6 Komplexný ekonometrický model

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "6 Komplexný ekonometrický model"

Transcript

1 6 Kompleý ekoomercký model 9 6 Kompleý ekoomercký model Kompleý ekoomercký model má zložú košrukcu predovšekým preo, lebo obsahue ekoľko druhov velčí o hypoézach vývoa skúmaého ekoomckého avu. Každý ekoomcký av e charakerzovaý svom vlasým velčam, korým sa vyadrue obsahová, kvalaíva sráka avu a súčase sa vyadrue e kvaaívy rozsah a základe šasckých pozorovaí z ch mulého prebehu. Naký ekoomcký av epôsobí vo svoom prosredí zolovae, ale e vzáome prepoeý s ým avm, s korým e v rozmaých erakcách. Vzáomé súvslos a závslos avov sa ež vyadruú obsahovo svom rozsahom. A ďale, aký ekoomcký av eprebeha ba edosmerým kauzálym smerom bez závslosí od smerovaa ých, so skúmaým avom spoeých velčí a preo sa v kompleom model musí skúmať ele vzáomá väzba, ale vzáomé ovplyvňovae avov a ch späé väzby. 6. Charakerska kompleého ekoomerckého modelu Kompleý ekoomercký model e preo kompleým, lebo skúma súbor avzáom a seba v daom prosredí a v daom čase adväzuúcch ekoomckých avov, v model ozačeých ako premeé velčy. V model sa medz premeým vyadruú prame vzťahy, ale vzťahy eprame, koré sú sprosredkovaé prosredícvom ých premeých. Súhrom oboch ýcho vzťahov získavaú sa vzťahy kompleé. Teo vzťahy medz premeým sú premeom zosavea kompleého ekoomerckého modelu. Model e e ba aalyckým ásroom, ale z eho musa vyplyúť hypoézy o budúcom save avov. V radacch sysémoch hypoéza o vývo e východskovým radacm ásroom a preo sa do modelu zapracováva z vokašeho prosreda, evyplýva z modelu samoého. Je vac velčí, koré do modelu vsupuú a e sú eho produkom. Model slúž ako prosredok č ásro, korým reba v pra arábať preo, aby sa dosahol želaeľý ceľ. Pr voľbe premeých e reba askôr rozhodúť o účele a cel modelu. Z účelu sa vyvorí základá kocepca modelu. Na e základe sa vyberaú reprezeaíve velčy, korým sa defue obsah modelu. Pre výber velčí e rozhoduúce, č sa model použe pre aalýzu, č pre progózu a č pre smulácu. Pre výber velčí e ďale rozhoduúce, aká e ch vyadrovaca schoposť a akú váhu, dôležosť maú pr vysveľovaí vysveľovae velčy. Dôležý e šascký výzam vybrae velčy, č de o velču overeú mulým vývoom, č de o pláovacu hypoézu. V om druhom prípade reba rozhodúť, aká sa hypoéze prpíše výzamosť v porovaí s velčam šascky overeým. Ďalšou dôležou vecou pr výbere premeých e rozhodue o formále sráke modelu. To vyžadue, aby sa ohračl ekoomcký presor, korý e predmeom modelovaa a aby sa rozhodlo o šrukúre a rozsahu modelu vráae poču rovíc. Kompleým ekoomerckým modelom sa dá, pr prmeraom sup absrakce, vyadrť fugovae árodého hospodársva ako celku, eho edolvých horzoálych č verkálych časí, ale fugovae podku č e hospodárske orgazáce a e relaíve uzavoreých časí. Zo šasky pozáme rôzorodé makro- mkroekoomcké ukazovaele, ale dey (blačé, rozpočové a pod.), korým možo skúmaý hospodársky celok charakerzovať a modelovo popísať. Na druhe srae s reba uvedomť, že a kompleým modelom emožo

2 92 Ekoomera pre maažérov vyčerpávaúcm spôsobom opísať reálu skuočosť, ale možo ba zobrazť e ohračeú časť. Realu zobrazť emožo vôbec, preože každým časovým okamhom sa meí, zaká a obovue. Reprodukuú sa ba e kapálové súčas a o podľa prcípov ch fyzckého a moráleho oporebea. Reprodukovať možo a ch fukčosť, schoposť vorť a preo možo rozhodovať o ch vývo. Ak sa pre predpoveď použe ekoomercký model, eho šrukúra musí zodpovedať eho určeu. Každý zosaveý kompleý model musí presť procesom overea, verfkáce. V procese verfkáce sa skúma príslušosť č výzamosť dae velčy pre ceľové rešee, e paramere a šascká výzamosť. Nekoré z premeých sa ahradzuú ým velčam, vsúvaú sa posupe é výzamé dey, modfkue sa šrukúra a usporadae rovíc. Ceľom ýcho úprav e zabezpečť kozseosť modelu ako celku. Pre pra má model výzam až vedy, keď e vhodý pre aplkácu,.. vedy, keď prešel všekým verfkačým procedúram a, v kladom prípade, a eperízym skúškam. 6.2 Premeé v kompleom ekoomerckom model V kompleých ekoomerckých modeloch sa deermscké rovce dey vyadruú leárym regresým rovcam. Súčové alebo premeré dey, ak sa vyskyuú, možo akež vyadrť leárym regresým rovcam. Agregovaé velčy sa v súborých modeloch vyadruú zv. defčou deou, korá vorí premer alebo súče dezagregovaých velčí. Časový vývo sa v kompleých modeloch vyadrue dyamckým leárym modelm. Nerovomerosť vývoa sa prezeue eleárym modelm. Edogéa (vúorá) premeá v ekoomerckých modeloch e ekoomcká velča, korá sa vysveľue v závslos od ých premeých (apr. sporeba obyvaeľsva od ch dôchodkov a úspor). Eogeé (vokaše) vysveľuúce premeé e sú ekoomerckým modelom vysveľovaé, ale dosadzuú sa z ých aalyckých alebo šasckých podkladov. Predeermovaým,.. vopred určeým premeým, sú eogée a časovo posuué edogée premeé (apr. sporeba v mulom období), koré e sú ekoomerckým modelom vysveľovaé. Vysveľuúcm premeým v kompleých ekoomerckých modeloch, koré vysveľuú edogéu premeú, určeú príslušou rovcou, sú predermovaé premeé a edogée premeé z ých rovíc modelu. Rozdely (rezíduá) medz skuočým hodoam základých (šasckých) súborov a vypočíaým hodoam edogéych premeých vyadruú vplyv áhodých premeých velčí a edogée premeé velčy. Eogéym premeým môžu byť a avy, koré sú šascky emeraeľé, alebo sa šascky edaú vyadrť (apr. časové redy, odvodeé šascké údae, umelé premeé a pod.). V modeloch sa preava ako áhodé avy, alebo sa pre e saoví odvodeá premeá, alebo kvalaíva premeá s hodoou 0 alebo.

