Symetrie a zákony zachovania v Nambuovej mechanike

Σχετικά έγγραφα
Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Matematika 2. časť: Analytická geometria

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

x x x2 n

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Ekvačná a kvantifikačná logika

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Tomáš Madaras Prvočísla

Zrýchľovanie vesmíru. Zrýchľovanie vesmíru. o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Motivácia pojmu derivácia

Metódy vol nej optimalizácie

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Obvod a obsah štvoruholníka

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

Diferenciálne rovnice

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Gramatická indukcia a jej využitie

Numerické metódy matematiky I

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

G. Monoszová, Analytická geometria 2 - Kapitola III

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Domáce úlohy k predmetu MATEMATICKÉ METÓDY TEORETICKEJ FYZIKY. Marián Fecko Letný semester 2016/2017

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Integrovanie racionálnych funkcií

Elektromagnetické pole

Matematická analýza pre fyzikov IV.

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Teoretická mechanika

Teoretická mechanika

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

Úvod. Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Moguća i virtuelna pomjeranja

1.4 Rovnice, nerovnice a ich sústavy

Analytická geometria

m i N 1 F i = j i F ij + F x

PageRank algoritmus. Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania

Zložené funkcie a substitúcia

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach

Kapitola K2 Plochy 1

Súradnicová sústava (karteziánska)

Goniometrické rovnice riešené substitúciou

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

3. prednáška. Komplexné čísla

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Vzorové príklady s riešeniami k lineárnej algebre a geometrie pre aplikovaných informatikov k písomke

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

Vektorové a skalárne polia

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

TEORETICKÁ MECHANIKA Podrobná osnova bakalárskej prednášky na FMFI UK Bratislava doc.rndr.marián Fecko, PhD. (verzia z )

AerobTec Altis Micro

Pevné ložiská. Voľné ložiská

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

Definícia a vlastnosti tuhého telesa, redukcia síl. Odvodenie pohybových rovníc tuhého telesa v inerciálnej sústave Tenzor zotrvačnosti

Funkcie - základné pojmy

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.

18. kapitola. Ako navariť z vody

doc. Ing. František Palčák, PhD., Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky, Strojnícka fakulta STU v Bratislave,

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4

Ohraničenosť funkcie

Bubliny, kvapky a krivosti

Termodynamika kruhovych tepelnych strojov

Ako sa počítajú priestorové a časové intervaly z metrického tenzora g µν (x). Synchronizácia hodín v priestoročase. Marián Fecko

Transcript:

v Nambuovej mechanike Oddelenie teoretickej fyziky Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského Bratislava fecko@fmph.uniba.sk Konferencia slovenských fyzikov, Prešov, 3.-6. septembra 2012

Povieme si: Čo je to

Povieme si: Čo je to V čom sa líši geometricky od Hamiltonovej

Povieme si: Čo je to V čom sa líši geometricky od Hamiltonovej Aký to má dopad na štruktúru účinkového integrálu

Povieme si: Čo je to V čom sa líši geometricky od Hamiltonovej Aký to má dopad na štruktúru účinkového integrálu Ako sa hľadajú symetrie v Hamiltonovej mechanike

Povieme si: Čo je to V čom sa líši geometricky od Hamiltonovej Aký to má dopad na štruktúru účinkového integrálu Ako sa hľadajú symetrie v Hamiltonovej mechanike Ako sa (tam) počítajú príslušné zachovávajúce sa veličiny

Povieme si: Čo je to V čom sa líši geometricky od Hamiltonovej Aký to má dopad na štruktúru účinkového integrálu Ako sa hľadajú symetrie v Hamiltonovej mechanike Ako sa (tam) počítajú príslušné zachovávajúce sa veličiny Ako dopadne ten istý postup v Nambuovej mechanike

Povieme si: Čo je to V čom sa líši geometricky od Hamiltonovej Aký to má dopad na štruktúru účinkového integrálu Ako sa hľadajú symetrie v Hamiltonovej mechanike Ako sa (tam) počítajú príslušné zachovávajúce sa veličiny Ako dopadne ten istý postup v Nambuovej mechanike Čo sú to (Poincarého-Cartanove) integrálne invarianty

Obsah 1 Úvod 2 3 Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" 4 v Hamiltonovej mechanike 5

Yoichiro Nambu ako taký 1921: Narodený v Tokiu (Japonsko). 1950: Profesor na Osaka City University. (mal vtedy 29 rokov). 1958: Profesor na University of Chicago. 1970: Občan USA. 2008: Nobelova cena za fyziku. 2012: Stále žije, má 91 rokov.

