Z obsahu : Bože nemlč... Čís.40/10roč...premeňte sa obnovením mysle... Rok 2014

Transcript

1 Čís.40/10roč....premeňte sa obnovením mysle... Rok 2014 Z obsahu : Jediná cesta nič iné 02 Byť ovečkou 03 Konfrotácia 05 Obete v 3. Chráme 07 Vplyv Cirkev Mesián. 09 Židia vs kresťania 16 Prorok Ozeáš 17 S výstrahou nádej 20 Nepochopiteľná 23 Jeruzalem prekáž Abraham zamysl. 29 Biblické učedníctví 34 Iba o Bétleme? 38 Góg a Magóg? 39 Jeruzalem a islam Modlidba modern Víťazmi v Pánovi 42 Si pozvaný...? 43 Ozman 43 Internet :... Bože nemlč... Bože,nezostaň ticho, nemlč, Bože, nedopraj si pokoj! Veď. tvoji nepriatelia sa búria, tí, čo ťa nenávidia, dvíhajú hlavu. Proti tvojmu ľudu kujú zákerné plány, radia sa proti tým, ktorých chrániš. Hovoria: Poďme, vyhubme ich, aby...neboli národom,nech sa už..meno Izrael nikdy nespomenie Svorne sa radili, uzavreli zmluvu.proti tebe stany Edómčanov......Zaobchádzaj s ich kniežatami ako s Orébom a Zeébom, so všetkými ich vodcami ako so Zebachom a Calmunnom,..s tými, čo hovorili: Zaberme Božie pastviny....môj Bože, zaobchádzaj s nimi. ako so zvíreným prachom,. ako s plevami vo vetre. Tváre im naplň hanbou, Hospodin, aby hľadali tvoje meno....nech sú navždy zahanbení..a preľaknutí, nech sa hanbou. zapýria a nech zahynú! Nech vedia, že ty si ten, ktorý sa volá Hospodin, len ty si najvyšší na celej zemi. (Žalm 83:výber veršov).

2 Zmena a rast 02. Jediná cesta - nič iné Keď vstúpime do 10.kapitoly Jánovho evanjelia tak sa dozvieme niečo o jedinečnosti, výnimočnosti, nenahraditeľnom. Prečítajme si text od 1-9. verš: «Nik iný sám Pán Boh» Predovšetkým si uvedomujeme, že tu v prečítanom texte hovorí sám Pán Boh. Boh vtelený a pre nás je to človek, ktorého sa môžeme dotýkať, teda je nahmatateľný, či realná skutočnosť. Človek, ktorého slová sú zrozumiteľné a čo viac bezpochyby pravdivé. Komu Pán Ježiš Kristus nie je tým ako Ho tu vnímame, tak je pochopiteľné, že takému človeku, ani tieto slová, ani sám Pán Ježiš nemajú čo hovoriť. Žiaľ je na svete práve takých ľudí viac, ako tých, ktorí uverili a ktorým je Pán Ježiš práve tým za koho sa ON sám vydáva, a čím v skutočnosti je. Preto aj toto zamyslenie je predovšetkým pre tých čo Mu už veria a chcú vo viere porásť. Je možné, že aj toto zamyslenie, niekoho myslenie a chápanie, zmení a usmerní - mení to o ceste, o ktorej sa tu píše. Ak čítame Písmo sväté, možno máme tendenciu rozlišovať to, čo hovorí priamo Pán Ježiš Kristus, a to čo hovoria, alebo píšu proroci, apoštolovia, alebo iní Bohom inšpirovaní ľudia. Nie je to správne ani dobre ak podľahneme takejto myšlienke o roznej hodnovernosti slov v Písme svätom. V prečítanej stati Slova Božieho máme zachytenú priamu reč Pána Ježiša Krista. Boh už na samom začiatku bol milostivý ľuďom keď sa prehrešili voči Bohu. Pán Boh ich síce potrestal, ale vo veľkej láske a milosti. O krem toho ešte k tomu pridal zasľúbenie, že mu pošle Spasiteľa, či Vykúpiteľa z hriechu /Ge. 3:15/. Ten je tu, práve hovorí o sebe - že je jedinečný a jediný, ktorý môže človeku pomôcť, žiť večne v blaženosti /vrcholnom šťastí/. Vierou ukotvení, vierou očistení, posvätení a vykúpení ľudia skrze Pána Ježiša Krista. Takí sú zachránení pre večnosť. Tu na zemi dostanú tú pravu a nalepšiu pastvu aby žili, aby sa ňou naplnili v hojnosti tým čo im Ten najdokonalejší Pastier dáva a prichystáva. K dispozícii je dennodene ak sa nechováme ako tvrdohlave, alebo ľahostajné ovce. Priama reč Božia: Jedine Syn Boží, nič viac, nič menej. Nič pridať nič ubrať, ničím Ho nespochybniť, ani neznižovať tú hodnotu lásky a milosti. Totiž sám Pán Boh vstupuje do ľudského tela, aby Mu ľudia porozumeli, aby vykonal dielo spásy, obetovaním Seba - smrťou na potupnom kríži. Jedine Jeho slová, niekto povedal, Jeho list pre nás - Biblia. To je tá pravá a čistá duchovná pastva pre človeka. Nenahraditeľná múdrosť pre dnešok aj pre zajtrajšok - pre večnosť. To je výzva pre nás, nepásť sa na nepravom poli, nepočúvať zvodných a zlodejských pastierov. Teraz by sme mohli začať s konkrétnou pastvou, ktorú človek kazí pridávaním, alebo uberaním na postavení Pána Ježiša v našom živote, v histórii vesmíru. To však môže urobiť každý sám pre seba. Veríme, že je to cesta k správnemu porozumeniu. Pán Ježiš, Syn Boží sa dobrovoľne a s láskou rozhodne poslúchnuť nebeského Otca a vykonať bolestivé nie ľahké vykúpenie nás hriešnikov. Takáto obeť lásky oslovuje a si tiež žiada odpoveď s lásky a poslušnosti. Možno si položiť otázku, čo je dôležitejšie uveriť - obrátiť sa, alebo pásť sa? Takáto otázka je nesprávne položená, ale v skutočnosti existuje. Má však v sebe obsah: viera, alebo skutky? To čo je v tom nesprávne a nelogické je to, že oddeľujeme to, čo patrí nerozlučne spolu. Viera naplnená skutkami. Svoju jedinečnosť a neopakovateľnosť Pán