3 6 Kompleý ekoomercký model 93 K odvodeým premeým para apr.[2]: - absolúe dferece, apr. prírasky K: KK -K -. - relaíve dferece (redy) X : X (X - X - ) / X -, - podelové premeé pomer ukazovaeľov (v %): K 00 N / X, - premeré savy: K 0,5( K + K ), - súčové (+) alebo rozdelové (-) premeé agregovaé z absolúych alebo z relaívych hodô premeých, - kombovaé premeé zosavovaé rôzym spôsobom, - redové premeé s leárym redom (), kvadrackým redom ( 2 ), alebo epoecálym redom (e r ). 6.3 Mulplkáory v kompleých ekoomerckých modeloch Mulplkáorm sa vo vacrovcových ekoomerckých modeloch kvafkuú vzáome závslé a sprosredkovaé vzťahy medz ekoomckým velčam. S akýmo vzťahm sa sreávame beže pr aalýze zložeších ekoomckých súborov. Mulplkáory sú velčy, koré vyadruú zmeu vysveľovae, edogée premee v závslos od e, alebo ých, eogéych premeých. Rozozáva sa ekoľko druhov mulplkáorov: - bežé (ež árazové) mulplkáory - vyadruú zmeu edogée premee ak sa zmeí eogéa premeá o edu edoku. Ide o margálu velču, - dyamcké (ež prechodé) mulplkáory - de o margálu velču s časovým posuom,.. so zmeou, korá asala v časovom bode predchádzaúcom pred zmeou edogée velčy, - kumulaíve mulplkáory - vyadruú vplyv zmey edogée velčy spôsobee zmeou eogée velčy za ekoľko predchádzaúcch období, - celkové (ež rovováže) mulplkáory - vyadruú zmeu edogée velčy v dôsledku súsavých zme eogée velčy. Mulplkáorm sa ež budeme zaoberať pr využí modelov v progoske. 6.4 Kompleý makroekoomcký model Národé hospodársvo predsavue zložú ekoomckú šrukúru výrobých a sporebých odveví a odborov. Zosavť makroekoomcký model v cele eho šrukúre e e echcký možé a preo sa modeluú ba ekoré ypcké makroekoomcké čele a ch vzáomé vzťahy. Pokaľ de o kompleosť, možo ako príklad uvesť modelovae medzšrukúrych závslosí, koré sú záme ako medzodvevové vzťahy. Jesvuú dokoca modely, koré rovováhu ekoomky defuú a prcípe medzodvevove rovováhy. K akým modelom para apríklad Leoevové modely z dvadsaych rokov mulého soroča, alebo sarše Marové reprodukčé modely z deväáseho soroča.

4 94 Ekoomera pre maažérov Modely medzodvevových vzťahov sa zakladaú a fukcách sporeby mŕve práce ákladov a výrobu, žve práce pracové áklady, alebo a fukcách produkce a sporeby. Sacký kompleý model mohoodvevového árodého hospodársva opsue ede eho cyklus. Hrubá produkca každého odveva sa rozpadáva a dve čas. Na časť, korá sa sporebue vo výrobom procese a ozačue sa ako maerálové áklady resp. medzproduk, a a časť, korá e určeá a koečú sporebu. Koečý produk pozosáva z vyrobeých prosredkov určeých a vesíce a zo sporebých predmeov. Národé hospodársvo sa skladá z,2,, odveví. Nákladová fukca ( f )) -ého odveva vyadrue sporebu maerálu a práce osaých odveví, koré e porebé a dosahue obemu výroby a vyadrí sa vzťahom ( f ( ) f ( ) + l ( ) (6.) Symbolom f ( ) sa ozačue sporeba produkce -ého odveva, korá e porebá a výrobu ) edoek v -om odveví. Symbolom l ) sa ozačuú áklady a prácu. ( Podel celkových ákladov produkce -ého odveva α a celkovom obeme ákladov -ého odveva sa vyadrí vzťahom f ( ) α f ( ) (6.2) ( prčom plaí, že α. Základé rovce medzodvevových vzťahov vyadruú rozdelee hrube produkce a medzproduk a koečú produkcu. Pre každé odveve plaí blačý vzťah f ( ) + y,2,, (6.3) kde y e hrubá produkca -ého odveva, e koečá produkca, f ( ) sporeba produkce -ého odveva vo všekých osaých odvevach árodého hospodársva,.. medzproduk. Ak sa vyadrí sporeba podľa ákladových fukcí, všeobecý model medzodvevových vzťahov sa vyvorí ako súsava algebrackých rovíc α f ( ) + y,2,, (6.4)

5 6 Kompleý ekoomercký model 95 Model medzodvevových vzťahov sa môže zosavť a ako leáry model. V om prípade by sa ameso ákladove fukce zavedla košaa a, korou by sa vyadrl vzťah sporebovávae produkce -ého odveva k hodoe produkce -ého odveva (a <). Koefcey a by vyadroval maerálovú áročosť produkce. Súsava leárych vzťahov by mala var a + y,2,, (6.5) a v macovom vyadreí kde A+y (6.6) e -rozmerý vekor (, 2,, ), y - -rozmerý vekor (y, y 2,, y ), A - maca koefceov a. Požadovaý obem hrube produkce (vekor ) pr daom obeme koeče produkce (vekor y) sa určí zo vzťahu (E-A) - y (6.7) kde E e edoková maca ypu. V dyamckom model sa vyadrue rozčleee koečého produku a koečú sporebu a akumulácu (vesíce). Hrubá výroba sa eda rozčleí a výrobú sporebu, a akumulácu M a a sporebu sporebých sakov w. Dyamcký model bude mať poom var a + M + w,2,, (6.8) Celkový obem vesící (I) v -om odveví e poom I I (6.9) Prírasok produkce odveva v dôsledku vesící sa určí vzťahom k I (6.0) kde k e koefce kapálove áročos -ého odveva. Podľa oho vzťahu e možé určť a obem porebých vesčých prosredkov a obem výroby.

