VEKTORI (m h) brzina, akceleracija, sila, kutna brzina, električno polje, magnetsko polje

Σχετικά έγγραφα
Vektori u ravnini. - Nije bitan redoslijed AB ili BA

4. VEKTORI POJAM VEKTORA

Analitička geometrija i linearna algebra. Kartezijev trodimenzionalni pravokutni koordinatni sustav čine 3 međusobno okomite osi: Ox os apscisa,

dužina usmjerena (orijentirana) dužina (zna se koja je točka početna, a koja krajnja) vektor

Općenito, iznos normalne deformacije u smjeru normale n dan je izrazom:

transformacija j y i x x promatramo dva koordinatna sustava S i S sa zajedničkim ishodištem z z Homogene funkcije Ortogonalne transformacije

c = α a + β b, [sustav rješavamo metodom suprotnih koeficijenata]

Metode rješavanja izmjeničnih krugova

I N Ž E N J E R S K A M A T E M A T I K A 2. P r e d a v a n j a z a č e t v r t u s e d m i c u n a s t a v e (u akademskoj 2008/2009.

Analitička geometrija i linearna algebra

OSNOVE TRIGONOMETRIJE PRAVOKUTNOG TROKUTA

ТЕМПЕРАТУРА СВЕЖЕГ БЕТОНА

Mate Vijuga: Rijeseni zadaci iz matematike za srednju skolu 2. ARITMETICKI I GEOMETRIJSKI NIZ, RED, BINOMNI POUCAK. a n ti clan aritmetickog niza

II. ANALITIČKA GEOMETRIJA PROSTORA

REDUKCIJA SISTEMA NA TAČKU KOORDINATNOG POČETKA Glavni vektor Glavni moment. = xi. F r. r = j. M i. M r

0 = x 0 < x 1 <... < x n = 1, x k = k n, x = 1 0 n. f(x k ) x =

- pravac n je zadan s točkom T(2,0) i koeficijentom smjera k=2. (30 bodova)

Mate Vijuga: Rijeseni zadaci iz matematike za srednju skolu


Αλληλεπίδραση ακτίνων-χ με την ύλη

Mate Vijuga: Rijeseni zadaci iz matematike za srednju skolu

= + injekcija. Rješenje 022 Kažemo da funkcija f ima svojstvo injektivnosti ili da je ona injekcija ako vrijedi

ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s

2.6 Nepravi integrali

Gauss, Stokes, Maxwell. Vektorski identiteti ( ),

Rijeseni neki zadaci iz poglavlja 4.5

NEKE POVRŠI U. Površi koje se najčešće sreću u zadacima su: 1. Elipsoidi. 2. Hiperboloidi. 3. Paraboloidi. 4. Konusne površi. 5. Cilindrične površi

Mimoilazni pravci. Ela Rac Marinić Kragić, Zagreb

Το άτομο του Υδρογόνου

ELEKTROTEHNIČKI FAKULTET SARAJEVO

Odred eni integrali. Osnovne osobine odred enog integrala: f(x)dx = 0, f(x)dx = f(x)dx + f(x)dx.

ibemo Kazakhstan Republic of Kazakhstan, West Kazakhstan Oblast, Aksai, Pramzone, BKKS office complex Phone: ; Fax:

4. Trigonometrija pravokutnog trokuta

ΓΗ ΚΑΙ ΣΥΜΠΑΝ. Εικόνα 1. Φωτογραφία του γαλαξία μας (από αρχείο της NASA)

ΖΕΡΔΑΛΗΣ ΣΩΤΗΡΙΟΣ ΤΟ ΟΥΤΙ ΣΤΗ ΒΕΡΟΙΑ (1922-ΣΗΜΕΡΑ) ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗ

ČETVOROUGAO. β 1. β B. Četvorougao je konveksan ako duž koja spaja bilo koje dve tačke unutrašnje oblasti ostaje unutar četvorougla.

d(o,1) = i = 1. Uvođenjem koordinatizacije operacije s vektorima sveli smo na operacije s brojevima: ako je [ ] [ ]

Trigonometrija 2. Adicijske formule. Formule dvostrukog kuta Formule polovičnog kuta Pretvaranje sume(razlike u produkt i obrnuto

Radio détection des rayons cosmiques d ultra-haute énergie : mise en oeuvre et analyse des données d un réseau de stations autonomes.

