovoľnej t-násobnej chyby na slove w je slovo w B k K. Kód ( 5 2) je binárny kód dĺžky 5, K {0, 1} 5 taký, že každý kód obsahuje práve dve jednotky a f (a) a f (a) Kód ( 5 2) deteguje jednoduché chyby (1-násobné chyby). J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 7 / 13

8 Detekcia chýb prenosu Hammingova vzdialenosť Hammingova vzdialenosť je pre slová w, v B k definovaná ako h(k) = w, v = {i : w i v i, i 1, 2,..., k}. Kód ( 5 2) má pre ľubovoľné dve kódové slová K Hammingovu vzdialenosť h(k) = 2. Pozorovanie 5 Blokový kód s minimálnou Hammingovou vzdialenosťou d(k) deteguje t-násobné chyby pre všetky t < d, ale nie je schopný detegovať všetky d-násobné chyby. Paritný kód je bežný binárny kód, kde ku kódu znaku pridávame paritný bit tak, aby parita (parita počtu jedničiek) výsledného slova bola nulová a f (a) a f (a) Paritný kód má minimálnu Hammingovu vzdialenosť d(k) = 2; je schopný detegovať len jednoduché chyby. J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 8 / 13

9 Detekcia chýb prenosu Repetičný a koktavý kód V prípade veľkého šumu každý znak abecedy B zopakujeme n-krát. Touto konštrukciou dostávame n-repetičný kód. Hammingova vzdialenosť dvoch slov v n-repetičnom kóde K je h(k) = n. Minimálna Hammingova vzdialenosť n-repetičného kódu d(k) = n. Dôsledok 6 n-repetičný kód dokáže detegovať (n 1)-násobné chyby. 2-repetičný kód nazývame koktavý kód. J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 9 / 13

10 Oprava chýb Metrické vlastnosti Hammingovej vzdialenosti Binárna funkcia δ : M 2 R je metrika ak 1 δ(x, y) 0 pre všetky x, y M ; špeciálne δ(x, x) = 0; 2 δ(x, y) = δ(y, x); 3 x, y, z M : δ(x, z) δ(x, y) + δ(y, z). Hammingova vzdialenosť h(k) je metrika na množine B k. Kód K opravuje t-násobné chyby, ak pri vyslaní ľubovoľného kódovaného slova w má prijaté kódové slovo v, pri t-násobnej chybe Hammingovu vzdialenosť h(v, w) < d(k). Tj. w K, v B k : h(v, w) < h(x, w); x K, x w. Pozorovanie 7 Blokový kód K s minimálnou (Hammingovou) vzdialenosťou d = d(k) opravuje t-násobné chyby pre všetky t < d 2. ( ) t < d, h(w, v) = t < d a x K : h(w, x) d. Potom 2 2 h(w, x) h(w, v) + h(v, x), tj. h(x, v) h(x, w) h(w, v) d h(w, v) d. 2 ( ) Majme slová w, w K, h(w, w ) = d. Skonštruujme slovo v = v 1v 2... v k, kde v i = w i, ak i je párne, inak v i = w i. Ak v = 2l, potom h(w, v) = d d 1, inak h(w, v) =. 2 2 J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 10 / 13

11 Oprava chýb Príklady samoopravných kódov 5-repetičný kód opravuje dvojnásobné chyby. Pokiaľ vyšleme slovo w = aaaaa a nastane chyba na dvoch miestach, nadpolovičná väčšina znakov slova určuje jeho kód a slovo w dekódujeme ako a. Všeobecne, k-repetičné kódy opravujú t-násobné chyby pre t < k 2. Z dôvodu zachovania ostrej nerovnosti je vhodné voliť nepárne k pre k-repetičné kódy. Paritný binárny kód neopravuje ani jednoduché chyby; pokiaľ zistíme paritu 1, vieme, že doško k poškodeniu slova, ale nemáme informáciu o mieste vzniku chyby. 2D-paritný binárny kód je binárna matica (a i,j) k+1,l+1, kde stĺpec a k+1,1 nesie paritný bit i-teho znaku a riadok a 1,l+1 nesie paritný bit j-teho stĺpca. Bit a l+1,k+1 nesie paritu prenášanej správy. A 0x h 0x o 0x6f j 0x6a D-paritný binárny kód je schopný opraviť jednoduché chyby. Ak dôjde k preklopeniu bitu a p,q, potom sa zmení parita p-teho stĺpca a q-tho riadku. Tak isto sa zmení celková parita kódu. J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 11 / 13

