Potrebné znalosti z podmieňujúcich predmetov
|
|
- Ἱερώνυμος Λαγός
- 5 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 Potrebné znalosti z podmieňujúcich predmetov Matematika 1: 1. Trigonometria (riešenie trojuholníkov - Pythagorova veta, Euklidove vety, sinusová a kosinusová veta, podobnosť trojuholníkov, výška, ťažnica, uhly,...). Goniometria (základné goniometrické funkcie, a vzťahy, jednotková kružnica uhlová a oblúková miera, transformačné vzťahy,...) 3. Derivácia a integrácia funkcií (fyzikálna podstata derivácie a integrácie, základné princípy a vzťahy pre derivovanie a integrovanie určitý, neurčitý integrál,...) 4. Ďalšie všeobecné a špecifické operácie (základy vektorovej algebry - skalárny a vektorový súčet a súčin, operácie so zlomkami, úpravy algebraických výrazov, riešenie sústav algebraických rovníc, priebehy funkcií lineárny, kvadratický, kubická parabola, extrémy funkcie jednej premennej, diferenciálna rovnica priehybu...) Fyzika: 1. Fyzikálne veličiny a jednotky.. Newtonove pohybové zákony, Základy mechaniky sústav hmotných bodov a telies. 3. Fyzikálne silové polia, Gravitačný zákon. 4. Mechanické a tepelné vlastnosti tuhých látok,...
2 Úvod do goniometrie a trigonometrie Goniometria (z gréckeho gónia = uhol a metró = meranie) je oblasť matematiky, ktorá sa zaoberá funkciami a výpočtom uhlov a ich priemetov do vybraného smeru, definuje funkcie sínus, kosínus, tangens a ďalšie. Trigonometria, súčasť goniometrie ktorá sa venuje praktickému použitiu goniometrických funkcií pri riešení rôznych úloh o trojuholníkoch. Všeobecný trojuholník Termín všeobecný zvyčajne znamená, že pri trojuholníku nepredpokladáme žiadne špecifické vlastnosti, t.j. nie je pravouhlý, rovnoramenný ani rovnostranný a pod. vrcholy trojuholníka: A, B, C strany trojuholníka: a, b, c AB = c; BC = a; AC = b uhly trojuholníka: α, β, γ <ABC = β ; <ACB = γ; <BAC = α Oproti väčšej strane leží vždy väčší uhol a naopak. Trojuholníková nerovnosť: (umožňuje zistiť, či sa dá trojuholník zostrojiť) a + b > c alebo: nech a > b > c a + c > b potom stačí overiť: b + c > a b c < a < b + c Delenie trojuholníkov: A. podľa veľkosti strán 1. rovnostranný má všetky tri strany rovnaké (a = b = c). rovnoramenný dva strany rovnaké ramená, tretia rôzna - základňa (b = c) 3. rôznostranný všetky strany rôzne (musí však platiť trojuholníková nerovnosť) B. podľa veľkosti uhlov 1. ostrouhlý má všetky tri uhly ostré (menšie ako 90 ). pravouhlý jeden uhol pravý (90, najčastejšie pri vrchole C) a dva uhly ostré 3. tupouhlý má jeden uhol tupý (väčší ako 90 a menší ako 180 ) a dva ostré Súčet vnútorných uhlov trojuholníka je 180 (α + β + γ = 180 ) Vonkajšie uhly trojuholníka sú susednými uhlami vnútorných uhlov. Každý trojuholník má 6 vonkajších uhlov. Vonkajší a vnútorný uhol pri tom istom vrchole vytvárajú spolu priamy uhol (ich súčet je 180 ). Zhodnosť trojuholníkov Dva trojuholníky sa nazývajú zhodné trojuholníky, ak majú všetky tri strany aj uhly zhodné. Napríklad dva trojuholníky ABC a A B C sú zhodné, ak platí: AB = A B ; BC = B C ; CA = C A ; γ = γ ; α = α ; β = β
3 Dva trojuholníky sú zhodné, ak platí niektorá z nasledujúcich viet o zhodnosti trojuholníka: veta SSS ak sa trojuholníky zhodujú vo všetkých stranách, veta SUS ak sa trojuholníky zhodujú v dvoch stranách a uhle nimi zovretom, veta USU ak sa trojuholníky zhodujú v jednej strane a v dvoch uhloch priľahlých k tejto strane. Významné prvky trojuholníka Výška trojuholníka Kolmica zostrojená z vrcholu trojuholníka na priamku, na ktorej leží protiľahlá strana trojuholníka, sa nazýva výška trojuholníka. Výšky trojuholníka sa pretínajú v bode nazývanom priesečník výšok (alebo ortocentrum - označenie V). v a výška na stranu a v b výška na stranu b v c výška na stranu c V ortocentrum Poznámky: V ostrouhlom trojuholníku leží ortocentrum leží vo vnútri trojuholníka. V pravouhlom trojuholníku je ortocentrum v bode, pri ktorom leží pravý uhol. V tupouhlom trojuholníku sa nachádza ortocentrum mimo trojuholníka. Ťažnica trojuholníka Úsečka, ktorá spája vrchol trojuholníka so stredom protiľahlej strany, sa nazýva ťažnica trojuholníka. Ťažnice trojuholníka sa pretínajú v bode, ktorý nazývame ťažisko trojuholníka (označujeme ho T). Vzdialenosť ťažiska od stredu strany, ku ktorej je ťažnica zostrojená, sa rovná jednej tretine dĺžky ťažnice. TS a = 1 3 AS a TS b = 1 3 BS b TS c = 1 3 CS c t a ťažnica na stranu a t b ťažnica na stranu b t c ťažnica na stranu c T ťažisko Stredná priečka trojuholníka Stredná priečka trojuholníka je úsečka, ktorá spája vždy stredy strán. Je rovnobežná s treťou stranou trojuholníka. Dĺžka strednej priečky sa rovná jednej polovici strany, s ktorou je rovnobežná. p 1, p, p 3 stredné priečky Obvod a obsah trojuholníka Obvod trojuholníka (o) o = a + b + c a, b, c strany trojuholníka
4 Obsah trojuholníka (S) Pre výpočet obsahu všeobecného trojuholníka a, b, c strany trojuholníka S = a. v a = b. v b = c. v c v a, v b, v c výšky trojuholníka Pre výpočet obsahu pravouhlého trojuholníka S = a. b Osová a stredová súmernosť trojuholníkov Stredová súmernosť Žiadny trojuholník nemá stred súmernosti. a, b odvesny trojuholníka Osová súmernosť Rovnostranný trojuholník má tri osi súmernosti (osi strán trojuholníka). Rovnoramenný trojuholník má jednu os súmernosti (os základne). Rôznostranný trojuholník os súmernosti nemá. rovnostranný rovnoramenný rôznostranný Pythagorova veta V pravouhlom trojuholníku ABC, v ktorom pravý uhol je pri vrchole C, platí: c = a + b Obsah štvorca nad preponou sa rovná súčtu obsahov štvorcov nad odvesnami pravouhlého trojuholníka. Euklidove vety Dve matematické vety týkajúce sa pravouhlého trojuholníka: 1. Euklidova veta o výške: Obsah štvorca zostrojeného nad výškou pravouhlého trojuholníka sa rovná obsahu obdĺžnika zostrojeného z oboch úsekov na prepone. v c c a c b
5 . Euklidova veta o odvesne: Obsah štvorca zostrojeného nad odvesnou pravouhlého trojuholníka sa rovná obsahu obdĺžnika zostrojeného z prepony a priemetu prepony na odvesne. Pre jednotlivé odvesny trojuholníka teda platí:, Kružnica a trojuholník Kružnica opísaná okolo trojuholníka Kružnica opísaná trojuholníku je taká kružnica, ktorej stred S je priesečníkom osí jednotlivých strán trojuholníka. Polomer kružnice r je vzdialenosť stredu kružnice (priesečníka osí strán) od ľubovoľného vrcholu trojuholníka. Poznámky: Stred kružnice opísanej ostrouhlému trojuholníku sa nachádza vo vnútri trojuholníka. Stred kružnice opísanej pravouhlému trojuholníku sa nachádza v strede prepony trojuholníka. Stred kružnice opísanej tupouhlému trojuholníku sa nachádza mimo trojuholníka. Kružnica vpísaná do trojuholníku Kružnica vpísaná do trojuholníka je taká kružnica, ktorej stred O je priesečníkom osí vnútorných uhlov trojuholníka. Polomer kružnice r je dĺžka kolmice zostrojenej zo stredu kružnice (priesečníka osí vnútorných uhlov) na ľubovoľnú stranu trojuholníka. Pomery strán pravouhlého trojuholníka základné goniometrické funkcie Každý uhol z intervalu (0, 90 ) určuje pomery strán pravouhlého trojuholníka, pričom tieto pomery sú definované hodnotami (vzťahmi) goniometrických funkcií pre zadaný ostrý uhol. Sínus α je pomer dĺžky odvesny protiľahlej tomuto uhlu a dĺžky prepony. Kosínus α je pomer dĺžky odvesny priľahlej tomuto uhlu a dĺžky prepony. Tangens α je pomer dĺžok odvesny protiľahlej tomuto uhlu a dĺžky odvesny k nemu priľahlej.