6 96 Ekoomera pre maažérov Ako e vdeť, kompleé modely môžu slúžť sa vyadree súborých vzťahov všade am, kde sa vyžadue kooperáca. Na uvedeých prcípoch možo modfkovať a medzpodkové č vúropodkové závslos medz premeým, korým sa vyadruú skúmaé ekoomcké velčy. 6.5 Verfkáca kompleého ekoomerckého modelu Veľm dobrý prehľad o šascke verfkác vacrovcového ekoomerckého modelu sa achádza v publkác uvedee v leraúre [0]. V kompleom model okrem verfkáce každe z rovíc e porebé šascky verfkovať model ako celok a reba ež preskúmať, č zodpovedá ekoomckým podmekam a hypoézam. Výber verfkačých meód závsí od oho, č sa verfkue model v šrukurále alebo v redukovae podobe, aká e mera mulkoleary a auokoreláce, aký e veľký rozsah pozorovaí, aď. Pr verfkác ež skúmame, akým spôsobom a s akým výsledkam sa vykoal odhad paramerov pozorovaých premeých pre skúmaý model Odhad paramerov modelu Pr začom zedodušeí výkladu možo pr odhade paramerov premeých v kompleom model vyadreom v macovom vare yay+b+u posupovať podľa ďale uvedee schémy. Ak e maca paramerov A dagoála,.. súsava rovíc eobsahue závslos medz edogéym premeým a v každe rovc sú vysveľuúcm premeým ba predeermovaé premeé, de o edoduchú súsavu rovíc. Pr odhade paramerov premeých pre každú rovcu sa použe edoduchá meóda ameších švorcov (JMNŠ). Odhad paramerov rovíc ekoomerckého modelu edoduchou meódou ameších švorcov vychádza zo všeobecého varu leáre regrese rovce. Pr uplaeí eo meódy e porebé pre každú rovcu vypočíať: - paramere (regresé koefcey), - hodoy závsle premee za obdobe,2,,, - rezíduá (rozdely medz skuočým a vypočíaým hodoam závsle premee) za o sé obdobe, - šadardé odchýlky paramerov, - koefcey b(β) vyadruúce podely edolvých premeých a vysveleí rozpylu závsle premee, - šadardé odchýlky rezíduí a ch hodou korgovaú počom supňov voľos, - koefce deermáce a koefce mohoásobe koreláce medz závsle premeou a všekým vysveľuúcm premeým a ch hodoy korgovaé počom supňov voľos, - auokoreláce rezíduí. Ak maca paramerov A e e dagoála, de o smuláu súsavu rovíc. Takéo rovce obsahuú a závslos medz edogéym premeým, eda medz vysveľuúcm premeým sa vyskyuú, okrem predeermovaých premeých, a edogée premeé.

7 6 Kompleý ekoomercký model 97 Smuláe rovce sa člea a rekurzíve a erdepedeé. V rekurzívych súsavách rovíc e maca paramerov A, B rouholíková a maca áhodých zložek u dagoála, eda edogée premeé ezávsa od áhodých zložek. Vedy možo pre odhad paramerov edolvých rovíc použť edoduchú meódu ameších švorcov. V erdepedeých súsavách obsahue maca A a prvky pod hlavou dagoálou, eda v model sa achádzaú a späé väzby medz edogéym velčam. V omo prípade esvue závslosť edogéych premeých od áhode zložky a pr použí edoduche meódy ameších švorcov pre odhad paramerov by mohlo dôsť k skresleu. Preo sa použe eprama meóda ameších švorcov (NMNŠ). Táo meóda spočíva v om, že pre výpoče odhadu paramerov sa epoužú rovce v šrukurále podobe, ale odhady paramerov sa vypočíaú z rovíc v redukovae podobe, korá má var yp+v a vypočíavaú sa paramere pre P ameso pre A. Narozšíreešou smuláou meódou odhadu paramerov e dvosupňová meóda ameších švorcov (2MNŠ), korá vychádza z odhadov z redukovae formy modelu. Tvrdí sa, že áo meóda e kozseeša, preože umožňue odhady a z predefkovaých rovíc. Prvý supeň dvosupňove meódy e odhadom paramerov z redukovae formy modelu pomocou edoduche meódy ameších švorcov. Druhý supeň spočíva v opakovaom použí edoduche meódy ameších švorcov, ale u upravee šrukurále formy rovce. Úprava spočíva v om, že sa edogée vysveľovaé premeé v šrukurále rovc očsa od áhodých zložek. Pre odhady paramerov premeých vo vacrovcových modeloch sa používaú a é meódy. Ide amä o eo meódy: - meóda šrumeálych premeých (meóda pomocých premeých) sa používa vedy, ak reba ásť aké premeé, koré e sú závslé od áhode zložky rovce, ale sú korelovaé s ým vysveľuúcm premeým, - meóda hlavých kompoeov umožňue aplkovať dvosupňové meódy odhadu vo veľkých súboroch a spočíva v om, že umožňue kocerovať pôvodý veľký rozsah premeých do meších súborov hlavých kompoeov, - meóda mamále verohodos s obmedzeým alebo úplým formácam spočíva v mamalzác verohodos pr výberu edogéych premeých zo základého súboru, - meóda fého bodu používa pre odhady paramerov eračý posup, - eračé meódy, u korých sa opakovae spresňue odhady paramerov podľa rôzych ďalších krérí. Pr zosavovaí kompleého ekoomerckého modelu sa paramere regresých rovíc zosavuú spravdla vo dvoch krokoch. V prvom kroku sa použe meóda ameších švorcov a všeky regresé rovce, koré sa vyskyuú a z aleraívych regresých rovíc sa vyberú e, koré alepše vyhovuú. V druhom kroku sa kvafkáca premeých spresňue smuláym rovcam, prčom sa berú do úvahy a všeky vzáomé väzby medz rovcam celého súboru.