( ) p a. poklopac. Rješenje:

n n su realni brojevi, a n, koji mora biti cjelobrojna

Popis zadataka. 1. Odredi Re

Elektrostatika. 1. zadatak. Uvodni pojmovi. Rješenje zadatka. Za pločasti kondenzator vrijedi:

rs r r â t át r st tíst Ó P ã t r r r â

MATEMATIKA 1 8. domaća zadaća: RADIJVEKTORI. ALGEBARSKE OPERACIJE S RADIJVEKTORIMA. LINEARNA (NE)ZAVISNOST SKUPA RADIJVEKTORA.

1 Ekstremi funkcija više varijabli

PRESECI SA PRSLINOM - VELIKI EKSCENTRICITET

Geometrija (I smer) deo 1: Vektori

Elementi analitičke geometrije u prostoru R 3

1.PRIZMA ( P=2B+M V=BH )

Nacionalni centar za vanjsko vrednovanje obrazovanja MATEMATIKA

Κλασσική Θεωρία Ελέγχου

GRANIČNE VREDNOSTI FUNKCIJA zadaci II deo

P P Ó P. r r t r r r s 1. r r ó t t ó rr r rr r rí st s t s. Pr s t P r s rr. r t r s s s é 3 ñ

x y 2 9. Udaljenost točke na osi y od pravca 4x+3y=12 jednaka je 4. Koja je to točka?

Specijalna vrsta nepravih integrala jesu oni koji sadrze potencije ili geometrijski red u podintegralnoj funkciji.

Reverzibilni procesi

SLIČNOST TROUGLOVA. kažemo da su slične ( sa koeficijentom sličnosti k ) ako postoji transformacija sličnosti koja figuru F prevodi u figuru F

pismeni br.4 4.2: Izračunati yds, gdje je K luk parabole y 2 = 2 px od ishodišta to točke

Istosmjerni krugovi. 1. zadatak. Na trošilu će se trošiti maksimalna snaga u slučaju kada je otpor čitavog trošila jednak unutrašnjem otporu izvora.

ITU-R P (2009/10)

DINAMIKA. Dinamički sistem - pogon sa motorom jednosmerne struje: N: u f Ulazi Izlazi (?) U opštem slučaju ovaj DS je NELINEARAN!!!!

3525$&8158&1(',=$/,&(6$1$92-1,095(7(120

Νόµοςπεριοδικότητας του Moseley:Η χηµική συµπεριφορά (οι ιδιότητες) των στοιχείων είναι περιοδική συνάρτηση του ατοµικού τους αριθµού.

TRIGONOMETRIJSKE FUNKCIJE OŠTROG UGLA

r r t r r t t r t P s r t r P s r s r r rs tr t r r t s ss r P s s t r t t tr r r t t r t r r t t s r t rr t Ü rs t 3 r r r 3 rträ 3 röÿ r t

I Pismeni ispit iz matematike 1 I

A MATEMATIKA Zadana je z = x 3 y + 1

ΠΕΡΙΟΔΙΚΟ ΣΥΣΤΗΜΑ ΤΩΝ ΣΤΟΙΧΕΙΩΝ (1) Ηλία Σκαλτσά ΠΕ ο Γυμνάσιο Αγ. Παρασκευής

r t t r t t à ré ér t é r t st é é t r s s2stè s t rs ts t s

4 INTEGRALI Neodredeni integral Integriranje supstitucijom Parcijalna integracija Odredeni integral i

Poučak o kosinusu (kosinusov poučak) U trokutu ABC vrijede ove jednakosti b + c a a + c b a + b c.

Elektrostatika. 1. zadatak. Uvodni pojmovi. Po iznosu sile F 12 i F 21 su jednake po iznosu:

VALJAK. Valjak je geometrijsko telo ograničeno sa dva kruga u paralelnim ravnima i delom cilindrične površi čije su

Rješenje: F u =221,9 N; A x = F u =221,9 N; A y =226,2 N.