6 Kotangens α je pomer dĺžok odvesny priľahlej tomuto uhlu a dĺžky odvesny k nemu protiľahlej. Sekans α je pomer dĺžky prepony a dĺžky odvesny priľahlej tomuto uhlu. Kosekans α je pomer dĺžky prepony a dĺžky odvesny protiľahlej tomuto uhlu. Historicky sa používali ešte dve ďalšie funkcie: versin = 1 cos exsec = sec 1 Najdôležitejšie funkcie v rámci mechaniky sú sínus, kosínus a tangens. Riešenie trojuholníkov Riešením trojuholníka rozumieme určenie dĺžok všetkých jeho strán a veľkostí jeho vnútorných uhlov. Pri riešení ľubovoľného všeobecného trojuholníka môžeme používať sínusovú a kosínusovú vetu. 1. Sínusová veta - vzťah medzi stranami a vnútornými uhlami všeobecného trojuholníka. Najčastejšie sa prezentuje takto: Pre každý trojuholník ABC s vnútornými uhlami α, β, γ a stranami a, b, c platí: a: b: c = sin α : sin β : sin γ a b c = = = R sinα sin β sinγ kde R je polomer opísanej kružnice pre tento trojuholník. Slovne: Pomer všetkých dĺžok strán a hodnôt sínusov im protiľahlých uhlov je v trojuholníku konštantný. Alebo: Pomer dĺžok strán trojuholníka sa rovná pomeru sínusov im protiľahlých uhlov. Inak zapísané:
7 Použitie sínusovej vety: Úloha USU - ak poznáme dva vnútorné uhly a stranu k nim priľahlú, Úloha SSU - ak poznáme dĺžky dvoch strán a veľkosť vnútorného uhla, ležiaceho oproti jednej z nich (tzn. veľkosť vnútorného uhla, ktorý tieto dve strany nezvierajú). (V tomto prípade sa však stáva, že nám veta poskytne dve riešenia, avšak iba správne riešenie poskytuje pri súčte všetkých uhlov v trojuholníku hodnotu 180 ).. Kosínusová veta - výpočet dĺžky strany trojuholníka. Úloha : USS - ak poznáme iba veľkosť uhla ležiaceho oproti tejto strane a dĺžku zvyšných dvoch strán (zvierajú tento uhol). V každom trojuholníku ABC, ktorého vnútorné uhly majú veľkosť α, β, γ a strany veľkosť a, b, c platí: a = b + c - bccosα b = a + c - accosβ c = a + b - abcosγ Kosínusová veta je v zovšeobecnením Pythagorovej vety pre všetky typy trojuholníkov. Dôkaz cosínusovej vety: Nech v trojuholníku ABC päta výšky na stranu c rozdeľuje stranu c na dve časti: x = AC 0, y = C 0 B, v c = CC 0 Potom v trojuholníku AC 0 C platí Pythagorova veta: b² = v c ² + x² v c ² = b² - x² Obdobne v trojuholníku BC 0 C platí Pythagorova veta: a² = v c ² + y² v c ² = a² - y² Na základe predchádzajúcich výpočtov potom platí: v c ² = v c ² b² - x² = a² - y² Keďže strana c sa skladá z častí x a y, je možné y vyjadriť ako y = c - x a teda y² = (c-x) = c² - cx + x². b² - x² = a² - c² + cx - x² b² = a² - c² + cx V trojuholníku AC 0 C platí, že kosínus α je rovný pomeru strán x / b, z čoho je možné x vyjadriť v tvare x = b. cos(α). b² = a² - c² + bc cos(α) a² = b² + c² - bc cos(α) Analogickým spôsobom môžeme dokázať aj zvyšné tvary kosínusovej vety.
8 Stupňová a oblúková miera Jednotková kružnica - všetky uhly vieme okrem stupňovej miery zobraziť aj na kružnici. Najvýhodnejšie je pracovať s kružnicou s polomerom r = 1, čím dostaneme tzv. jednotkovú kružnicu (je výhodná pre odčítavanie hodnôt a vlastností goniometrických funkcií). Ku každému bodu na jednotkovej kružnici vieme určiť uhol, ktorý mu prislúcha. Vieme nájsť jeho x a y súradnicu, a tiež vyčítať, aká časť kružnice mu prislúcha. Napríklad: ak je uhol 180, aká dlhá je dĺžka kružnicového oblúka prislúchajúcemu tomuto uhlu na jednotkovej kružnici? Pre obvod kruhu platí: o = πr 180 polkružnica ; jednotková kružnica r = 1 1/. o = 1/. πr = π ~ π Aká je dĺžka, keď uhol je 360? 360 ~ π Aká je dĺžka, keď uhol je 90? 90 ~ π/ Aká je dĺžka, keď uhol je 10? 10 ~ /3π Oblúková miera - je meranie uhla v iných jednotkách ako stupňoch, a to v radiánoch. 180 je π radiánov Z toho vyplýva prevod (transformačný vzťah): 1 stupeň = π / 180 = 0,01745 radiánov, resp. 1 radián = 180 / π = 57,96. Približná hodnota 1 radiánu je 57 17' 44. Transformačné vzťahy: stupňová miera : α = (x.180) / π (za x dosadíme číslo v radiánoch a dostaneme α v stupňoch) oblúková miera : x = (α.π) / 180 (za α dosadíme uhol v stupňoch a dostaneme x v radiánoch) Výhodou merania uhla v radiánoch je v tom, že veľkosť uhla v rad je zároveň dĺžkou kružnicového oblúka prislúchajúceho tomuto uhlu na jednotkovej kružnici. Ale to sú iba kladné čísla. Preto musíme zaviesť kladný a záporný zmysel otáčania (kladné čísla proti smeru otáčania hodinových ručičiek a záporné v smere pohybu). Takto môžeme tzv. namotávať na jednotkovú kružnicu celú reálnu os. Oblúková miera sa využíva najmä v kinematike a dynamike, v statike sa používa skôr sporadicky.
9 Vlastnosti základných goniometrických funkcií Jednotková kružnica je rozdelená na kvadranty. Kvadranty sú štvrťkružnice a v každom kvadrante sa funkcia správa inak. y x - Grafy funkcií : y = sin x ; y = cos x ; y = tan x. Funkcie sin a cos sú periodické s periódou π, tan je periodická s periódou π.
