Integrovanie racionálnych funkcií

Σχετικά έγγραφα
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

primitívnoufunkcioukfukncii f(x)=xnamnožinereálnychčísel.avšakaj 2 +1 = x, tedaajfunkcia x2

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Tomáš Madaras Prvočísla

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Obsah. 1.1 Základné pojmy a vzťahy Základné neurčité integrály Cvičenia Výsledky... 11

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

MATEMATIKA II ZBIERKA ÚLOH

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

Polynómy. Hornerova schéma. Algebrické rovnice

Výrazy a ich úpravy. -17x 6 : -17 koeficient; x premenná; 6 exponent premennej x. 23xy 3 z 5 = 23x 1 y 3 z 5 : 23 koeficient; x; y; z premenné;

Numerické metódy Zbierka úloh

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre

Obvod a obsah štvoruholníka

22 Špeciálne substitúcie, postupy a vzorce používané pri výpočte

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

p(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach

Derivácia funkcie. Pravidlá derivovania výrazov obsahujúcich operácie. Derivácie elementárnych funkcií

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Goniometrické substitúcie

Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Goniometrické rovnice riešené substitúciou

PRÍPRAVNÝ KURZ ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY

Zložené funkcie a substitúcia

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

x x x2 n

3. prednáška. Komplexné čísla

STREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA

Reálna funkcia reálnej premennej

Základy automatického riadenia

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

Motivácia pojmu derivácia

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ján Buša Štefan Schrötter

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Obyčajné diferenciálne rovnice

IIR filtrov. Metóda. Metódy návrhu. 2. pretransform. 4. transformáciat. diskrétny). frekvenciu =

Funkcie - základné pojmy

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Planárne a rovinné grafy

M8 Model "Valcová a kužeľová nádrž v sérií bez interakcie"

MATEMATIKA I ZBIERKA ÚLOH

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

9 Neurčitý integrál. 9.1 Primitívna funkcia a neurčitý integrál. sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f ( x) každé x ( a,

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Spojitosť a limity trochu inak

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Univerzita Komenského. Contents I. Úvod do problematiky numeriky 2

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

1.4 Rovnice, nerovnice a ich sústavy

Riešenie rovníc s aplikáciou na elektrické obvody

Úvod do lineárnej algebry

IspitivaƬe funkcija: 1. Oblast definisanosti funkcije (ili domen funkcije) D f

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.

Goniometrické funkcie

(IP3) (f, g) = (g, f) (symetria), (IP4) (f, f) > 0 pre f 0 (kladná definitnosť). Z podmienok (IP1) (IP4) sa ľahko dokážu rovnosti:

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

Matematika 2. časť: Analytická geometria

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY RIGORÓZNA PRÁCA. Martin Samuelčík

FUNKCIE. Funkcia základné pojmy. Graf funkcie

Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika

Goniometrické nerovnice

Teória pravdepodobnosti

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika. Ján BUŠA Viktor PIRČ Štefan SCHRÖTTER

PageRank algoritmus. Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky

1-MAT-220 Algebra februára 2012

Transcript:

Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie rýdzoracionálnej (kde stupeň polynómu v čitateli je menší, ako polynómu v menovateli) resp. ako polynomická funkcia s rovnakým definičným oborom; ďalej teda stačí popísať postup, ako integrovať rýdzoracionálne funkcie na ich definičnom obore. Veta Nech f y = a n x n +... + a x + a 0 je polynomická funkcia stupňa n N. Potom existuje (jednoznačný až na poradie činiteľov) rozklad f(x) = a n (x x ) α... (x x k ) α k (x 2 +p x+q ) β... (x 2 +p m x+q m ) βm pričom k, m N {0}, k 0 alebo m 0, x,..., x k R, p,..., p m, q,..., q m R, α,..., α k, β,..., β m N, α + + α k + 2β + + 2β m = n a naviac diskriminanty všetkých kvadratických členov tohto rozkladu sú záporné.

Tomáš Madaras 2009-20 Nájdenie rozkladu polynómu na súčin lineárnych resp. kvadratických členov nie je celkom ľahké, v praxi sa využívajú rozličné numerické metódy. Veta Nech f y = a n x n +... + a x + a 0 je polynomická funkcia stupňa n N, pričom a 0, a,..., a n Z. Ak existuje x 0 Q také, že f(x 0 ) = 0, tak x 0 = p q kde p, q Z, p a 0, q a n. Pomocou tejto vety možno rozhodnúť, či polynóm s celočíselnými koeficientami má racionálny koreň tak, že vezmeme zoznam všetkých celočíselných deliteľov absolútneho člena a najvyššieho koeficientu, zostavíme z nich všetky príslušné zlomky a pre každý zlomok určíme, či je hodnota polynómu rovná nule.