12 Efektivita samoopravných kódov Informačné a kontrolné znaky Nech K B n je blokový kód dĺžky n. Ak existuje prosté zobrazenie ϕ : B k K, k < n, hovoríme, že K má k informačných a n k kontrolných znakov. Zobrazenie ϕ sa nazýva kódovanie informačných znakov. Blokový kód K B n sa nazýva systematický, pokiaľ exituje k < n také, že ϕ : a 1a 2... a k a 1a 2... a k a k+1... a n je dobre definované prosté zobrazenie. Kódovanie ϕ : B k K sa nazýva systematické kódovanie. Pozorovanie 8 Minimálna Hammingova vzdialenosť d systematického kódu nemôže prekročiť počet n k kontrolných znakov viac ako o jeden, tj. d n k + 1. Nech K B n. Zvoľme ľubovoľný prefix w = a 1a 2... a k 1 a označme K 0 = {w : w K, w = w x}. Potom minimálna vzdialenosť d 0 dvoch kódov z K 0 je d 0 n (k 1), pretože ľubovoľné slová majú aspoň k 1 spoločných znakov. Keďže K 0 K d d 0. Pri tvorbe samoopravných kódov sa pre zafixovanú dĺžku kódového slova stretávame s dvomi protichodnými požiadavkami: potrebujeme maximalizovať d, aby sme dokázali opraviť čo najviac chýb vs. potrebujeme maximalizovať k, tj. kapacitu kódu. Informačný pomer kódu je R(K) = k ; pre optimálny kód sa pohybuje R(K) blízko 1. n J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 12 / 13

13 Efektivita samoopravných kódov Informačné a kontrolné znaky Kód ( 5 2) nemá oddelené informačné a kontrolné znaky; nie je systematický. p-repetičný kód má 1 informačný znak a p 1 kontrolných znakov; je systematický (k = 1). Paritný kód má k 1 informačných znakov a 1 kontrolný znak; je systematický (k = n 1) 2D-paritný kód má l.k informačných znakov a l + k + 1 kontrolných znakov; nie je systematický. J. Karabáš (FPV UMB) Bezpečnostné kódy Kodo ZS 12/13 13 / 13

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Lineárne kódy Ján Karabáš KM FPV UMB Kódovanie ZS 13/14 J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Algebraické štruktúry Grupy Grupa je algebraická štruktúra G = (G;, 1, e), spolu s binárnou

Διαβάστε περισσότερα

Kódovanie a dekódovanie

Kódovanie a dekódovanie Kódovanie a deovanie 1 Je daná množina B={0,1,2} Zostrojte množinu B* všetkých možných slov dĺžky dva 2 Je daná zdrojová abeceda A={α,β,ϕ,τ} Navrhnite príklady aspoň dvoch prostých ovaní týchto zdrojových

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

Uvod do kodovania T. K.