10 Ďalšie dôležité vzťahy pre prácu s goniometrickými funkciami: Je možné ich nájsť oveľa viac v ktorejkoľvek príručke matematiky. ZÁKLADNÉ VZŤAHY TRIGONOMETRIE - AKO RIEŠENIE JEDINEJ ÚLOHY O TROJUHOLNÍKU Úloha : Vyjadrite pomocou dĺžok strán trojuholníka : 1. kosínusy a sínusy jeho vnútorných uhlov,. dĺžky jeho výšok a ťažníc, 3. jeho obsah, 4. polomery kružníc do neho vpísanej, resp. mu opísanej. Riešenie : 1. Výpočet výšky a ťažnice Skúsme vypočítať výšku v c dvoma spôsobmi z pravouhlých trojuholníkov ADC a DBC : b x = (v c ) = a (c x) ak vynecháme zbytočné v c, po úprave dostávame : b = a c + cx odkiaľ môžeme vyjadriť x : x - a + b c Z pravouhlého trojuholníka ADC bezprostredne dostávame : cos x = = b - a + c = (1) + b + c bc α, () alebo vyjadrenie strany pomocou zvyšných strán a kosínusu uhla α : známa pod názvom kosínusová veta. a = b + c bc.cosα, (3)
11 Je však uvedené tvrdenie platné, aj keď je napr. uhol α tupý? Opäť vypočítame výšku v c dvoma spôsobmi z pravouhlých trojuholníkov DAC a DBC : b y = (v c ) = a (c + y) ak vynecháme zbytočné v c, po úprave dostávame : b = a c cy odkiaľ môžeme vyjadriť y : y a b c c =. (1 ) Vidíme, že formálne y = - x. Z pravouhlého trojuholníka DAC dostávame : y x cos α = - cos(π α) = = čiže aj v tomto prípade platia vzťahy () a (3). b b Ak bude uhol α pravý, tak vzťahy () a (3) platia evidentne tiež. Preto môžeme tvrdiť, že v každom trojuholníku platí : - a + b + c a b + c cosα =, cos β =, bc ac cos γ = a + b c ab a = b + c bc cosα b = c + a ca cosβ c = a + b ab cosγ Vypočítajme dĺžku ťažnice napr. na stranu c : Pomocou kosínusovej vety vyjadríme štvorec strany t c z trojuholníka AKC. c t c + b c = b cos α Ak za cos α dosadíme z () postupne dostaneme : c c - a + b + c t c = + b b bc a + b = (4) 4 c t c. Výpočet obsahu Ak sa vrátime k výpočtu dĺžky výšky v c (pozri obr. 1.) Zo vzťahu (v c ) = b x po dosadení za x zo vzťahu (1) dostávame : v c a + b + c a + b + c a b a c + b c = b = b c 4 c =
12 4 4 4 a b c + a b + a c + b c = 4 c Výraz : V = a 4 b 4 c 4 + a b + b c + c a nadobúda kladné hodnoty práve vtedy, keď existuje trojuholník, ktorého strany majú dĺžky a, b, c. Taktiež platí, že sa rovná výrazu : (a + b + c)( a + b + c)(a b + c)(a + b c) Ak ho budeme označovať symbolom V, tak pre výšky v každom trojuholníku platí : V v a =, a V v b =, b V v c = (5) c av. a V Pre obsah trojuholníka potom platí : P ABC = = (6) 4 Ak polovičný obvod trojuholníka (tzv. semiperimeter) označíme symbolom s dostávame vzťahy : a + b + c = s, -a + b + c = s a, a b + c = s b, a + b c = s c takže obsah trojuholníka možno vyjadriť tzv. Herónovým vzorcom v tvare: ( ) ( ) ( ) P = s. s a. s b. s c. (6 ) ABC 3. Výpočet kosínusov a sínusov vnútorných uhlov Vyjadrime ešte sínusy vnútorných uhlov trojuholníka. Pretože sin α = sin(π α) môžeme podľa potreby použiť obrázok 1. alebo., odkiaľ dostávame : v V sin c V V α = =, podobne sin β =, ako aj sin γ = (7) b bc ac ab Ak vzťahy (7) postupne delíme dĺžkami strán a, b, c a porovnáme ich, dostaneme : sinα = a sinβ = b sinγ = c V abc, čo je tvar všeobecne známej sínusovej vety. 4. Výpočet polomerov vpísanej a opísanej kružnice. Polomer vpísanej kružnice : Zdá sa že obr. 4. nie je úplne vhodný. Obsahuje zbytočnú informáciu o konštrukcii vpísanej kružnice. Obr. 5. evokuje myšlienku rozdeliť trojuholník ABC na tri trojuholníky. Ak vyjadríme ich obsahy pomocou polomeru r vpísanej kružnice a ich súčet porovnáme s obsahom celého trojuholníka dostávame :
13 a. r + b. r. + c r odkiaľ platí : = r P = ABC =. V 4 V, ( a + b + c) Polomer opísanej kružnice: napr. pre prípad tupouhlého trojuholníka. Z obrázku vyplýva, že : a = sin α R čo po úprave dáva : R = abc V Pre prípady pravouhlého resp. ostrouhlého trojuholníka je možné získať adekvátne riešenie obdobným spôsobom.
14 Derivovanie funkcie S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v najrôznejších technických aplikáciách. Vo všeobecnosti platí, že derivácia funkcie f v bode a určuje veľkosť prírastku (zmenu) tejto funkcie f v závislosti na polohe bodu a. Objasnenie podstaty derivácie: napr. vzorec vyjadrujúci závislosť času, rýchlosti a dráhy pri rovnomernom priamočiarom pohybe s = v. t. Ak napríklad každú 1 sekundu prejdeme vzdialenosť metre, potom rýchlosť vyjadruje prírastok dráhy za jednotku času. Rýchlosť preto môžeme charakterizovať ako deriváciu dráhy v určitom čase t. Geometrická interpretácia derivácie Nech je daná spojitá funkcia y = f(x). Na grafe tejto funkcie je pevne zvolený bod A = [a, f (a)] Budeme sa snažiť zaviesť pojem dotyčnice ku grafu funkcie y = f(x) v bode A = [a, f (a)]. Zvoľme na grafe funkcie iný bod X = [x, f (x)]. Z pravouhlého trojuholníka na obrázku je zrejmé, že smer priamky AX je, kde ϕ je uhol, ktorý zviera priamka AX s osou x. Ak sa bod X blíži k bodu A, tzn. ak sa rozdiel (x a) blíži k 0, mení sa aj poloha priamky AX. Ak sa priamka AX blíži k istej limitnej polohe, t.j. ak sa jej smernica blíži k limite, nazveme túto limitnú polohu priamky AX dotyčnicou grafu funkcie f v bode A = [a, f (a)]. Fyzikálna interpretácia derivácie Nech sa bod P pohybuje po číselnej osi. Poloha bodu P závisí od času t, ktorý uplynul od začiatku pohybu. Táto závislosť je vyjadrená funkciou s = f(t). Nech v čase t 0 je súradnica bodu P rovná s 0 = f (t 0 ). Za čas t t 0 sa táto súradnica zmení o f(t) f(t 0 ). Podiel sa nazýva stredná rýchlosť bodu P v časovom úseku t 0 t. Okamžitá rýchlosť v čase t 0 bude
15 Z oboch interpretácií je možné vysloviť tvrdenie: V minulosti bola derivácia, s ohľadom na teóriu tzv. infinitezimálnych hodnôt, najčastejšie definovaná ako pomer, v akom rast určitej premennej y zodpovedá zmene inej premennej x, na ktorej má premenná y nejakú funkčnú závislosť. Pre vyjadrenie zmeny hodnoty sa v takomto prípade používa symbol Δ a potom takýto pomer môžeme symbolicky zapísať ako Δ y dy =. Δx dx Avšak pri snahe o čo najmenšie Δx, blížiace sa 0, je možné konečne malý rozdiel Δx nahradiť nekonečne malou zmenou dx, ktorá definuje pomer dvoch nekonečne malých hodnôt. Počas vývoja matematiky sa však intuitívna predstava nekonečne malých (infinitezimálnych) hodnôt ukázala ako nedostatočne presná a bola nahradená teóriou limít. Preto najbežnejšia, aktuálne platná definícia derivácie, zodpovedajúca vyššie uvedeným súvislostiam má tvar: Derivácia funkcie vo všeobecnosti popisuje zmenu (nárast resp. pokles) funkcie v pomere k veľmi malej zmene jej premennej, príp. aj viac premenných tzv. parcialna derivácia. Nie vždy však limita, ktorá deriváciu definuje, existuje a je konečná, čiže nie každá funkcia má v každom bode aj deriváciu. Označovanie derivácie: deriváciu je možné označovať niekoľkými spôsobmi: (derivácia funkcie f, ktorá závisí od premennej x), (derivácia funkcie f(x) podľa premennej x), (d f podľa d x).
