AFINNÉ TRANSFORMÁCIE

Σχετικά έγγραφα
Matematika 2. časť: Analytická geometria

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Súradnicová sústava (karteziánska)

23. Zhodné zobrazenia

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

G. Monoszová, Analytická geometria 2 - Kapitola III

Obvod a obsah štvoruholníka

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Ekvačná a kvantifikačná logika

x x x2 n

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

8. TRANSFORMÁCIA SÚRADNÍC

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Goniometrické substitúcie

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

Analytická geometria

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Tomáš Madaras Prvočísla

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Dostredivá sila. Ak sa častica pohybuje po zakrivenej dráhe, má dostredivé zrýchlenie a teda naň musí pôsobiť dostredivá sila

Numerické metódy matematiky I

Matematika 2. Lineárna algebra. (ver )

Zhodné zobrazenia (izometria)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

Quaternióny Pomocný učebný text (len pre interné použitie)

, ktorú nazveme afinnou súradnicovou sústavou. Pomocou tejto trojice priradíme každému bodu X roviny E 2 jeho polohový vektor

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

UNIVERZITA KOMENSKE HO V BRATISLAVE Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Dua lne c ı sla. Bakala rska pra ca. S tudijny odbor: Matematika

Metódy vol nej optimalizácie

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Goniometrické funkcie

ZBIERKA ÚLOH Z GEOMETRIE - ZOBRAZENIA

Motivácia pojmu derivácia

Smernicový tvar rovnice priamky

Planárne a rovinné grafy

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Zobrazenia v rovine. Každé zhodné zobrazenie v rovine je prosté a existuje k nemu inverzné zobrazenie.

Pri stredovom premietaní je dôležitý stred premietania S : bod, z ktorého premietame do priemetne ε a stred S neleží v priemetni ε

Úvod do lineárnej algebry

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

3 Kinematika hmotného bodu

Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky, SjF STU Bratislava;

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky

2 Základy vektorového počtu

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

Gramatická indukcia a jej využitie

Ján Buša Štefan Schrötter

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

doc. Ing. František Palčák, PhD., Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky, Strojnícka fakulta STU v Bratislave,

C 1 D 1. AB = a, AD = b, AA1 = c. a, b, c : (1) AC 1 ; : (1) AB + BC + CC1, AC 1 = BC = AD, CC1 = AA 1, AC 1 = a + b + c. (2) BD 1 = BD + DD 1,

Vektorové a skalárne polia

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

Východ a západ Slnka

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.

Matematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom

PageRank algoritmus. Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA

Spriahnute oscilatory

Výpočet. grafický návrh

SK skmo.sk. 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B

ZOBRAZOVACIE METÓDY 2. I Mongeovo zobrazenie

MATEMATIKA I. Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY RIGORÓZNA PRÁCA. Martin Samuelčík

Obyčajné diferenciálne rovnice

Diferenciálne rovnice

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY

Vzorové príklady s riešeniami k lineárnej algebre a geometrie pre aplikovaných informatikov k písomke

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

Stereometria Základné stereometrické pojmy Základné pojmy: Základné vzťahy: (incidencie) Veta 1: Def: Veta 2:

ZÁKLADNÉ GEOMETRICKÉ TELESÁ. Hranolová plocha Hranolový priestor Hranol

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

TRIGONOMETRIJA TROKUTA

Transcript:

AFINNÉ TRANSFORMÁCIE Definícia0..Zobrazenie f: R n R m sanazývaafinné,ak zachováva kolinearitu(t.j. priamka sa zobrazí buď na priamku alebo na jeden bod), zachovávadeliacipomer(t.j.akprekolineárnebody A, B, Cplatí C A=λ(B A) prenejaké λ R,potomaj f(c) f(a)=λ(f(b) f(a))). Afinnézobrazenie f: R n R n sanazývatransformácioupriestoru R n,akjeinvertibilné. Tvrdenie0.2.Zobrazenie f: R n R m,(x,...,x n ) (x,..., x m)jeafinné,akexistujútaké konštanty c ij R,žeprevšetkybodyplatí x = c x + +c n x n + c 0 x 2= c 2 x + +c 2n x n + c 20... x m = c mx + +c mn x n + c m0. Pre m=njetakétozobrazenietransformáciou,akdeterminant c ij n i,j= 0..TransformácievR 2 Podľa predchádzajúceho sa každá afinná transformácia dá popísať rovnicami x = c x+ c 2 y+ c 0 y kde = c 2 x+c 22 y+ c 20, c c 2 c 2 c 0. 22 Reálnečísla c ij jednoznačnepopisujútútoafinnútransformáciu. Posunutieovektor(t x, t y )jeafinnátransformácia,možnojupopísaťlineárnymirovnicami x = x+t x y = y+ t y. Škálovanie(v smere súradnicových osí) je popísané rovnicami Ideoškálovaniesostredom(0,0). x = s x x y = s y y, pričom s x, s y 0. Príklad.. Ak by sme chceli popísať transformáciu škálovania so stredom(a, b), ktorý nie je počiatkom súradnicovej sústavy, je možné túto transformáciu získať zložením troch známych: () T ( a, b) posunutieovektor( a, b),ktorýmstredškálovaniaposuniemedozačiatku súradníc, (2) S sx,s y škálovaniespožadovanýmiškálovacímifaktormi s x, s y, (3) T (a,b) posunutienaspäť. Výsledkomjetedatransformácia T (a,b) S sx,s y T ( a, b).jejrovnicesadajúzískaťpostupným dosadzovaním transformovaných súradníc do jednotlivých rovníc, ale pre potreby implementácie je vhodné prepísať rovnice týchto zobrazení pomocou matíc.

