Hypotézy a intervaly spoľahlivosti stručná teória a vzorce

Σχετικά έγγραφα
Obvod a obsah štvoruholníka

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Ekvačná a kvantifikačná logika

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

9 Neurčitý integrál. 9.1 Primitívna funkcia a neurčitý integrál. sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f ( x) každé x ( a,

Základy matematickej štatistiky

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Tomáš Madaras Prvočísla

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Cvičenia zo ŠTATISTIKY v Exceli Kurz IPA-Slovakia, september 2008, VYHNE

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

5 DIFERENCIÁLNY POČET FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Pevné ložiská. Voľné ložiská

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Funkcie - základné pojmy

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Kapitola III. FUNKCIE

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013)

Matematika 2. časť: Analytická geometria

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Polarizacija. Procesi nastajanja polarizirane svjetlosti: a) refleksija b) raspršenje c) dvolom d) dikroizam

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

Goniometrické substitúcie

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín:

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

Základy metodológie vedy I. 9. prednáška

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

Gramatická indukcia a jej využitie

x j hodnota štatistického znaku x - aritmetický priemer ni absolútna početnosť m počet tried hšt ti ti kéh m počet tried hšt ti ti kéh

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija

Zrýchľovanie vesmíru. Zrýchľovanie vesmíru. o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},

STREŠNÉ DOPLNKY UNI. SiLNÝ PARTNER PRE VAŠU STRECHU

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

difúzne otvorené drevovláknité izolačné dosky - ochrana nie len pred chladom...

Ján Buša Štefan Schrötter

PROMO AKCIA. Platí do konca roka 2017 APKW 0602-HF APKT PDTR APKT 0602-HF

Príručka ku kurzu SPÔSOBILOSŤ PROCESU

3. prednáška. Komplexné čísla


Rozsah akreditácie 1/5. Príloha zo dňa k osvedčeniu o akreditácii č. K-003

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Analýza údajov. W bozóny.

1 Kinematika hmotného bodu

2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania

KOMUTATIVNI I ASOCIJATIVNI GRUPOIDI. NEUTRALNI ELEMENT GRUPOIDA.

AerobTec Altis Micro

Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2

Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória C. Študijné kolo

Operacije s matricama

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

SLOVENSKO maloobchodný cenník (bez DPH)

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

4 Y+ 4 He, kde premenené jadro má protónové Z Z 2 2

Motivácia pojmu derivácia

Riadenie elektrizačných sústav

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana.

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

Obrada signala

Teória pravdepodobnosti

Testy dobrej zhody. H 0 : f(x) = g(x) ; H 1 : f(x) g(x)

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

Rozdiely vo vnútornej štruktúre údajov = tvarové charakteristiky

MONITOR 9 (2007) riešenia úloh testu z matematiky

Tabuľky života Jednovýstupné a Viacvýstupné Priamou metódou a Nepriamou metódou Prierezové Generačné (kohortné).

Transcript:

Hypoézy a inervaly spoľahlivosi srčná eória a vzorce Obsah Úvod Základný a výberový súbor... Overovanie hypoéz... 3 Posp pri overovaní hypoézy... 4 súbor: Tes o rozpyle σ : Porovnanie σ s číslom... 6 súbor: Tes o srednej hodnoe μ: Porovnanie μ s číslom... 6 Tes o srednej hodnoe, ak poznáme rozpyl σ... 6 Tes o srednej hodnoe, ak nepoznáme rozpyl σ... 7 súbory: Porovnanie rozpylov súborov (F es)... 8 súbory: Porovnanie sredných hodnô súborov... 8 Porovnanie sredných hodnô, ak poznáme rozpyly a... 8 Porovnanie sredných hodnô, ak nepoznáme rozpyly Porovnanie sredných hodnô, ak nepoznáme rozpyly a, ale sa rovnajú... 9 a, ale sa nerovnajú... 9 Párový es (závislé súbory):... 0