Tomáš Madaras 2009-20 Na efektívny výpočet hodnôt polynómov v daných bodoch slúži algoritmus nazývaný Hornerova schéma. Princíp je nasledovný: pre polynóm a n x n +... + a x + a 0 a daný bod z zostavíme tabuľku z a n a n a n 2... a a 0 a n V prvom kroku vynásobíme číslo a n v 2. riadku číslom z, k tomuto súčinu pripočítame a n a výsledok zapíšeme do prvého voľného poľa v 2. riadku: a n a n a n 2... a a 0 z a n z a n + a n Získanú hodnotu vynásobíme číslom z, k súčinu pripočítame a n 2 a výsledok znova zapíšeme do prvého voľného poľa v 2. riadku: a n a n a n 2... a a 0 z a n z a n + a n z (z a n + a n ) + a n 2

Tomáš Madaras 2009-20 Postup opakujeme: hodnotu v poslednom vyplnenom poli v 2. riadku vynásobíme číslom z a pripočítame koeficient polynómu, ktorý je v.riadku nad prvým nevyplneným poľom v 2. riadku; získanú hodnotu zapíšeme do prvého voľného poľa 2. riadku. Číslo pod absolútnym koeficientom a 0 je potom rovné hodnote polynómu v bode z. Lema Nech f y = a n x n +... + a x + a 0 je polynomická funkcia stupňa n N a z R je číslo, pre ktoré f(z) = 0. Potom pre každé x R platí f(x) = (x z)(a n x n + b n 2 x n 2 + + b x + b 0 ) (t.j. f(x) je súčinom lineárneho člena a nejakého polynómu stupňa n )

Tomáš Madaras 2009-20 V prípade, že f(z) = 0, možno koeficienty a n, b n 2,..., b, b 0 získať z druhého riadku Hornerovej schémy: sú to postupne všetky čísla v druhom riadku zľava až po poslednú nulu. Príklad Nájdite rozklad polynómu x 5 4x 4 + 2x 3 + 2x 2 + x + 6 na súčin ireducibilných činiteľov. Najvyšší koeficient polynómu je, teda potenciálne racionálne korene sú celé čísla delitele 6, čo sú, 2, 3, 6,, 2, 3, 6. Pre každé z nich určíme hodnotu polynómu pomocou Hornerovej schémy: 4 2 2 6 3 2 8 4 2 2 6 3 2 0 4 2 2 6 2 2 2 2 3 0 4 2 2 6 5 7 5 6 0

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad (pokr.) 4 2 2 6 2 6 4 26 53 00 4 2 2 6 3 7 23 67 202 600 4 2 2 6 6 2 4 86 57 308 4 2 2 6 6 0 62 370 222 3320 Z toho vidieť, že 2, 3 a sú korene daného polynómu, teda platí x 5 4x 4 + 2x 3 + 2x 2 + x + 6 = (x 2)(x 3)(x + )(x 2 + lx + k) Roznásobením pravej strany a porovnaním koeficientov ľahko vidno, že l = 0 a k = ; daný polynóm teda možno rozložiť na súčin troch lineárnych a jedného kvadratického člena so záporným diskriminantom.

Tomáš Madaras 2009-20 Definícia Nech x 0 R, α N. Parciálne zlomky odpovedajúce výrazu (x x 0 ) α sú zlomky kde A, A 2,..., A α R. A A 2, x x 0 (x x 0 ) 2,..., A α (x x 0 ) α, Definícia Nech p, q R, β N, p 2 < 4q. Parciálne zlomky odpovedajúce výrazu (x 2 + px + q) β sú zlomky M x + N x 2 + px + q, M 2 x + N 2 (x 2 + px + q) 2,..., M β x + N β (x 2 + px + q) β, kde M,..., M β, N,..., N β R.

