Hry N hrá ov. doc. RNDr. tefan Pe²ko. April 9, Katedra matematických metód a opera nej analýzy, FRI šu

Σχετικά έγγραφα
Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Nekone ný antagonistický konikt

Maticové hry. doc. RNDr. tefan Pe²ko. 9. marca Katedra matematických metód a opera nej analýzy, FRI šu

Ekvačná a kvantifikačná logika

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Eulerovské grafy. Príklad Daný graf nie je eulerovský, ale obsahuje eulerovskú cestu (a, ab, b, bc, c, cd, d, da, a, ac, c, ce, e, ed, d, db).

Katedra matematiky Fakulta elektrotechniky a informatiky

Motivácia pojmu derivácia

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Pravdepodobnos a ²tatistika (1-INF-435) Poznámky k predná²kam. Radoslav Harman, KAM, FMFI UK

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Markovove procesy. Teória hromadnej obsluhy. doc. RNDr. tefan Pe²ko, CSc. 17. októbra Katedra matematických metód, FRI šu

Obvod a obsah štvoruholníka

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Matematika 2. časť: Analytická geometria

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

Hľadanie, skúmanie a hodnotenie súvislosti medzi znakmi

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana.

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

DIPLOMOVÁ PRÁCE. Monika Jakubcová Míry ecience portfolia vzhledem k stochastické dominanci

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Funkcie - základné pojmy

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija

Základy matematickej štatistiky

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Tomáš Madaras Prvočísla

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Základy automatického riadenia

Základy automatického riadenia

x x x2 n

Reálna funkcia reálnej premennej

Metódy vol nej optimalizácie

Pevné ložiská. Voľné ložiská

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG

MATEMATIKA. Martin Kalina

3. prednáška. Komplexné čísla

Pavol Jozef afárik University in Ko²ice Faculty of Science. Testovanie a verikácia programov Floydova metóda Gabriela Andrejková

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

Planárne a rovinné grafy

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Dijagrami: Greda i konzola. Prosta greda. II. Dijagrami unutarnjih sila. 2. Popre nih sila TZ 3. Momenata savijanja My. 1. Uzdužnih sila N. 11.

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

Základy automatického riadenia

Hry s asymetrickou informáciou

Goniometrické funkcie

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

ZÁKLADY MATEMATIKY 1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

Mini minimaliz acia an BUˇ Koˇ sice 2011

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Zbierka rie²ených úloh z matematickej fyziky

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

IV Paralelné a distribuované výpo ty. Dana Pardubská

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

2742/ 207/ / «&»

MATEMATIKA I. Základy diferenciálneho počtu. Návody k cvičeniam pre odbory VSVH a STOP. Andrea Stupňanová, Alexandra Šipošová

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Řečtina I průvodce prosincem a začátkem ledna prezenční studium

Obyčajné diferenciálne rovnice

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Výpočet. grafický návrh

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

DISKRETNA MATEMATIKA - PREDAVANJE 7 - Jovanka Pantović

Ján Buša Štefan Schrötter

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s

Matematická analýza pre fyzikov IV.

Úvod do lineárnej algebry

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY

Transcript:

Katedra matematických metód a opera nej analýzy, FRI šu April 9, 2018

Budeme predpoklada, ºe kaºdý z N hrá ov (N 2) je inteligentný hrá. Najskôr za budeme zaobera nekooperativnymi hrami, v ktorých hrá i nespolupracujú a potom kooperativnymi hrami, kde nielenºe spolupracujú ale si môºu v rámci záväzných dohôd prerozdelova zisky. Dohoda Budeme zna i Q = {1, 2,..., N}, î = Q {i}. Pre S Q je X S = i S X i a Ŝ = Q S. Pre i Q pí²eme M i (x i, x 1, x 2,..., x i 1, x i+1,..., x N ) = M i (x 1,..., x N ).

Nekooperatívne hry viacerých hrá ov Denícia 7.1 N-ticu stratégií x = (x 1, x 2,..., x N ) X Q nazveme rovnováºnou (Nashovou) stratégiou v hre N hrá ov H N = ( Q; X 1,..., X N ; M 1 (x),..., M N (x) ) (1) ak pre i Q y Xî platí M i (x i, y) M i (x ). (2) Rovnováºna stratégia ni nehovorí o priebehu koniktu, ak sa od nej odchýlia dvaja hrá i naraz.