2 Užitočným sa ukazuje používanie rozšírených súradníc. Bod so súradnicami(a, b) resp. vektor so súradnicami(u, v) budeme reprezentovať 3 maticou a b resp. Potomposunutieovektor(t x, t y )sasazapíše y = 0 t x 0 t y 0 0 škálovanie zas vyzerá nasledovne y = s x 0 0 0 s y 0 0 0 u v 0 Každá z týchto transformácii je teda jednoznačne popísaná svojou maticou s rozmermi 3 3. Ak vpredchádzajúcompríkladeoznačímematicuposunutiao( a, b)ako M,maticuškálovania ako M 2 amaticuposunutiao(a, b)ako M 3,mámenasledovnýzápis: y =T (a,b) S sx,s y T ( a, b) ( = T (a,b) (S sx,s y (M,. )=T (a,b) (S sx,s y (T ( a, b) ( ))=T (a,b) (M 2 M )=M 3 M 2 M )))= Takževýslednátransformáciaškálovaniasostredom(a, b)jetiežpopísaná3 3maticou,asíce maticou M 3 M 2 M.Vidíme,žeskladaniezobrazenízodpovedánásobeniumatíc. Ďaľšou dôležitou afinnou transformáciou roviny je otočenie okolo bodu(0, 0). Pre odvodenie rovnícsipripomeniemepolárnesúradnicebodu.každýbod Xv R 2 jereprezentovanýdvoma číslami raϕ,kde r 0vyjadrujevzdialenosťboduodzačiatkusúradníc Oaϕ 0,2π)je orientovanýuhol,ktorýzvierapolpriamka OX s kladným smerom x-osi. Medzi kartézskymi a polárnymi súradnicami máme vzťah x=rcosϕ y=rsinϕ. Po otočení o uhol α budú polárne súradnice transformovaného bodu r, ϕ+ α. Teda pre kartézske y r ϕ x Obr.. Kartézske a polárne súradnice bodu súradnice máme x = rcos(ϕ+α)=rcosϕcos α rsin ϕsin α=xcosα ysin α y = rsin(ϕ+α)=rcosϕsin α+rsinϕcosα=xsin α+ycosα.