Tomáš Madaras 2009-20 Veta Každá rýdzoracionálna funkcia f s vyjadrením q(x) f(x) = a n (x x ) α... (x xk ) α k (x 2 +p x+q ) β... (x 2 +p m x+q m ) βm (kde q(x) je polynóm s menším stupňom ako polynóm v menovateli f(x)) sa dá vyjadriť (jednoznačne až na poradie) ako súčet parciálnych zlomkov odpovedajúcich všetkým činiteľom príslušného rozkladu.

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad Rozložte na parciálne zlomky funkciu f y = Platí x 3 + 6 x 2 (x 2 + 2x + 6). x 3 + 6 x 2 (x 2 + 2x + 6) = A x + B x 2 + Mx + N x 2 + 2x + 6 x 3 + 6 = Ax(x 2 + 2x + 6) + B(x 2 + 2x + 6) + (Mx + N)x 2 x 3 + 6 = (A + M)x 3 + (2A + B + N)x 2 + (6A + 2B)x + 6B, z čoho A + M =, 2A + B + N = 0, 6A + 2B = 0, 6B = 6. Potom B =, A = 3, M = 4 3, N = 3. Teda rozklad je f(x) = 3 x + 4 x 2 + 3 x 3 x 2 + 2x + 6.

Tomáš Madaras 2009-20 Ďalej ukážeme, ako integrovať rozličné typy parciálnych zlomkov. A dx = A ln x x 0 + C x x 0 A (x x 0 ) n dx = A + C pre n N, n > : ( n)(x x 0 ) n vezmime substitúciu x x 0 = t. Potom z vety o substitúcii = A A (x x 0 ) n dx = A t n dt = A t n dt = t n+ n + + C = A ( n)(x x 0 ) n + C.

Tomáš Madaras 2009-20 Pri integrovaní parciálnych zlomkov odpovedajúcich výrazu (x 2 + px + q) β, p, q R, β N, p 2 < 4q, urobíme najprv substitúciu x + p 2 = t. Potom (x + p 2 ) = a x 2 + px + q = (x + p 2 ) 2 Výraz Potom 4q p2 4 p2 4 + q = (x + p 2 2 ) 4q p2 + = t 2 + 4 4q p2. 4 je kladný; pre zjednodušenie písania ho označíme a 2. Mx + N (x 2 + px + q) β dx = M (t p 2 ) + N (t 2 + a 2 ) β dt = Teda treba už len odvodiť vzorce pre výpočet integrálov Mt + (N Mp 2 ) (t 2 + a 2 ) β dt. t 2 + a 2 dt, t t 2 + a 2 dt, t (t 2 + a 2 dt pre β >, ) β (t 2 + a 2 ) β dt pre β >.

Tomáš Madaras 2009-20 t 2 + a 2 dt = a arctg t a + C: platí t 2 + a 2 = a 2 ( + ( t a ) 2). Položme z = t a, z čoho dt = a dz. Podľa vety o substitúcii máme t 2 + a 2 dt = a 2 ( + z 2 ) a dz = a + z 2 dz = = a arctg z + C = a arctg t a + C. t t 2 + a 2 dt = 2 ln(t2 + a 2 ) + C: platí t t 2 + a 2 dt = 2 2t t 2 + a 2 dt = 2 (t2 + a 2 ) t 2 + a 2 dt = 2 ln(t2 + a 2 ) + C.

Tomáš Madaras 2009-20 t (t 2 + a 2 ) β dt = 2( β)(t 2 + a 2 + C pre β > : ) β vezmime substitúciu t 2 + a 2 = z = ϕ(t). Potom ϕ (t) = 2t, z čoho t (t 2 + a 2 ) β dt = 2 (t 2 + a 2 ) β 2t dt = 2 z β dz = = 2 z β dz = 2 z β+ β + + C = 2( β)z β + C = = 2( β)(t 2 + a 2 ) β + C. Pre prirodzené číslo β > označme I β = (t 2 + a 2 ) β dt. Uvedieme a dokážeme tzv. rekurentný vzťah pre výpočet I β, t.j. vyjadrenie I β pomocou integrálu I β. Keďže I poznáme podľa vyššie odvodeného vzorca, využitím takéhoto vyjadrenia môžeme I 2 vyjadriť pomocou I ; I 3 vyjadriť pomocou I 2, čo zasa vyjadríme pomocou I, teda napokon I 3 pomocou I ; atď.