18. listopada listopada / 13

C 1 D 1. AB = a, AD = b, AA1 = c. a, b, c : (1) AC 1 ; : (1) AB + BC + CC1, AC 1 = BC = AD, CC1 = AA 1, AC 1 = a + b + c. (2) BD 1 = BD + DD 1,

Odredjeni integral je granicna vrijednost sume beskonacnog broja clanova a svaki clan tezi k nuli i oznacava se sa : f x dx f x f x f x f x b a f

ΝΟΜΟΣ ΤΗΣ ΠΕΡΙΟ ΙΚΟΤΗΤΑΣ : Οι ιδιότητες των χηµικών στοιχείων είναι περιοδική συνάρτηση του ατοµικού τους αριθµού.

Temeljni pojmovi trigonometrije i vektorskog računa

FORMULE VEZANE UZ MATEMATIČKE KOLEGIJE PREDDIPLOMSKOG STUDIJA

Klasifikacija blizu Kelerovih mnogostrukosti. konstantne holomorfne sekcione krivine. Kelerove. mnogostrukosti. blizu Kelerove.

Neodreeni integrali. Glava Teorijski uvod

Vers un assistant à la preuve en langue naturelle

Matematika 1 - vježbe. 11. prosinca 2015.

R A D N I M A T E R I J A L I

ΓΙΟΡΤΗ ΚΟΛΥΜΒΗΤΗ 13/8/ Μ ΕΛΕΥΘΕΡΟ ΚΟΡΙΤΣΙΑ 9 ΕΤΩΝ

P r s r r t. tr t. r P

Vektori. 28. studenoga 2017.

Akvizicija tereta. 5660t. Y= masa drva, X=masa cementa. Na brod će se ukrcati 1733 tona drva i 3927 tona cementa.

PIRAMIDA I ZARUBLJENA PIRAMIDA. - omotač se sastoji od bočnih strana(najčešće jednakokraki trouglovi), naravno trostrana piramida u omotaču


INŽENJERSTVO NAFTE I GASA. 2. vežbe. 2. vežbe Tehnologija bušenja II Slide 1 of 50

Skalarni umnozak vektora je skalar: a b = a b cos ϕ ; ϕ kut izmedju vektor a i b.

Analysis of a discrete element method and coupling with a compressible fluid flow method

Ι ΙΟΤΗΤΕΣ ΤΩΝ ΑΤΟΜΩΝ. Παππάς Χρήστος Επίκουρος Καθηγητής

KUPA I ZARUBLJENA KUPA

PRAVA. Prava je u prostoru određena jednom svojom tačkom i vektorom paralelnim sa tom pravom ( vektor paralelnosti).

1. VAJA IZ TRDNOSTI. (linearna algebra - ponovitev, Kroneckerjev δ i j, permutacijski simbol e i jk )

RADIJVEKTORI. ALGEBARSKE OPERACIJE S RADIJVEKTORIMA. LINEARNA (NE)ZAVISNOST SKUPA RADIJVEKTORA.

Transcript:

sklr VEKTORI (m h) velčn ko e potpuno određen relnm roem (sklrom) Prmer ms, energ, tempertur, rd, sng, oum tel vektor dužn kod koe e određeno ko e nen run točk početn, ko vršn nv se usmeren dužn l vektor vektor vektor se u geometr nv orentrn dužn, u onc = = točk ove se početn točk (hvtšte), točk vršn točk (kr, vrh, perk) vektor element vektor Prmer rn, kcelerc, sl, kutn rn, elektrčno pole, mgnetsko pole modul (psolutn vrednost l nos vektor l duln vektor), =, e duln dužne orentc l usmerene orentc l usmerene od prem od prem smer vektor, prvc n koem lež vektor kolnern vektor nvmo prvcem nostelem vektor prvc nostel ko su prvc nostel vektor usporedn (prleln) kžemo d su vektor stog smer l d su kolnern vektor prvc nostel prvc nostel nul-vektor ednčn vektor vektor č e modul ednk nul nv se nul-vektor ončv vektor č e modul ednk ednc nv se ednčn vektor l ort, ednčn vektor vektor ončv se sloodn, ven kln vektor sloodn vektor su on kom se ne men modul n smer kd trnsltrmo nhove početne krne točke ven vektor su sv vektor ko moru mt stu početnu točku kln vektor e on ko se ne men ko g trnsltrmo duž prvc n koem lež ednkost vektor dv su vektor ednk ko su stog smer, orentce ednke dulne vektor su ednk ko mu ednke module, t. = ko mu st smer, nč d su prleln ednko orentrn