3 Ježiš Kristus obrazne menuje dverami. I keď možno máme predstavu, že do objektu často vedie viacero dvier, ale v prípade neba - večného života do prítomnosti Pána Boha, platí iba jediné dvere a nijaké druhé, ani iný otvor pre vstup tam neexistuje, nie je možný. «Je to v nich, v ovciach» Je pozoruhodné, že nielen Ten pravý Pastier je tu jedinečný, výnimočný ale aj ovečky. Tie Jeho ovce majú zvláštný inštinkt a vzťah k Nemu. Jeden kazateľ rozprával skúsenosť zo svojej mladosti. Vždy cez prázdniny chodil na košiar a pomáhal pásť ovečky. Keď im sám otváral dvere pre výbeh na pastvu a kričal na ne, aby vyšli tak nereagovali. Musel ich pracne vyháňať. Podobne to bolo aj večer keď ich zaháňal do ovčínca. Keď však prišiel ich pastier ráno, či večer na jeho hlas a pokyny ihneď reagovali a bez väčšej námahy sa rozbehli na pastvu, alebo opačne večer z pastvy do ovčínca. Oni ho poznali, Jeho hlas im bol známy. Bolo to preto, že mali dlhoročný a neustály kontakt, boli v jeho prítomnosti a opakovali sa tie isté povely. Nehovorí toto jasnou rečou? Pán Ježiš túto životnú skutočnosť, existujúcu a fungujúcu tu v Jeho argumentácii používa. Do duchovného sveta bez rozpakov a pochybností aplikuje, životné procesy, ktoré majú aj teraz a tu platnosť a bezvadne fungujú. Ako sa správame, do akých, v terajšom živote platných zvyklostí sa vžívame teraz, tie budú mať aj platnosť pre večnosť. Prečo žíjeme? Aj v tom nachádzame odpoveď. Tám nechceme povedať, že mnoho sa v nás a pri nás zmení vstupom do večnosti. To platí a iste budeme nadtým žasnúť a radovať sa z toho. Tu a teraz však vyjadrujeme lásku, oddanosť, vernosť a poslušnosť slovám napísané v Mt.22:37 : A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Nie tu vonkoncom nejde o zákonníckosť, ale o vyťah lásky, ktorý nám so samozrejmosťou predkladá sám Pán Ježiš. «Slobodné rozhodnutie» Pre človeka všetko začína, tým: ten, kto nevchádza. Samozrejme vieme, že Pán tie dver pred nás postavil prv ako mi dostávame možnosť, rozhodnúť sa vstúpiť, alebo nevstúpiť. Ďalej pred nami Pán predostiera tú najlepšiu pastvu a vodu. Kto však sa pasie a ako sa nasýti, to o- päť je na rozhodnutí našej slobodnej vôle. Súčasne je to dôvod na vyhodnotenie. Pán nám dal slobodnú možnosť sa rozhodnúť. ON to plne rešpektuje a my tým sme oprávnene postavení pred súdnu stolicu Kristovú /2.Ko.5:10/. Vieme, že každý sa raz musí postaviť pred súdne vyhodnotenie. Je však daná možnosť a je aj pripravená, aby sme cez tento súd prešli /Jn.5:24/, terajším spôsobom života a pripravenosťou pre blažený večný život s Pánom Ježišom Kristom. Amen. Byť ovečkou Zmena a rast 03 V Písme svätom sa na mnohých miestach používa výraz ovečka, ovečkou. Veľmi často to býva v spojení s Božími deťmi, s ľuďmi ktorí patria Pánu Bohu. V 9.kap. v prvých veršoch, ktoré sme si už prečítali k predchádzajúcej úvahem sa tento obraz, či porovnanie opätovne objavuje. Používa ho Pán Ježiš Kristus a spája ovečky s Pastierom. Pastier a o- večky, tvoria jedno k sebe patriace stádečko - spoločenstvo, ktoré sa volá ovčinec. To evukuje pre násaj predstavu salaša, alebo v modernejšom ponímaní hospodárstvo s ovcami. Podstatné zložky toho sú Pastier, ovce a priestor.. «Bytosť - ovečka» Nevyhnutnou zložkou ovčinca je ovca.

4 Zmena a rast 04. Keď si predstavíme ovcu, tak nám možno v prvom rade vystúpi obraz niečoh nedokonalého. Ba, kto pozná mentalitu oviec tak povie, že je v mnohom ohľade až v niečom zvieratko problematické. Má v sebe mnoho negatívneho. Naopak toho pozitívneho sa nájde menej a predsa Pán Ježiš svojim poslucháčom predkladá práve tento obraz. Máme za to, že to je preto, že vystihuje pravdu a vedie k hlbšiemu zamysleniu. Najmä keď si všetko uvedomíme o ovci a v tom obraze sa máme nájsť - nájsť seba samého a človeka ako takého. Možno si niekto povie, že je to podceňovanie ľudskej dôstojnosti. Veď človek urobil, vynašiel, zostrojil mnoho dobrých vecí. Pokračujme v úvahe a musíme priznať, že mnoho dobrého zneužil, obrátil v zlo. To už teda ani ovca nedokáže. Z ovci zvieraťa máme aspoň zdravé produkty. Čo s človeka má Pán Boh, čo by ON už skôr nemal? Jedným slovom je to pokorujúce. Tým, ale je tu vyjadrená závislosť oviec na Pastierovi. Najmä ak vstúpime do duchovných hodnôt. Máme za to, že toto je to podstatné. Človek by tú skutočnosť mal brať smrteľne vážne a zodpovedne. Dobre urobili ľudia, ktorí to tak pochopili. Tu je jeden z nich - Dávid to jasne vyjadruje v Ž.23. Dôsledne si ho môžete prečítať. Dôležitý je záver, ktorý si každý môže urobiť. Náš záver je, že toto Dávid dobre pochopil najmä v vzťahu ovca /človeka/ - voči Pastierovi /Bohu/. Z toho vzťahu vychádza jedinečné blahoslavenstvo pre človeka, ak sa pokorí pod mocnú ruku Božiu /Jk.4:7/. Takouto ovcou, akú opisuje Dávid v žalme, by snaď chcel byť každý z nás. Byť ovcou v Božom ovčinci, nič lepšieho, nič dokonalejšieho si nevieme predstaviť. Celkom a vo všetkom sa poddať pod Božiu ruku, vôľu a vedenie. Táto cesta sa nám otvára iba ako ovci. Vžime sa do tohto stavu a chcime ňou byť. Vieme, že niektorí z Izraelitov to tak pochopili a tento stav a postavenie s radosťou prijali. Výsledok sa dostavil. Niektorí neprijali - boli prinajmenšom nerozumní a výsledok si tiež odniesli. Ochrana a vedenie od Pastiera, iba ako ovečka. Vstup do stáda, ale tiež iba ako ovečka. Vlk a vlci tam nepatria. Toto postavenie neplatí iba tu na zemi, ale aj pre večnosť. To si môžeme uvedomiť zo slov: 15 Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme; a ten, čo sedí na tróne, rozprestrie nad nimi svoj stan. 16 Nebudú už hladovať, nebudú mať ani smäd, nebude na nich dorážať slnko, ani nijaká horúčosť, 17 lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pásť a vodiť ich bude k prameňom vôd života a Boh im zotrie z očí každú slzu (Zj.7:15-17). V Jeho opatere teraz aj naveky. «Ovčinec» môže byť aj obrazom Cirkvi, ale tej pravej neviditeľnej, ktorá sa tiahne rôznymi zbormi a denomináciami. V tom pravom ovčinci, kde hlas Pastiera zaznieva, je z- rozumiteľný a osnovu má úplnú, ktorá vedie k poznaniu Boha Otca a cez poznanie Boha Ježiša Krista k večnému životu /Jn.17:3/. V ovčinci kde je poriadok. Vrátnici si plnia úlohy, ovce sú poslušné a ak nie sú použije sa palica. Palica lásky a milosti, to by sme veľmi zdôraznili. A tiež to, že nepoužívanie kázne je neláska a nemá to nič spoločné ani z milosťou. Si všimnite text, ktorý sme v predchádzajúcej úvahe citovali. Z neho vyplýva funkčný poriadok a porozumenie. Súhra s dodržiavaním postavenia. Pastier zostáva Pastierom a ovečky túžobne načúvajú Jeho pokynom, či hlasu varovania a výstrahy. Ak sa aj ktorá si z oviec zachová nerozumne smeruje to k tomu, že doplatí iba ona. Z iného textu však vieme, že sa Pastier nielen stará o

