Základy automatického riadenia
|
|
- Ζωή Ζάνος
- 7 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 Základy automatického riadenia Predná²ka 8 doc. Ing. Anna Jadlovská, PhD., doc. Ing. Ján Jadlovský, CSc. Katedra kybernetiky a umelej inteligencie Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita v Ko²iciach ZS 2015/2016 (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
2 Frekven né kritéria stability: Michajlovo kritérium Lineárny dynamický systém reprezentovaný fyzikálnym systémom (f (t) = u(t)) alebo lineárnym regula ným obvodom (f (t) = z(t), f (t) = w(t)), ktorý je vyjadrený LDR: s charakteristickou rovnicou: a n y (n) (t) a 1 y (t) + a 0 y(t) = f (t) (1) a n s n a 1 s + a 0 = 0 (2) je stabilný, ak po substitúcii s = jω do charakteristického polynómu H(s) = 1 + F 0 (s): sp a dve podmienky: H(jω) = a n (jω) n a 1 (jω) + a 0 (3) pre ω = 0 leºí koncový bod vektora H(jω) na kladnej polovici reálnej osi pri zmene uhlovej frekvencie ω (0, ) sa vektor H(jω) oto í o uhol n π 2, teda platí: arg = n 0<ω< H(jω) π 2 (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25 (4)
3 Frekven né kritéria stability: Michajlovo kritérium Uvaºujme CHR n-tého stup a s kon²t. reálnymi koecientami: a n s n a 1 s + a 0 = 0 (5) Z ktorej vytvoríme charakteristický polynóm: H(s) = a n s n a 1 s + a 0 (6) Dosa me do charakteristického polynómu H(s) za s = jω: H(jω) = a n (jω) n a 1 (jω) + a 0 (7) H(jω) = U(ω) + jv (ω) (8) U(ω) = a 0 a 2 ω 2 + a 4 ω 4... V (ω) = a 1 ω a 3 ω 3 + a 5 ω 5... (9) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
4 Frekven né kritéria stability: Michajlovo kritérium Ak má rovnica H(s) = 0 r kore ov v pravej komplexnej polrovine a al²ích (n-r) kore ov v avej komplexnej polrovine vieme vyjadri zmenu argumentu vektora H(jω): arg H(jω) = (n r)π rπ = (n 2r)π (10) <ω< Ak sú v²etky korene rovnice H(s) = 0 v avej asti komplexnej roviny, teda r = 0 platí: arg H(jω) = nπ (11) <ω< Pri uvaºovaní zmeny argumentu ω (0, ) dostávame: arg = n 0<ω< H(jω) π 2 (12) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
5 Frekven né kritéria stability - Michajlovo kritérium Michajlovo kritérium: lineárny regula ný obvod n-tého rádu je stabilný, ak sa pri zmene ω (0, ) oto í vektor H(jω) v kladnom zmysle o uhol n π 2 Geometrické miesto bodov vektora H(jω) pri zmene ω (0, ) sa nazýva Michajlov hodograf vektora H(jω) Kritérium stability je moºné sformulova : lineárny regula ný obvod je stabilný, ak Michajlov hodograf H(jω) pre ω (0, ) za ína na reálnej osi a prejde postupne v kladnom zmysle n kvadrantov roviny komplexných ísel, t. j. striedavo pretína reálnu a imaginárnu os. (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
6 Frekven né kritéria stability - Michajlovo kritérium (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
7 Vy²etrenie stability pod a Michajlovho kritéria: Príklad 1 Príklad: Pod a Michajlovho kritéria vy²etrite stabilitu lineárneho regula ného obvodu, ak má jeho CHR tvar: 0.04s s 2 + 2s + 10 = 0 Rie²enie: 1. Charakteristický polynóm lineárneho regula ného obvodu má tvar: H(s) = 0.04s s 2 + 2s + 10 (13) 2. Dosadením do charakteristického polynómu H(s) za s = jω dostaneme hodograf H(jω) uvedeného lineárneho regula ného obvodu: { U(ω) = a 0 a 2 ω 2 = ω 2 H(jω) = U(ω) + jv (ω) V (ω) = a 1 ω a 3 ω 3 = ω(2 0.04ω 2 ) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