Tomáš Madaras 2009-20 I β = t 2a 2 (β )(t 2 + a 2 ) β + 2β 3 2a 2 (β ) I β : I β = (t 2 + a 2 ) β dt = a 2 a 2 (a2 + t 2 ) t 2 (a 2 + t 2 ) β dt = a 2 a 2 t 2 a 2 (t 2 + a 2 ) β dt = a 2 + t 2 (a 2 + t 2 ) β dt (t 2 + a 2 ) β dt = a 2 I β t a 2 (t 2 + a 2 ) β t dt. Na druhý integrál použijeme metódu per partes položením u t = (t 2 + a 2, v = t. Podľa vyššie odvodeného vzorca ) β t pre (t 2 + a 2 ) β je u = 2( β)(t 2 + a 2 ) β, v =, z čoho

Tomáš Madaras 2009-20 I β = a 2 I β a 2 [ 2( β)(t 2 + a 2 ) β t = a I t 2 β 2a 2 ( β)(t 2 + a 2 ) + β 2a 2 ( β) I β = t 2(β ) = + 2a 2 (β )(t 2 + a 2 ) β 2a 2 (β ) I β = t = 2a 2 (β )(t 2 + a 2 ) + 2β 3 β 2a 2 (β ) I β. dt] = 2( β)(t 2 + a 2 ) β

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad Vypočítajte x5 + x 4 8 x 3 4x dx. Keďže racionálna funkcia za znakom integrálu nie je rýdzoracionálna (stupeň polynómu v čitateli je väčší ako stupeň polynómu v menovateli), polynóm v čitateli treba vydeliť polynómom v menovateli: x 5 + x 4 8 x 3 4x = x 2 + x + 4 (x 5 4x 3 ) x 4 + 4x 3 8 (x 4 4x 2 ) 4x 3 + 4x 2 8 (4x 3 6x) 4x 2 + 6x 8

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad (pokr.) Teda x5 + x 4 8 x 3 4x dx = (x 2 + x + 4 + 4x2 + 6x 8 x 3 ) dx = 4x x 2 dx + x dx + 4 dx + 4 x2 + 4x 2 x(x 2 4) dx = x 3 3 + x2 2 + 4x + 4 x 2 + 4x 2 x(x 2)(x + 2) dx; Výpočet x 2 + 4x 2 dx rozklad na parciálne zlomky: x(x 2)(x + 2) x 2 + 4x 2 x(x 2)(x + 2) = A x + B x + 2 + C x 2 x 2 + 4x 2 = A(x 2 4) + Bx(x 2) + Cx(x + 2)

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad (pokr.) x 2 + 4x 2 = Ax 2 4A + Bx 2 2Bx + Cx 2 + 2Cx x 2 + 4x 2 = (A + B + C)x 2 + ( 2B + 2C)x 4A Porovnanie koeficientov na ľavej a pravej strane: A + B + C = 2B + 2C = 4 4A = 2 A = 2 B + C = 2 B + C = 2 2C = 5 2 C = 5 4, B = 3 4

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad (pokr.) Teda x2 5 3 + 4x 2 x 3 4x dx = 2 ( x + 4 x 2 4 x + 2 ) dx = 2 x dx + 5 4 x 2 dx 3 4 x + 2 dx = 2 ln x + 5 4 ln x 2 3 4 ln x + 2 + C Celkove je teda integrál rovný x 3 3 + x2 + 4x + 2 ln x + 5 ln x 2 3 ln x + 2 + C = 2 x 3 3 + x2 2 + 4x + ln x2 (x 2) 5 (x + 2) 3 + C

Integrovanie trigonometrických funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Najprv ukážeme univerzálny postup, ako sa dá integrovať funkcia, ktorá vznikne z konštánt a z funkcií sin x, cos x pomocou operácií sčítania, odčítania, násobenia a delenia. Použijeme pritom substitúciu tg x 2 = t. Platí x = 2 arctg t, dx = 2 dt. Ďalej, + t2 sin x = 2 sin x 2 cos x 2 = 2 sin x 2 cos x 2 sin 2 x 2 + cos2 x 2 = 2 tg x 2 tg 2 x 2 + = 2t + t 2, cos x = cos2 x 2 sin2 x 2 = cos2 x 2 sin2 x 2 sin 2 x 2 + cos2 x 2 Po dosadení dostaneme integrál z racionálnej funkcie. = tg2 x 2 tg 2 x 2 + = t2 + t 2.