relc ekvvlence ednkost vektor e relc ekvvlence u skupu vektor: = ( refleksvnost), = = ( smetrčnost), = = c = c ( trntvnost) suprotn vektor dv kolnern vektor ednke dulne, l suprotne orentce nvmo suprotn vektor ko e vektor, negov suprotn vektor ončvmo - rne vektor (prvlo trokut) C ro vektor C e vektor C, t. vektor koem e početn točk početn točk prvog prronk, krn točk krn točk drugog prronk + C = C rne vektor (prvlo prlelogrm) oderemo vektore D C D ko mu st početk, t vektor određuu prlelogrm CD, ro + D e dgonl C ko m početk u točk rne vektor (ro vše vektor) 5 4 3 + D = C ro n ndovenh vektor 2, 2 3, 3 4,..., n n ednk e vektoru n, t. vektoru koem e početn točk ednk početno točk prvog prronk, vršn točk e vršn točk posledneg prronk 2 - odumne vektor + + + = 2 2 3 3 4 4 5 5 rlk dvu vektor defnr se ko ro vektor p e = + rlku vektor možemo geometrsk predočt tko d se vektor dovedu n ednčk početk p će vektor t on vektor ko se doe spnem krne točke umnenk s krnom točkom umntel, vektor m početk u kru, kr u kru svostv rn vektor + = + komuttvnost, + + c = + + c soctvnost + = + = e neutrln element rn, + + + = + = e suprotn vektor vektor 2

rdvektor rdvektorom r neke točke T ovemo vektor OT koem e shodšte O početn točk, krn mu e točk u T, točku O ovemo polom, točk T e potpuno određen svom rdvektorom r T(, ) r T(,, ) O O množene vektor relnm roem (sklrom) umnožk (produkt) relnog ro k vektor e vektor ko ončvmo k tkv d vred: vektor k su kolnern k su ednke orentce ko e k > k su suprotne orentce ko e k < duln vektor k ednk e k = umnožk nule vektor e nul-vektor ko e k = l = ond e k = pr množenu vektor roem k > vektor se ''rsteže'' k put m stu orentcu pr množenu vektor roem k < vektor se ''rsteže'' k put m suprotnu orentcu pr množenu vektor roem < k < vektor se ''steže'' k put m stu orentcu pr množenu vektor roem < k < vektor se ''steže'' k put m suprotnu orentcu = rstene vektor ove se dltc, stene kontrkc vektor svostv množen relnog ro vektor svk dv reln ro α β, te svk dv vektor vred: = = α β = ( α β ) α β α β ( + ) = + α + = α + α Prmer 7 + 2 2 3 = 7 + 7 4 + 6 = 3 + 3 lnern komnc ko su vektor α, β reln roev td se vektor α + β nv lnern komnc vektor s koefcentm α β ro umnožk vektor sklr α ( =, 2, 3,..., n) nv se lnern komnc vektor 3

n t. α + α2 2 + α3 3 +... + αn n = α = lnern vsnost nevsnost vektor koefcent vektor, sklr su lnerno nevsn ko e nhov lnern komnc α ( =, 2, 3,..., n) ednk nul su lnerno vsn ko e nhov lnern komnc koefcent α ( =, 2, 3,..., n) ednk nul α nvu se koefcent lnerne komnce n α = = kd su sv n α = = kd nsu sv u rvnn su svk dv kolnern vektor uedno lnerno vsn, t. posto reln ro k tko d vred = k svk tr vektor rvnne su lnerno vsn ko su nekolnern vektor rvnne td su lnerno nevsn vektor O vektor su ednčn vektor, međusono okomt, nekolnern, t. lnerno nevsn vektor = =, vektor, k k vektor, k su ednčn vektor, međusono okomt, nekolnern, t. lnerno nevsn vektor O = = k =,, k, k rdvektor točku T(, ) rdvektor OT m prk r = OT = + = (, ) točku T(,, ) rdvektor OT m prk r = OT = + + k = (,, ) nul-vektor = + l = + + k prk vektor pomoću (, ) (, ) 2 2 = ( 2 ) + ( 2 ) ko vektor korstmo onku td koordnte rmo onke l 2, t. 4