8 Vy²etrenie stability pod a Michajlovho kritéria: Príklad 1 3. Následne ur íme hodnoty ω, v ktorých budú priese níky s reálnou a imaginárnou osou. Priese níky s reálnou osou: Im[H(jω)] = V (ω) = 0 Imaginárnu zloºku V (ω) = ω(2 0.04ω 2 ) hodografu H(jω) poloºíme rovnú nule: Im[H(jω)] = V (ω) = 0 { ω 1 = ω 2 = 0 ω 2 = 7.07 a vypo ítané hodnoty ω dosadíme do reálnej zloºky U(ω) = ω 2 hodografu H(jω): U(ω 1 ) = 10, prvý priese ník s Re[H(jω)]: U(ω 2 ) = 15, druhý priese ník s Re[H(jω)]: (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
9 Vy²etrenie stability pod a Michajlovho kritéria: Príklad 1 Priese níky s imaginárnou osou: Re[H(jω)] = U(ω) = 0 Reálnu zloºku U(ω) = ω 2 hodografu H(jω) poloºíme rovnú nule: Re[H(jω)] = U(ω) = 0 ω 3 = 4.47 a vypo ítanú hodnotu ω dosadíme do imaginárnej zloºky V (ω) = ω(2 0.04ω 2 ) hodografu H(jω): V (ω 3 ) = Záver: Pretoºe vektor vedený z po iatku ku krivke opí²e uhol v kladnom zmysle a prechádza to kými kvadrantmi akého rádu je systém obvod je stabilný. (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
10 Vy²etrenie stability pod a Michajlovho kritéria: Príklad 1 (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
11 Príklad 2: vy²etrenie stability URO a výpo et kritického parametra P-regulátora vyuºitím Michajlovho kritéria Príklad: Je daný regula ný obvod pod a obrázku: Úlohy: 1 vy²etrite stabilitu tohto regula ného obvodu pomocou Michajlovho kritéria 2 ur te kritické zosilnenie P-regulátora Rie²enie: 1) regula ný obvod je nestabilný (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
12 Príklad 2: vy²etrenie stability URO a výpo et kritického parametra P-regulátora vyuºitím Michajlovho kritéria 2) výpo et kritického zosilnenia P-regulátora r0: 1. vyjadríme prenos uzavretého regula ného obvodu F Y /Z (s): F Y /Z (s) = Y (s) Z(s) = F P (s) = 1 + F P (s)f R (s) }{{} F 0 (s) s s 2 + s + 0.5r 0 }{{} H(s) (14) 2. charakteristický polynóm systému má tvar: H(s) = 0.05s s 2 + s + 0.5r 0 3. substitúciou s = jω do H(s) dostaneme hodograf H(jω): { U(ω) = 0.6ω r H(jω) = 0, 05jω 3 0.6ω jω + 0.5r 0 V (ω) = 0.05ω 3 + ω (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
13 Príklad 2: vy²etrenie stability URO a výpo et kritického parametra P-regulátora vyuºitím Michajlovho kritéria 4. Lineárny regula ný obvod je na hranici stability, ak jeho reálna Re[H(jω)] a imaginárna Im[H(jω)] zloºka prechádza bodom [0, 0] a teda musí plati U(ω) = 0 V (ω) = 0 poloºením imaginárnej asti V (ω) hodografu H(jω) nule dostaneme hodnoty kritickej frekvencie ω KR : V (ω) = 0 ω KR, ω 1 = 0, ω KR = 4.47 následne vyjadríme r 0 z reálnej zloºky U(ω) = 0 hodografu H(jω) a do vyjadreného vz ahu pre r 0KR dosadíme vypo ítanú hodnotu frekvencie ω KR : U(ω) ω=ωkr = 0 r 0KR, r 0KR = 0.6ω2 KR 0.5 = 24 (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
14 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium Nyquistovo kritérium: sformuloval Nyquist v roku 1932 na vy²etrenie stability uzavretého regula ného obvodu sta í pozna frekven nú charakteristiku otvoreného regula ného obvodu, ktorú môºeme získa analyticky alebo experimentálne CHR URO získame z CHP: H(s) = 1 + F 0 (s), ak 1 + F 0 (s) = 0, kde F 0 (s) = M(s) N(s) je prenos otvoreného regula ného obvodu N(s) - CHP otvoreného regula ného obvodu M(s), N(s) - mnoho leny: N(s) - stup a n, M(s) - stup a m (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
15 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium Budeme uvaºova dva prípady: 1 obvod v otvorenom stave je stabilný 2 obvod v otvorenom stave je nestabilný 1) Obvod v otvorenom stave je stabilný Ak je systém v otvorenom stave stabilný, potom rovnako ako pri Michajlovovom kritériu platí: arg = n 0<ω< N(jω) π 2 (15) Ak má by URO stabilný musí plati : arg + M(jω)] = n 0<ω< [N(jω) π 2 (16) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