3 Takže dostávame nasledovný maticový zápis otočenia okolo(0, 0) o uhol α: cosα sinα 0 y = sin α cosα 0 x y. 0 0 Spomedzi špeciálnych afinných transformácií si ešte spomeňme zrkadlenie a skosenie. Zrkadlenie je len alternatívne meno pre osovú súmernosť: zrkadlenie podľa osi x je popísané maticou 0 0 0 0 0 0 a podobne zrkadlenie podľa osi y maticou 0 0 0 0 0 0 Pri každom zrkadlení je potrebné si uvedomiť, že ide o transfomáciu, ktorá mení orientáciu roviny. Keď hovoríme o orientácii roviny, máme na mysli orientáciu objektov v rovine a tiež orientáciu súradnicovej sústavy. Hovoríme, že sústava súradníc je kladne orientovaná, ak kladná y-poloos je otočením kladnej x-poloosi o pravý uhol proti smeru pohybu hodinových ručičiek, v opačnom prípade je súradnicová sústava orientovaná záporne. Ak pripúšťame, že súradnicové osi na seba nemusia byť kolmé, je súradnicová sústava kladne orientovaná, ak je kladná y-poloos otočením x-ovej o uhol v intervale(0, π) proti smeru hodinových ručičiek. Orientáciu ďalej spájame aj s mnohouholníkmi. Vravíme napríklad, že trojuholník ABC je kladne orientovaný, ak jeho vrcholy sú vymenované proti smeru hodinových ručičiek. Podobne orientujeme ostatné mnohouholníky bez samopriesekov. Taktiež hrá orientácia rolu pri meraní a určovaní uhlov. Napríklad pri otáčaní o daný uhol otáčame vždy v smere sústavy súradníc, čiže pri kladnej orientácii je to proti smeru hodinových ručičiek. Tým, že nejaká transformácia mení orientáciu, máme na mysli, že obrazom kladne orientovanej sústavy súradníc je záporne orientovaná súradnicová sústava a naopak. Po prevedení transformácie zvyčajne zavádzame novú súradnicovú sústavu, ktorá má pôvodnú(spravidla kladnú) orientáciu.novésúradnicebodu(x, y )súsúradnicevzhľadomnatútonovúsústavu.avšak treba mať na pamäti, že orientácia objektov v rovine(napr. trojuholníkov) sa zmenila. Nakoniec skosenie v smere x je transformácia, ktorá zachováva y-súradnicu bodu, a x-súradnica sa modifikuje lineárne v závislosti od vzdialenosti od x-osi. Zodpovedajúca matica je s x 0 0 0 0 0. Podobne máme skosenie v smere osi y popísané maticou 0 0 s y 0 0 0 Vo všeobecnosti, každá afinná transformácia roviny sa dá zapísať pomocou 3 3 matice, ktorá má 6 stupňov voľnosti: y = c c 2 c 0 c 2 c 22 c 20 x () y 0 0 Táto matica je regulárna, keďže jej ľavá horná 2 2 podmatica je regulárna. Opačná transformácia jepotompopísanámaticouinverznouk3 3maticivrovnici().

O = O E 2 4 Tvrdenie.2.Afinnátransformácia R 2 jeurčenáobrazmitrochnekolineárnychbodov. Teda ak chceme nájsť maticu nešpecifickej afinnej transformácie(čiže nejde o jednoduchú kombináciu posunutí, rotácií a podobne), môžme postupovať aj tak, že si zvolíme tri nekolineárne bodyapopíšemeichobrazy.potomjeužmožnédopočítaťvšetkypotrebnékonštanty c ij. Príklad.3. Nájdime rovnice afinnej transformácie, ktorá domček na obrázku zobrazí na jeho tieň. E 2 = (0,) E = E = (,0) Obr. 2. Afinná transformácia Riešenie.Body OaE nechávatransformáciapevné,bod E 2 sazobrazína E 2sosúradnicami (0.8, 0.5).Bod Oajehoobraznámdávajúlineárnepodmienkynakonštanty c ij : 0 0 = c c 2 c 0 c 2 c 22 c 20 0 0 0 0 atedadostávame c 0 = c 20 =0.Podobnesido()dosadímesúradnicebodu E ajehoobrazu E azistíme,že c =ac 2 =0.Napokonzosúradnícbodu E 2 ajehoobrazu E 3 máme,že c 2 =0.8ac 22 = 0.5.Výslednámaticahľadanéhozobrazeniaje 0.8 0 0 0.5 0 0 0 Dôležitoupodmaticoumaticev()jeľaváhorná2 2podmatica ( ) c c A= 2. c 2 c 22 Zdefinícieužmáme,žedetA 0.Pretútomaticuďalejplatí Tvrdenie.4. Afinná transformácia() mení orientáciu roviny práve vtedy, keď det A < 0. Tvrdenie.5. Afinná transformácia() je euklidovská(zachováva vzdialenosti) práve vtedy, keď AA T = I 2. 2.TransformácievR 3 Podobneakovrovinemámeafinnútransformáciu R 3 popísanúlineárnymirovnicami x c c 2 c 3 c 0 x y z = c 2 c 22 c 23 c 20 y c 3 c 32 c 33 c 30 z, kde c c 2 c 3 (2) c 2 c 22 c 23 c 0 0 0 3 c 32 c 0. 33 Tvrdenie2..Afinnátransformácia R 3 jeúplneurčenáobrazmištyrochnekoplanárnychbodov.