5 bežnú pastvu, ale aj zblúdilé a neposlušné zachraňuje a navracia. Toto všetko, ba aj viac môžeme porozumieť zo slov Pána Ježiša Krista. Byť ovcou v Jeho ovčinci, ale znamená vojsť dverami a o týchto dverách sme uvažovali v predchádzajúcom článku. Slová Pána Ježiša však nekončia tým krásnym a pozitívnym, ale upozorňuje aj na nebezpečenstvá. «Zlodeji a zbojníci» Žiaľ aj o tom treba hovoriť. Pretože o tom hovoril aj Pán Ježiš. V tejto reči, nad ktorou sa zamýšľame ani nie celkom vyčerpajúco. Preto máme aj iné state Písma, aby sme si obraz aj toho zla a zlého urobili správny obraz a dobre si uvedomili čo hrozí a ho spoznali. Inak hrozí nebezpečenstvo, že čelnú pozíciu v ovčínci zaberú tí nepraví. Skúšobným kameňom býva najčastejšie Pán Ježiš Kristus, Jeho postavenie, význam Jeho diela spasenia a nie v poslednom rade aj proroctva. Môže to byť aj kniha Zjavenia. Veľmi často sa prejavia pri postoji voči Pánovi Ježišovi, ako o pravom Bohu a pravom človeku. Veľmi Tu častým u- kazovateľom je, či sa ku dielu spasenia niečo, alebo niekto pridá. Tu v sledovanom texte je Pánom Ježišom iba poukázané na to, že ich hlas pravé ovce neprijímajú. To je naše spoločné úprimné prianie a mali by sme sa za aj horlivo modliť. Amen. Konfrontácia Zmena a rast 05 V ďalšom texte nejde o typickú konfrontáciu, ako by sme si ju možno predstavili my. Ide však o pravdivú reč Pána Ježiša Krista, ktorú si možno overiť, ktorá je už overená a denne sa takto preukazuje, ako ju Pán Ježiš opisuje:. 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, z- bíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. 11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. 12 Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a u- teká. A vlk ich chytá a rozháňa. 13 Veď je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. 14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. 15 A- ko mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. 17 Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho o- päť prijal. 18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca. 19 Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi. 20 Mnohí z nich hovorili: Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate? 21 Iní zasa namietali: To nie sú reči posadnutého. Môže azda zlý duch otvárať oči slepým?..«konfrontácia hodnôt» Pán Ježiš Kristus v ďalšej časti evanjelia napísaného Jánom stavia do priameho protikladu, Seba oproti neveriacim a pravého Pastiera voči nepravému, čiže zlodejovi. To je typické pre spôsob vyjadrovania sa pri tomto pisateľovi. Zlodej kontra Dobrý Pastier. Niekoľkými slovámi Pán Ježiš vyjadruje charakter a zámer zlodeja. Nastavené je zrkadlo, v ktorom môžeme vidieť samých seba. Naše srdce - vedomie a svedomie komu patrí? Do akej miery? Je naše vedomie a tým formované svedomie celkom a jednoznačne orientované na Pána Ježiša Krista, alebo iba z časti a predsa niečo si ponecháme pre seba. To je tiež tu riešené. Niečo nechať, tzv. pre seba, to nie je iba pre seba, ale je to miesto pre zlo a zlého. Pán Ježiš prišiel s týmto zámerom, aby sme mali bohatý

6 Zmena a rast 06. duchovný život. Možno život bez strechy nad hlavou, ako to mal ON. Na jednej strane, ale na strane druhej blahoslavenstvo v Kristovi. Ak sa my nevieme odovzdať celým životom, celým svojim vedomým a svedomým Bohu, ako chceme očakávať, že my budeme prekypovať, byť v hojnej miere s našim životom viery? Pánovi záleži na nás. Je to tak aj s nami? Vieme opätovať lásku, aspoň čiastočne, ale plným nasadením, ako to urobil Pán Ježiš?! Stojíme o poznanie, ktoré nám tu v Písme svätom Pán dáva? On nás iste dobre pozná a vie čo je pre nás najlepšie, ale otázka je čo aký postoj zaujmeme my, čo urobíme my? Medzi nebeským Otcom a Jeho Synom je poznanie na vysokej úrovni, a bez výhradné. Pán chce, aby náš vzťah a poznanie bolo tomu dokonalému Ich vzťahu aj naše s Ními čo najpodobnejšie. Preto o tom Pán Ježiš tu vydáva toto svedectvo. Tu sú vyjavené dokonalé nebeské vzťahy. Na také sa máme pripraviť a o ne sa snžiť už teraz. Prečo, lebo platia slová Pána Ježiša Krista: Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt.5:48).. Ak v kázni na hore hovoril o spôsobe posväteného života, tak toto je pokračovanie a prehĺbovanie toho, čo Pán chce, aby sme mali v hojnosti. Konfrontujme svoje srdce - vedomie a svedomie, či zodpovedá tomuto trendu. O akú hojnosť, o aké poznanie nám ide? Alebo... «Konfrontácia osobná» Boh a oproti človek. Pred tým sme sa zamýšľali medzi dobrým a zlým. Medzi Pánom Ježišom a satanom. Teraz môžeme pokračovať v rovine osobnej konfrontácii, ktorú sme už naznačili na konci predchádzajúcej úvahy. Pred Pánom Ježišom stoja ľudia z Izraela, ktorí majú, a- lebo i majú mať značné poznanie o Pánovi zo Starej zmluvy. Že je to tak to vidíme z predchádzjúcich častí zamyslenia nad Jánovým evanjeliom. Tým, ktorí žili v očakávaní Spasiteľa a vedeli, keď príde sa prejaví určitými znameniach. Tým toto bolo jasné hneď, že stoja pred Mesiášom /viď Jn.1:34-51/. Vo verši 25 sú slová, ktoré vyjadrujú, že Pán Ježiš o- pakovane a priamo im hovorí, kým je. Toto je nádej pre nás, pre tento svet, a aj pre budúce udalosti s týmto svetom. Taká je Božia reč, také je Božie konanie. Reč a prejavy bývjú, ale primeraným spôsobom podávané. Spôsobom, ktorý uznáva za dobrý a správny sám Vládca a Stvoriteľ sveta. Nemôžeme a- ko kresťania povedať, že tsunami nie je Božia reč, že sneh, ktorý sa navalí v A- merike, namiesto na Európu, že tým nepreukazuje svoju moc sám Ten, ktorý otvoril pečate. Má ich vo svojej moci a stupňujúco z nich vypúšťa prejavy na zem a na ľudí. Z príbehu, nad ktorým sa zamýšľame vidíme, že tu ide o priamu reč a o jasnú argumentáciu - a predsa nielenže neveria, ale dokonca sa stavjú do opozície. Pán už vopred vedel ako to dopadne a kam to smeruje. Predsa jasne hovorí, že dáva, obetuje dobrovoľne svoj život a práve preto Ho Otec miluje. To čo urobil, bolo z lásky,z poslušnosti a úplne dobrovoľné z presvedčenia. Ten príklad máme nasledovať. Nasledovali ho aj učeníci. Že, to nebolo ľahké vieme z evanjelia hoci neskôr napísaného. Vieme o zápase v Getsemanskej záhrade. Ba Pánovi sa vysmievali, ale tým vydávali svedectvo samy osebe. To by malo byť veľmi veľkým a silným varovaním aj pre nás. Nemusíme obviňovať Izraelitov, ale poučme sa a dajme sa usmerniť. Nezabudnime, že je napísané: A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista (Jn. 17:3). Milovať Písmo sväté a dať sa u- smerniť. Toto je iste to najrozumnejšie.