8 98 Ekoomera pre maažérov Verfkáca súhrého modelu Vacrovcové modely môžu byť mee č vac rozsahle a ak ch šascká verfkáca ako celku e obmedzeá. Verfkovať sa musí, ako sa o vyšše uvedlo, každá z rovíc samosae a vzáomé väzby rovíc rôzym formam opakovaa a spresňovaa. Verfkuú sa ele odhady paramerov vysveľuúcch premeých, ale a ch šascká č ekoomcká erpreáca kompleého modelu ako celku. Výroková schoposť modelu sa opera a o skúmae odchýlok medz aalýzam vyplývaúcm z vyvoreých modelov a pôvodým ekoomckým hypoézam (progózam). Porovávaú sa preo skuočé hodoy edogéych premeých s hodoam, koré sa achádzaú v model. Ak sa hodoy odchýlok vypočíaú zo skuočých hodô predeermovaých premeých, de o progózy e pos. Ak sa použú progózovaé predeermovaé premeé, de o progózy e ae. Odchýlky možo vyadrovať ak v absolúych, ako a relaívych (perceuálych) hodoách. Súhrú presosť modelu možo vyadrť ba agregácou všekých časkových charakersík edolvých edogéych premeých ako modelových prvkov. Výpočovo e e spoľahlve cesy, a keď výzamovo emožo zabudúť a syergecký efek, korý agregácu doprevádza. O om, koré prvky sa saú predmeom časkove aalýzy a agregovaých hodô rozhodue e, ko vyvára progózy a hypoézy. A m sú predovšekým radac pracovíc, maažér. Príklad 6. Kleov model Ako učebcový príklad a erpreácu a progosckú aplkácu smuláeho modelu uvedeme Kleov model [3], [9]. V šrukurále forme modelu sa achádzaú r rovce správaa, koré zachyávaú klascké hypoézy o sporebe, vesícách a vorbe mezd. C α 0 + αp + α 2P + α 3W + u Prvá rovca modelu e sporebá fukca, korá vyadrue vzťah medz sporebou C a dôchodkom. Dôchodok e vyadreý premeou W, korá vyadrue mzdy zamesacov a premeou P, korá vyadrue bežý a časovo posuuý emzdový dôchodok (zsk). Ako vyplýva a z ede z ďalších rovíc modelu, ak celkové mzdy zamesacov vora mzdy zamesacov v súkromom a vereom sekore. Hračý sklo k sporebe e eda rozdely zo mzdy zamesacov a rozdely z podkaeľského zsku. Hypoéza obsahuá v eo rovc dkue rovaký hračý sklo ku sporebe zo mzdy zamesacov v súkromom a vereom sekore. I β 0 + βp + β2p + β3k + u 2 Rovca vesící zachyáva vývo čsých vesící v závslos od veľkos zsku v bežom a predchádzaúcom období (premeá P ), ako a v závslos od savu kapálu a začaku bežého obdoba (premeá K ). W γ 0 + γ X + γ 2 X + γ 3τ + u3

9 6 Kompleý ekoomercký model 99 Posledá rovca správaa zachyáva dopy po prác. V rovc sa špecfkue závslosť úhre mzdy zamesacov v súkromom sekore (W ) od beže a časovo posuue hodoy produkce v súkromom sekore (premeá X) a v závslos od premee τ, korá vyadrue vplyv odborov založeých v roku 93 (časová premeá). V adväzos a rovce správaa e defovaých päť deí, a o príem: Y P + W po úprave: P Y W ) ( celkový produk: Y + T C + I + G po úprave : Y C + I + G T ) kapál: mzdy: súkromý produk: K K + I W W + W2 X Y + T W2 ( Podľa prve dey e celkový príem (Y) voreý súčom zskov (premeá P ) a mezd (premeá W ). V druhe dee sa uvádza, že celkový produk (Y) vorí suma ovarov a služeb, prčom dopy vyváraú sporebela (C), vesor (I) plus čsý dopy vlády (G-T). Trea dea blacue hodou kapálu (K) a koc bežého obdoba ako súče kapálu a koc predchádzaúceho obdoba a čsých vesící v bežom období (I). Zosávaúce dve dey charakerzuú celkové mzdy (W) ako súče mezd zamesacov v súkromom (W ) a vereom sekore (W 2 ), a celkový súkromý produk (X) ako celkový produk míus mzdy vo vereom sekore. Kleov model predsavue erdepedeý sysém obsahuúc 8 rovíc, 8 edogéych premeých a 8 predeermovaých premeých. Špecfkueme edolvé premeé v model. Edogée premeé modelu: C e osobá sporeba, I e obem vesící, W predsavue mzdy zamesacov v súkromom sekore, P e podkaeľský zsk, Y e árodý dôchodok, K e kapál, W sú mzdy celkom (súkromý vereý sekor), X e produkca súkromého sekora. Eogée premeé v model: e absolúy čle regrese, W 2 sú mzdy vo vereom sekore, T predsavue eprame dae, G sú vláde výdavky, τ e čas (počíaúc rokom 93). Edogée oeskoreé premeé: e podkaeľský zsk v predchádzaúcom období, P K X e kapál v predchádzaúcom období, e produkca súkromého sekora v predchádzaúcom období.