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad sin x dx. Použijeme substitúciu t = tg x 2. Potom Vypočítajte sin x dx = Príklad Vypočítajte 2t +t 2 2 + t 2 dt = t dt = ln t +C = ln tg x 2 + C. dx cos x (sin x + cos x). Pri t = tg x 2 je dx cos x (sin x + cos x) = 2 + t 2 ( t 2 )( t 2 + 2t + ) dt = t 2 ( 2t +t 2 + t 2 + t2 + t 2 ) 2( + t 2 ) 2 + t 2 dt = (t )(t + )(t 2 2t ) dt.

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad (pokr.) Kvadratický výraz t 2 2t síce nemá záporný diskriminant (v skutočnosti t 2 2t = (t 2)(t + 2)), platí však rovnosť (pre tie t, pre ktoré sú uvedené výrazy definované) Preto 2( + t 2 ) (t )(t + )(t 2 2t ) = t t + + 2t 2 t 2 2t 2( + t 2 ) (t )(t + )(t 2 2t ) dt = ( t t + + 2t 2 t 2 2t ) dt = t dt (t2 2t ) t 2 2t t + dt + 2t 2 t 2 dt = ln t ln t + + 2t dt = ln t ln t + + ln t2 2t + C

Tomáš Madaras 2009-20 V niektorých úlohach uvedeného typu síce substitúcia t = tg x 2 prevedie daný integrál na integrál z racionálnej funkcie, ale táto funkcia je dosť komplikovaná a výpočet zdĺhavý. Uvedieme niekoľko príkladov, kedy môžeme použitím inej substitúcie počítať jednoduchšie. Príklad sin x cos x Vypočítajte + sin 2 x dx. Vezmime substitúciu sin x = t. Potom cos x dx = dt a integrál je rovný t t 2 + dt = 2 ln(t2 + ) + C = 2 ln( + sin2 x) + C.

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad Vypočítajte (sin x + cos x) 2 dx. Po úprave (sin x + cos x) 2 dx = ( sin x cos x + )2 cos 2 x dx. Položme tg x = t. Potom cos 2 dx = dt a integrál je rovný x (t + ) 2 dt = t + + C = + tg x + C.

Tomáš Madaras 2009-20 Uvedieme ďalej niekoľko metód, ako počítať sin n x cos m x dx, n, m N {0}. Ak m je nepárne, tak vezmeme substitúciu sin x = t, z čoho cos x dx = dt, teda sin n x cos m x dx = sin n x(cos 2 x) m 2 cos x dx = sin n x ( sin 2 x) m 2 cos x dx = t n ( t 2 ) m 2 dt; pôvodný integrál teda vieme previesť na integrál z polynomickej funkcie. Ak n je nepárne, tak po substitúcii cos x = t (a použití vzťahu sin n x = (sin 2 x) n 2 sin x) podobným spôsobom zasa dostaneme integrál z polynomickej funkcie.

Tomáš Madaras 2009-20 Nech m = 0. Označme pre n N {0}, I n = sin n x dx. Platí I 0 = x + C, I = sin x dx = cos x + C. Odvodíme rekurentný vzorec, pri ktorom pre n 2 integrál I n vyjadríme pomocou I n 2. Máme I n = sin n x dx = sin x sin n x dx, čo pri použití metódy per partes, keď u = sin x, v = sin n x (teda u = cos x, v = (n ) sin n 2 x cos x), je rovné I n = cos x sin n x + (n ) ( sin 2 x) sin n 2 x dx = cos x sin n x + (n ) sin n 2 x dx (n ) sin n x dx = cos x sin n x + (n )I n 2 (n )I n. Ak na obe strany pripočítame (n )I n a potom vydelíme n, dostaneme ni n = cos x sin n x + (n )I n 2 I n = n cos x sinn x + n n I n 2.

Tomáš Madaras 2009-20 Podobným spôsobom možno odvodiť vzťah cos m x dx = m sin x cosm x + n n cos m 2 x dx. Ak n, m sú párne, tak cos m x = (cos 2 x) m 2 = ( sin 2 x) m 2 a sin n x cos m x dx = sin n x ( sin 2 x) m 2 dx. Tento integrál sa dá vypočítať využitím predtým uvedeného rekurentného vzťahu, keď sa najprv funkcia umocní a roznásobí.