16 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium Na základe vz ahov pre stabilitu otvoreného a uzavretého regula ného obvodu môºeme odvodi prírastok argumentu charakteristického mnoho lena 1 + F 0 (jω): N(jω) + M(jω) arg [1 + F 0 (jω)] = arg = 0<ω< 0<ω< N(jω) = arg [N(jω) + M(jω)] arg N(jω) = n π 0<ω< 0<ω< 2 n π (17) 2 = 0 URO je stabilný, ak je zmena argumentu komplexného výrazu (1 + F 0 (jω)) pre ω (0, ) rovná nule. (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
17 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium Výraz (1 + F 0 (jω)) moºno geometricky znázorni ako vektor, ktorého za iatok leºí v bode [ 1, j0] a koncový bod leºí na frekven nej charakteristike otvoreného regula ného obvodu. Ak je ORO stabilný, iºe platí arg H(jω) = n π, potom musí bod 2 0<ω< [ 1, j0] leºa mimo frekven nej charakteristiky otvoreného regula ného obvodu. Ak je podmienka pre stabilitu ORO splnená, je stabilný aj URO. (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
18 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium Nyquistov diagram otvoreného regula ného obvodu (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
19 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium 2) Lineárny regula ný obvod v otvorenom stave je nestabilný nech je obvod v otvorenom stave nestabilný a jeho CHR má r kore ov v pravej asti komplexnej roviny: arg = (n 2r) 0<ω< N(jω) π 2 (18) Ak má by URO stabilný musí plati : arg + M(jω)] = n 0<ω< [N(jω) π 2 (19) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
20 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium 2) Lineárny regula ný obvod v otvorenom stave je nestabilný Na základe vz ahov pre stabilitu otvoreného a uzavretého regula ného obvodu môºeme odvodi prírastok argumentu charakteristického mnoho lena (1 + F 0 (jω)): N(jω) + M(jω) arg [1 + F 0 (jω)] = arg 0<ω< 0<ω< N(jω) = arg [N(jω) + M(jω)] arg N(jω) = n π 0<ω< 0<ω< 2 (n 2r)π 2 = r 2 2π (20) URO je stabilný, ak frekven ná charakteristika otvoreného obvodu F 0 (jω) obehne r krát bod ( 1, jω) v kladnom smere. 2 = (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
21 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium Pri vy²etrovní podmienok stability sme ur ili, ºe ak má by URO stabilný, musia korene CHR (1 + F 0 (s) = 0) leºa v avo od imaginárnej osi komplexnej roviny s. (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
22 Frekven né kritéria stability: Nyquistovo kritérium Pre korene s 1, s 2,..., s n je splnená CHR F 0 (s) = 1: v²etky korene z roviny s sa zobrazia do bodu ( 1, 0j) v rovine F 0. Imaginárna os je mnoºina bodov, pre ktorú platí s = jω, kde ω (, ) Pre posúdenie stability berieme do úvahy ω (0, ). Teda máme vy²etri v rovine F 0 krivku, odpovedajúcu vz ahu: F 0 (jω) = F R (jω)f P (jω) (21) pre ω (0, ). Tento vz ah denuje frekven nú charakteristiku ORO. Imaginárna os z roviny s sa zobrazí v rovine F 0 ako frekven ná charakteristika rozpojeného obvodu: iºe obraz kore ov, t.j. kritický bod, musí leºa v avo od obrazu imaginárnej osi, teda od frekven nej charakteristiky ORO, ak má by obvod stabilný. (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
23 Príklad 3: vy²etrenie stability URO pod a Nyquistovho kritéria Príklad: Pod a Nyquistovho kritéria vy²etrite stabilitu lineárneho regula ného obvodu zadaného na obrázku ak w(t) = 1(t): Rie²enie: 1. Ur íme prenos otvoreného regula ného obvodu F 0 (s): F 0 (s) = F P (s)f R (s) = 1 s(s + 1)(10s + 1) (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