16 Derivácia vo fyzike a technických disciplínach Vo fyzike sa používa prvá aj druhá derivácia a pri výpočte sa aplikujú tie isté matematické vzťahy pre derivovanie ako v matematike. Pre označenie týchto derivácii však častejšie používame tzv. Leibnitzov zápis pre prvú deriváciu: kde f je funkcia, ktorú derivujeme, x je premenná, podľa ktorej derivujeme.
17 Zápis druhej derivácie:. Pozor: výraz df / dx nepredstavuje podiel a číslo nepredstavuje druhú mocninu, ale naznačuje druhú deriváciu vo výraze d f / dx. Newtonova interpretácia sa obvykle využíva vo fyzike, pre derivovanie podľa premennej vyjadrujúcej čas (a teda aj v kinematike a dynamike). Používa bodku nad premennou, napr.:. Záver: Derivácia funkcie je vlastne rozdiel jej funkčných hodnôt v rozsahu určenej premennej. Graficky predstavuje smernicu krivky v danom bode. Derivácia v spojitom priestore je analógiou diferencie medzi susednými hodnotami v diskrétnom priestore. Čítajte viac: Integrovanie funkcie Je možné z derivovanej funkcie nejakým spôsobom získať pôvodnú (tzv. primitívnu) funkciu???. Áno, opačnou operáciou k derivácii je integrácia (angl. texty používajú tiež termín antiderivácia). Pojem integrálu je zovšeobecnením pojmov ako plocha, objem, príp. súčet či suma. Integrálny počet je jeden z najužitočnejších analytických nástrojov. Má nezastupiteľné využitie v aplikovanej matematike (napr. fyzika, stavebné inžinierstvo, poistná a finančná matematika, štatistika iné). Geometrická interpretácia integrálu Určitý integrál nezápornej funkcie f(x) medzi určitými dvoma bodmi a, b je rovný ploche obrazca ohraničeného priamkami x = a, x = b, osou x a krivkou definovanou funkciou f. Matematicky vyjadrené: takýto integrál je rovný miere množiny S definovanej ako Integrál označujeme pretiahnutým písmenom ſ (tzv. dlhé s; z lat. ſumma, summa). Integrál opísaný vyššie by sme zapísali ako, kde znak označuje integrovanie, a a b sú integračné medze (len pri určitom integrále), dx označuje premennú, podľa ktorej sa integruje (pôvodne označovalo infinitezimálnu hodnotu, ale dnes slúži len ako rýdzo symbolické označenie bez ďalšieho významu).
18 Fyzikálna interpretácia integrálu Nech v každom bode súradnicovej osi x pôsobí sila F, ktorá má smer a orientáciu ako os x. Veľkosť sily F nech závisí od súradnice x jej pôsobiska, pričom táto závislosť je vyjadrená funkciou f, platí teda, že F = f(x). Potom integrál takto definovanej funkcie f ( x) dx určuje prácu vykonanú touto silou, ak sa hmotný objekt (teleso) jej účinkom premiestni z polohy x=a do polohy x=b, tzn. prejde dráhu ab,. Hľadanie neurčitých integrálov Hľadanie neurčitého integrálu (primitívnej funkcie) je opačný - inverzný proces, k určovaniu derivácie. Pri výpočte sa vychádza zo známych integrálov (tzv. tabuľkové integrály) a využíva sa lineárnosť, metóda per partes alebo substitučná metóda. Základné vzorce pre tabuľkové integrály n+ 1 n x 1 x x 1. x dx = + c pre n 1. n + 1 dx = ln x + c 3. x e dx = e + c 4. x x a a dx = + c ln a pre 0 a 1 5. sin x dx = cos x + c 6. cos x dx = sin x + c dx = tg x + c 8. cos x dx sin x = cotg x + c x 9. dx = arctg x + c alebo arccotg x + c 9.1. dx c + 1+ x = arctg a + x a a pre a x dx = arcsin x + c alebo arccos x + c x f ( x) dx = arcsin + c pre a dx f ( x) c a x a = ln + f ( x) Tabuľka je základom pre výpočet neurčitých integrálov všetkých ostatných funkcií. Záver: V diskrétnom priestore používame funkciu Suma. Ide v podstate o súčet jednotlivých diskrétnych hodnôt (napr. suma denného zárobku nám dáva mesačný zárobok, ktorý počítame po dňoch a teda vieme, že musíme sčítať cca. 0 čísel). Funkcia suma je v spojitom priestore nepoužiteľná, pretože by sme museli sčítať nekonečné množstvo čísiel. To je práve účelom a úlohou integrálu. Integrál v spojitom priestore je analógiou sumy v diskrétnom priestore. Čítajte viac: b a
19 Fyzika: I. Základné fyzikálne veličiny
20 JEDNOTKY FYZIKÁLNYCH A TECHNICKÝCH VELIČÍN, NÁSOBNÉ A PODIELOVÉ JEDNOTKY, GRÉCKA ABECEDA Podľa medzinárodnej sústavy jednotiek (Systeme International d Unites) s medzinárodne prijatou značkou SI, sa meracie jednotky fyzikálnych a technických veličín rozdeľujú na základné skupiny : hlavné jednotky a vedľajšie jednotky. 1. Hlavné jednotky - môžu byť tzv. základné, doplnkové a odvodené. Veličina Základné jednotky Dĺžka Hmotnosť Čas Elektrický prúd Termodynamická teplota Látkové množstvo Svietivosť Doplnkové jednotky Rovinný uhol Priestorový uhol názov meter kilogram sekunda ampér kelvin mol Kandela radián steradián Jednotka značka m kg s A K mol cd rad sr Veličina Odvodené jednotky Plošný obsah Objem Hustota Merný (špecifický) objem Sila, tiaž Moment sily (dvojice síl) Tlak, mechanické napätie Kmitočet (frekvencia) Rýchlosť Zrýchlenie Uhlová rýchlosť Uhlové zrýchlenie Energia (práca, teplo) Elektrické napätie Výkon Jednotka názov značka rozmer štvorcový meter kubický meter kilogram na kub.m. kubický meter na kg newton newton meter pascal hertz meter za sekundu meter za sek. na druhú radián za sekundu radián za sek. na druhú joule volt watt A, S V ρ V F, G, Q M p, σ f v, c a, g ω ε, α A, W V P m m 3 kg.m -3 m 3.kg -1 N N.m Pa=N.m - Hz m.s -1 m.s - rad.s -1 rad.s - J V W Vzťah k jednotkám SI m m 3 kg.m -3 m 3.kg -1 m.kg.s - m.kg.s - m -1.kg.s - Hz=s -1 m.s -1 m.s - rad.s -1 rad.s - m.kg.s - m.kg.s -3.A -1 m.kg.s -3
21 . Vedľajšie jednotky Veličina Čas Uhol (rovinný) Vedľajšia jednotka názov značka minúta min hodina h deň d stupeň minúta sekunda grad (gon) g (gon) Vzťah k jednotkám SI min = 60 s h = 60 min = 3600 s d = 4 h = s 1 = π/180 rad (radián) 1 = 1/60 = π/10800 rad 1 = 1/60 = π/ rad 1g = π/00 rad Objem liter l l = 1 dm3 = 10-3 m3 Hmotnosť tona t t = 103 kg Teplota Celsiov stupeň C T = t + 73,15 K Plošný obsah hektár ha ha = m = 104 m 3. Násobné jednotky a podielové jednotky Predpona kilo mega giga tera peta exa Značka k M G T P E Význam Predpona mili mikro nano piko femto atto Značka m μ n p f a Význam Znaky gréckej abecedy Písmeno alfa beta gama delta epsilon zéta Veľké Α Β Γ Δ Ε Ζ Malé α β γ δ ε ζ Písmeno éta théta iota kappa lambda mí Veľké Η Θ Ι Κ Λ Μ Malé η υ ι κ λ μ Písmeno ný ksí omikron pí ro sigma Veľké Ν Ξ Ο Π Ρ Σ Malé ν ξ ο π ρ σ Písmeno tau ypsilon psí omega Veľké Τ Υ Ψ Ω Malé τ υ ψ ω