10 00 Ekoomera pre maažérov V každe z defkovaých rovíc správaa e poče predeermovaých premeých mmo posudzovaú rovcu väčší ež e poče edogéych premeých v dae rovc zížeý o edoku. V rovc sporeby e poče predeermovaých premeých mmo posudzovaú rovcu šesť, a poče edogéych premeých v dae rovc zížeý o edoku e dva. V osaých dvoch rovcach správaa e poče predeermovaých premeých mmo posudzovaú rovcu päť, a poče edogéych premeých v dae rovc zížeý o edoku e ede. Každá z roch rovíc správaa sa klasfkue ako predefkovaá. Všeky dey modelu sú apróre prese defkovaé. Podľa rozmerove podmeky defkáce e celý Kleov model klasfkovaý ako predefkovaý. Kle pr kvafkác modelu vychádzal z ročých časových radov (92-94) v sálych ceách roku 934, velčy modelu sú určeé v mld. USD. Sám použl vacero odhadových meód a mohí vedc po ňom v ýcho výpočoch pokračoval. V ďalšom ee budeme aalyzovať le odhady získaé dvosupňovou meódou ameších švorcov. Výsledky kvafkáce paramerov Kleovho modelu uvádzame podľa [9]: C 6, ,07P + 0,26P + 0,80W (,468) (0,3) (0,9) (0,045),3 0,3,8 8, R 2 0,973 DW,49 Z odhadue rovce vyplýva, že hračý sklo ku sporebe z mzdových dôchodkov (0,8) e výzame vyšší v porovaí s hračým skloom k sporebe u podkaeľského zsku. U podkaeľského zsku e badať väčší pomer sporeby z časovo posuuého zsku (0,22), zaaľ čo hračý sklo ku sporebe v prípade zsku z bežého obdoba e akmer zaedbaeľý. Šadardá chyba odhadu paramera α 2 e v porovaí s hodoou odhadovaého paramera prílš vysoká. I 20, ,50P + 0,66P 0,58K (8,383) (0,93) (0,8) (0,040) 2,4 0,78 3,40 3,93 R 2 0,885 DW 2,09 Z druhe rovce vyplýva, že výzamý vplyv a vesíce v bežom období má zsk dosahuý v predchádzaúcom období. Naopak evýzamý sa aví vplyv zsku z bežého obdoba. Vzťah eprame úmeros regsrueme medz kapálovou zásobou z mulého obdoba a čsým vesícam v bežom období. W, ,439X + 0,47X + 0,30τ (,28) (0,040) (0,042) (0,032),8, 3,40 4,03 R 2 0,987 DW,96

11 6 Kompleý ekoomercký model 0 Produkca súkromého sekora v bežom a mulom období pozíve ovplyvňuú mzdy v omo sekore. Dopad produkce a zvyšovae mezd e výzameší v bežom období a mee výrazý e vplyv oeskoreý o edo obdobe. Rovako pozívy e vplyv časove premee, korá vyadrue vzk a pôsobee odborov a rhu práce. P Y W Y C + I + G T K K + I W W + W2 X Y + T W2 Na základe zseých hodô koefceu deermáce sú edolvé rovce šascky výzamé. To však emožo vrdť o všekých parameroch rovíc a základe -šasky. Prame vzťahy medz premeým sú vyadreé v šrukurále forme správou kvafkácou a erpreácou koefceov predeermovaých premeých môžeme pozorovať a porovávať prame vzáomé väzby medz ekoomckým velčam modelu. Neprame (sprosredkovaé) vzťahy možo edozače vyhodoť až po prevode sysému a redukovaý var. Uvádzame podrobý rozbor premeých a mulplkáorov redukovae formy modelu. Edogée premeé Záps kvafkovae redukovae formy modelu Predeermovaé premeé W 2 T G τ P - K - X - C 58,3022-0,07-0,3657 0,2050 0,70 0,7480-0,465 0,230 I 35,58-0,868-0,65 0,002 0,339 0,9264-0,925-0,27 W 43,4358 -,300-0,6042 0,8662 0,736 0,87-0,230 0,0935 P 50,366-0,586-0,923 0,4390 0,394 0,8025-0,260 0,0220 Y 93,809-0,8286 -,5273,3052,0330,6744-0,3390 0,73 K 35,58-0,868-0,65 0,002 0,339 0,9264 0,8075-0,27 W 43,4358-0,300-0,6042 0,8662 0,736 0,879-0,230 0,0935 X 93,897 -,8286-0,5273,3052,0330,6744-0,339 0,73 Tab. 6. Koefcey redukovaého varu Kleovho modelu [9] Uvedeé koefcey vyadruú ezu zmey edogée premee spôsobeú zmeou predeermovae premee, osaé premeé zosávaú ezmeeé. Na rozdel od koefceov šrukuráleho varu zohľadňuú koefcey redukovaého varu a sprosredkovaé vplyvy príslušých premeých ak, ako sú určeé modelom. Ak vláda prsúp k zvýšeu výdavkov o mld. USD, zvýš sa obem sporeby o 0,205 mld. USD, vesíce sa zvýša o 0,002 mld. USD a árodý dôchodok o,3052 mld.usd.

12 02 Ekoomera pre maažérov Môžeme rovako sledovať súčasé zmey vacerých vysveľuúcch premeých a príslušú edogéu premeú. Uvedeá skuočosť ám umoží predpokladať prípadý dopad ekoomckých opareí vlády, korým sa saží dosahuť saoveé makroekoomcké cele (v prípade vlády pôde amä o vláde výdavky a ákup ovarov a služeb a o výdavky a mzdy vo vereom sekore). Oázky. Charakerzue kompleý ekoomercký model. 2. Vymeue edolvé ypy premeých a obase ch výzam v kompleých ekoomerckých modeloch. 3. Popíše sacký a dyamcký model medzodvevových vzťahov v árodom hospodársve. 4. Aké meódy sa využívaú a odhad paramerov v sysémoch smuláych rovíc? 5. Vysvele ekoomcký výzam vypočíaých mulplkáorov Kleovho kompleého modelu (ab. 6.).

9 Neurčitý integrál. 9.1 Primitívna funkcia a neurčitý integrál. sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f ( x) každé x ( a,

9 Neurčitý integrál. 9.1 Primitívna funkcia a neurčitý integrál. sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f ( x) každé x ( a, Hí, P Pokorný, M: Maemaika pre informaikov a prírodné vedy 9 Neurčiý inegrál 9 Primiívna funkia a neurčiý inegrál Funkia F sa nazýva primiívnou funkiou k funkii f na inervale ( b) každé ( a, b) plaí F

Διαβάστε περισσότερα

Integrovaná optika a. Zimný semester 2017

Integrovaná optika a. Zimný semester 2017 Inegrovaná opka a opoelekronka Zmný semeser 07 Inegrovaná opka a opoelekronka Skladba predmeu Prednášky Výpočové cvčena ( písomky, max. 40b) Skúška (max. 60b) Leraúra Marnček I., Káčk D., Tarjány N., Foonka

Διαβάστε περισσότερα

3 Lineárny regresný model

3 Lineárny regresný model 3 Leár regresý model 49 3 Leár regresý model Ekoometrcký model sa zostavuje sústavou rovíc. Východskovým údajm pre zostavee modelov sú údajové súor, ktoré sa získavajú z údajov štatstckých úradov a podkových