Uvod do kodovania T. K. Uvod do kodovania T. K. May 5, 2009 1 Uvod (1. lekcia) Teoria kodovania sa zaobera konstrukciou kodov zameranych hlavne na schopnost opravovat chyby, tzv. samoopravne kody, pripadne na zrychlenie prenosu

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do teórie kódovania

Úvod do teórie kódovania Úvod do teórie kódovania Daniel Olejár Martin Stanek 22. mája 2011 Verzia 2.0 Obsah 1 Úvod 1 2 Základné pojmy a označenia 7 2.1 Abecedy, slová a jazyky.............................. 7 2.2 Údaje, informácia

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Madaras Prvočísla

Tomáš Madaras Prvočísla Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

Planárne a rovinné grafy

Planárne a rovinné grafy Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti 4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

1-MAT-220 Algebra februára 2012

1-MAT-220 Algebra februára 2012 1-MAT-220 Algebra 1 12. februára 2012 Obsah 1 Grupy 3 1.1 Binárne operácie.................................. 3 1.2 Cayleyho veta.................................... 3 2 Faktorizácia 5 2.1 Relácie ekvivalencie

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2013/2014 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/27

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk

Διαβάστε περισσότερα

Funkcie - základné pojmy

Funkcie - základné pojmy Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny

Διαβάστε περισσότερα

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus 1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových

Διαβάστε περισσότερα

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG STOCHASTICKÝ PROCES Definícia stochastického procesu Definícia 1 Nech (Ω, F, P) je pravdepodobnostný priestor a nech T je podmnožina R. Pre každé t T nech X(t, ω) je náhodná premenná definovaná na pravdepodobnostnom

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Príklady na precvičovanie Fourierove rady Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru

Διαβάστε περισσότερα

Metódy vol nej optimalizácie

Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/28 Motivácia k metódam vol nej optimalizácie APLIKÁCIE p. 2/28 II 1. PRÍKLAD: Lineárna regresia - metóda najmenších štvorcov Na základe dostupných

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu. Teória množín To, že medzi množinami A, B existuje bijektívne zobrazenie, budeme symbolicky označovať A B alebo A B. Vtedy hovoríme, že množiny A, B sú ekvivalentné. Hovoríme tiež, že také množiny A, B

Διαβάστε περισσότερα

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:

Διαβάστε περισσότερα

4. decembra decembra 2003 Teria grafov 1

4. decembra decembra 2003 Teria grafov 1 4. decembra 2003 19. decembra 2003 Teria grafov 1 9. Teória grafov Definícia. Obyčajný graf G je dvojica (V, E), kde V je množina vrcholov grafu G, E množina hrán grafu G je podmnožinou množiny ( V 2).

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Automaty a formálne jazyky

Automaty a formálne jazyky Automaty a formálne jazyky Podľa prednášok prof. RNDr. Viliama Gefferta, DrSc., PrírF UPJŠ Dňa 8. februára 2005 zostavil Róbert Novotný, r.novotny@szm.sk. Typeset by LATEX. Illustrations by jpicedit. Úvodné

Διαβάστε περισσότερα

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin 2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8 Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

Reálna funkcia reálnej premennej

Reálna funkcia reálnej premennej (ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od

Διαβάστε περισσότερα

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY 1. ZÁKLADNÉ POJMY Normovaným lineárnym priestorom (NLP) nazývame lineárny (= vektorový) priestor X nad telesom IK, na ktorom je daná nezáporná reálna funkcia : X IR + (norma)

Διαβάστε περισσότερα

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A.

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A. 7. Negácie výrokov Negácie jednoduchých výrokov tvoríme tak, že vytvoríme tvrdenie, ktoré popiera pôvodný výrok. Najčastejšie negujeme prísudok alebo použijeme vetu Nie je pravda, že.... Výrok A: Prší.

Διαβάστε περισσότερα

MODELOVANIE DETEKČNÝCH VLASTNOSTÍ BEZPEČNOSTNÉHO KÓDU V MATLABE

MODELOVANIE DETEKČNÝCH VLASTNOSTÍ BEZPEČNOSTNÉHO KÓDU V MATLABE MODELOVANIE DETEKČNÝCH VLASTNOSTÍ BEZPEČNOSTNÉHO KÓDU V MATLABE Ing. Ján Rofár, doc. Ing. Franeková Mária, PhD. Katedra riadiacich a informačných systémov, Elektrotechnická fakulta, Žilinská univerzita