24 Príklad 3: vy²etrenie stability URO pod a Nyquistovho kritéria 2. Korene menovate a s(s + 1)(10s + 1) sú s 1 = 0, s 2 = 1, s 3 = 0.1. šiadny z nich neleºí v pravej asti komplexnej roviny, preto môºeme pouºi Nyquistovo kritérium na vy²etrenie stability. 3. Vyjadríme frekven ný prenos F 0 (jω) otvoreného regula ného obvodu: F 0 (jω) = ω 2 + (10ω 2 1) + j 10ω ω(121ω 2 + (10ω 2 1) 2 ) a pre rôzne hodnoty ω vypo ítame hodnoty Re[F 0 (jω)] a Im[F 0 (jω)] ako aj priese ník s reálnou osou: Im[F 0 (jω)] = 0 ω KR Re[F 0 (ω) ω=ωkr ] ω Re Im ω Re Im (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
25 Príklad 3: vy²etrenie stability URO pod a Nyquistovho kritéria (TUKE) Základy automatického riadenia ZS 2015/ / 25
Základy automatického riadenia
Základy automatického riadenia Predná²ka 9 doc. Ing. Anna Jadlovská, PhD., doc. Ing. Ján Jadlovský, CSc. Katedra kybernetiky a umelej inteligencie Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita
Διαβάστε περισσότεραZáklady automatického riadenia
Základy automatického riadenia Predná²ka 6 doc. Ing. Anna Jadlovská, PhD., doc. Ing. Ján Jadlovský, CSc. Katedra kybernetiky a umelej inteligencie Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita
Διαβάστε περισσότεραMotivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
Διαβάστε περισσότεραMatematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Analytická geometria
Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové
Διαβάστε περισσότεραMatematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad
Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραKomplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1
Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené
Διαβάστε περισσότεραM6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou
M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
Διαβάστε περισσότεραAutomatická regulácia Otázky ku skúške 3B031
Automatická regulácia Otázky ku skúške 3B031 Otázky 1. Pojem regulácie; základná bloková schéma regulačného obvodu, opis veličín a prvkov regulačného obvodu. 2. Druhy regulácií - delenie podľa typov úloh,
Διαβάστε περισσότεραPRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Fakulta špeciálneho inžinierstva Doc. Ing. Jozef KOVAČIK, CSc. Ing. Martin BENIAČ, PhD. PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO Druhé doplnené a upravené vydanie Určené
Διαβάστε περισσότεραEulerovské grafy. Príklad Daný graf nie je eulerovský, ale obsahuje eulerovskú cestu (a, ab, b, bc, c, cd, d, da, a, ac, c, ce, e, ed, d, db).
Eulerovské grafy Denícia Nech G = (V, E) je graf. Uzavretý ah v G sa nazýva eulerovská kruºnica, ak obsahuje v²etky hrany G. Otvorený ah obsahujúci v²etky hrany grafu sa nazýva eulerovská cesta. Graf sa
Διαβάστε περισσότεραCieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,
Kapitola Riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie, keď charakteritická rovnica má rôzne
Διαβάστε περισσότεραJán Buša Štefan Schrötter
Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako
Διαβάστε περισσότερα24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny
24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá
Διαβάστε περισσότερα3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Διαβάστε περισσότεραMIDTERM (A) riešenia a bodovanie
MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude
Διαβάστε περισσότεραZbierka rie²ených úloh z matematickej fyziky
Zbierka rie²ených úloh z matematickej fyziky Milan šukovi 22. novembra 2009 2 Obsah Komplexné ísla. Úvod.................................................................2 Úlohy...............................................................