Yoichiro Nambu - jeho článok o Nambuovej mechanike

V čom sa zovšeobecnila Hamiltonova mechanika (1) Hamiltonove rovnice pre jeden kanonický pár (q, p) vyzerajú q = H p ṗ = H q Ak označíme (q, p) = (x 1, x 2 ), dostaneme ẋ 1 = H x 2 ẋ 2 = H x 1 To môžeme zapísat stručne ako ẋ i = ɛ ij H x j

V čom sa zovšeobecnila Hamiltonova mechanika (2) L.Smoljak,Z.Svěrák: Jára Cimrman ležící spící (1984): Cimrman: Čechov: Cimrman: Čechov: Na čem pracujete,doktore Čechove? Píši Dvě sestry. A - není to málo, Antone Pavloviči? (dlhé zamyslenie)

V čom sa zovšeobecnila Hamiltonova mechanika (3) Aj Y.Nambu mal pocit, že dva je málo. Zaviedol kanonickú trojicu (x 1, x 2, x 3 ) a postuloval rovnice ẋ i = ɛ ijk H 1 x j H 2 x k Zápis týchto rovníc vo vektorovom tvare je ṙ = H 1 H 2

V čom sa zovšeobecnila Hamiltonova mechanika (4) A ked už bol rozbehnutý, hned to aj rôznymi spôsobmi zovšeobecnil, o.i. na kanonickú n-ticu (x 1,..., x n ) a rovnice ẋ i = ɛ ij...k H 1 x j... H n 1 x k kde ɛ ij...k je (n-rozmerný) Levi-Civitov symbol.

V čom sa zovšeobecnila Hamiltonova mechanika (5) Takáto dynamika sa dá zapísat aj cez Nambuovu zátvorku ako ḟ = {H 1,..., H n 1, f } Pre n = 2 dostávame starú známu Poissonovu zátvorku ḟ = {H, f } {f, g} f g p q f g q p

Platí Liouvillova veta L ahko sa ukáže, že aj pre Nambuovu mechaniku naozaj platí Liouvillova veta: ak zavedieme fázový objem objem D dx 1... dx n tak zistíme, že sa pri časovom vývoji zachováva D objem D = objem D(t)

Pripomeňme si...

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Rovnice pre vírové čiary v hydrodynamike V hydrodynamike: v rot v rýchlostné pole vektor víru Čiary r(t), ktoré v každom bode idú v smere vektora víru, čiže pre ktoré platí (rot v) ṙ, sú vírové čiary. Spĺňajú teda diferenciálne rovnice ṙ rot v = 0

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" To isté v jazyku diferenciálnych foriem (1) Rýchostné pole sa dá zakódovat aj do 1-formy θ = v dr Jej vonkajšia derivácia je 2-forma dθ = (rot v) ds Vnútorný súčin s vektorom ṙ dáva 1-formu iṙdθ = (rot v ṙ) dr

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" To isté v jazyku diferenciálnych foriem (2) To znamená, že diferenciálne rovnice pre hl adanie vírových čiar r(t) ṙ rot v = 0 sa dajú ekvivalentne zapísat aj v tvare iṙdθ = 0 Komponentne to je rovnica ẋ j ( j v i i v j ) = 0

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Hamiltonove rovnice a "vírové čiary" (1) V rozšírenom fázovom priestore (súradnice q a, p a, t) zaved me 1-formu σ = p a dq a Hdt Jej vonkajšia derivácia je 2-forma dσ = dp a dq a dh dt Ak γ(t) je krivka a γ jej dotykový vektor γ = q a q a + ṗ a + p a t

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Hamiltonove rovnice a "vírové čiary" (2) tak jeho vnútorný súčin s dσ dáva 1-formu ( ) ( ) i γ dσ = ṗ a + H q dq a + q a + H a p a dp a ( ) q a H H q + ṗ a a p a dt Ak vynulujeme prvé dve zátvorky, automaticky sa vynuluje aj tretia. Ale vynulovat prvé dve zátvorky je to isté ako napísat Hamiltonove rovnice!

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Hamiltonove rovnice a "vírové čiary" (3) Znamená to, že Hamiltonove rovnice q a = H p a ṗ a = H q a sa dajú ekvivalentne zapísat aj v tvare i γ dσ = 0 t.j. formálne rovnako, ako rovnice pre vírové čiary. Riešenia Hamiltonových rovníc sú teda vírové čiary. (Vo vhodnom priestore.)