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Predhovor...................................... 3 1.2 Sylaby a literatúra................................. 3 1.3 Základné označenia................................. 3 2 Množiny a zobrazenia

Διαβάστε περισσότερα

Učební texty k státní bakalářské zkoušce Matematika Vektorové prostory. študenti MFF 15. augusta 2008

Učební texty k státní bakalářské zkoušce Matematika Vektorové prostory. študenti MFF 15. augusta 2008 Učební texty k státní bakalářské zkoušce Matematika Vektorové prostory študenti MFF 15. augusta 2008 1 9 Vektorové priestory Požiadavky Základné vlastnosti vektorových priestorov, podpriestorov generovania,

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

Vlastnosti nekonečných slov generovaných pomocou DGSM (diplomová práca)

Vlastnosti nekonečných slov generovaných pomocou DGSM (diplomová práca) Odbor 9.2.1 Informatika Katedra Informatiky Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava Vlastnosti nekonečných slov generovaných pomocou DGSM (diplomová práca) Marián Sládek

Διαβάστε περισσότερα

x x x2 n

x x x2 n Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol

Διαβάστε περισσότερα

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 Rozdiel LMT medzi dvoma miestami sa rovná rozdielu ich zemepisných dĺžok. Pre prevod miestnych časov platí, že

Διαβάστε περισσότερα

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C.1. Tepelná izolácia penový polystyrén C.2. Tepelná izolácia minerálne dosky alebo lamely C.3. Tepelná izolácia extrudovaný polystyrén C.4. Tepelná izolácia penový

Διαβάστε περισσότερα

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE

Διαβάστε περισσότερα

Metódy numerickej matematiky I

Metódy numerickej matematiky I Úvodná prednáška Metódy numerickej matematiky I Prednášky: Doc. Mgr. Jozef Kristek, PhD. F1-207 Úvodná prednáška OBSAH 1. Úvod, sylabus, priebeh, hodnotenie 2. Zdroje a typy chýb 3. Definície chýb 4. Zaokrúhľovanie,

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

Reprezentácia informácií v počítači

Reprezentácia informácií v počítači Úvod do programovania a sietí Reprezentácia informácií v počítači Ing. Branislav Sobota, PhD. 2007 Informácia slovo s mnohými významami, ktoré závisia na kontexte predpis blízky pojmom význam poznatok

Διαβάστε περισσότερα

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla Prirodzené čísla Doteraz sme sa vždy uspokojili s tým, že sme pod množinou prirodzených čísel rozumeli množinu N = { 1, 2,3, 4,5, 6, 7,8,9,10,11,12, } Túto množinu sme chápali intuitívne a presne sme ju

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523

Διαβάστε περισσότερα

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ NUMERICKÁ MATEMATIKA Fakulta elektrotechniky a informatiky Štefan Berežný Táto publikácia vznikla za finančnej podpory

Διαβάστε περισσότερα

2-INF-135/15 Pravdepodobnostné algoritmy LS 2017/18

2-INF-135/15 Pravdepodobnostné algoritmy LS 2017/18 2-INF-135/15 Pravdepodobnostné algoritmy LS 2017/18 Dôkaz PCP vety 7.a 10.5.2018 def, príklady, význam,... PCP(probabilistically checkable proofs): L PCP[r(n), q(n)] ak existuje pravdepodobnostný polytime

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh 16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh Kružnica k so stredom S a polomerom r nazývame množinou všetkých bodov X v rovine, ktoré majú od pevného bodu S konštantnú vzdialenosť /SX/ = r, kde r (patri)

Διαβάστε περισσότερα

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)

Διαβάστε περισσότερα

Numerická lineárna algebra. Zobrazenie

Numerická lineárna algebra. Zobrazenie Numerická lineárna algebra. Zobrazenie reálnych čísiel v počítači Ing. Gabriel Okša, CSc. Matematický ústav Slovenská akadémia vied Bratislava Stavebná fakulta STU G. Okša: Reálne čísla v počítači 1/16

Διαβάστε περισσότερα

Eulerovské grafy. Príklad Daný graf nie je eulerovský, ale obsahuje eulerovskú cestu (a, ab, b, bc, c, cd, d, da, a, ac, c, ce, e, ed, d, db).