7 «Čo keď slová, ani skutky nepresvedčia?!» Jánové slová nám tu jasne hovoria, že Pán urobil všetko, ba aj opakovane a predsa sú tu ľudia, ktorí Mu neverili. Boli tu slová, osobné svedectvo, pravdivé, mesiášske zázraky, ako znamenia. No k zmene myslenia a konania to bolo v tomto prípade neúčinné. Je to isteže bolestné konštatovanie, ktoré sa prejavilo v čase priameho pôsobenia Pána Ježiša Krista. Pán tam bol priamo pred nimi a to spôsobovalo určité napätie. Je dobre ak sa niektorí ľudia zamyšľajú nad tým, čo má prísť a žijú v určitom napätí. Jeho slová boli aj slovami prorockými - čo sa s Ním stane neskôr, v budúcich dňoch. To sa plnilo. Keď sa Jeho prorocké slová stali skutočnosťou to muselo byť pre mnohých tým najväčším svedectvom. Zostáva to svedectvom aj po dnešok. Naplnené proroctvá pôsobia presvedčivo. Nádej tu bola, tá zostáva aj dnes. Preto verme proroctvám o budúcnosti. Osvojme si ich a hovorme o nich. Nech sa neveriaci svet dozvie,čo príde a prísť musí - lebo to povedal Pán Ježiš Kristus. Pretože to zjavil vo svojom zjavení a ap. Ján, alebo Pavol to opísali. Byť z Pánových oviec je veľká milosť. Vierou sa ňou stávame. Ak v niekto neuverí tak vieme,že sa dobrovoľne odvrátil od Pánovho ovčinca a nechcel prijať poslanie ovečky. Aká to veľká milosť, že Pán Ježiš vykonal dielo spasenia pre všetkých ľudí. Prijal nielen Židov, ale aj pohanov. Teda nielen zo židovského ovčínca, ale aj z nežidovského sú ovce, o ktoré sa Pastier už postaral a stará. Za to MU ďakujeme a HO vyvyšujme. Amen. /zamyk/. Obete v 3.Chráme a Jeruzalem Keď v budúcnosti budú na Chrámovej hore, v Jeruzaleme opäť obnovené obete tak to bude preto, aby sa to kona- Zmena a rast 07 lo na večnú pamiatku toho, že Pán Ježiš Kristus bol ráz a naveky obetovaný. Tie budúce obete budú mať rovnaký význam ako tá ustanovená Večera Pánova v 1.Ko.11: Je to zásadne pamiatka na to, že Pán Ježiš umrel raz a navždy na Golgote. V žiadnom prípade tie budúce obete nenahradia obeť Kristovu, ani nie sú vyjadrením opakovania tejto obete. Ide rovnakú pamiatku na Večeru Pánovu, ako ju slávime aj dnes. Budú pripomienkou, či symbolom pre o- beť Pána Mesiáša raz a naveky Žd.7: 27; 10:10. Táto obeť je jedinečná a nie je potrebné, aby sa opakovala, alebo doplnila. Pán Boh prijímal 2000 rokov obete zvierat, aby svetu ukázal kto kedy a kde prinesie ráz a navždy tú pravú a plnohodnotnú obeť, už nie ako symbol, a- lebo preddavok, ale skutočnú. Táto jediná má moc vykúpenia a odpustenia hriechov. Kto ju, túto obeť neuznal, neprijal vierou ani neprijme, ten bude večne ľutovať. Kto chce mať pokoj, kto chce byť mierotvorcom, ten musí byť najprv zmierený s Pánom Ježišom Kristom, iba tak to bude mať účinok pre neho a jeho o- kolie. V kázni na hore Pán Ježiš povedal: Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi (Mt. 5:9). Ap. Pavol píše v Rm.12:18,toto:. Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. V tomto svete nie je uznávaná vláda a autorita Ježiša Mesiášova, ale v srdciach všetkých tých, ktorí Ho uznali a vierou prijali za svojho Pána a Spasiteľa je už dnes obsadeným územím pokoja, alebo prostriedkom pre pokoj v tomto svete. Tu už dnes môže vládnuť Pán Ježiš Kristus. To vyplýva aj z listu napísanom do Kolosis 3:15a, kde je napísané: A pokoj Kristov nech rozhoduje/vládne/ vo vašich srdciach, veď preň ste boli povolaní v jednom tele.

8 Zmena a rast 08. Podľa toho už dnes môžeme prežívať to, čo znamená»shalom akhshav«. Pokoj, ktorý už dnes máme. Ten však nie je ešte ten svetový mier, po ktorom tak voláme a túžime. Ten však iste príde aj keď neskôr. Pokoj s Pánom však prináša svoje ovocie a vypláca sa, napr. v manželstve, v rodine, na pracovisku... všade tam, kde sa konkrétne a prakticky ľudia podriaďujú Kristovej vláde. Tam môžeme prežívať niečo z nebeského kráľovstva, kráľovstva pokoja a mieru:. Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. (Rm.14:17).. V tom zmysle prajeme každému čitateľovi»shalom akhshav«! «Jeruzalem» je pre tento svet príležitosťou, ale súčasne aj prekážkou pre mier vo svete. Čím je pre nás toto mesto to závisí na vzťahu a postoju aký máme ku nášmu kniežaťu pokoja, k Pánovi Ježišovi Kristovi. Tento princíp nie je iba platný pre svet ako k celku, ale platí aj pre každého jednotlivca osobitne. Kto Pána Ježiša a Jeho obeť zavrhuje, alebo odmieta ten, zavrhuje aj pokoj na večné veky. Samozrejme, že zvrhuje aj svoj večný život s Pánom Ježišom Kristom a svoj pokoj /Jn.3:36/. Už ste sa vážne a celkom rozhodli pre pokoj Jeruzalema a svoj osobný pokoj? Žalm 87:1b-3; 1 Jeho základy sú na posvätných vrchoch. 2 Hospodin miluje brány Siona viac než všetky príbytky Jákoba. 3 Slávne chýry idú o tebe, Božie mesto. - Sela - V mysliach sa vyberieme na cestu o Viac ako 2000 rokov naspäť. Navštívime Jeruzalem v časoch dávno minulých. Zájdeme do čias majestátneho druhého Chrámu na hore Sión. Najprv sa pozrieme na prvé desaťročie po vybudovaní druhého Chrámu na hore Sión, v židovskom meste Jeruzalem, v ktorom často pôsobil aj Pán Ježiš Mesiáš z Názaretu na území Izrael. O tom všetkom sa dočítame aj v e- vanjeliách a zo Skutkov apoštolov. Je to obdobie kde sa stretáva Stará a Nová zmluva, ktorá sa uvádza do skutočného času spásy a záchrany skrze to čo pre ľudstvo vykonal Pán Ježiš Kristus. «Čas rozkvetu» Jeruzalem bol v tomto čase v plnom rozkvete hoci ho ovládla cudzia nadvláda. Poukazujú na to aj archeologické nálezy a rekonštruovaná mapa vtedajšieho Jeruzalema. Je to dobrý základ pre pohľad do vtedajšej rozostavanosti tohto mesta v rokoch 30. po Kr. Pánom Bohom vyvolené mesto zažilo, čo sa týka jeho krásy najvyšší stupeň rozkvetu, čo sa týka jeho vyše 4000 rokov starej histórie. Po architektúristickej stránke dokonca prevýšilo dobu kráľa Šalamúna, ktorá je tak často vyzdvihovaná. Druhý Chrám bol tak mohutný, že mudrci o ňom svedčili toto: Kto nevidel Chrám v jeho celej výstavbe, tak ešte nikdy nevidel to najkrajšie stavebné dielo. Jesephus Flavius, vtedajšie knieža o druhý Chráme písal ako očitý svedok, ako o niečom, čo sa ho veľmi hlboko dotklo. Píše: Vonkajší výzor Chrámu poskytuje všetko to, čo môžu vidieť oči a duša vnímať pre nevídaný údiv. Pretože je Chrám všade obložený zlatými obkladmi a pri východe slnka vyžaruje ohnivu žiaru, takže keď sa naň prizerajúci chcú vytrvalo pozerať, tak musia zrak odvrátiť, tak ako pri pohľade do slnka. Pre prichádzajúcich cudzincov bol pohľad na Jeruzalem ako vrchol hory pokrytej bielym lesknúcim sa snehom, čo pôsobilo na oči oslepujúco. Tam kde nebolo zlato, tam bola snehobiela stavba. Bola to ohromujúca stavba staroveku na Chrámovej hore vpadla priamo do očí. V.1st. to všetko sa otváralo pri pohľade na mesto Jeruzalem. Chrámovú horu ohraniču-