22 II. Základné zákony technickej mechaniky Základ Newtonovskej mechaniky tvoria tzv. pohybové zákony a gravitačný zákon, ktoré sú zovšeobecnením množstva empirických poznatkov a z nich vyplývajúcich dôsledkov. 1. Newtonov pohybový zákon - Zákon zotrvačnosti Každé teleso zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, pokiaľ nie je nútené, pôsobením vonkajších síl, tento svoj pohybový stav zmeniť. Tento zákon platí pre hmotný bod, resp. hmotný stred telesa (ťažisko), nakoľko sa v ňom nehovorí nič o rotácii telesa. Zákon zotrvačnosti platí vzhľadom na pokoj, resp. pohyb, určený v inerciálnej súradnicovej sústave.. Newtonov pohybový zákon - Zákon sily Matematické vyjadrenie zákona sily, vo všeobecnosti definovaného ako Časová zmena hybnosti telesa je priamoúmerná pôsobiacej sile a má s ňou rovnaký smer je dh dt kde H je hybnosť telesa (resp. hmotného bodu). V prípade skúmania pohybu objektov, ktoré sa skladajú z častíc (atómov a molekúl), ktorých hmotnosť nie je premenná veličina (m=konšt.), t.j. nezávisí od rýchlosti pohybujúceho sa objektu (relativistický prístup), možno zákon sily prepísať do tvaru dmv (. ) dv F = m. ma. dt = dt =, kde za silu F považujeme výslednú silu pôsobiacu na dané teleso. To možno slovne vyjadriť: Sila F, pôsobiaca na hmotný bod, je priamoúmerná súčinu hmotnosti m pohybujúceho sa telesa a zrýchlenia telesa a, ktoré táto sila telesu udeľuje. Ak na teleso nepôsobí žiadna sila, alebo výslednica pôsobiacich síl je nulová, teleso zotrváva v stave pokoja, alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe. Dôsledok: pri pôsobení rovnako veľkých síl, telesá nadobudnú tým menšie zrýchlenie, čím sú väčšie ich hmotnosti. 3. Newtonov pohybový zákon - Zákon akcie a reakcie Sily, ktorými na seba pôsobia dve telesá, majú vždy rovnakú veľkosť a opačný smer. Sila F 1, ktorou pôsobí jedno teleso na druhé, sa nazýva akcia a sila F 1, ktorou pôsobí druhé teleso na prvé, sa potom nazýva reakcia. Podľa tohto zákona v každom okamihu platí F 1 = - F 1. Tretí Newtonov zákon tiež sa niekedy nazýva zákon vzájomného pôsobenia a možno ho formulovať aj ako: Každá akcia vyvoláva rovnako veľkú reakciu opačného smeru. F =,
23 4. Newtonov gravitačný zákon Gravitačný zákon mm 1. Newtonov gravitačný zákon sa dnes zapisuje v tvare FG = κ., kde m 1 a m sú R hmotnosti telies medzi ktorými silu počítame, R je ich vzájomná vzdialenosť a κ je gravitačná konštanta ( κ = 6,67.10 kg. m. s ). Z uvedeného je možné tvrdiť, že gravitácia je príťažlivá sila pôsobiaca medzi hmotnými telesami, ktorou sa telesá navzájom priťahujú. Je priamo úmerná súčinu hmotností telies a nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti medzi telesami. Ak uvedený vzťah uvažujeme pre prípad vzájomného priťahovania sa telies, ktorých rozmery sú rádovo odlišné (napr. teleso a Zem) a teda do Newtonovho vzťahu dosadíme za hmotnosť 4 m1 = mz = 6.10 kg (hmotnosť Zeme) a za vzdialenosť jej polomer R = R = 6378km dostaneme vzťah pre silu pôsobiacu na teleso s hmotnosťou m nazývaná tiež tiažová sila F g definovaná v tvare Z κ. m FG = m. = mg.. R Je to sila gravitačného pôvodu, ktorou pôsobí Zem na voľne padajúce teleso s hmotnosťou m a udeľuje mu zrýchlenie voľného pádu g. Zlomok v uvedenom vzťahu sme označili g a nazývame ho gravitačné zrýchlenie. Gravitačné zrýchlenie pri povrchu Zeme v našich zemepisných šírkach má hodnotu približne 9,81 m/s. (presne 9,80665 m/s ). Závisí od nadmorskej výšky a zemskej šírky. Na rovníku je nižšie než na póloch. Na rovníku predstavuje hodnota gravitačného zrýchlenia približne 9,78 m/s a na póloch 9,83 m/s. Tieto rozdiely spôsobuje predovšetkým odstredivá sila spôsobená rotáciou Zeme okolo svojej osi. Tiaž G [N] je tlaková sila, ktorou teleso v gravitačnom poli pôsobí na podložku alebo ťahová sila, ktorou teleso v gravitačnom poli pôsobí na záves. Tiaž na rozdiel od tiažovej sily Fg nepôsobí na teleso. Je to sila, ktorou zavesené teleso pôsobí na záves, resp. položené teleso pôsobí na podložku. Tiaž a tiažová sila majú rovnaký smer, ale pôsobia v rôznych pôsobiskách. Potom vzťah pre tiaž môžeme vyjadriť podobne ako tiažovú silu, v tvare G = mg.. Z Z
24 Rozdiel medzi pojmami gravitácia a tiaž súvisí s otáčaním Zeme. Zem je rotujúca vzťažná sústava, v ktorej pôsobia sily. Jednou z nich je odstredivá sila, vyplývajúca z rotácie Zeme. Ak zložíme gravitačnú silu F smerujúcu do stredu Zeme s odstredivou silou Fo, dostaneme výslednicu Fg, ktorú nazývame tiažová sila. Z konštrukcie rovnobežníka síl na obrázku vyplýva, že tiažová sila nepôsobí smerom do stredu Zeme, ale sa od tohto smeru mierne odchyľuje. Tiažové zrýchlenie g je zrýchlenie telies na Zemi, ktoré je výsledkom zloženia gravitačného zrýchlenia a odstredivého zrýchlenia, ktoré vzniká ako dôsledok otáčania Zeme. Jednotkou tiažového zrýchlenia je m/s. Odchýlka medzi smerom tiažovej sily a smerom do stredu Zeme je však veľmi malá. Preto pri riešení väčšiny úloh je zanedbateľný aj rozdiel medzi veľkosťami gravitačnej a tiažovej sily. Pri riešení úloh v statike (s ohľadom na veľkosť vonkajších síl, rozmery a hmotnosti riešených sústav telies) sa pri zamieňaní pojmov tiažová sila a gravitačná sila prakticky nedopúšťame významnejšej chyby. III. Základné a odvodené veličiny v mechanike: V mechanike sú za základné veličiny obvykle považované: 1. DĹŽKA - vyjadrujúca základné geometrické vlastnosti materiálneho sveta a rozloženie konkrétnych i abstraktných materiálnych objektov. Vzdialenosť medzi dvoma bodmi je dĺžka priamej čiary vedenej medzi danými bodmi (úsečka). Rozmer alebo dimenzia je jedna z hodnôt, ktorou sa udáva miera niečoho v ploche alebo v priestore. Rozmer je jedna zo základných vlastností priestoru. Základnou jednotkou dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek SI je 1 meter [m]. Je definovaný ako dĺžka dráhy, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/ s.. ČAS - vyjadrujúci následnosť udalostí a umožňujúci vyjadrenie zmien a pohybov). Čas [s] (značka t z angl. time, lat. tempus) je v súčasnosti definovaný ako jedna z niekoľkých fundamentálnych kvantít (kvantít, ktoré nemožno definovať pomocou iných kvantít, pretože v súčasnosti nepoznáme nič fundamentálnejšie). Preto, podobne ako v prípade iných fundamentálnych kvantít (ako priestor a hmota), je čas definovaný meraním.