Eulerovské grafy. Príklad Daný graf nie je eulerovský, ale obsahuje eulerovskú cestu (a, ab, b, bc, c, cd, d, da, a, ac, c, ce, e, ed, d, db). Eulerovské grafy Denícia Nech G = (V, E) je graf. Uzavretý ah v G sa nazýva eulerovská kruºnica, ak obsahuje v²etky hrany G. Otvorený ah obsahujúci v²etky hrany grafu sa nazýva eulerovská cesta. Graf sa

Διαβάστε περισσότερα

3. prednáška. Komplexné čísla

3. prednáška. Komplexné čísla 3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet

Διαβάστε περισσότερα

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta Symbolická logika Stanislav Krajči Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice 2008 Názov diela: Symbolická logika Autor: Doc. RNDr. Stanislav Krajči, PhD. Vydala: c UPJŠ Košice, 2008 Recenzovali: Doc. RNDr. Miroslav

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková Matematická logika Emília Draženská Helena Myšková Košice 2014 Recenzenti: RNDr. Ján Buša, CSc. RNDr. Daniela Kravecová, PhD. Tretie rozšírene a opravené vydanie Za odbornú stránku učebného textu zodpovedajú

Διαβάστε περισσότερα

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium Imrich Pokorný Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium Strana 1 z 48 1 Nepresnosť numerického riešenia úloh 4 1.1 Zdroje chýb a ich klasifikácia................... 4 1.2 Základné pojmy odhadu

Διαβάστε περισσότερα

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17 Obsah 1 Polynómy a racionálne funkcie 3 11 Základy 3 1 Polynómy 7 11 Cvičenia 13 13 Racionálne funkcie 17 131 Cvičenia 19 Lineárna algebra 3 1 Matice 3 11 Matice - základné vlastnosti 3 1 Cvičenia 6 Sústavy

Διαβάστε περισσότερα

23. Zhodné zobrazenia

23. Zhodné zobrazenia 23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:

Διαβάστε περισσότερα

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA časťa Funkcia jednej premennej a jej diferenciáln počet Dušan Knežo, Miriam Andrejiová, Zuzana Kimáková 200 RECENZOVALI: prof. RNDr. Jozef

Διαβάστε περισσότερα

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017 Kompilátory Cvičenie 6: LLVM Peter Kostolányi 21. novembra 2017 LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov Pôvodne Low Level Virtual Machine

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický

Διαβάστε περισσότερα

Základy matematickej štatistiky

Základy matematickej štatistiky 1. Náhodný výber, výberové momenty a odhad parametrov Katedra Matematických metód Fakulta Riadenia a Informatiky Žilinská Univerzita v Žiline 6. mája 2015 1 Náhodný výber 2 Výberové momenty 3 Odhady parametrov

Διαβάστε περισσότερα

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita. Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [

Διαβάστε περισσότερα

Integrovanie racionálnych funkcií

Integrovanie racionálnych funkcií Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie

Διαβάστε περισσότερα

Teória funkcionálneho a logického programovania

Teória funkcionálneho a logického programovania Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Teória fucionálneho a logického programovania (poznámky z prednášok z akademického roka 2002/2003) prednáša: Prof. RNDr. Peter Vojtáš, DrSc. 2 TEÓRIA FUNKCIONÁLNEHO A

Διαβάστε περισσότερα

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák Prednáška 6 6.1. Fourierove rady Základná myšlienka: Nech x Haφ 1,φ 2,...,φ n,... je ortonormálny systém v H, dá sa tento prvok rozvinút do radu x=c 1 φ 1 + c 2 φ 2 +...,c n φ n +...? Ako nájdeme c i,