9 júce múry mali tieto rozmery: Na západe 488 m, na východe 468 m, na severe 315 m a na juhu 278 m. So svojimi cca m 2 pokrývala plochu, v čase pôsobenia Pána Ježiša, približne 1/10 plochy celého mesta. Chrám samotný ako stavba so všetkým dohromady, t.j. ohraničený, vedľajšími budovami, halami pri bránach, vežami, vodiacimi chodbami i schodišťami, nádvoriami a pred nádvoriami, bol v tomto čase najväčšou svätyňou na svete. Dve konkrétne porovnania. Akropo lis, kultová stavba gréckej bohyni Athene vrátane vychýreného Parthenon tvorili plošnú výmeru sotva 1/5 z Jeruzalemského druhého Chrámu. Stavba pre Artemis v Efeze, ktorá bola jednou zo siedmych divov vtedajšieho Rímu známemu svetu. Stavba, ktorá tvorila monument pre pohanskú bohyňu Artemis a to sa nemohlo s Jeruzalemským druhým Chrámom ani len porovnať. Podľa dnešných poznatkov archeologického výskumu bola vyvýšená terasa o cca 80x130m rozmeroch. K tomu patrilo ešte nádvorie pred fasádou s rozmermi 80x70m. Na koniec ešte jedno porovnanie. Dnešné všetky sakrálne a katedrálne stavby, ktoré sú v Anglicku, počnúc s Canterbury, ďalšimi: York, Minster, Winchester, Durham, Exeter, Worcester, Chichester atď, tie všetky by nepokryli rozlohu druhého Chrámu, vždy by tam ostalo ešte voľné miesto. Takéto zostáva svedectvo pre jedného, pravého a živého Pána Boha, ktorým zostáva aj mesto Jeruzalem a jeho svedeckými archeologickými nálezmi, pre celý svet. Taktiež existencia Izraelského národa, ktorý má dôvod byť upnutý na ich dedičstvo - jedinečný Chrám.. Tento Chrám má byť nepopierateľným svedectvom, s neoceniteľnou hodnotou pre celé ľudstvo. Tento Chrám je svedectvom, podľa Slova Božieho, že existuje jeden jedinečný Pán Boh a niet iného. Pohanský svet má mnoho rôznych božstiev s rôznymi svätyňami a nik im ich neberie ani ohrozuje. Pravda nakoniec však zvíťazí a veriacim Židom v Pána Ježiša Krista bude opäť, v Jeruzaleme daný Chrám, ako najvyššia svätyňa, svätých. Zvesť evanjelia, zvesť o jedinom Pánu Bohu sa chvála Pánu zvestuje ešte aj dnes. Táto zvesť o Pánu Bohu, Bohu nádeje a blahoslavenstva. Svedectvo o Bohu Abraháma, Izáka a Jákoba sa o- päť nespochybniteľne bude šíriť zo zeme Izrael, z Jeruzalema. Bude sa zvestovať z miesta kde sa stretávajú hranice troch kontinentov - Európy, Ázie a A- friky. Zvesť o Stvoriteľovi, ktorý sa nám zjavil v Písme svätom, ktorý sa nám zjaví taký aký je. Toto je viac ako pozoruhodné, to je životne dôležité, aby sme Mu venovali nielen pozornosť, ale Mu odovzdali celý svoj život. Toto všetko je pozoruhodne spojené s udalosťami okolo Chrámu a s mestom Jeruzalem. Ako nikdy predtým narastá dnes záujem o tieto veci. Dejiny sa opakujú, ako v čase rímskej nadvlády narastal záujem o nádheru Jeruzalema a o Chrám v ňom. Ako narastala nenávisť hriešneho pohanského sveta, zvedeného rôznymi božstvami, proti jedinému a pravému Spasiteľovi - Ježišovi Kristovi, tak sa to opakuje dnes, ale vo väčšej, celosvetovej miere. Toto je však počiatok toho, aby sa svetu zjavil opäť Pán Ježiš, ale v moci a sláve, ktorá opäť u- mocní postavenie Jeruzalema aj s jeho nebeským Chrámom. Amen. /int. R.Liebi, voľný prekl. M.Zavilla/.. Zmena a rast 09 Vplyv Cirkvi na Mesiánskych veriacich Téma si kladie ako hlavnú požiadavku to, ako vieru v Pána Ježiša Krista čo

10 Zmena a rast 10. najefektívnejšie odovzdať Židom a všetkým ostatným národom na svete. Nadpis kladie súčasne otázku o vplyve kresťanstva myslenia na Mesiášsky veriacich Židov, ale súčasne zisťujeme, aj opačný vplyv. Židovské myslenie ovplyvnilo a ovplyvňuje vo všeobecnosti kresťanské myslenie. Súčasne predpokladáme, že po prečítaní tejto štúdie budú dotknuté aj naše postoje a myslenie. To bude mať aj vplyv na naše praktické konanie a svedectvá. Predovšetkým v zmysle slov z Božieho slova: 19 Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha 20 a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta (Mt.28:19,20)...«Teológia mesiášskych veriacich». Mesiášsky veriaci sú spoločenstvom Židov, ktorí veria v Ježiša ako Mesiáša /Krista/, čiže v Jeho poslanie a zasľúbenia. Je jednou z foriem kresťanstva a jedným spoločenstvom Židov, ktorých postoj viery akceptuje oboch, teda Izraelitov a kresťanstva. Mesiášske hnutie sa dotýka hlavne židovského obyvateľstva, ktoré sa obrátilo vo viere na Pána Ježiša - Yeshua. Títo sa prejavujú ako nová kresťanská a nábožná identita, ktorá sa navonok prejavuje tým, že sa schádza v mesiášskych zhromaždeniach a synagógach. Taktiež svoju vieru deklarujú vo svojom osobnom a súkromnom živote. Ešte pred 70.rokmi minulého storočia, so stúpajúcim počtom veriacich zo Židov v Pána Ježiša Krista, sa nastolilo množstvo otázok k ich židovskej identite a ich kresťanskej teológie. Odhaduje sa, na celom svete niečo okolo /r.2008/ mesiášskych veriacich z Izraelitov z celkového počtu niečo okolo 13,2 milióna. Existencia zborov, niečo viac a- ko 200 v USA, viac ako 80 je v štáte Izrael a ešte je mnoho v rôznych krajinách na svete. Netvoria organizačnú jednotu, ktorá by akosi zvlášť vyjadrovala ich postoje viery a teológiu. Všeobecne však jasne sa hlásia ku kresťanskému viery vyznaniu, ako je viera v jediného Boha, ako aj v trojjedinosť Božiu, tak ako ju vyjadruje aj Písmo sväté. Svoju vieru však prezentujú v kontexte židovskej kultúry, čím tiež vyjadrujú a posilňujú Božie vyvolenie národu Izrael, s ktorým sa súčasne identifikujú. Rozdiel tvorí tá väčšina, ktorá dodržuje podľa Zákona Sabbat /sobotu/, jedia iba kóšer jedlo, obrezávajú svojich synov a slávia židovské sviatky. Ich konanie je usmernené Pánom Ježišom a prvotnou Cirkvou, ktorá je opísaná v Skutkoch apoštolských a slúži im ako prapôvodný vzor. Slávia sviatok Paschy a tým svedčia to, že paschalnou obetnou ovečkou bol Pán Ježiš. Taktiež praktizujú krst, v ktorom súčasne vyjadrujú Mikvu /rituálny kúpeľ podľa Zákona/. Bohoslužby sú podľa im vlastnej liturgii, ktorá má základ v synagóge a jej liturgii, pričom čítajú so Starej a Novej zmluvy. Ich hermeneutika sa neriadi a zavrhuje výklady, ktoré sú antižidovsky zamerané, /že Židia zabili Pána Ježiša/. Takýto postoj majú aj k teológii náhrady, /že Cirkev nahradila Izrael, že Cirkev je novým Izraelom/. Súčasne presadzujú do života viery poslušnosť podľa Tóry, tým prezentujú solidaritu židovským veriacim v rámci svojho zboru a veriacemu zostatku v izraelskom národe. Napriek niektorým protirečiacim polemikám v niektorých kresťanských kruhoch, predsa hnutie Mesiášky veriacich Židov je uznávané etnikum v teologickom kontexte. Principiálne nie je tu homogénna jednota, vo vzťahu k židovstvu, ale nie sú ani od neho na míle vzdialené. Najmä tým, že veriaci v Pána Ježiša Krista vyjadrujú jednotu so etnickým Izraelským národom. To si však vyžadu-