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

Metódy spracovania experimentálnych výsledkov Autor pôvodného textu: Peter Ballo

Metódy spracovania experimentálnych výsledkov Autor pôvodného textu: Peter Ballo Spracovae výsledkov Metódy spracovaa epermetálych výsledkov Autor pôvodého tetu: Peter Ballo Každé merae je zaťažeé chybam, ktoré sú zapríčeé edokoalosťou ašch pozorovacích schopostí, epresosťou prístrojov,

Διαβάστε περισσότερα

1. Analýza závislosti dvoch veličín

1. Analýza závislosti dvoch veličín . Aalýza závslos dvoch velčí Pr sracovaí dá sa veľm časo sreávame s úlohou zsť, č dve áhodé velč sú sochasck ezávslé. Nar. ás môže zaímať, č v sledovae oulác e farba očí a farba vlasov ezávslá alebo č

Διαβάστε περισσότερα

Regresná analýza x, x,..., x

Regresná analýza x, x,..., x Regresá aalýza Základé pojmy Regresá aalýza skúma fukčý vzťah (priebeh závislosti), podľa ktorého sa meí závisle premeá Y pri zmeách ezávislých veličí x, x,..., x k. x = ( x, x,..., x ) i i i i T Y = (Y,

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

( ) 3. Štatistika 1 Charakteristiky tvaru rozdelenia Indexy. Miery šikmosti a špicatosti. (1) Koeficient šikmosti. γ = x x n

( ) 3. Štatistika 1 Charakteristiky tvaru rozdelenia Indexy. Miery šikmosti a špicatosti. (1) Koeficient šikmosti. γ = x x n Štatstka Charakterstky tvaru rozdelea dexy 3. redáška Mery škmost a šcatost Škmosť (asymetra) osuute vrcholu rozdelea očetostí oztíve zoškmeé rozdelee vrchol rozdelea je osuutý od artmetckého remeru doľava

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

Hypotézy a intervaly spoľahlivosti stručná teória a vzorce

Hypotézy a intervaly spoľahlivosti stručná teória a vzorce Hypoézy a inervaly spoľahlivosi srčná eória a vzorce Obsah Úvod Základný a výberový súbor... Overovanie hypoéz... 3 Posp pri overovaní hypoézy... 4 súbor: Tes o rozpyle σ : Porovnanie σ s číslom... 6 súbor:

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

12 Simulácie a prognostické modely

12 Simulácie a prognostické modely 12 Simulácie a prognosické modely 175 12 Simulácie a prognosické modely Rozšírením počíačov a predovšekým ich programového vybavenia naskyá sa ekonomickým analyikom, programáorom a manažérom nová možnosť

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

!"!# ""$ %%"" %$" &" %" "!'! " #$!

!!# $ %% %$ & % !'!  #$! " "" %%"" %" &" %" " " " % ((((( ((( ((((( " %%%% & ) * ((( "* ( + ) (((( (, (() (((((* ( - )((((( )((((((& + )(((((((((( +. ) ) /(((( +( ),(, ((((((( +, 0 )/ (((((+ ++, ((((() & "( %%%%%%%%%%%%%%%%%%%(

Διαβάστε περισσότερα

transformacija j y i x x promatramo dva koordinatna sustava S i S sa zajedničkim ishodištem z z Homogene funkcije Ortogonalne transformacije

transformacija j y i x x promatramo dva koordinatna sustava S i S sa zajedničkim ishodištem z z Homogene funkcije Ortogonalne transformacije promatramo dva oordnatna sustava S S sa zaednčm shodštem z z y y x x blo o vetor možemo raspsat u baz, A = A x + Ay + Az = ( A ) + ( A ) + ( A ) (1) sto vred za ednčne vetore sustava S = ( ) + ( ) + (

Διαβάστε περισσότερα

2 Ekonometrické modelovanie

2 Ekonometrické modelovanie Ekonomerické modelovanie 5 Ekonomerické modelovanie Na začiaok ejo kapioly bude vhodné urobiť sručný prehľad o možnosiach využiia maemaických modelov v ekonomike. Nebudeme však uvádzať všeobecné uplaňovanie

Διαβάστε περισσότερα

1 Koeficient kovariancie

1 Koeficient kovariancie Koreláciou rozumieme vzájomý lieáry vz tah závislos t) dvoch áhodých premeých X a Y 1. Teto vz tah môˇze by t priamy tj. s rastúcimi hodotami jedej premeej rastú hodoty druhej premeej a aopak alebo epriamy

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4 Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie menových kurzov V4 Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Cieľ a motivácia Východiská Cieľ a motivácia Cieľ Kvantifikovať

Διαβάστε περισσότερα

1 lim. Analýza výstupných dát simulácie Odhad neznámej strednej hodnoty

1 lim. Analýza výstupných dát simulácie Odhad neznámej strednej hodnoty V. Solá, KIVT FEI STU Bratslava 6 : Aalýza výstupých dát smuláce Odhad ezámej stredej hodot Cetrála lmtá veta CLV: Nech,,... sú IID áhodé premeé so stredou hodotou µ a koeou dsperzou σ. Potom x R platí:

Διαβάστε περισσότερα

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.

Διαβάστε περισσότερα

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor

Διαβάστε περισσότερα

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO v Braislave Ekonomická a finančná maemaika DIPLOMOVÁ PRÁCA 2004 Anon Malesich FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE H KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE 0 Základné požiadavky zadávania VZT potrubia pre výrobu 1. Zadávanie do výroby v spoločnosti APIAGRA s.r.o. V digitálnej forme na tlačive F05-8.0_Rozpis_potrubia, zaslané mailom

Διαβάστε περισσότερα

Matematická štatistika

Matematická štatistika Matematcká štatstka Trochu hstóre: Starovek sčítae ľudu a majetku (vojeské a daňové účely) Egypt, Čía, Mezopotáma Stredovek vzk a kosoldáca ových štátov zsťovae geografckých údajov, hospodársky a poltcký

Διαβάστε περισσότερα

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C.1. Tepelná izolácia penový polystyrén C.2. Tepelná izolácia minerálne dosky alebo lamely C.3. Tepelná izolácia extrudovaný polystyrén C.4. Tepelná izolácia penový