Διαβάστε περισσότερα

Randomized Algorithms

Randomized Algorithms Randomized Algorithms 7 a 9.3.2017 RA 2016/17 1 / 26 Modely podľa umiestnenia pravdepodobnosti I. modelom pravdepodobnostného algoritmu je pravdepodobnostné rozdelenie nad množinou deterministických stratégií

Διαβάστε περισσότερα

Aproximačné algoritmy. (7. októbra 2010) DRAFT

Aproximačné algoritmy. (7. októbra 2010) DRAFT R. Královič Aproximačné algoritmy (7. októbra 2010) ii Obsah 1 Úvod 1 1.1 Algoritmy a zložitosť........................... 1 1.2 Lineárne programovanie......................... 1 1.3 Použité vzťahy..............................

Διαβάστε περισσότερα

Vybrané partie z logiky

Vybrané partie z logiky FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky poznámky z prednášok martin florek 22. mája 2004 Predhovor Vďaka nude a oprášeniu vedomostí z

Διαβάστε περισσότερα

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c) Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Božena Mihalíková, Ivan Mojsej Strana 1 z 43 DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c) 1 Obyčajné diferenciálne rovnice 3 1.1 Úlohy

Διαβάστε περισσότερα

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO. Pavol Ďuriš. Výpočtová zložitosť

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO. Pavol Ďuriš. Výpočtová zložitosť FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO Pavol Ďuriš Výpočtová zložitosť Máj 2009 Autor: Pavol Ďuriš Názov: Výpočtová zložitosť Vydavateľ: Knižničné a edičné centrum FMFI UK Rok vydania:

Διαβάστε περισσότερα

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 % Podnikateľ 90 Samsung S5230 Samsung C3530 Nokia C5 Samsung Shark Slider S3550 Samsung Xcover 271 T-Mobile Pulse Mini Sony Ericsson ZYLO Sony Ericsson Cedar LG GM360 Viewty Snap Nokia C3 Sony Ericsson ZYLO

Διαβάστε περισσότερα

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda

Διαβάστε περισσότερα

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského, Bratislava Katedra Informatiky

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského, Bratislava Katedra Informatiky Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského, Bratislava Katedra Informatiky Paralelné kooperujúce systémy gramatík diplomová práca autor: Lýdia Hanusková vedúci dipl. práce: Prof. RNDr.

Διαβάστε περισσότερα

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE H KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE 0 Základné požiadavky zadávania VZT potrubia pre výrobu 1. Zadávanie do výroby v spoločnosti APIAGRA s.r.o. V digitálnej forme na tlačive F05-8.0_Rozpis_potrubia, zaslané mailom

Διαβάστε περισσότερα

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Ako nadprirodzené stretnutie s murárikom červenokrídlym naformátovalo môj profesijný i súkromný život... Osudové stretnutie s murárikom

Διαβάστε περισσότερα

Teória grafov I definícia grafu, základné pojmy, podgraf, cesty a kružnice v grafe, orientované grafy, eulerovský ťah, hamiltonovská kružnica

Teória grafov I definícia grafu, základné pojmy, podgraf, cesty a kružnice v grafe, orientované grafy, eulerovský ťah, hamiltonovská kružnica 0. kapitola Teória grafov I definícia grafu, základné pojmy, podgraf, cesty a kružnice v grafe, orientované grafy, eulerovský ťah, hamiltonovská kružnica 0. Úvodné poznámky Teória grafov ako matematická

Διαβάστε περισσότερα

Algoritmy teórie grafov

Algoritmy teórie grafov Algoritmy teórie grafov Hľadanie minimálnej kostry grafu Kostra grafu taký strom grafu G = [U, H], pre ktorého podrgaf G = [U, H ] platí U = U a H H (faktor grafu). Kostra grafu každý súvislý graf má kostru.

Διαβάστε περισσότερα