11 Zmena a rast 11 je určitú univerzálnosť v ich vyjadrení života viery v Pána Ježiša Krista. Súčasne je to aj vyjadrenie určitej spolupatričnosti s tými izraelitami, ktorí ešte v Pána Ježiša neuverili. «Myslenie Mesiášsky veriacich». Mesiášska Židovská teológia sa vyvinula v pozadí so svetlom a základmi e- vangelikálného myslenia s určitými židovskými dôrazmi. Vyznania viery Mesiášskych zborov sú pravoverné a v jednote so židovskými dôrazmi, ale formulované helenisticky. Sú v Písme úzko prepojené so židovským konceptom a spôsobom čítania Slova Božieho. Mnohí mesiášsky veriaci sú ovplyvnení s charizmatickým hnutím, ale narastá veľké množstvo takých zborov, ktoré uprednostňujú spôsoby bohoslužby podľa židovských modlitebných kníh, a kde sa zavádzajú aj liturgické elementy, ako napr. nosenie modlitebného šálu /tallit/ i zvyk čítania zo zvitkov Tóry. V Mesiášsky židovskom hnutí môžeme nachádzať aj to, že teológia je procesom, ktorý je ale súčasne aj produktom teologickej reflexie v spôsobe konania a v náplni života viery. Vidíme, že sa orientuje na svojich vlastných nasledovníkov, na židovských kresťanov, na ďalšie spoločenstva, ku ktorým má vzťah. Prezentujú sa formálne židovským spôsobom vyjadrovania, a svoju vieru podobne ako Pán Ježiš, ako Mesiáš. Zámerom týchto riadkov je opísať vplyv kresťanstva na mesiášske židovstvo, ako aj vyzdvihnúť to, kde židovská teológia požaduje od Cirkvi efektívne porozumenie a šírenie dobrej správy o Mesiášovi ako pre národ Izrael, tak aj pre ostatné národy sveta. Ich rozhodujúcim poslaním spočíva v možnostiach poznania úlohy Mesiáša, zvitkov Tóry, ako aj postavenie Izraela v Božích zámeroch. Ich narastajúci význam je v postavení mesiášskej židovskej identite, v ich vlastnej seba definovaní, a ich opakokované živé vyjadrovanie sa aj liturgii sú zreteľnou manifestáciou a praktickým u- platnením v ich teologickej aktivite. Mesiášska židovská teológia je teoretickou teologickou reflexiou, ktorá vyviera z viery a praktického života. Je teológiou židovskej identity preniknutá vierou v Pána Ježiša ako Mesiáša /Spasiteľa, Vykúpiteľa/. Čo hovorí mesiášske židovské myslenie svojim kresťanom a židom?ako je ono samo ovplyvnené oboma tradíciami a akú im na ňu dáva odpoveď? Rozpracovaním nasledujúcich troch kľúčových tém, Boh, Ježiš a Tóra sa v krátkosti chceme sa pozrieť na logické metódy,a ako ich mesiášsky veriaci uplatňujú ako kontrast a výzvu k mnohým kresťanským spôsobom myslenia. Predovšetkým židovské myslenie je holistické a nie dualistické. Veľká väčšina západného kresťanského myslenia je ovplyvnená Aristotelovým dualizmom, výklady sú na základe racionalizmu aj s vplyvom aktuálneho materializmu. Židovské, alebo hebrejské myslenie neoddeľuje dušu od tela, fyzické od materialistického, alebo jedinca od spoločenstva. Ono ich berie ako súčasť, ako celok z jedného aspektu, ako jeden celok, ktorý však môže byť aj delený. Grecké myslenie je často opísaný ako helenizmus a toto myslenie oddelilo telo od duši a i- deu od reality. Hoci bolo aj židovstvo veľmi silne ovplyvnené helenizmom a napr. aj veľký židovský filozof stredoveku Moses Maimonides / /, ktorý síce s kombinoval Aristotelove svetské myslenie s biblickým, predsa v hlavnom smere svojho učenia zostal v židovskom myslení najmä pri celkovom pohľade na život. My /pozn. prekl. autor článku je Žid/ neoddeľujeme svetské a sväté od normálneho. Ako je vo všeobecnosti židovské myslenie - židovské, tak

12 Zmena a rast 12. isto je aj myslenie mesiášsky veriacich židovské. Nie je systematické v tom zmysle, že je abstraktné filozofické koncepty rezultujú a aj sú zviazané s čisto filozofickými systémami a výsledkami. Toto môže byť veľmi frustrujúce pre tých, ktorí chcú čisto spojiť svoju teológiu a myslenie. To však neznamená, že Židia sa nezaoberajú s filozofiou, alebo teológiou. Ba práve naopak! Ale naše myslenie je vždy orientované na prax a preto nie je vždy jasné, čo je teoretickým základom pre praktickú diskusiu. Nikdy nie je a- kýmsi hlavným predpisom židovské učenie z Talmudu. Podľa tohto postoja voči Talmudu, ktorý je silným, mocným a vplyvným predpisom a pojednávaním. Pojednáva o všetkom - od popisu ako sa zatĺka do steny klinec v domácnosti, až po tú otázku, ako sa treba správne modliť - je teda nesystematický, niekedy opakujúci sa. Takže je ťažko sa v ňom zorientovať a niečo vysledovať. Študovať Talmud je veľmi ťažké /ortodoxný Žid študujúci jednu stranu, potrebuje 7 rokov pokým sa cyklus zopakuje a k tej strane sa navráti/. Je to ako keď loď pláva na nekonečnom oceáne. Študujúci je vtiahnutý do jeho diskusii, ale do cieľa sa nikdy nedostane. Je to cesta, ktorá vyučuje na ceste, ktorá zahrňuje v sebe stovky rokov tradície a diskusie od stoviek rabínov nad mnohými a rôznymi témami. Obsahuje nespočetné aj keď nesystematicky zapísané výklady o Bohu, o ľuďoch a svete. Myslenie mesiášsky veriacich je biblické. Berú Písmo ako Božie zjavenie, odhalenie v písanej forme, s nevýslovnou autoritou vo všetkých okolnostiach viery a života. A- le sa obmedzia natoľko, že ich hermeneutická procedúra, zoberie napr. jednu historickú výpoveď, či vetu a tú potom na operačnom stole humanizmu vedecky rozpitváva, bez teologickej život dávajúcej sily, ktorú vyjadruje text Písma. Nejde tým smerom, aby nakoniec autorita Pána Boha a živé, Slovo Božie, ktoré má pre nás význam a účinok, bolo nahradené vlastnou autoritou vykladača /kazateľa/. Božie živé slovo nás má osloviť a klásť na nás požiadavky aj dnes. Mesiášsky Židia sa riadia teologickým čítaním Písma, ktoré je kanonické /to z- namená celé Písmo, nielen Nová zmluva/. Vykladajú Kristocentricky /vidia Pána Ježiša ako Mesiáša - Spasiteľ/ a a- ko naplnenie zasľúbení, či proroctiev, ktoré sú na základe naplnené v spoločenstve ako židovskom, kresťanskom, tak aj v mesiášsky židovskom. Ich hermeneutika často používa metódy aké sa uplatňujú v Midrasch, v exegéze a vo výkladoch Písma sa riadia podľa postupov v pôvodnej židovskej Cirkvi, ktorá bola verná Pánovi Ježišovi. Čítajú aj Tóru /Zákon Mojžišov/ v svetle prorockej tradície, tak ako naplnenie zasľúbení zapísaných v hebrejskej biblii /Tanach/ a v svetle prichádzajúceho Mesiáša. Ich čítanie prechádza celou bibliou, ako histórie Izraela, vyvoleného Božieho národa aj s vplyvom na ostatné národy a aj so zasľúbeniami pre nich cez vieru v Mesiáša. Táto ucelená teológia nevylučuje súčasný Izraelský národ zo zasľúbení a proroctiev Božích, ale ich vníma ako ich naplnenie skrze vieru v Mesiáša. Výklad Písma mesiášskych veriacich vníma nie iba ako koncept, ale ako skutočnú živú a aktuálne sa naplňujúcu sa Božiu zmluvu s Jeho vyvoleným národom. Porozumieť službe a zvesti Pána Ježiša tak musíme rozmýšľať v kontexte vtedajšieho židovského a filištínskeho pozadia a zvyklostiach v prvom storočí, ako aj v kontexte diela spásy pre Izrael po vyjdení z Egypta. To je požiadavka k tomu, aby sme porozumeli životu, učeniu a skutkom Pána Ježiša Krista. To však má spojitosť stým, že bol Židom.