Úvod Základný a výberový súbor základný súbor x - arimeický priemer z vybraných objekov s x výberový rozpyl (iež len z vybraných objekov) μ - sredná hodnoa (priemerná hodnoa všekých objekov) σ rozpyl (iež zo všekých objekov) výberový súbor Predsavme si napríklad siáci, že nejaká firma chce vedieť názor ľdí na Slovensk. Bolo by veľmi prácne, aj drahé opýať sa každého človeka na Slovensk na jeho názor. Namieso oho v agenúre robia náhodný výber ľdí zo Slovenska. Náhodný o znamená, že sa nevyberú ľdia z jedného mesa, ani rovnako sarí, či s rovnako školo aď. Namieso všekých obyvaeľov Slovenska (základný súbor) sa eda opýame iba nejakých pár isíc ľdí (výberový súbor). Keďže ľdí sme do výber zahrnli náhodne, je veľmi pravdepodobné, že názor vo výberovej skpine bde skoro rovnaký ako v celom súbore. Hovoríme om, že paramere výber (výberového súbor) sú dobrým odhadom paramerov celého súbor. Konkréne: Prieskmom zisíme, že vo výberovej vzorke je priemerná mzda 758 er. Ak sme výber robili náhodným výberom, aj priemerná mzda všekých občanov Slovenska bde približne 758 er. Koľko, presne nevieme, ale vo väčšine prípadov nám sačí akýo odhad. Prípadne môžeme šaisickými meódami overiť, či je priemerný pla na Slovensk rovný napr. 800 er.

Overovanie hypoéz Ak chceme overiť srednú hodno alebo rozpyl základného súbor, sanovíme si zv. nlovú H 0 a alernaívn hypoéz H. H 0 nazývame nlovo hypoézo, je vždy rovnosťo: - je v vare parameer základného súbor (sredná hodnoa μ alebo rozpyl σ ) = nejaké číslo H je alernaívna hypoéza, môže byť 3 ypov: - obojsranná alernaíva, napr. H : σ (môžeme písať aj v vare: σ <> ) parameer základného súbor (sredná hodnoa μ alebo rozpyl σ ) nejakém čísl, - jednosranná pravosranná alernaíva, napr. H : σ > 9 parameer základného súbor (sredná hodnoa μ alebo rozpyl σ ) > nejaké číslo - jednosranná ľavosranná alernaíva, napr. H : σ < 9 parameer základného súbor (sredná hodnoa μ alebo rozpyl σ ) < nejaké číslo Pri overovaní hypoéz požívame v šaisike akýo posp: - vypočíame zv. esovaci šaisik, á má pre každý yp hypoézy iný vzorec - zisíme z abľky zv. kriické hodnoy, resp. kriické inervaly = obor zamienia - ak vypočíaná esovacia šaisika parí do kriickej oblasi (obor zamienia), ak zamieneme nlovú hypoéz H 0 a za pravdivú vyhlásime alernaívn hypoéz H - v opačnom prípade vyhlásime, že nlovú hypoéz H 0 sa nepodarilo zamienť, a eda plaí - Príklad: Máme za úloh oesovať, či priemerná hodnoa v celom základnom súbore je 8. Vypočíame priemernú hodno zo zadaného výber. Vypočíame esovaci šaisik. Zisíme, že esovacia šaisika parí do kriického obor. Vyhlásime eda, že sredná hodnoa základného súbor s najväčšo pravdepodobnosťo (presnejšie s 95 %-no pravdepodobnosťo) nie je 8. 3

Posp pri overovaní hypoézy. Výpoče arimeického priemer a rozpyl z údajov zo zadania.. Posavíme hypoézy. Nlová hypoéza je vždy rovnosť. Alernaívna môže byť jednosranná( > alebo <) alebo obojsranná nerovnosť ( ). 3. Vypočíame esovaci premennú. 4. Nájdeme v abľkách kriické hodnoy. Požívame 4 ypy abliek: a. Tabľka normálneho rozdelenia N(0,) b. Tabľka chí-kvadrá rozdelenia χ c. Tabľka Sdenovho rozdelenia T-rozdelenie d. Tabľka F-rozdelenia 5. Porovnáme esovaci premennú a kriickú hodno. Ak esovacia premenná v kriickom obore, zamieame nlovú hypoéz H 0 a prijímame alernaívn H. V opačnom prípade prijmeme H 0. Kriické obory: Poznámka: kriický obor je inerval od kriickej hodnoy (alebo dvoch kriických hodnô) smerom von od nly. Pre obojsrannú hypoéz: <> - obory zamienia sú pod q a nad q Pre ľavosrannú hypoéz: < - obor zamienia je pod q d Pre pravosrannú hypoéz: > - obor zamienia je nad q h 4