Garan ný princíp H adá sa taká stratégia kaºdého hrá a, ktorá ho o najlep²ie istí proti v²etkým vo bám ostatných hrá ov. Hrá i Q volí istú stratégiu x i X i s výplatou v i (x i ) = min y Xî M i (x i, y), (3) ktorá udáva najmen²í moºná výplata, ku ktorej môºe vies uplatnenie stratégie x i. Medzi istými stratégiam v X i nájdeme takú x i, ktorá maximalizuje hodnotu v i (x i ) t.j. v i (x i ) = max x i X i, v i(x i ) = v i, (4) s hodnotou hry hrá a i. Ak sa budú hrá i chova pod a garan ného princípu, zvolí kaºdý z nich garan nú stratégiu x i s výplatou, ktorá zaru ene nebude men²ia neº hodnota hry v i M i (x) v i i Q.

Preventívny princíp Preventívny princíp je spojený s rovnováºnou stratégiou hry x X Q ur enou nerovnos ami (2). Hrá i Q volí preventívne istú stratégiu xi X i a o akáva výplatu v i = M i (x ). (5) Veta 7.1 Nech má hra H N pre v²etky i Q tieto vlastnosti: X i E m i sú kompaktné konvexné podmnoºiny Euklidovského priestoru, (m i 1 prirodzené ísla), M i (x i, y) sú konkávne funkcie v premenných x i X i, N i=1 M i(x) je spojitá funkcia na X Q, x i X i sú funkcie M i (x i, y) spojité v premenných y Xî, Potom má hra aspo jednu N-ticu rovnováºnych stratégií.

Príklad 7.1 Optimálna produkcia oligopolu Sú známe nasledujúce parametre modelu: N - po et oligopolistov x i - po et jednotiek výrobkov, ktoré môºe doda na trh i-ty oligopolista, t - celkový objem výrobkov prichádzajúci na trh za jedno asové obdobie, t = x 1 + x 2 + + x N, p = f (t) - jednotková cena ur ená trhom pri objeme dodávok t, (klesajúca funkcia) c i (x i ) - celkové náklady i-teho oligopolistu pri objeme výroby x i, h i - maximálna výrobná kapacita i-teho oligopolistu. Treba ur i takú produkciu výroby x i, aby kaºdý oligopolista bez vzájomných dohôd maximalizoval svoj istý zisk.

Príklad 7.1 pokra ovanie Hra H N má X i = 0, h i s výplatnými funkciami ( N ) M i (x 1, x 2,..., x N ) = x i f x i c i (x i ). i=1 Ak sú splnené predpoklady o parametroch modelu: f (t) - pre t 0 konkávna funkcia, c i (x i ) - pre x i X i konvexné funkcie, M i (x) - pre x X Q diferencovate né funkcie. potom rovnováºnu stratégiu (x 1, x 2,..., x N ) nájdeme M i (x) lim = 0 0 x x x i h i x i M i (x) lim > 0 x x x i = h i x i M i (x) lim < 0 x x x i = 0. x i

Denícia 7.2 Hovoríme, ºe v hre H N pre i-tého hrá a dominuje stratégia x i X i jeho stratégii x i X i ak y Xî y Xî M i (x i, y) M i (x i, y), (6) M i (x i, y) > M i (x i, y). (7) Stratégia x i X i je nedominovaná (pre i-tého hrá a) ak neexistuje stratégia x i X i dominujúca stratégii x i. Stratégia x i X i sa nazýva dominantná (pre i-tého hrá a) ak x i X i, y Xî M i (x i, y) M i (x i, y). (8) Stratégie x i, x i X i sa nazývajú (pre i-tého hrá a) ekvivalentné ak y Xî M i (x i, y) = M i (x i, y). (9)

Denícia 7.3 Hovoríme, ºe stratégia hry x X Q dominuje pod a Pareta stratégii hry x X Q ak i Q M i (x) M i (x ), (10) i Q M i (x) > M i (x ). (11) Stratégiu hry x X Q nazývame optimálnu pod a Pareta ak nie je dominovaná pod a Pareta ºiadnou inou stratégiu x X Q.

Stratégiou x i X i si i-tý hrá zabezpe uje výhru min y Xî M i (x i, y). Denícia 7.4 Dolnou a hornou hodnotou hry i-tého hrá a rozumieme výhry h i a h + i ur ené h i h + i =max min x i X i y Xî M i (x i, y), (12) =min max Mi (x i, y). (13) y Xî x i X i Stratégia x i X i i-tého hrá a sa nazýva opatrná, ak platí h i = min y Xî M i (x i, y). (14) Hra H N sa nazýva podstatná ak existuje taká stratégia hry x X Q, ºe i Q M i (x) h i, (15) i Q M i (x) > h i. (16)

Veta 7.2 Nech sú priestory stratégií X j, j Q kompaktné metrické priestory a nech funkcia M i je spojitá. Potom existuje nedominovaná stratégia i-tého hrá a. Veta 7.3 Za predpokladov Vety 7.2 je ekvivalentné: (i) exituje dominantná stratégia i-tého hrá a, (ii) v²etky nedominované stratégia i-tého hrá a sú ekvivalentné.