13 Jeho príslušnosť musíme opäť a správne zrekonštruovať tak ako to bolo v čase pôsobenia Pána Ježiša, ktorý nebol iba Bohom a Mesiášom, ale aj výnimočným rabínom, prorokom alebo aj divotvorcom. Mesiášsky židia spoznávajú v Yeshu-ovi všetko ako celého človeka a pravého Boha. Mesiášske myslenie reaguje voči teológii náhrady a antijudaizmu. Učenie, ktoré učí, že Izrael s ukončením Starej zmluvy bol nahradený v Novej zmluve ľuďmi v tele Kristovom z národov je veľmi silným zjednodušením pohľadu na celkový Boží vzťah k vyvolenému národu, ako aj vzťahu k národom a nakoniec ku dielu Pána Ježiša Krista. O tom učení sa viedli mnohé diskusie a dokonca boje. Najmä v čase rannej Cirkvi, napriek tomu, že už v rímskej ríši boli jasne rozdiely v prenasledovaní a v postojoch k izraelskému národu a k veriacimi v Mesiáša. Nakoniec treba povedať, že myslenie mesiášskych veriacich je v princípe vedecké, ako aj praktické/ pragmatické. Nie je nič praktickejšieho ako dobrá teória a mesiášsky židia s viac ako 3000 ročnou skúsenosťou, ako židia. Asi aj o- kolo 2000 rokov prežívajúci verný ostatok v dome Izrael. Jedna menšina v menšine tá potrebovala a potrebuje jasnú teológiu, ktorá je jasne zakotvená na biblickej misii i misielógii a teológii, ktorá je revelantná ich kultúre, ktorá má praktické vyjadrenie a orientáciu. To praktické znamená nutnosť uplatnenia, v opačnom prípade nám bude akákoľvek teológia veľmi abstraktná. Sú nutné zdravé princípy v tom prípade budú naše metódy zodpovedajúce k danej situácii. To všetko je možno ťažká, ale zodpovedná požiadavka! /pokrač.nasleduje, autor: Docent Richard Harvey,prekl.:M.Zavilla/. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. /Mt.5:17/ Zmena a rast 13 Biblia z vtáčej perspektívy «Sedem zmlúv a sedem období v spáse» Úvodom si najprv niečo povieme o: I. Stavbe Biblie. potom vstúpime do: II. Porozumenia období spásy, neskôr si povieme niečo o: III. Zmluvách. A nakoniec: IV. O základnej stavbe jedného obdobia spásy. I. K stavbe Biblie. Stvorenie bolo na počiatku. Biblia začína 1.knihou Mojžišovou 1.veršom a končí knihou Zjavenia 22.kapitolou a 21.veršom. Je rozdelená na: Starú zmluvu s 39. knihami s obsahom: Mesiáš /Spasiteľ/ príde - je zasľúbený.napísaná bola v rokoch pr.kr. A na Novú zmluvu s 27.knihami s hlavnou témou: Naplnenie zasľúbeného Mesiáša, je tu. II. Vstup do obdobia spásy.ef.1:20,21; 20 Tú dokázal /BOH/ na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil v nebi po svojej pravici 21 nad každé kniežatstvo, moc, silu a panstvo a nad každé meno, ktoré sa spomína nielen v tomto veku(=eon), ale aj v budúcom veku(=eon). V oboch prípadoch sa jedná o obdobie = vek = eon! Tiež možný preklad je: obdobie časov, beh vekov, večnosť; = hebr.: olam. V hebrejskej literatúre slovo ha olam = toto časové obdobie; alebo: ha olam haba = to budúce časové obdobie (= Mesiášske kráľovstvo). Teda doposiaľ máme jasné, že Písmo sväté je rozdelené na dva obdobia. Od 1.Mojžišovej po Zjavenie poznáme α a Ω obdobie začiatku /raja/ obdobie nového začiatku, zánik starého sveta a stvorenie nového: 10 Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesá s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené. 11 Keď sa toto všetko

14 Zmena a rast 14. má rozplynúť, akí musíte byť svätí a nábožní vo svojom správaní vy, 12 čo túžobne očakávate príchod Božieho dňa, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave?! 13 Podľa jeho prisľúbenia očakávame nové nebo a novú zem, v ktorých prebýva spravodlivosť (2.Pt.10-13). Od smrti na kríži Pána Ježiša, žijeme v súčasnom období - v čase milosti, a to budúce očakávame. Písmo nás vedie vždy k deleniu času, či obdobiam. Vstupom do obdobia milosti /- oikonomia/. Je to obdobie, keď sa má všetko podriadiť pod ruku Pána Ježiša Krista, pretože v tisícročnom kráľovstve Pána Ježiša, bude On nad všetkým vládnuť. Toto kráľovanie sa tiež nazýva obdobím plnosti časov. Oikonomia = domácnosť, domáci poriadok, vláda. Dispenzácia / z angl. dispense = vláda/, lat. dispensatio. Odtiaľ názov dispensacia, dispensácionalisti = tí,ktorí uznávajú delenie písma na časy, obdobia, na dispensie. Dispensationalisti, dispensational-izmus je teda určitý časový poriadok, platný pre určité obdobie, či domácnosť. Tým sme si vysvetlili, že sme vstúpili do určitého obdobia, času s určitým poriadkom. Teda od 1.Mojžišovej po poslednú knihu Zjavenia ide vždy o to isté: 1/. Naplnenie vlády v plnosti času, časov. 2/. Domáci poriadok pre naplnenie plnosti časov, času. 3/. Dispensacia pre, alebo do plnosti času, časov. Delenie obdobia na Starú a Novú zmluvu s nový poriadkom a časom poznáme aj zo slov ap. Pavla z l. Efezským: 9 keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle, podľa svojho milostivého rozhodnutia, v ktorom si predsavzal, 10 že podľa plánu, až sa naplní čas z- jednotí v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi i na zemi (1:9,10). A tiež: 20 to dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil v nebi po svojej pravici 21 nad každé kniežatstvo, moc, silu a panstvo a nad každé meno, ktoré sa spomína nielen v tomto, ale aj v budúcom veku. 22 A všetko mu podrobil pod jeho nohy. Jeho však, ako hlavu nad všetkým, dal Cirkvi, 23 ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom (1:20-23).A: aby som pohanom ohlasoval nevyspytateľné Kristovo bohatstvo 9 a všetkým objasnil, aký je plán tajomstva ukrytý od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril. 10 Boh chce,aby sa kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev o- hlasovala mnohotvárna múdrosť Boha 11 podľa odvekého ustanovenia, ktoré uskutočnil v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi (3:8b-11). V tom istom zmysle aj: Rm.16:25; 1.Ko. 10:11; 2.Tm.1:9; Žd.9:26. Všetky tieto vyjadrenia hovoria o čase, alebo období v množnom čísle /plurale/. Množné číslo vždy hovorí aspoň o dvoch prípadne viacerých - v tom prípade časoch, alebo obdobiach. L. Ef.1:21 a Kol.1:26 hovoria o viacerých obdobiach, či časoch! Hovoria o viacerých Staro zmluvných, počiatočných a o súčasných a o budúcich obdobiach. III. Zmluvy a obdobia. Jeremiáš píše: 31 Hľa, blíži sa čas - znie výrok Hospodina -,keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. 32 Nie takú zmluvu, akú som uzavrel s vašimi otcami, keď som ich chopil za ruku, aby som ich vyviedol z E- gypta. Oni totiž moju zmluvu porušili, hoci som bol ich Pánom - znie výrok Hospodina. 33 Toto však bude z- mluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po týchto dňoch - znie výrok Hospodina. Svoj zákon vložím do ich v- nútra a vpíšem ho do ich srdca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom (31:33).