Διαβάστε περισσότερα

Výpočet. grafický návrh

Výpočet. grafický návrh Výočet aaetov a afcký návh ostuu vtýčena odobných bodov echodníc a kužncových obúkov Píoha. Výočet aaetov a afcký návh ostuu vtýčena... Vtýčene kajnej echodnce č. Vstuné údaje: = 00 ; = 8 ; o = 8 S ohľado

Διαβάστε περισσότερα

Signály operácie (OPAKOVANIE) Základné operácie: +, -, *, /,,, urychlenie, spomalenie, posun signalov, otočenie signálov... Pokročilé operácie

Signály operácie (OPAKOVANIE) Základné operácie: +, -, *, /,,, urychlenie, spomalenie, posun signalov, otočenie signálov... Pokročilé operácie Sigály operácie (OPKOVNIE) Základé operácie: +, -, *, /,,, urychleie, spomaleie, posu sigalov, oočeie sigálov... Pokročilé operácie Operácia Vysledok SN sigály DN sigály Skaláry Čislo súči ,, Korelácia,

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

EUROSYSTÉM. Prílohy k analýze slovenského finančného sektora

EUROSYSTÉM. Prílohy k analýze slovenského finančného sektora EUROSYSTÉM Prílohy k analýze slovenského fnančného sekora za rok 2016 Obsah Obsah... 2 1. Meodológa merana rzík a sresového esovana... 3 1.1 Výpoče Value a Rsk (VaR) pre rhové rzká... 3 1.2 Výpoče kredného

Διαβάστε περισσότερα

MALÝ NEOKEYNESIÁNSKY MODEL SLOVENSKEJ EKONOMIKY

MALÝ NEOKEYNESIÁNSKY MODEL SLOVENSKEJ EKONOMIKY UNIVERZITA KOMENSKÉO V BRATISLAVE AKULTA MATEMATIKY, YZIKY A INORMATIKY MALÝ NEOKEYNESIÁNSKY MODEL SLOVENSKEJ EKONOMIKY DILOMOVÁ RÁA BRATISLAVA 29 ŽANETA TRUMEŠOVÁ Malý neokeynesiánsky model slovenskej

Διαβάστε περισσότερα

3. prednáška. Komplexné čísla

3. prednáška. Komplexné čísla 3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet

Διαβάστε περισσότερα

Parts Manual. Trio Mobile Surgery Platform. Model 1033

Parts Manual. Trio Mobile Surgery Platform. Model 1033 Trio Mobile Surgery Platform Model 1033 Parts Manual For parts or technical assistance: Pour pièces de service ou assistance technique : Für Teile oder technische Unterstützung Anruf: Voor delen of technische

Διαβάστε περισσότερα

5 DIFERENCIÁLNY POČET FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

5 DIFERENCIÁLNY POČET FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 5 DIFERENCIÁLNY POČET FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 5. Oák Dfinj pojm fnkcia prmnných. Dfinj pojm hladinoá krika. Dfinj pojm parciáa driácia. Dfinj pojm úpý difrnciál. Dfinj pojm loká maimm fnkci prmnných.

Διαβάστε περισσότερα

Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA

Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA Uiverzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikálí fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA Vladislav Gajdošík Kozistecia a asymptotická reprezetácia odhadu LWS Katedra pravděpodobosti a matematické statistiky Vedúci diplomovej

Διαβάστε περισσότερα

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6. Otázky Definujte pojem produkčná funkcia. Definujte pojem marginálny produkt. 6. Produkčná funkcia a marginálny produkt Definícia 6. Ak v ekonomickom procese počet

Διαβάστε περισσότερα

ε vyjadruje pravdepodobnos, že ε x. Funkcia f(x) je tiež oznaená ako hustota

ε vyjadruje pravdepodobnos, že ε x. Funkcia f(x) je tiež oznaená ako hustota 7 VARIANNO KOVARIANNÁ MAICA Rozdelee áhodej vel (premeej) (môže ju predstvov ch oprv v vektor merých velí ) je vjdreé dstruou ukcou F() prvdepodoos výsktu áhodej premeej je vjdreá rekveou ukcou () Vzájomý

Διαβάστε περισσότερα

KOMUTATIVNI I ASOCIJATIVNI GRUPOIDI. NEUTRALNI ELEMENT GRUPOIDA.

KOMUTATIVNI I ASOCIJATIVNI GRUPOIDI. NEUTRALNI ELEMENT GRUPOIDA. KOMUTATIVNI I ASOCIJATIVNI GRUPOIDI NEUTRALNI ELEMENT GRUPOIDA 1 Grupoid (G, ) je asocijativa akko važi ( x, y, z G) x (y z) = (x y) z Grupoid (G, ) je komutativa akko važi ( x, y G) x y = y x Asocijativa

Διαβάστε περισσότερα

Vo vedeckých a inžinierskych analýzach sa asto stretávame s kvantitatívnym hodnotením dvoch a viac veliín, ktoré vyjadrujeme funkným vzahom

Vo vedeckých a inžinierskych analýzach sa asto stretávame s kvantitatívnym hodnotením dvoch a viac veliín, ktoré vyjadrujeme funkným vzahom 9. REGRESNÁ A KORELANÁ ANALÝZA Vo vedeckých žerskch lýzch s sto stretávme s kvtttívm hodoteím dvoch vc velí, ktoré vjdrujeme fukým vzhom f(), z ϕ(, ). (9.) Vel sú vzájome šttstck korelové (závslé). Prtom

Διαβάστε περισσότερα

8 Vyrovnávanie časových radov

8 Vyrovnávanie časových radov 8 Vrovávaie časových radov Pre riadiacich pracovíkov je dôležiá aalýza údajov z časových radov jedolivých ukazovaeľov, ab a ich základe vedeli odhadúť vývoj ýcho veličí a prijímať rozhoduia. V ejo a asledujúcich

Διαβάστε περισσότερα

Rozdiely vo vnútornej štruktúre údajov = tvarové charakteristiky

Rozdiely vo vnútornej štruktúre údajov = tvarové charakteristiky Veľkosť Varablta Rozdelene 0 00 80 n 60 40 0 0 0 4 6 8 Tredy 0 Rozdely vo vnútornej štruktúre údajov = tvarové charakterstky I CHARAKTERISTIKY PREMELIVOSTI Artmetcký premer Vzťahy pre výpočet artmetckého