Veta 7.4 Za predpokladov Vety 7.2 je mnoºina v²etkých opatrných stratégií i-tého hrá a neprázdna kompaktná a má neprázdny prienik s mnoºinou v²etkých jeho nedominovaných stratégií. Veta 7.5 Nech H N je nepodstatná hra a nech je x jej stratégia tvorená opatrnými stratégiami hrá ov. Potom (i) i Q, y Xî, M i (x) = h i M i (x i, y), (ii) x je optimálna stratégia pod a Pareta.

Príklad 7.2 Maticová hra troch hrá ov Uvaºuje hru H 3 troch hrá ov ur enú maticami A 1, A 2, A 3 : A 1 = ( 0, 0, 3; 0, 0, 0 1, 0, 0; 0, 0, 0 A 3 = ), A 2 = ( 0, 0, 0; 0, 0, 0 0, 1, 0; 0, 0, 3 ( 2, 2, 2; 0, 0, 0 0, 0, 0; 2, 2, 2 ), ktorých prvkami sú usporiadané trojice výplat hrá ov. Jedná sa o kone nú hru troch hrá ov Q = {1, 2, 3}, kde 1.hrá volí riadky matíc, 2.hrá volí st pce matíc a 3.hrá volí matice. A tak X 1 = {1, 2}, X 2 = {1, 2} a X 3 = {A 1, A 2, A 3 }. Výplatné funkcie majú tvar M k (i, j, A) = a k ij, k Q. Hra má tri rovnováºne stratégie: prvú (2, 1, A 1 ) s výplatami (1, 0, 0), druhú (2, 1, A 3 ) s výplatami (0, 1, 0) a tretiu (1, 1, A 3 ) s výplatami (0, 0, 0). ),

Príklad 7.3 Dilema troch vez ov Uvaºuje dilema troch vez ov ako hru H 3 troch hrá ov ur enú 2 maticami A 1, A 2 : A 1 = ( 6, 6, 6; 3, 8, 3 8, 3, 3; 5, 5, 0 ) ( 3, 3, 8; 0, 5, 5, A 2 = 5, 0, 5; 2, 2, 2 ). Podobne ako v predchádzajúcom príklade 1.hrá volí riadky matíc, 2.hrá volí st pce matíc a 3.hrá volí matice. Hrá i majú dvojprvkové mnoºiny stratégií X 1 = X 2 = X 3 = {1, 2}, kde 1 znamená spolupráca a 2 zrada. O akú hru sa jedná?

Kooperatívne hry viacerých hrá ov Denícia 7.5 Koalíciou v hre H N nazývame kaºdú podmnoºinu S Q a protikoalícou rozumieme mnoºinu Ŝ pre S 2Q. Charakteristickou funkciou hry H N s mnoºinou hrá ov Q rozumieme (mnoºinovú) reálnu funkciu ktorá má tieto vlastnosti v : S R, S Q, (17) v( ) = 0 (18) v(s 1 ) + v(s 2 ) v(s 1 S 2 ), S 1, S 2 Q, S 1 S 2 =. (19) Dvojicu (Q, v) nazývame kooperatívnou hrou N hrá ov v tvare charakteristickej funkcie a íslo v(s) výhrou koalície S.

Superaditivita (19) charakteristickej funkcie vyjadruje vlastnos, ºe výhra vä ²ej koalície je najmenej rovná sú tu výhier men²ích koalícii. Takéto hry znikajú prirodzeným spôsobom z hier H N v NT, kde v(s) = max min x X S y XŜ i S M i S (x, y), (20) pri om index S hore zna í, ºe najskôr uvaºujeme argumenty z mnoºiny S.

Denícia 7.6 Hra (Q, v) sa nazýva nepodstatná ak platí v(q) = i Q v({i}). (21) Hra ktorá nie je nepodstatná sa nazýva podstatná. Veta 7.7 Nech K je ubovo ná koalícia v nepodstatnej hre (Q, v). Potom v(k) = i K v({i}). Dôkaz: Pre kaºdú koalíciu K platí zo superadivity (19) nerovnos v(k) i K v({i}). Ak by pre nejakú koalíciu K platila ostrá nerovnos, potom spor: v(q) = v(k) + v( K) > i Q v({i}).