Διαβάστε περισσότεραDESKRIPTÍVNA GEOMETRIA
EKRIÍN GEERI meódy zobrzovni priesorových úvrov do roviny (premieni) mericé polohové vzťhy priesorových úvrov riešené v rovine bsh predmeu G Zobrzovcie meódy: olohové mericé úlohy: ongeov projeci Rezy
Διαβάστε περισσότεραM8 Model "Valcová a kužeľová nádrž v sérií bez interakcie"
M8 Model "Valcová a kužeľová nádrž v sérií bez interakcie" Úlohy: 1. Zostavte matematický popis modelu M8 2. Vytvorte simulačný model v prostredí: a) Simulink zostavte blokovú schému, pomocou rozkladu
Διαβάστε περισσότεραModerné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A
M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x
Διαβάστε περισσότερα23. Zhodné zobrazenia
23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:
Διαβάστε περισσότεραIntegrovanie racionálnych funkcií
Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie
Διαβάστε περισσότεραVlastnosti regulátorov pri spätnoväzbovom riadení procesov
Kapitola 8 Vlastnosti regulátorov pri spätnoväzbovom riadení procesov Cieľom cvičenia je sledovať vplyv P, I a D zložky PID regulátora na dynamické vlastnosti uzavretého regulačného obvodu (URO). 8. Prehľad
Διαβάστε περισσότεραVLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b
VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený
Διαβάστε περισσότεραPREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz
KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)
Διαβάστε περισσότεραPriamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
Διαβάστε περισσότεραKATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita
132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:
Διαβάστε περισσότεραMATEMATIKA I. Základy diferenciálneho počtu. Návody k cvičeniam pre odbory VSVH a STOP. Andrea Stupňanová, Alexandra Šipošová
MATEMATIKA I. Základy diferenciálneho počtu Návody k cvičeniam pre odbory VSVH a STOP Andrea Stupňanová, Alexandra Šipošová MATEMATIKA I. Základy diferenciálneho počtu Návody k cvičeniam pre odbory VSVH
Διαβάστε περισσότεραRiadenie zásobníkov kvapaliny
Kapitola 9 Riadenie zásobníkov kvapaliny Cieľom cvičenia je zvládnuť návrh (syntézu) regulátorov výpočtovými (analytickými) metódami Naslinovou metódou a metódou umiestnenia pólov. Navrhnuté regulátory
Διαβάστε περισσότεραMatematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom
Matematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom Demonštračný modul Úlohy. Zostavte matematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom 2. Vytvorte simulačný model robota v simulačnom
Διαβάστε περισσότεραOtáčky jednosmerného motora
Otáčky jednosmerného motora ZADANIE: Uvažujte fyzikálno - matematický model dynamického systému, ktorý je popísaný lineárnou diferenciálnou rovnicou (LDR) 2. a vyššieho rádu. ÚLOHA: Navrhnite m-file v
Διαβάστε περισσότεραZáklady automatického riadenia
Základy automatického riadenia Prednáška 1 doc. Ing. Anna Jadlovská, PhD., doc. Ing. Ján Jadlovský, CSc. Katedra kybernetiky a umelej inteligencie Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita
Διαβάστε περισσότερα1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej
. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny
Διαβάστε περισσότερα7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2013/2014 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/27
Διαβάστε περισσότεραMaticové hry. doc. RNDr. tefan Pe²ko. 9. marca Katedra matematických metód a opera nej analýzy, FRI šu
Katedra matematických metód a opera nej analýzy, FRI šu 9. marca 2018 Antagonistický konikt dvoch hrá ov s kone nými priestormi stratégií modeluje maticová hra. Denícia 3.1 Kone nú hra s nulovým sú tom
Διαβάστε περισσότεραPrechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009
Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica
Διαβάστε περισσότεραCvičenie č. 4,5 Limita funkcie
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(
Διαβάστε περισσότερα1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín:
1. Komplexné čísla Po preštudovaní danej kapitoly by ste mali byť shopní: poznať použitie a význam komplexnýh čísel v elektrikýh obvodoh rozumieť pojmom reálna a imaginárna časť, imaginárna jednotka, veľkosť,
Διαβάστε περισσότεραFunkcie komplexnej premennej
(prezentácia k prednáške FKP/10) doc. RNDr., PhD. 1 1 ondrej.hutnik@upjs.sk umv.science.upjs.sk/analyza Prednáška 1 16. februára 2016 Podmienky Obsah nepovinná účast (!prelínanie prednášok a cvičení!)