5

súbor: Tes o rozpyle σ : Porovnanie σ s číslom Možnosi porovnania: H 0 : σ = číslo H 0 : σ = číslo H 0 : σ = číslo H : σ číslo H : σ < číslo H : σ > číslo Tesovacia premenná: Kriické hodnoy: - z abľky Chí-kvadrá rozdelenia a ; n ; n ; n ; n CHIINV(α/;n-) a CHIINV(-α/;n-) CHIINV(α;n-) CHIINV(-α;n-) Inervaly spoľahlivosi: n n obojsranný:. s ;. s n n ľavosranný: n. s ; n n pravosranný: ;. s n súbor: Tes o srednej hodnoe μ: Porovnanie μ s číslom Možnosi porovnania: H 0 : μ = číslo H 0 : μ = číslo H 0 : μ = číslo H : μ číslo H : μ < číslo H : μ > číslo Vzorec pre esovaci šaisik (a požiá abľka) záleží od oho, či poznáme rozpyl σ základného súbor alebo nie. Z abľky vypočíame iba výberový rozpyl. Rozpyl σ poznáme, ak je vedený v zadaní. Tes o srednej hodnoe, ak poznáme rozpyl σ Tesovacia premenná: Kriické hodnoy: - z abľky Normálneho rozdelenia N(0,) 6

a / / = - kvanily: NORMSINV(α/) a NORMSINV(-α/) -NORMSINV(-α) NORMSINV(-α) p-hodnoa: *( - NORMSDIST(ABS(U))) NORMSDIST(ABS(U)) Poznámka: pre kvanily normálneho rozdelenia plaí:, eda napr. 0,9 = - 0, Inervaly spoľahlivosi: obojsranný: x. ; x. n ľavosranný: x. ; n pravosranný: x ;. n n - kvanily sú z N(0,) rozdelenia Tes o srednej hodnoe, ak nepoznáme rozpyl σ Tesovacia premenná: Kriické hodnoy: - z abľky Sdenovho T- rozdelenia / a / = - -TINV(α;n-) a TINV(α;n-) - TINV(*α;n-) TINV(*α;n-) Poznámka: Ak je poče prvkov viac ako 30, kriické hodnoy možno zisťovať aj z N(,0) abľky namieso T-rozdelenia. Pri vysokom poče prvkov sú kvanily oboch abliek akmer rovnaké. Inervaly spoľahlivosi: s obojsranný: x. ; x. n s n ľavosranný: s. ; n x 7

pravosranný: ; x. s n - kvanily sú z - rozdelenia súbory: Porovnanie rozpylov súborov (F es) Možnosi porovnania: H 0 : H 0 : H 0 : H : H : H : Tesovacia premenná: Kriické hodnoy: - z abľky Fisherovho F-rozdelenia F n ; m a F n ; m F n ; m n ; m / / FINV(-α/;n-;m-) a FINV(α/;n-;m-) FINV(-α;n-) FINV(α;n-) F Poznámka: n poče prvkov v v súbore X, m je poče prvkov v súbore Y Ak v abľke nemáme nejakú kriickú hodno, môžeme vyžiť rovnosť: súbory: Porovnanie sredných hodnô súborov Možnosi porovnania: H 0 : μ = μ H 0 : μ = μ H 0 : μ = μ H : μ μ H : μ < μ H : μ > μ Tak ako pri jednom súbore, aj rozdelenie esovacej šaisiky (a požiej abľky) záleží od oho, či poznáme rozpyly základných súborov alebo nie. Z abľky vypočíame iba výberové rozpyly. Rozpyly poznáme, ak sú vedené v zadaní. Porovnanie sredných hodnô, ak poznáme rozpyly a Tesovacia premenná: 8

Kriické hodnoy: - z abľky Normálneho rozdelenia N(0,) a / / = - NORMSINV(α/) a NORMSINV(-α/) -NORMSINV(-α) NORMSINV(-α) Porovnanie sredných hodnô, ak nepoznáme rozpyly a, ale sa rovnajú Tesovacia premenná: Kriické hodnoy: - z abľky Sdenovho T- rozdelenia / a / = - -TINV(α;m+n-) a TINV(α;m+n-) - TINV(*α;m+n-) TINV(*α;m+n-) Porovnanie sredných hodnô, ak nepoznáme rozpyly a, ale sa nerovnajú Tesovacia premenná: Kriické hodnoy: - z abľky Sdenovho T- rozdelenia namieso α je.α... Poznámka: Ak je poče prvkov viac ako 30, kriické hodnoy možno zisťovať aj z N(,0) abľky namieso T-rozdelenia (ako keby sme rozpyl poznali). Pri vysokom poče prvkov sú kvanily oboch abliek akmer rovnaké. 9

Párový es (závislé súbory): Tesovacia šaisika: T d s d n Kriické hodnoy: - z abľky Sdenovho T- rozdelenia / a / = - -TINV(α;n-) a TINV(α;n-) - TINV(*α;n-) TINV(*α;n-) 0