25 Čas ako fyzikálna veličina vyjadruje interval medzi dvoma udalosťami alebo dobu trvania deja. V súčasnosti je ako základná jednotka času definovaná - tzv. konvenčná sekunda (s) - definovaná ako oscilácií špecifikovaného prechodu v atóme Cs HMOTNOSŤ - vyjadrujúca zotrvačné vlastnosti hmotných objektov a charakterizujúca jej schopnosť gravitačne silovo pôsobiť. Hmotnosť je vlastnosť resp. miera vlastnosti všetkých objektov látkovej povahy prejavujúca sa jednak v tom, že kladú odpor voči zmenám svojho pohybového stavu (teda v zotrvačnosti) a jednak v tom, že na seba vzájomne pôsobia (teda v gravitácii). Hmotnosť je teda kvantitatívnou mierou: zotrvačnosti (zotrvačných vlastností) telesa. gravitačných vlastností telies, napr. stojace auto pôsobí na vozovku väčšou silou ako človek stojaci vedľa auta, pretože majú rôznu hmotnosť (rôzne gravitačné vlastnosti) a majú teda aj rôznu schopnosť pôsobiť silou iné telesá, resp. byť nimi priťahované. Je to skalárna veličina a jej základnou jednotkou je jeden kilogram [kg]. Odvodené veličiny v mechanike: 4. SILA definovaná svojim účinkom ako časová zmena hybnosti: dmv (. ) dv F = = m. = ma. dt dt Jednotkou sily je 1 newton [N]. Je to sila, ktorá hmotnosti 1 kg udeľuje zrýchlenie 1 m/s. V praxi sa používajú násobky tejto jednotky: MN, kn, mn, μn. Medzi staršie jednotky sily patrili: kilopond kp (1 kp 9,81 N) a dyn (1 dyn = 10-5 N). 5. STATICKÝ MOMENT SILY - je určený súčinom dĺžky ramena a sily, tzn. kolmej vzdialenosti sily od osi otáčania podľa vzťahu M = r F. Moment sily je rovnako ako sila samotná vektorová veličina. Jednotkou momentu sily je newtonmeter [N. m alebo Nm].
1. Trojuholník - definícia
1. Trojuholník - definícia Trojuholník ABC sa nazýva množina takých bodov, ktoré ležia súčasne v polrovinách ABC, BCA a CAB, kde body A, B, C sú body neležiace na jednej priamke.. Označenie základných
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
Διαβάστε περισσότεραKontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.
Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,
Διαβάστε περισσότεραMatematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah rovinných útvarov
Obvod a obsah rovinných útvarov Z topologického hľadiska bod môže byť vnútorný, hraničný a vonkajší vzhľadom na nejaký rovinný útvar. D. Bod je vnútorný, ak môžeme nájsť taký polomer r, že kruh so stredom
Διαβάστε περισσότερα7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii
Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Διαβάστε περισσότερα7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické funkcie
Goniometrické funkcie Oblúková miera Goniometrické funkcie sú funkcie, ktoré sa používajú pri meraní uhlov (Goniometria Meranie Uhla). Pri týchto funkciách sa uvažuje o veľkostiach uhlov udaných v oblúkovej
Διαβάστε περισσότερα1. písomná práca z matematiky Skupina A
1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi
Διαβάστε περισσότεραModerné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A
M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Analytická geometria
Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové
Διαβάστε περισσότερα1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej
. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny
Διαβάστε περισσότεραMotivácia pojmu derivácia
Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)
Διαβάστε περισσότεραCvičenie č. 4,5 Limita funkcie
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(
Διαβάστε περισσότερα16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh
16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh Kružnica k so stredom S a polomerom r nazývame množinou všetkých bodov X v rovine, ktoré majú od pevného bodu S konštantnú vzdialenosť /SX/ = r, kde r (patri)
Διαβάστε περισσότεραMatematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad
Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov
Διαβάστε περισσότεραKontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín
Verzia zo dňa 6. 9. 008. Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej odpovede sa môže v kontrolnom teste meniť. Takisto aj znenie nesprávnych odpovedí. Uvedomte si
Διαβάστε περισσότερα3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Διαβάστε περισσότερα6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu
6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis
Διαβάστε περισσότερα23. Zhodné zobrazenia
23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické substitúcie
Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať
Διαβάστε περισσότερα9 Planimetria. identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov,
9 Planimetria Ciele Preštudovanie tejto kapitoly vám lepšie umožní: identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov, používať jednotky
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické funkcie ostrého uhla v pravouhlom trojuholníku
Ma-Go-01-T List 1 Goniometrické funkcie ostrého uhla v pravouhlom trojuholníku RNDr. Marián Macko U: Pojem goniometrické funkcie v preklade z gréčtiny znamená funkcie merajúce uhly. Dajú sa použiť v pravouhlom
Διαβάστε περισσότεραPREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz
KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)
Διαβάστε περισσότερα24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny
24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá
Διαβάστε περισσότεραZákladné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky
Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky Opakovanie učiva II. ročníka, Téma 1. A. Príprava na maturity z fyziky, 2008 Outline Molekulová fyzika 1 Molekulová fyzika Predmet Molekulovej fyziky
Διαβάστε περισσότεραSúradnicová sústava (karteziánska)
Súradnicová sústava (karteziánska) = sú to na seba kolmé priamky (osi) prechádzajúce jedným bodom, na všetkých osiach sú jednotky rovnakej dĺžky-karteziánska sústava zavedieme ju nasledovne 1. zvolíme
Διαβάστε περισσότεραKomplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1
Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené
Διαβάστε περισσότεραMetodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH
Διαβάστε περισσότεραMIDTERM (A) riešenia a bodovanie
MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude
Διαβάστε περισσότεραPovrch a objem ihlana
Povrch a objem ihlana D. Daný je mnohouholník (riadiaci alebo určujúci útvar) a jeden bod (vrchol), ktorý neleží v rovine mnohouholníka. Ak hraničnými bodmi mnohouholníka (stranami) vedieme polpriamky
Διαβάστε περισσότεραMocniny : 1. časť. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník
1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník Mocniny : 1. časť 1. Vypočítajte pomocou tabuliek : a) 100 ; 876 ; 15,89 ; 1, ; 0,065 ; b) 5600 ; 16 ; 0,9 ;,64 ; 1,4 ; c) 1,5 ; 170 ; 0,01 ; 148 0, 56 ; 64, 5
Διαβάστε περισσότεραStart. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
Διαβάστε περισσότεραM6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou
M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny
Διαβάστε περισσότεραZhodné zobrazenia (izometria)
Zobrazenie A, B R R (zobrazenie v rovine) usporiadaná dvojica bodov dva body v danom poradí (záleží na poradí) zápis: [a; b] alebo (a; b) karteziánsky (kartézsky) súčin množín množina všetkých usporiadaných
Διαβάστε περισσότεραPrechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009
Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica
Διαβάστε περισσότεραEkvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
Διαβάστε περισσότερα4 Dynamika hmotného bodu
61 4 Dynamika hmotného bodu V predchádzajúcej kapitole - kinematike hmotného bodu sme sa zaoberali pohybom a pokojom telies, čiže formou pohybu. Neriešili sme príčiny vzniku pohybu hmotného bodu. A práve
Διαβάστε περισσότεραELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies.