Tomáš Madaras 2009-20 Príklad Vypočítajte sin 2 x cos 4 x dx. Upravíme a budeme viackrát využívať rekurentný vzťah: sin 2 x cos 4 x dx = sin 2 x ( sin 2 x) 2 dx = sin 2 x ( 2 sin 2 x + sin 4 x) dx = sin 2 x dx 2 sin 4 x dx + sin 6 x dx = I 6 2I 4 + I 2 = 6 cos x sin5 x + 5 6 I 4 2I 4 + I 2 = 6 cos x sin5 x 7 6 I 4 + I 2 = 6 cos x sin5 x 7 6 ( 4 cos x sin3 x + 3 5 I 2) + I 2 = 6 cos x sin5 x + 7 24 cos x sin3 x + 3 0 I 2 = 6 cos x sin5 x + 7 24 cos x sin3 x + 3 6 cos x sin5 x + 7 24 cos x sin3 x 3 20 0 ( 2 cos x sin x + 2 I 0) = 3 cos x sin x + 20 x + C.

Tomáš Madaras 2009-20 Integrovanie niektorých iracionálnych funkcií Uvedieme spôsoby výpočtu niektorých štandardných integrálov obsahujúcich odmocniny: x 2 + c dx = ln x + x 2 + c + C pre c R {0} a x R také, že x 2 + c > 0: z c 0 máme x + x 2 + c 0. V prípade, že x + x 2 + c > 0 máme x + x 2 + c = x + x 2 + c, (ln x + x 2 + c ) = (ln(x + x 2 + c)) = x + x 2 + c ( + 2 (x2 + c) 2 2x) = x + x 2 + c ( + x x 2 + c ) = x x + x 2 + c 2 + c + x = x 2 + c x 2 + c.

Tomáš Madaras 2009-20 Ak x + x 2 + c < 0, tak x + x 2 + c = x x 2 + c, (ln x + x 2 + c ) = (ln( x x 2 + c)) = x x 2 + c ( 2 (x2 + c) 2 2x) = x + x 2 + c ( + x x 2 + c ) = x 2 + c. a 2 x dx = arcsin x + C pre a R {0} a x R 2 a také, že a 2 x 2 > 0: substitúciou t = x a máme dt = a dx; teda a 2 x 2 dx = a dx = ( xa )2 ( xa )2 a dx = t 2 dt = arcsin t + C = arcsin x a + C.

Tomáš Madaras 2009-20 x x 2 + c dx = x 2 + c + C pre x R také, že x 2 + c > 0: použijeme substitúciu x 2 + c = t 2. Potom 2x dx = 2t dt, x x dx = t dt, teda x 2 + c dx = t t dt = dt = t + C = x 2 + c + C. x a 2 x 2 dx = a 2 x 2 + C pre x R také, že a 2 x 2 > 0: položme a 2 x 2 = t 2. Potom 2x dx = 2t dt, x dx = t dt, x z čoho a 2 x dx = 2 ( t) dt = t dt = t + C = a 2 x 2 + C.

Tomáš Madaras 2009-20 x 2 + c dx = x x 2 + c + c 2 2 ln x + x 2 + c + C pre x R také, že x 2 + c > 0: x 2 + c dx = x2 + c x 2 + c dx = x 2 x 2 + c dx+ c dx. Druhý integrál je rovný x 2 + c c ln x + x 2 + c podľa už odvodeného vzťahu. Na prvý integrál použijeme metódu per partes: u x = x 2 + c, v = x, u = x 2 + c, v =, teda je rovný x x 2 + c x 2 + c dx. Dostali sme x 2 + c dx = x x 2 + c x 2 + c dx + c ln x + x 2 + c. Po prenesení x 2 + c dx na ľavú stranu a delení dvoma máme x 2 + c dx = x 2 x 2 + c + c 2 ln x + x 2 + c + C.

Tomáš Madaras 2009-20 a 2 x 2 dx = x a 2 x 2 + a2 2 2 arcsin x a + C pre x R také, že a 2 x 2 > 0: platí a 2 x 2 dx = a2 x 2 a 2 x 2 dx = a2 a 2 x 2 dx x 2 a 2 x 2 dx = a2 arcsin x a Metódou per partes pri u = x a 2 x 2 x dx. x a 2 x 2, v = x máme podľa už dokázaného u = a 2 x 2, v =, teda a 2 x 2 dx = a 2 arcsin x a + x a 2 x 2 a 2 x 2 dx, čo je rovné (po prenesení integrálu na ľavú stranu rovnice rovnice a vydelení 2) a2 2 arcsin x a + x a 2 x 2 + C. 2