Διαβάστε περισσότεραEkvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18
Διαβάστε περισσότεραIIR filtrov. Metóda. Metódy návrhu. 2. pretransform. 4. transformáciat. diskrétny). frekvenciu =
Metódy návrhu IIR filtrov Nepriame metódy návrhu Nepriame metódy návrhu digitálnychh filtrov vychádzajú z návrhu analógových filtrov, ktoré sa potom pretransformujú na digitálne filtre. Všeobecný postup
Διαβάστε περισσότεραMetódy vol nej optimalizácie
Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/28 Motivácia k metódam vol nej optimalizácie APLIKÁCIE p. 2/28 II 1. PRÍKLAD: Lineárna regresia - metóda najmenších štvorcov Na základe dostupných
Διαβάστε περισσότεραSúradnicová sústava (karteziánska)
Súradnicová sústava (karteziánska) = sú to na seba kolmé priamky (osi) prechádzajúce jedným bodom, na všetkých osiach sú jednotky rovnakej dĺžky-karteziánska sústava zavedieme ju nasledovne 1. zvolíme
Διαβάστε περισσότεραStart. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
Διαβάστε περισσότεραPavol Jozef afárik University in Ko²ice Faculty of Science. Testovanie a verikácia programov Floydova metóda Gabriela Andrejková
Pavol Jozef afárik University in Ko²ice Faculty of Science Testovanie a verikácia programov Floydova metóda Gabriela Andrejková Pri dokazovaní správnosti programov je potrebné ma ²pecikované: a) programovací
Διαβάστε περισσότερα104Θ Αναλογικά Ηλεκτρονικά 12: Φίλτρα
4Θ Αναλογικά Ηλεκτρονικά 2: Φίλτρα Γιάννης Λιαπέρδος TEI Πελοποννήσου Σχολή Τεχνολογικών Εφαρμογών Τμήμα Μηχανικών Πληροφορικής ΤΕ ΚΑΛΑΜΑΤΑΣ 99 Χειμ Εξάμηνο 24 25 Εισαγωγικά Περιεχόμενα Εισαγωγικά 2 Γενικά
Διαβάστε περισσότεραOdporníky. 1. Príklad1. TESLA TR
Odporníky Úloha cvičenia: 1.Zistite technické údaje odporníkov pomocou katalógov 2.Zistite menovitú hodnotu odporníkov označených farebným kódom Schématická značka: 1. Príklad1. TESLA TR 163 200 ±1% L
Διαβάστε περισσότεραTechnická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh
Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II Zbierka riešených a neriešených úloh Anna Grinčová Jana Petrillová Košice 06 Technická univerzita v Košiciach Fakulta
Διαβάστε περισσότεραx x x2 n
Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol
Διαβάστε περισσότεραTechnická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach
Technická univerzita v Košiciach Zbierka riešených a neriešených úloh z matematiky pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach Martin Bača Ján Buša Andrea Feňovčíková Zuzana Kimáková Denisa Olekšáková Štefan
Διαβάστε περισσότεραObsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8
Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014
Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk
Διαβάστε περισσότεραDijagrami: Greda i konzola. Prosta greda. II. Dijagrami unutarnjih sila. 2. Popre nih sila TZ 3. Momenata savijanja My. 1. Uzdužnih sila N. 11.
Dijagrami:. Udužnih sia N Greda i konoa. Popre nih sia TZ 3. Momenata savijanja My. dio Prosta greda. Optere ena koncentriranom siom F I. Reaktivne sie:. M A = 0 R B F a = 0. M B = 0 R A F b = 0 3. F =
Διαβάστε περισσότεραDIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)
Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Božena Mihalíková, Ivan Mojsej Strana 1 z 43 DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c) 1 Obyčajné diferenciálne rovnice 3 1.1 Úlohy
Διαβάστε περισσότερα7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii
Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických
Διαβάστε περισσότεραHMY 220: Σήματα και Συστήματα Ι
HMY 0: Σήματα και Συστήματα Ι ΔΙΑΛΕΞΗ # Μετασχηματισμός Laplace και ΓΧΑ Συστήματα Συνάρτηση μεταφοράς αιτιατών και ευσταθών συστημάτων Συστήματα που περιγράφονται από ΔΕ Διαγράμματα Μπλοκ Μετασχηματισμός
Διαβάστε περισσότεραNUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ NUMERICKÁ MATEMATIKA Fakulta elektrotechniky a informatiky Štefan Berežný Táto publikácia vznikla za finančnej podpory
Διαβάστε περισσότεραVýpočet. grafický návrh
Výočet aaetov a afcký návh ostuu vtýčena odobných bodov echodníc a kužncových obúkov Píoha. Výočet aaetov a afcký návh ostuu vtýčena... Vtýčene kajnej echodnce č. Vstuné údaje: = 00 ; = 8 ; o = 8 S ohľado
Διαβάστε περισσότεραAnalytická geometria
Analytická geometria Analytická geometria je oblasť matematiky, v ktorej sa študujú geometrické útvary a vzťahy medzi nimi pomocou ich analytických vyjadrení. Praktický význam analytického vyjadrenia je
Διαβάστε περισσότεραSúčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.
Súčtové vzorce Súčtové vzorce sú goniometrické hodnoty súčtov a rozdielov dvoch uhlov Sem patria aj goniometrické hodnoty dvojnásobného a polovičného uhla a pridám aj súčet a rozdiel goniometrických funkcií
Διαβάστε περισσότερα4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti
4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme
Διαβάστε περισσότεραSmernicový tvar rovnice priamky
VoAg1-T List 1 Smernicový tvar rovnice priamk RNDr.Viera Vodičková U: Medzi prevratné objav analtickej geometrie patrí to, že s priamkou nenarábame ako s geometrickým objektom, ale popisujeme ju rovnicou.