ELEKTRICKÉ POLE 1. ELEKTRICKÝ NÁBOJ, COULOMBOV ZÁKON Skúmajme napr. trenie celuloidového pravítka látkou, hrebeň suché vlasy, mikrotén slabý prúd vody... Príčinou spomenutých javov je elektrický náboj,
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah nepravidelného a pravidelného mnohouholníka
Obvod a obsah nepravidelného a pravidelného mnohouholníka Ak máme nepravidelný mnohouholník, tak skúsime ho rozdeliť na útvary, ktorým vieme vypočítať obsah z daných údajov najvšeobecnejší spôsob: rozdeliť
Διαβάστε περισσότεραMATEMATICKÁ OLYMPIÁDA
S MATEMATICÁ OLYMPIÁDA skmo.sk 2008/2009 58. ročník Matematickej olympiády Riešenia úloh IMO. Nech n je kladné celé číslo a a,..., a k (k 2) sú navzájom rôzne celé čísla z množiny {,..., n} také, že n
Διαβάστε περισσότεραMotivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
Διαβάστε περισσότεραPriamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
Διαβάστε περισσότεραΕισαγωγή Σε Βασικές Έννοιες Της Φυσικής
Εισαγωγή Σε Βασικές Έννοιες Της Φυσικής Φυσικά Μεγέθη Φυσικά μεγέθη είναι έννοιες που μπορούν να μετρηθούν και χρησιμοποιούνται για την περιγραφή των φαινομένων. Διεθνές σύστημα μονάδων S. I Το διεθνές
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραSúčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.
Súčtové vzorce Súčtové vzorce sú goniometrické hodnoty súčtov a rozdielov dvoch uhlov Sem patria aj goniometrické hodnoty dvojnásobného a polovičného uhla a pridám aj súčet a rozdiel goniometrických funkcií
Διαβάστε περισσότεραstereometria - študuje geometrické útvary v priestore.
Geometria Geometria (z gréckych slov Geo = zem a metro = miera, t.j. zememeračstvo) je disciplína matematiky prvýkrát spopularizovaná medzi starovekými grékmi Tálesom (okolo 624-547 pred Kr.), ktorý sa
Διαβάστε περισσότεραÚvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky
Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc
Διαβάστε περισσότερα9 Planimetria. 9.1 Uhol. Matematický kufrík
Matematický kufrík 89 9 Planimetria 9.1 Uhol Pojem uhol patrí k najzákladnejším pojmom geometrie. Uhol môžeme definovať niekoľkými rôznymi spôsobmi, z ktorých má každý svoje opodstatnenie. Jedna zo základných
Διαβάστε περισσότεραTomáš Madaras Prvočísla
Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,
Διαβάστε περισσότερα2. Aký obsah má vyfarbený útvar? Dĺţka strany štvorca je 3 m.
Dĺžka kružnice, obsah kruhu 1. Na obrázku je kruţnica vpísaná do štvorca so stranou 4cm a štyri kruţnicové oblúky so stredmi vo vrcholoch štvorca. ký obsah má vyfarbený útvar? 4 + π cm 16 - π cm 8π 16
Διαβάστε περισσότεραTC Obsahový štandard Výkonový štandard
Celé čísla. Počtové operácie s celými číslami UČEBNÉ OSNOVY ÔSMY ROČNÍK TC Obsahový štandard Výkonový štandard Pojem celé číslo Kladné a záporné čísla, kladné a záporné desatinné čísla Opačné čísla Absolútna
Διαβάστε περισσότεραZobrazenia v rovine. Každé zhodné zobrazenie v rovine je prosté a existuje k nemu inverzné zobrazenie.
Zobrazenia v rovine Zobrazením Z z množiny A do množiny B nazývame predpis, ktorý každému prvku x množiny A priraďuje práve jeden prvok y množiny B. Zobrazenie v rovine priraďuje každému bodu X danej roviny
Διαβάστε περισσότεραKATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita
132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:
Διαβάστε περισσότεραÚvod. Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...
Úvod Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...) Postup pri riešení problémov: 1. formulácia problému 2. formulácia
Διαβάστε περισσότεραMatematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom
Matematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom Demonštračný modul Úlohy. Zostavte matematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom 2. Vytvorte simulačný model robota v simulačnom
Διαβάστε περισσότερα22 Špeciálne substitúcie, postupy a vzorce používané pri výpočte
Špeciálne substitúcie, postupy vzorce používné pri výpočte niektorých ďlších typov neurčitých integrálov. Pomocou vhodnej substitúcie tvru t = n + b (potom = tn b, = n tn dt) vypočítjte neurčitý integrál
Διαβάστε περισσότεραZÁKLADY ELEMENTÁRNEJ GEOMETRIE
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED ZÁKLADY ELEMENTÁRNEJ GEOMETRIE ŠEDIVÝ ONDREJ VALLO DUŠAN Vydané v Nitre 2009 Fakultou prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s finančnou
Διαβάστε περισσότεραDerivácia funkcie. Pravidlá derivovania výrazov obsahujúcich operácie. Derivácie elementárnych funkcií
Derivácia funkcie Derivácia funkcie je jeden z najužitočnejších nástrojov, ktoré používame v matematike a jej aplikáciách v ďalších odboroch. Stručne zhrnieme základné informácie o deriváciách. Podrobnejšie
Διαβάστε περισσότερα2. UHLY. Zapisovanie uhlov 1. spôsob pomocou troch bodov. Pri zápise uhla pomocou troch bodov je VRCHOL VŽDY V STREDE ZÁPISU.
2. UHLY 2.1 ZÁPIS A OZNAČOVANIE UHLOV Dve polpriamky VA, VB, ktoré majú spoločný začiatok v bode V delia rovinu na dve časti. Tieto časti nazývame uhly. UHOL je časť roviny ohraničená dvoma polpriamkami,
Διαβάστε περισσότεραPRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm
PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda
Διαβάστε περισσότερα,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,
Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť
Διαβάστε περισσότεραFyzika. Úvodný kurz pre poslucháčov prvého ročníka bakalárskych programov v rámci štúdia geológie Druhá prednáška mechanika (1)
Fyzika Úvodný kurz pre poslucháčov prvého ročníka bakalárskych programov v rámci štúdia geológie Druhá prednáška mechanika (1) 1 Poznámka: Silové interakcie definované v súčasnej fyzike 1. Gravitačná interakcia:
Διαβάστε περισσότεραZákladné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií
Ma-Go-2-T List Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií RNDr. Marián Macko U: Predstav si, že ti zadám hodnotu jednej z goniometrických funkcií. Napríklad sin x = 0,6. Vedel by si určiť
Διαβάστε περισσότεραNUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ NUMERICKÁ MATEMATIKA Fakulta elektrotechniky a informatiky Štefan Berežný Táto publikácia vznikla za finančnej podpory
Διαβάστε περισσότεραZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3
ZDNIE _ ÚLOH 3_Všeobecná rovinná silová sústv ZDNIE _ ÚLOH 3 ÚLOH 3.: Vypočítjte veľkosti rekcií vo väzbách nosník zťženého podľ obrázku 3.. Veľkosti známych síl, momentov dĺžkové rozmery sú uvedené v
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραURČENIE MOMENTU ZOTRVAČNOSTI FYZIKÁLNEHO KYVADLA
54 URČENE MOMENTU ZOTRVAČNOST FYZKÁLNEHO KYVADLA Teoretický úvod: Fyzikálnym kyvadlom rozumieme teleso (napr. dosku, tyč), ktoré vykonáva periodický kmitavý pohyb okolo osi, ktorá neprechádza ťažiskom.