Príklad 7.4 Úspora sekretárky Riadite podniku má troch námestníkov. Kaºdý námestník má vlastnú sekretárku. Riadite nariadil námestníkom, aby sa dohodli a jednu sekretárku prepustili. Námestník, ktorý prepustí sekretárku bude vyuºíva zvy²né dve sekretárky. Ak sa nedohodnú, budú potrestaní pre neschopnos. Ak sa dvaja námestníci dohodnú, ºe má by prepustená sekretárka toho treteho, riadite bude súhlasi. Námestníci sú hrá i Q = {1, 2, 3}. Z h adiska tvorby koalícií moºno silu kolícií oceni charakteristickou funkciou: v({1}) = v({2}) = v({3}) = 1, v({1, 2}) = v({2, 3}) = v({1, 3}) = 1, v({1, 2, 3}) = 0. Hra (Q, v) je podstatná.

Denícia 7.8 Rozdelením hry (Q, v) nazývame ubovo nú N-ticu x R N sp ajúcu podmienky: (i) individuálnej racionality: x i v({i}) i Q, (22) (ii) kolektívnej racionality: x i = v(q). (23) i Q Mnoºinu v²etkých rozdelení hry (Q, v) ozna íme E(v).

Denícia 7.9 Nech S Q, x, y E(v). Hovoríme, ºe rozdelenie x dominuje pre koalíciu S rozdeleniu y, pí²eme x S y, ak platí x i > y i i S, (24) x i v(s). (25) i S Rozdelenie x dominuje rozdeleniu y, pí²eme x y, ak existuje S Q tak, ºe x S y. Mnoºinu v²etkých nedominovaných rozdelení nazývame jadrom a zna íme C(v). Poznámka Podmienka (25) hovorí, ºe hrá i v koalícii S môºu získa dostato ne vysokú hodnotu na to aby kaºdému mohla by vyplatená iastka x i. V jadre hry nemá ºiadna skupina hrá ov dôvod vytvori novú koalíciu s iným rozdelením.

Veta 7.8 Majme hru (Q, v) a jej rozdelenie x. Potom x C(v) práve vtedy ke S Q x i v(s). (26) i S Veta 7.9 Pre ubovo nú hru (Q, v) platí { C(v) = x R N S Q x i v(s), x i = v(q) }. (27) i S i Q

Príklad 7.5 Uvaºujme hru 3 hrá ou ur enú tabu kou Stratégie Výplaty (1, 1, 1) ( 2, 1, 2) (1, 1, 2) (1, 1, 1) (1, 2, 1) (0, 1, 2) (1, 2, 2) ( 1, 2, 0) (2, 1, 1) (1, 1, 1) (2, 1, 2) (0, 0, 1) (2, 2, 1) (1, 0, 0) (2, 2, 2) (1, 2, 2) Mnoºina hrá ov je Q = {1, 2, 3} a koalície S {, {1}, {2}, {3}, {1, 2}, {1, 3}, {2, 3}, {1, 2, 3} }.

Príklad 7.5 pokra ovanie Po normovaní vz ahu (20) máme odkia vypo ítame v(s) = max x X S min M S y XŜ i S i (x, y) max x XQ i Q M, i(x) v( ) = 0, v({1}) = 1/4, v({2}) = 1/3, v({3}) = 1/3, v({1, 2}) = 1, v({1, 3}) = 4/3, v({2, 3}) = 3/4, v({1, 2, 3}) = 1 Máme charakteristickú funkciu v a rozdelenie hry x R 3 : x 1 + x 2 + x 3 = 1, x 1 1/3, x 2 = 1/3, x 3 0. Jadro hry je v²ak prázdne. x 1 + x 2 + x 3 = 1, x 1 1/3, x 2 = 1/3, x 3 0 x 1 + x 2 1, x 1 + x 3 4/3, x 2 + x 3 3/4.

Denícia 7.10 Shapleyho vektor Nech V je mnoºina hier (Q, v). Nech u, v V, α R, α > 0 a π je permutácia mnoºine Q. Denujme pomocou koalícií S Q hry u + v, αu, πu takto: (u + v)(s) = u(s) + v(s), (28) u(αs) = αu(s), (29) u(πu)(s) = u(π 1 S). (30) Hrá i Q je podstatný, ak existuje i / S Q ºe v(s {i}) > v(s) + v({i}). (31) V opa nom prípade hovoríme o balvane.