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Dá sa o tom dočítat napríklad tu

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Malý kúsok z vnútra

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Malý kúsok z vnútra originálu - pre pamätníkov

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Nambuove rovnice a "vírové čiary" (1) Namiesto "hamiltonovskej" 1-formy σ = pdq Hdt, t.j. x 2 dx 1 Hdt zaved me 2-formu σ = x 3 dx 1 dx 2 H 1 dh 2 dt Jej vonkajšia derivácia je 3-forma dσ = dx 1 dx 2 dx 3 dh 1 dh 2 dt Ak γ(t) je krivka a γ jej dotykový vektor γ = ẋ 1 + ẋ 2 + ẋ 3 + x 1 x 2 x 3 t

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Nambuove rovnice a "vírové čiary" (2) tak jeho vnútorný súčin s dσ dáva 2-formu i γ dσ = (ṙ H 1 H 2 ) ds (( H 1 H 2 ) ṙ) dr dt Ak vynulujeme prvú zátvorku, automaticky sa vynuluje aj druhý člen vpravo. Ale vynulovat prvú zátvorku je to isté ako napísat Nambuove rovnice!

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Nambuove rovnice a "vírové čiary" (3) Znamená to, že aj Nambuove rovnice ṙ = H 1 H 2 sa dajú zapísat v tvare i γ dσ = 0 t.j. opät formálne rovnako, ako rovnice pre vírové čiary. Aj riešenia Nambuových rovníc sú teda "vírové čiary". (Akurát že forma σ je teraz 2-forma!)

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Dá sa o tom dočítat tu...

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" a tiež tu

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Účinkový integrál pre Hamiltonove rovnice (1) V Hamiltonových rovniciach vystupuje 1-forma σ p a dq a Hdt Jej integrál po krivke γ S[γ] = σ γ t2 t 1 (p a q a H)dt funguje ako účinok pre Hamiltonove rovnice. T.j. získavajú sa jeho variáciou S S + δs a podmienkou δs = 0.

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Účinkový integrál pre Hamiltonove rovnice (2) Ak sa variácia robí tokom (l ubovol ného) vektorového pol a W, vychádza δs = ɛ t 2 t 1 i γ dσ, W dt + ɛ σ, W γ(t 2) γ(t 1 ) = ɛ t 2 t 1 i γ dσ, W dt + ɛ[p a δq a ] γ(t 2) γ(t 1 ) Ak na koncoch požadujeme nulovost variácií súradníc, dostávame ako extremály naozaj riešenia Hamiltonových rovníc i γ dσ = 0

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Účinkový integrál pre Nambuove rovnice (1) Napísat účinok pre Nambuove rovnice je delikátna vec. Zaoberajú sa tým už spomínané dva články:

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Účinkový integrál pre Nambuove rovnice (2) V čom je problém? Nambuove rovnice vyzerajú síce rovnako ako Hamiltonove, i γ dσ = 0 ale σ v nich je tentokrát 2-forma. Tá sa ale nedá preintegrovat po krivke, len po ploche! Nevieme teda urobit to, čo má robit účinok: priradit číslo krivke. Aj ked hl adáme výnimočné krivky, sme nútení vtiahnut do teórie plochy. To sa deje v oboch článkoch.

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Účinkový integrál pre Nambuove rovnice (3) Zaujímavejšie to má urobené Takhtajan (1994). Jeho myšlienka: 1. V čase t 1 vytvorím l ubovol nú slučku c 0. 2. Nechám ju (každý jej bod) nambuovsky vyvíjat v čase (po t 2 ). 3. Dostanem tak plochu Σ. 4. Cez túto plochu preintegrujem 2-formu σ. 5. Nazvem výsledné číslo účinok. Ide o účinok celého súboru čiar (= plochy Σ), nie jednej.

Hydrodynamika - diferenciálne rovnice pre vírové čiary Hamiltonove a Nambuove rovnice a "vírové čiary" Účinkový integrál pre Nambuove rovnice (4) Výpočet ukazuje, že to naozaj funguje! T.j. účinok je stacionárny práve pre plochy, ktoré sú vytvorené z riešení Nambuových rovníc. (Urobí sa variácia účinku l ubovol ným vektorovým pol om W podobná, ako sa to ukazovalo v hamiltonovskom prípade.)

v Hamiltonovej mechanike Čo je infinitenizimálna symetria hamiltonovskej sústavy Je to malá zmena γ γ ɛ (generovaná tokom vektorového pol a W ), ktorá nemení hodnotu účinku t.j. pre ktorú S[γ ɛ ] = S[γ] δs = 0 Ak také (vel mi špeciálne) pole W nájdeme, odmenou je istý zákon zachovania.