Διαβάστε περισσότεραVektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich
Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014
Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk
Διαβάστε περισσότεραObsah. 1.1 Základné pojmy a vzťahy Základné neurčité integrály Cvičenia Výsledky... 11
Obsah Neurčitý integrál 7. Základné pojmy a vzťahy.................................. 7.. Základné neurčité integrály............................. 9.. Cvičenia..........................................3
Διαβάστε περισσότεραEinsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky
Einsteinove rovnice obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity Pavol Ševera Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky (Pseudo)historický úvod Gravitácia / Elektromagnetizmus (Pseudo)historický
Διαβάστε περισσότεραTematický výchovno-vzdelávací plán k pracovnému zošitu
Február Mesiac Týždeň Tematický výchovno-vzdelávací plán k pracovnému zošitu NOVÝ POMOCNÍK Z MATEMATIKY 8, časť Stupeň vzdelania: ISCED 2 - nižšie sekundárne vzdelávanie Vzdelávacia oblasť: Matematika
Διαβάστε περισσότεραRIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA
SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18
Διαβάστε περισσότεραPovrch a objem hranola
Povrch a objem hranola D. Daný je mnohouholník (riadiaci alebo určujúci útvar) a priamka, ktorá nie je rovnobežná s rovinou mnohouholníka. Ak hraničnými bodmi mnohouholníka (stranami) vedieme priamky rovnobežné
Διαβάστε περισσότεραLineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus
1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových
Διαβάστε περισσότεραSTATIKA STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ I Doc. Ing. Daniela Kuchárová, PhD. Priebeh vnútorných síl na prostom nosníku a na konzole od jednotlivých typov
Priebeh vnútorných síl na prostom nosníku a na konzole od jednotlivých typov zaťaženia Prostý nosník Konzola 31 Príklad č.14.1 Vypočítajte a vykreslite priebehy vnútorných síl na nosníku s previslými koncami,
Διαβάστε περισσότεραSK skmo.sk. 2009/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A
SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 2009/2010 59. ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A 1. V obore reálnych čísel riešte sústavu rovníc x2 y = z 1, y2 z = x 1, z2 x = y 1. (Radek Horenský) Riešenie.
Διαβάστε περισσότεραDefinícia funkcie sínus a kosínus
a-go-0-t List Definícia funkcie sínus a kosínus RNDr. arián acko U: Dnešnú podobu goniometrickým funkciám dal až v 8. storočí Leonard Euler. Skúmal ich hodnot ako čísla, nie ako úsečk, ako sa to robilo
Διαβάστε περισσότεραObjem a povrch rotačného valca
Ma-Te-03-T List 1 Objem a povrch rotačného valca RNDr. Marián Macko Ž: Prečo má valec prívlastok rotačný? U: Vysvetľuje podstatu vzniku tohto telesa. Rotačný valec vznikne rotáciou, čiže otočením obdĺžnika
Διαβάστε περισσότεραMONITOR 9 (2007) riešenia úloh testu z matematiky
MONITOR 9 (007) riešenia úloh testu z matematiky Autormi nasledujúcich riešení sú pracovníci spoločnosti EXAM testing Nejde teda o oficiálne riešenia, ktoré môže vydať ia Štátny pedagogický ústav (wwwstatpedusk)
Διαβάστε περισσότεραIntegrovanie racionálnych funkcií
Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie
Διαβάστε περισσότερα6 Gravitačné pole. 6.1 Keplerove zákony
89 6 Gravitačné pole Pojem pole patrí k najzákladnejším pojmom fyziky. Predstavuje formu interakcie (tzv. silového pôsobenia) v prostredí medzi materiálnymi objektmi ako sú častice, atómy, molekuly a zložitejšie
Διαβάστε περισσότεραFunkcie - základné pojmy
Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny
Διαβάστε περισσότεραPríklady na precvičovanie Fourierove rady
Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru
Διαβάστε περισσότεραSK skmo.sk. 63. ročník Matematickej olympiády 2013/2014 Riešenia úloh domáceho kola kategórie A
SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 63. ročník Matematickej olympiády 2013/2014 Riešenia úloh domáceho kola kategórie A 1. Číslo n je súčinom troch (nie nutne rôznych) prvočísel. Keď zväčšíme každé z nich
Διαβάστε περισσότεραCHÉMIA Ing. Iveta Bruončová
Výpočet hmotnostného zlomku, látkovej koncentrácie, výpočty zamerané na zloženie roztokov CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov
Διαβάστε περισσότεραx x x2 n
Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol
Διαβάστε περισσότεραTermodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)
ermodynamika nútorná energia lynov,. veta termodynamická, Izochorický dej, Izotermický dej, Izobarický dej, diabatický dej, Práca lynu ri termodynamických rocesoch, arnotov cyklus, Entroia Dolnkové materiály
Διαβάστε περισσότεραSTRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY
STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY Príklad0: V sieti je frekvencia 50 Hz. Vypočítajte periódu. T = = = 0,02 s = 20 ms f 50 Hz Príklad02: Elektromotor sa otočí 50x za sekundu. Koľko otáčok má za minútu? 50 Hz =
Διαβάστε περισσότεραTematický výchovno - vzdelávací plán. Cvičenia z matematiky. pre 9. ročník
výchovno vzdelávací plán Cvičenia z matematiky pre 9. ročník Počet hodín : 1 hod. týždenne Plán bol vypracovaný podľa: ŠVP pre 2. stupeň ZŠ ISCED 2 Plán vypracoval/a: Mgr. Viera Obložinská Školský rok:
Διαβάστε περισσότεραDefinícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.
Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [
Διαβάστε περισσότεραMa-Te-05-T List 1. Objem a povrch gule. RNDr. Marián Macko
Ma-Te-05-T List 1 Objem a povrch gule RNDr. Marián Macko U: Guľu a guľovú plochu môžeme definovať ako analógie istých rovinných geometrických útvarov. Ž: Máte na mysli kružnicu a kruh? U: Áno. Guľa je
Διαβάστε περισσότεραNávrh vzduchotesnosti pre detaily napojení
Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová
Διαβάστε περισσότεραprimitívnoufunkcioukfukncii f(x)=xnamnožinereálnychčísel.avšakaj 2 +1 = x, tedaajfunkcia x2
Neurčitý integrál. Primitívna funkcia a neurčitý integrál Funkcia F(x)sanazývaprimitívnoufunkcioukfunkcii f(x)naintervale(a,b),akpre každé x (a,b)platí F (x)=f(x). Z definície vidíme, že pojem primitívnej
Διαβάστε περισσότεραReálna funkcia reálnej premennej
(ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od
Διαβάστε περισσότεραdoc. Ing. František Palčák, PhD., Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky, Strojnícka fakulta STU v Bratislave,
-550 Technická mechanika I 9. rednáška Kinematika bodu, translačný, rotačný a všeobecný pohyb telesa Ciele v kinematike. remiestňovanie súradnicovej sústavy po priestorovej krivke. riamočiary pohyb bodu.
Διαβάστε περισσότερα2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania
2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania Akej chyby sa môžeme dopustiť pri meraní na stopkách? Ako určíme ich presnosť? Základné pojmy: chyba merania, hrubé chyby, systematické chyby, náhodné
Διαβάστε περισσότερα