Keďsiznovu3 3podmaticu(c ij ) 3 i,j=označímeako A,môžmepopísaťpodobnévlastnosti ako pri transformáciách roviny: Tvrdenie 2.2. Afinná transformácia(2) je euklidovská(zachováva vzdialenosti) práve vtedy, keď AA T = I 3. Tvrdenie 2.3. Afinná transformácia(2) mení orientáciu priestoru práve vtedy, keď det A < 0. Pre nás kladne orientovaný priestor(kladne orientovaná súradnicová sústava) je určený pravidlom pravej ruky: prsty(okrem palca) naznačujú smer otočenia od x-osi k y-osi a palec potom ukazuje smer osi z. Hovoríme tiež o pravotočivej orientácii. V opačnom prípade hovoríme o ľavotočivej alebo zápornej orientácii. Posunutie a škálovanie v priestore je popísané analogickým spôsobom ako v rovine a nemalo by spôsobovať žiadne ťažkosti. Základné zrkadlenia máme v priestore tri, vždy podľa jednej zo súradnicových rovín a tiež by nemalo byť problematické napísať maticu žiadneho z nich. Afinných transformácií skosenia máme v priestore 6 základných druhov. Pri každom si určíme, ktorá zo súradnicových rovín bude pevná vzhľadom na transformáciu, a tiež v smere ktorej osi sa bude skosenie prevádzať. Napíklad, skosenie v smere y-osi s pevnou yz-rovinou je popísané maticou 0 0 0 s 0 0 0 0 0 0 0 0 Pod otáčaním v priestore sa myslí otáčanie okolo zvolenej osi. Navyše os rotácie chápeme ako orientovanú priamku. Vtedy v pravotočivej súradnicovej sústave určíme smer otáčania zase podľa pravidla pravej ruky: nech palec ukazuje orientáciu osi rotácie, potom ostatné prsty naznačujú smer rotácie. Šeciálne v prípade rotácií okolo súradnicových osí si toto pravidlo môžme interpretovať nasledovne: pri rotácii okolo z-osi sa otáča v smere od x-osi ku y, pri rotácii okolo x-osisaotáčavsmereod y-osiku zanapokonprirotáciiokolo y-osisaotáčavsmereod z-osi ku x. Uveďmesiterazrovniceotáčaniaokoloosi zouhol α.aksaobmedzímeibana xy-rovinu prípadne ktorúkoľvek inú rovinu s ňou rovnobežnú, ide vlastne o otáčanie v rovine okolo počiatku (0, 0). Teda máme rovnice x y z = cosα sin α 0 0 sinα cosα 0 0 0 0 0 0 0 0 Otáčanieokolozvyšnýchdvochosíosídostanemecyklickouzámenousúradníc x y z x. Napríklad matica rotácie okolo osi x je 0 0 0 0 cosα sinα 0 0 sin α cosα 0 0 0 0 Skúsme teraz nájsť maticu rotácie okolo lubovoľnej osi, ktorá nech zatiaľ prechádza začiatkom súradníc. Podobne ako pri transformáciách roviny sa pokúsime previesť úlohu na známy prípad. Skúsime najprv aplikovať na scénu známe otočenia tak, aby os rotácie splynula s niektorou z osí. Keďže podľa predpokladu os rotácie prechádza bodom(0, 0, 0), je os jednoznačne určená ďaľšímsvojímbodom X=(x, y, z).nechtentobod(presnejšiepolohovývektortohotobodu) určujeajorientáciuosi.nájdemesinajprvsférickésúradnice r, ϕ, ψbodu X.Mámevzťahmedzi x y z 5

6 z ϕ r X x ψ y sférickými a kartézskymi súradicami: Obr. 3. Sférické súradnice bodu x = rsin ϕcosψ y = rsin ϕsin ψ z = rcosϕ. Potom otáčanie okolo osi OX o uhol α môžme zložiť napríklad z nasledovných transformácií: ()otočenieouhol ψokoloosi z(osrotáciesadostanedoroviny xy), (2)otočenieouhol ϕokoloosi y(osrotáciesplyniesosou z), (3)otočenieouhol αokoloosi z, (4)otočenieouhol ϕokoloosi y, (5)otočenieouhol ψokoloosi z, Nakoniec, nech osou rotácie je ľubovoľná orientovaná priamka. Túto úlohu zase zredukujeme na postupnosť už známych transformácií tak, že posunieme os rotácie, aby prechádzala počiatkom súradníc. Nech P je bod ležiaci na osi otáčania. Potrebné transformácie sú ()posunutieoo P, (2)otočenieouhol αokoloosi,ktoráprechádzabodom O=(0,0,0), (3)posunutieoP O. KAGDM FMFI UK Bratislava E-mail address: jana.pilnikova@fmph.uniba.sk