Διαβάστε περισσότεραΠΑΝΕΠΙΣΤΗΜΙΟ ΚΡΗΤΗΣ Τµήµα Επιστήµης Υπολογιστών. HY-215: Εφαρµοσµένα Μαθηµατικά για Μηχανικούς Εαρινό Εξάµηνο 2013 ιδάσκων : Π.
ΠΑΝΕΠΙΣΤΗΜΙΟ ΚΡΗΤΗΣ Τµήµα Επιστήµης Υπολογιστών HY-25: Εφαρµοσµένα Μαθηµατικά για Μηχανικούς Εαρινό Εξάµηνο 203 ιδάσκων : Π. Τσακαλίδης Λύσεις Πέµπτης Σειράς Ασκήσεων Ηµεροµηνία Ανάθεσης : 23/05/203 Ηµεροµηνία
Διαβάστε περισσότεραFUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE
Διαβάστε περισσότεραIspitivanje toka i skiciranje grafika funkcija
Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija Za skiciranje grafika funkcije potrebno je ispitati svako od sledećih svojstava: Oblast definisanosti: D f = { R f R}. Parnost, neparnost, periodičnost. 3
Διαβάστε περισσότεραÚvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky
Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc
Διαβάστε περισσότερα6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu
6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis
Διαβάστε περισσότερα1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2
1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 Rozdiel LMT medzi dvoma miestami sa rovná rozdielu ich zemepisných dĺžok. Pre prevod miestnych časov platí, že
Διαβάστε περισσότεραEinsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky
Einsteinove rovnice obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity Pavol Ševera Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky (Pseudo)historický úvod Gravitácia / Elektromagnetizmus (Pseudo)historický
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice riešené substitúciou
Ma-Go-10-T List 1 Goniometrické rovnice riešené substitúciou RNDr. Marián Macko U: Okrem základných goniometrických rovníc, ktorým sme sa už venovali, existujú aj zložitejšie goniometrické rovnice. Metódy
Διαβάστε περισσότεραPolynómy. Hornerova schéma. Algebrické rovnice
Polynómy. Hornerova schéma. Algebrické rovnice Teoretické základy Definícia 1 Nech (koeficienty) a 0, a 1,..., a n sú komplexné čísla a nech n je nezáporné celé číslo. Výraz P n (x) = a n x n + a n 1 x
Διαβάστε περισσότεραMargita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )
Mrgit Váblová Váblová, M: Dekriptívn geometri pre GK 101 Zákldné pom v onometrii Váblová, M: Dekriptívn geometri pre GK 102 Definíci 1: onometri e rovnobežné premietnie bodov Ε 3 polu prvouhlým úrdnicovým
Διαβάστε περισσότεραNekone ný antagonistický konikt
Katedra matematických metód, FRI šu 12. apríl 2012 V al²om výklade sa obmedzíme na také hry dvoch hrá ov H 0, v ktorých sú priestory stratégií hrá ov nekone né mnoºiny. Takýto prístup je výhodný aj v pripadoch
Διαβάστε περισσότεραPríklady na precvičovanie Fourierove rady
Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru
Διαβάστε περισσότεραMate Vijuga: Rijeseni zadaci iz matematike za srednju skolu
7. KOMPLEKSNI BROJEVI 7. Opc pojmov Kompleksn brojev su sastavljen dva djela: Realnog djela (Re) magnarnog djela (Im) Promatrajmo broj a+ b = + 3 Realn do jednak je Re : Imagnarna jednca: = - l = (U elektrotehnc
Διαβάστε περισσότερα1. písomná práca z matematiky Skupina A
1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi
Διαβάστε περισσότεραObyčajné diferenciálne rovnice
(ÚMV/MAN3b/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 14.3.2013 Úvod patria k najdôležitejším a najviac prepracovaným matematickým disciplínam. Nielen v minulosti, ale aj v súčastnosti predstavujú
Διαβάστε περισσότεραMatematická analýza pre fyzikov IV.