v Hamiltonovej mechanike Zákon zachovania za infinitenizimálnu symetriu W (1) Už sa spomínalo, že pre všeobecné pole W a všeobecnú krivku γ vychádza výraz t2 δs = ɛ i γ dσ, W dt + ɛ σ, W γ(t 2) γ(t 1 ) t 1 Naše pole W ale nie je všeobecné, lebo musí dávat δs = 0 Aj krivky budeme uvažovat špeciálne, a to riešenia Hamiltonových rovníc i γ dσ = 0

v Hamiltonovej mechanike Zákon zachovania za infinitenizimálnu symetriu W (2) Čo zostane z toho všeobecného výrazu za týchto podmienok? Toto: Výraz σ, W γ(t 2) γ(t 1 ) = 0 f := σ, W i W σ je 0-forma, teda funkcia. Dostávame tvrdenie, že táto funkcia má v čase t 2 rovnakú hodnotu, ako mala v čase t 1 f (t 2 ) = f (t 1 ) To je sl ubovaný zákon zachovania.

v Hamiltonovej mechanike Príklad: Zákon zachovania energie Ak ak W zoberieme pole t (t.j. skúmame transláciu v čase), zistíme, že to je symetria práve vtedy, ked H nezávisí explicitne od času. Vtedy sa zachováva výraz f := σ, W p a dq a Hdt, t = H Zachováva sa teda funkcia H, t.j. energia.

v Hamiltonovej mechanike Čo je infinitenizimálna symetria nambuovskej sústavy Je to malá zmena Σ Σ ɛ (generovaná tokom vektorového pol a W ), ktorá nemení hodnotu účinku t.j. pre ktorú S[Σ ɛ ] = S[Σ] δs = 0 Ak také (vel mi špeciálne) pole W nájdeme, odmenou je tiež istý zákon zachovania.

v Hamiltonovej mechanike Zákon zachovania za infinitenizimálnu symetriu W (1) V nambuovskom prípade pre všeobecné pole W a všeobecnú plochu Σ vychádza výraz ( ) δs = ɛ i W dσ + ɛ i W σ Σ c 1 c 0 Naše pole W ale nie je všeobecné, lebo musí dávat δs = 0 Vd aka tomu, že plocha Σ je poskladaná z riešení Nambuových rovníc i γ dσ = 0 l ahko sa ukáže, že prvý integrál je nulový.

v Hamiltonovej mechanike Zákon zachovania za infinitenizimálnu symetriu W (2) Čo zostane z toho všeobecného výrazu za týchto podmienok? Toto: i W σ = i W σ c 1 c 0 Výraz (funkcia) f (t) := i W σ c t je sl ubovaný zákon zachovania: f (t 1 ) = f (t 2 )

v Hamiltonovej mechanike V čom je zásadný rozdiel? V hamiltonovskom prípade sa zachovávala funkcia (0-forma) f := i W σ V nambuovskom prípade sa zachováva až integrál výrazu i W σ i W σ po (l ubovol nej) slučke c. (Výraz i W σ je teraz 1-forma, číslo sa z nej dostane až integrovaním.) c

v Hamiltonovej mechanike Výsledok múdrymi slovami V hamiltonovskom prípade je odmenou za symetriu zachovávajúca sa funkcia (0-forma). (Energia, komponenta hybnosti, komponenta momentu hybnosti apod.) V nambuovskom prípade je odmenou za symetriu integrálny invariant, t.j. zachováva sa až integrál nejakej 1-formy po l ubovol nej slučke. Isté integrálne invarianty existujú aj v hamiltonovskej mechanike, ale nesúvisia tam so symetriami (platia pre l ubovol ný hamiltonián).

Henri Poincaré a Élie Cartan Henri Poincaré (1854 1912) Élie Cartan (1869 1951)

Invariantné sú isté integrály. Najprv zistil Poincaré, že invariantný je integrál p a dq a c (c je slučka v rovine fixného času) a potom neskôr to Cartan zovšeobecnil aj na slučky, ktoré nemusia ležat rovine fixného času, ale vtedy sa musí integrovat všeobecnejšia 1-forma, a to (p a dq a Hdt) c

Poincarého integrálny invariant V.I.Arnol d to vie nakreslit krajšie ako ja :-(

Poincarého-Cartanov integrálny invariant (1) Aj to vie V.I.Arnol d nakreslit krajšie ako ja :-(

Poincarého-Cartanov integrálny invariant (2) Cartan má o tom slávnu knihu (z r.1922 :-)

Ked že som sa dostal na koniec, tak Ďakujem za pozornost!