(, ) (, ) = + = + = = 2 2 prk vektor pomoću, k (,, ) (,, ) 2 2 2 = ( 2 ) + ( 2 ) + ( 2 ) k ko vektor korstmo onku td koordnte rmo onke, l, 2 3, t. (,, ) (,, ) = + + k = + + k = = 2 3 2 3 ednkost vektor = +, = = = = + = + + k,, = = = = = + + k duln vektor 2 2 = + = +, 2 2 2 = + + k = + + rne odumne vektor = + + = ( + ) + ( + ) = + = ( ) + ( ) = + + k = ( ) + ( ) + ( ) k = + + k + = ( + ) + ( + ) + ( + ) k množene sklr vektor α = α + = ( α ) + ( α ) α = α + + k = ( α ) + ( α ) + ( α ) k ednčn vektor (ort) + = = = + 2 2 2 2 2 2 + + + + + k = = = + + k 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 + + + + + + + + sklrn produkt vektor sklrn produkt vektor, u onc e ro (sklr) ko ovko defnrmo: = cosϕ, gde e φ kut među vektor, ϕ =, 5

svostv sklrnog produkt =, + c = + c, α = α, α R, = = 2 = >,,, = < > < < ϕ 9 9 ϕ 8 sklrn produkt ržen pomoću koordnt vektor = + = + = + = + + k + + = + + k uvet okomtost = + + = = + = + + k + + = = + + k tlc sklrnog množen ednčnh vektor k k kut među vektor cos ϕ, cos ϕ +, cos ϕ + + = = = + + + + + + 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 uvet prlelnost (usporednost) = + α, α R = = = + 6

= + + k α, α R = = = = + + k vektorsk produkt vektor c ϕ vektorsk produkt vektor, u onc, e vektor c okomt n, orentc od c e dn prvlom desnog vk, t. dn e smslom npredovn vk pr negovu kretnu od prvog vektor prem drugom nkrćm putem u smeru gn klke st modul vektor c ednk e površn prlelogrm rpetog vektorm : ϕ c = = sn, c, c svostv vektorskog produkt =, α = α = α, α R c c, + c = + c, = =, = površn prlelogrm određenog vektorm P = tlc vektorskog množen ednčnh vektor k k k k vektorsk produkt ržen pomoću koordnt vektor k = + + k = + + k = = + + k ( ) ( ) ( ) k = + + = + + k mešovt produkt mešovt produkt vektor, c e sklr (ro) c ko e ročno ednk oumu prlelepped rpetog vektorm, c 7

mešovt produkt e potvn ko, c tvore desn sustv vektor, negtvn u protvnom sluču V = c mešovt produkt e ednk nul ko: e edn od vektor nul-vektor su dv lo ko vektor kolnern su vektor komplnrn (leže u edno rvnn l su prleln s stom rvnnom) svostv mešovtog produkt c = c = c, c = c c = c, c = c α c = α c = α, α R + c d = c d + c d mešovt produkt u koordntnom olku = + + k = + + k c = c c c c = c + c + c k 8 uvet komplnrnost tr vektor u koordntnom olku = + + k = + + k = c c c c = c + c + c k oum tetredr konstrurnog nd vektorm, c V = c = 6 6 c c c dvostruk vektorsk produkt dvostruk vektorsk produkt c e vektor komplnrn s vektorm c c = c c : dvostruk vektorsk produkt c e vektor komplnrn s vektorm c = c c svostv dvostrukog vektorskog produkt c + c + c = (Jcoev denttet) :