15 Ako tomu porozumieť? Tisícročné kráľovstvo budúce obdobie - sa má započať s Novou zmluvou. S Izraelom? Táto zmluva je iná ako Sinajská zmluva. Dve zmluvy s kontrastom; Dve obdobia s kontrastom. Môžeme si položiť otázku existujú ešte viac zmlúv a s a- kým obsahom? «Sedem zmlúv a obdobia /časy/» 1/. Zmluva z Adamom 1.Mj.1-2; Oz.6:7. 2/. Zmluva s Noachom 1.Mj.9. 3/. Zmluva s Abrahámom 1,Mj, /. Zmluva s Izraelom na Sinaj 2.Mj.19ff. 5/. Zmluva z Dávidom Ž.89:3; 2.Sam.7. 6/. Zmlúva za Cidkija Jr.1.-17;2.Kro,36:13 7/. Nová zmluva s Izraelom Jr.31:31ff. Teda môžeme z Písma rozoznať 7 zmlúv a 7 období, alebo časy. IV. Základná štruktúra, alebo priebeh jednej zmluvy je takýto: 1/. Na začiatku uzavrie Pán Boh zmluvu. Požehnanie. 2/. Priebeh, v ktorom sa vždy človek prejaví ako ten, ktorý je neverný a zmluvu poruší. Pád. 3/. Koniec Pán Boh zasiahne voči nevernému ľudstvu, človekovi. Prekliatie, súd, trest. - A cyklus sa opakuje. Začiatok býva dobrý, ale nakoniec to vyvrcholí súdom, trestom. Také býva obdobie = gr. eon = hebr. olam. «Prvé obdobie od Adama po potopu» Začína v 1.a 2.Kap. Mojžišovej. A/. Dokonalé stvorenie. B/. Raj. C/. Zmluva s Adamom. Treba si uvedomiť: - Pán Boh je Všemohúcim vládcom a držiteľom, či majiteľom všetkého. - Požehnanie pre človeka, Adama a Evu - Manželstvo jeden muž a žena - Plodnosť a rozmnožovanie - Úloha v údržbe prírody - Vegetariánska strava - Skúška poslušnosti, alebo lásky.. Zmena a rast 15 Taký bol začiatok. Potom to pokračovavalo, v 1.Mj.3-6; a 1.Mj.3:15; Neposlušnosť voči Božím prikázaniam Prekliatie, bolesť, smrť, dedičný hriech Vyhnanstvo z raja Prvá vražda Civilizácia bez Pána Boha, nerobil tak jedine Enoš /Enoch/,polygamia, hudba, ekonómia, technológia, poézia, celé učenie naplnené bez Pána Boha Násilie, okultnosť, perverzita. Pokračovanie bolo v 1.Mj.5: Skúsenosť Pána Boha s človekom Desať generácie od Adama po Noacha Adam, Šet, Enoš, Kénan, Mahalalel, Jered, Matuzalem,Lemech, Noah. Roky trvania 1656 Po 120 rokoch čas milosti. Prišla potopa1.mj.6-8. Koniec a záver. V postate to prebiehalo takto: 1. Vynikajúci začiatok. 2. Smutný vývoj. 3. Koniec odsúdenie. Ale s výnimkou u Novej zmluvy. «Druhé obdobie» Od Noacha po Abraháma, v 1.Mj.9: Zmluva s Noachom /súčasne pre celú zem - pokiaľ bude trvať/. Dúha - ako znamenie. Požehnanie a poslanie. Mäso ako výživa. Zákaz jedenia krvi. Vrchnosť, vláda. Trest smrti.. Pokračovanie v 1.Mj.9-11: Noach sa opil. Jeho syn Chám si znevážil otca. Chám syn, bol prekliaty. Nimród prvý mocnár, vládca Výstavba mesta Babylon. Výstavba veže pohanského modlárskeho chrámu. Babylonská mágia a modloslužba. Ľudská pýcha a vysokomyseľnosť. Rebélia voči Božiemu prikázaniu naplniť zem.

16 Zmena a rast 16. Zoskupovanie sa, organizujú sa: Bábel, Erek, Akkad, Šineár, Aššúru, Ninivé, Sodoma, Gomora atď. Čas od potopy po Abraháma trval 427 rokov. Nasledujúci vývoj a obdobia na budúce. /Intern. R.Liebi preklad M.Zavilla/. Židia vs kresťania Príbeh nového rukopisu. Reflexie zo Sviatku stánkov v Jeruzaleme. Nedávno skončila v Izraeli sezóna sviatkov. Rosh Hashana (Nový židovský rok 5775), Jom Kippur (Deň zmierenia), Sukkot (Sviatok stánkov)... Postoj kresťanov je prevažne taký, že sa ich to ani netýka. Ale pôvod týchto sviatkov je v Biblii a zachovávali ich všetky postavy nasledovníkov Krista a rannej cirkvi. Neskorší kresťania sa však od židovských koreňov postupne odkláňal a vytvoril do veľkej miery vlastný systém sviatkov. Je to paradoxné, ale niektoré sviatky tradičného kresťanského kalendára v Biblii jednoducho nenájdete. Kresťania sa však do Izraela začínajú vracať. Nejde teraz o davy, vyhľadádávajúce prioritne starobylé kostoly, ktoré si domov balia fľaštičky so zmútenou vodou Jordánu a podobne. Skôr je reč o tých, ktorí v spojení zeme (Izraela) a ľudu (Židov) hľadajú esenciu stratenej i- dentity nasledovníkov nenáboženského hebrejského Krista. Jednou z príležitostí môže byť Sviatok stánkov. Už od roku 1980 ho každoročne organizuje Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem (ICEJ) pre veriacich z rôznych denominácií a národov. Napriek nedávnemu konfliktu, kedy i nad centrami Izraela lietali rakety teroristov Hamasu, si letenky na Sviatok stánkov neváhalo kúpiť okolo nežidov z rôznych kútov sveta. Sprievodným efektom 35 rokov sa opakujúceho podujatia, bez ohľadu na (ne)bezpepečnosť, je jeho nepísaný štatút najmasovejšieho turistického podujatia v Izraeli. Preto si ICEJ-ku všimla aj sekulárna väčšina krajiny. Tí viac nábožensky založení Židia vedia, že to má spojitosť s biblickým textom kn. Zachariáša 14:16. A táto časť Biblie je aj motiváciou ICEJ. Podujatie Sviatku stánkov a identita ICEJ má teda svoje duchovné ukotvenie. A rokmi sa pretavuje do praktickej podpory Izraela. Dôkazom je zoznam hostí, ktorí merali cestu medzi kresťanov tento rok: prezident štátu Izrael Reuven Rivlin, prezident Svetového židovského kongresu (SŽK) Ronald S. Lauder a premiér Benjamín Netanjahu, ktorý sa ako zvyčajne prihovoril cez video. Jeho osobnej prítomnosti bráni vysoká cena za bezpečnostné opatrenia, ktorú ICEJ po dohode s jeho úradom venuje na dobročinné projekty. "Ďakujem za vaše priateľstvo. Ďakujem za vašu horlivosť. Ďakujem za vytrvalú dôveru a podporu, boli slová hlavy izraelského štátu. Ďakujem, moji kresťanskí bratia a sestry za to, že stojíte za Izraelom počas tohto ťažkého roku, nechal sa zas počuť prezident SŽK. Hovoriac o narastajúcom antisemitizme R. Lauder poznamenal: Tí, ktorí idú po nás, idú aj po vás. Preto musia kresťania a židia spojiť sily a konať spolu". Citátom druhého listu Pavla Timotejovi, že: Boh nám nedal ducha strachu, ale sily, lásky a zdravého rozumu, si šéf strešnej židovskej organizácie v diaspóre vyslúžil dlhotrvajúci potlesk. Izrael nemá lepších priateľov vo svete, ako ste vy, doplnil zhodne s premiérom Netanjahuom. Prítomnosť prakticky najvplyvnejších politických lídrov súčasného Izraela a židovskej diaspóry na kresťanskej akcii v Jeruzaleme má svoju váhu. A možno dodať, že historickú! Ron Lauder sa na pódium postavil už druhý rok za sebou.