119 Dodatok - klasické riešenia PDR 8.1. Parciálne diferenciálne rovnice Príklady parciálnych diferenciálnych rovníc: Lalpaceova rovnica u = 0 Helmholtzova rovnica u = λu n Lineárna transportná rovnica
Διαβάστε περισσότερα- pravac n je zadan s točkom T(2,0) i koeficijentom smjera k=2. (30 bodova)
MEHANIKA 1 1. KOLOKVIJ 04/2008. grupa I 1. Zadane su dvije sile F i. Sila F = 4i + 6j [ N]. Sila je zadana s veličinom = i leži na pravcu koji s koordinatnom osi x zatvara kut od 30 (sve komponente sile
Διαβάστε περισσότεραHASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S
PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv
Διαβάστε περισσότεραVektorové a skalárne polia
Vetorové a salárne pola Ω E e prestorová oblasť - otvorená alebo uavretá súvslá podmnožna bodov prestoru E určených arteánsm súradncam usporadaným trocam reálnch čísel X [ ] R. Nech e salárna unca torá
Διαβάστε περισσότεραZadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu
Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu Trigonometrijske jednačine i nejednačine. Zadaci koji se rade bez upotrebe trigonometrijskih formula. 00. FF cos x sin x
Διαβάστε περισσότεραZáklady matematickej štatistiky
1. Náhodný výber, výberové momenty a odhad parametrov Katedra Matematických metód Fakulta Riadenia a Informatiky Žilinská Univerzita v Žiline 6. mája 2015 1 Náhodný výber 2 Výberové momenty 3 Odhady parametrov
Διαβάστε περισσότεραŽivot vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R
Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Ako nadprirodzené stretnutie s murárikom červenokrídlym naformátovalo môj profesijný i súkromný život... Osudové stretnutie s murárikom
Διαβάστε περισσότεραDIPLOMOVÁ PRÁCE. Monika Jakubcová Míry ecience portfolia vzhledem k stochastické dominanci
Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCE Monika Jakubcová Míry ecience portfolia vzhledem k stochastické dominanci Katedra pravd podobnosti a matematické statistiky Vedoucí
Διαβάστε περισσότεραME 365: SYSTEMS, MEASUREMENTS, AND CONTROL (SMAC) I
ME 365: SYSTEMS, MEASUREMENTS, AND CONTROL SMAC) I Dynamicresponseof 2 nd ordersystem Prof.SongZhangMEG088) Solutions to ODEs Forann@thorderLTIsystem a n yn) + a n 1 y n 1) ++ a 1 "y + a 0 y = b m u m)
Διαβάστε περισσότερα3. prednáška. Komplexné čísla
3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet
Διαβάστε περισσότεραVzorové príklady s riešeniami k lineárnej algebre a geometrie pre aplikovaných informatikov k písomke
Vzorové príklady s riešeniami k lineárnej algebre a geometrie pre aplikovaných informatikov k písomke 23.5.26 Príklad č. Riešte sústavu Bx = r (B r) 2 3 4 2 3 4 6 8 8 2 (B r) = 6 9 2 6 3 9 2 3 4 2 3 2
Διαβάστε περισσότεραMetodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH
Διαβάστε περισσότεραPríklady a úlohy z krivkových integrálov
Príkldy úlohy z krivkových integrálov Riešené príkldy Príkld Vypočítjme krivkový integrál prvého druhu ds, pričom y = {(, y) R : ; y = e + e }. Riešenie. rivk s dá prmetrizovť npr. nsledujúcim spôsobom
Διαβάστε περισσότεραOKRUH 1: Nevyhnutná geometria
Vysvetlivky: (m) - príklad sa vyskytol na MIDTERM písomke (f) - príklad sa vyskytol na FINAL písomke (s) - príklad sa vyskytol na skú²kovej písomke Poznámka: To, ºe je niektorý príklad ozna ený napr. (s)
Διαβάστε περισσότεραstereometria - študuje geometrické útvary v priestore.
Geometria Geometria (z gréckych slov Geo = zem a metro = miera, t.j. zememeračstvo) je disciplína matematiky prvýkrát spopularizovaná medzi starovekými grékmi Tálesom (okolo 624-547 pred Kr.), ktorý sa
Διαβάστε περισσότεραELEKTROTEHNIČKI ODJEL
MATEMATIKA. Neka je S skup svih živućih državljana Republike Hrvatske..04., a f preslikavanje koje svakom elementu skupa S pridružuje njegov horoskopski znak (bez podznaka). a) Pokažite da je f funkcija,
Διαβάστε περισσότεραUNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A TATISTIKY
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A TATISTIKY ANALÝZA TOBINOVHO MODELU S COBBOVOU DOUGLASOVOU PRODUK NOU FUNKCIOU Diplomová práa
Διαβάστε περισσότερα