Denícia 7.10 pokra ovanie Denujme nieko ko axiómov na funkciu φ : V R N : S1: φ i [u + v] = φ i [u] + φ i [v], S2: φ i [αu] = α φ i [u], S3: φ i [πu] = φ π 1 i[u], S4: S podstatných hrá ov Q je i S φ i[u] = v(s). Veta 7.10 Shapley Existuje, a to jediná, funkcia φ vyhovujúca axiómom S1 S4 v tvare φ i [v] = i K Q ( K 1)! (N K )! N! (v(k) v(k {i}) ).

Denícia 7.11 Hodnotu φ i [v] nazývame Shaplyho hodnotou hrá a i v hre (Q, v). Shaplyho hodnota berie do úvahy hrá ov príspevok k úspechu koalície. Veta 7.10 Shaplyho vektor φ(v) je rozdelením v hre (Q, v).

Príklad 7.6 Kooperatívny oligopol troch oligopolistov Uvaºujme model olygopolu z príkladu 1 s tým, ºe traja oligopolisti môºu uzatvára medzi sebou zmluvy o rozsahu dodávok a prerozdelení ziskov. Nech cenová funkcia riadiaca tvorbu ceny na trhu je f (x 1, x 2, x 3 ) = 1 2 (x 1 + x 2 + x 3 ) + 6 kde funk ná hodnota udáva jednotkovú cenu pri dodávkach oligopolu x 1, x 2, x 3. Nech sú priestory stratégií a nákladové funkcie X 1 =< 0, 6 >, X 2 =< 0, 3 >, X 3 =< 0, 4 > c 1 (x 1 ) = 1 2 x 1 + 2, c 2 (x 2 )= 1 2 x 2 + 3, c 3 (x 3 ) = 3 4 x 3 + 1.

Príklad 7.6 pokra ovanie M 1 (x 1, x 2, x 3 ) = 1 2 (x 2 1 + x 1 x 2 + x 1 x 3 ) + 11 2 x 1 2 M 2 (x 1, x 2, x 3 ) = 1 2 (x 1x 2 + x 2 2 + x 2 x 3 ) + 11 2 x 2 3 M 3 (x 1, x 2, x 3 ) = 1 2 (x 1x 3 + x 2 x 3 + x 2 3 ) + 21 4 x 3 1 Vypo ítame minimaxové hodnoty charakteristickej funkcie v({1}) = v({2}) = v({3}) = max x 1 <0,6> min M 1(x 1, x 2, x 3 ) (x 2,x 3 ) <0,3> <0,4> = max x 1 <0,6> M 1(x 1, 3, 4) max x 2 <0,3> min M 2(x 1, x 2, x 3 ) (x 1,x 3 ) <0,6> <0,4> = max x 2 <0,3> M 1(6, x 2, 4) max x 3 <0,4> min M 3(x 1, x 2, x 3 ) (x 1,x 2 ) <0,6> <0,3>

Príklad 7.6 pokra ovanie v({1, 2} = v({2, 3} = v({1, 3} = v({1, 2, 3} = max min (M 1(x 1, x 2, x 3 ) + M 2 (x 1, x 2, x 3 )) (x 1,x 2 ) <0,6> <0,3> x 3 <0,4> = max (x 1,x 2 ) <0,6> <0,3> (M 1(x 1, x 2, 4) + M 2 (x 1, x 2, 4)) max min (M 2(x 1, x 2, x 3 ) + M 3 (x 1, x 2, x 3 )) (x 2,x 3 ) <0,3> <0,4> x 1 <0,6> = max (x 2,x 3 ) <0,3> <0,4> (M 1(6, x 2, x 3 ) + M 3 (6, x 2, x 3 )) max min (M 1(x 1, x 2, x 3 ) + M 3 (x 1, x 2, x 3 )) (x 1,x 3 ) <0,6> <0,4> x 2 <0,3> = max (x 1,x 3 ) <0,6> <0,4> (M 1(x 1, 3, x 3 ) + M 3 (x 1, 3, x 3 )) max (M 1(x 1, x 2, x 3 ) + M 2 (x 1, x 2, x 3 ) (x 1,x 2,x 3 ) <0,6> <0,3> <0,4> + M 3 (x 1, x 2, x 3 )) = M 1 (6, 3, 4) + M 2 (6, 3, 4) + M 3 (6, 3, 4) Výpo et Shaplyho rozdelenia φ(v) ponecháme ;-) na cvi enie.