Διαβάστε περισσότερα

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA EKRIÍN GEERI meódy zobrzovni priesorových úvrov do roviny (premieni) mericé polohové vzťhy priesorových úvrov riešené v rovine bsh predmeu G Zobrzovcie meódy: olohové mericé úlohy: ongeov projeci Rezy

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA I 1.kolokvij zadaci za vježbu I dio

MATEMATIKA I 1.kolokvij zadaci za vježbu I dio MATEMATIKA I kolokvij zadaci za vježbu I dio Odredie c 0 i kosinuse kueva koje s koordinanim osima čini vekor c = a b ako je a = i + j, b = i + k Odredie koliki je volumen paralelepipeda, čiji se bridovi

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Pevné ložiská. Voľné ložiská SUPPORTS D EXTREMITES DE PRECISION - SUPPORT UNIT FOR BALLSCREWS LOŽISKA PRE GULIČKOVÉ SKRUTKY A TRAPÉZOVÉ SKRUTKY Výber správnej podpory konca uličkovej skrutky či trapézovej skrutky je dôležité pre správnu

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523

Διαβάστε περισσότερα

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore. Pasívne prvky, L, C v obvode stredavého prúdu Čnný odpor u u prebeh prúdu a napäta fázorový dagram prúdu a napäta u u /2 /2 t Napäte zdroja sa rovná úbytku napäta na čnnom odpore. Prúd je vo fáze s napätím.

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B . písoá pác z tetik Skpi A. Zjedodšte výz : ) z 8 ) c). Doplňte, pltil ovosť : ) ). Vpočítjte : ) ) c). Vpočítjte : ) ( ) ) v v v c). Upvte výz ovete spávosť výsledk pe : 6. Zostojte tojholík ABC, k c

Διαβάστε περισσότερα

Kapitola III. FUNKCIE

Kapitola III. FUNKCIE Kapiola III. FUNKCIE DEFINÍCIA FUNKCIE Úvahy v omo odseku zanime preskúmaním dvoch známych vzorcov. Príklad. a) s = g b) P = πr Vzorec a) je dobre známy vzah pre voný pád udávajúci závislos prejdenej dráhy

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3 ZDNIE _ ÚLOH 3_Všeobecná rovinná silová sústv ZDNIE _ ÚLOH 3 ÚLOH 3.: Vypočítjte veľkosti rekcií vo väzbách nosník zťženého podľ obrázku 3.. Veľkosti známych síl, momentov dĺžkové rozmery sú uvedené v

Διαβάστε περισσότερα

2.1 Úvod. i=1, 2, n (2-1)

2.1 Úvod. i=1, 2, n (2-1) Katola Leára reresa Leára reresa. Úvod Termí reresa sa ojavl v matematckej štatstke v dosť kurózej hstorckej súvslost. Pr sledovaí koreláce medz výškou sov a otcov sa zstlo, že sova veľm vsokých otcov

Διαβάστε περισσότερα

Obrada signala

Obrada signala Obrada signala 1 18.1.17. Greška kvantizacije Pretpostavka je da greška kvantizacije ima uniformnu raspodelu 7 6 5 4 -X m p x 1,, za x druge vrednosti x 3 x X m 1 X m = 3 x Greška kvantizacije x x x p

Διαβάστε περισσότερα

( ) min. x i. Obr. Metóda minimálnych štvorcov odchýlok empirických a teoretických hodnôt

( ) min. x i. Obr. Metóda minimálnych štvorcov odchýlok empirických a teoretických hodnôt KORELAČNÁ ZÁVISLOSŤ REGRESNÁ ÚLOHA - a chceme chaatezoať oeačú zásosť medz attatím paametam musíme ešť egesú úohu, teda chaatezoať egesu: spáe sthúť chaate zásost medz záse pemeou a ezáse pemeou ečou,

Διαβάστε περισσότερα

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija Za skiciranje grafika funkcije potrebno je ispitati svako od sledećih svojstava: Oblast definisanosti: D f = { R f R}. Parnost, neparnost, periodičnost. 3

Διαβάστε περισσότερα

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Ako nadprirodzené stretnutie s murárikom červenokrídlym naformátovalo môj profesijný i súkromný život... Osudové stretnutie s murárikom

Διαβάστε περισσότερα

VYHODNOCOVANIE CHYBY MERANIA

VYHODNOCOVANIE CHYBY MERANIA YHODNOCOANIE CHYBY MERANIA doc RNDr Drahoslav ajda, CSc Ceľom meraa je pozať skutočú hodotu fyzkálej velčy Avšak pr meraí akejkoľvek fyzkálej velčy sa dopúšťame epresost, takže výsledok meraa sa líš od

Διαβάστε περισσότερα

Da se podsetimo Algoritam optimizacije. Odrediti vrednosti parametara kola koje će garantovati da odziv F(x, p) ima željenu vrednost F * (x).

Da se podsetimo Algoritam optimizacije. Odrediti vrednosti parametara kola koje će garantovati da odziv F(x, p) ima željenu vrednost F * (x). Aotam otmzac Da s odstmo Aotam otmzac Aotam otmzac Aotam otmzac : Oddt vdost aamtaa oa [,... ] o ć aatovat da odzv (x, ma žu vdost * (x. Mtod: až mmuma fuc š E(x,; (oma za vattatvu ocu odstuaa dobo od

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

Reverzibilni procesi

Reverzibilni procesi Reverzbln proces Reverzbln proces: proces pr koja sste nkada nje vše od beskonačno ale vrednost udaljen od ravnoteže, beskonačno ala proena spoljašnjh uslova ože vratt sste u blo koju tačku, proena ože

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

2 tg x ctg x 1 = =, cos 2x Zbog četvrtog kvadranta rješenje je: 2 ctg x

2 tg x ctg x 1 = =, cos 2x Zbog četvrtog kvadranta rješenje je: 2 ctg x Zadatak (Darjan, medicinska škola) Izračunaj vrijednosti trigonometrijskih funkcija broja ako je 6 sin =,,. 6 Rješenje Ponovimo trigonometrijske funkcije dvostrukog kuta! Za argument vrijede sljedeće formule:

Διαβάστε περισσότερα

Polarizacija. Procesi nastajanja polarizirane svjetlosti: a) refleksija b) raspršenje c) dvolom d) dikroizam

Polarizacija. Procesi nastajanja polarizirane svjetlosti: a) refleksija b) raspršenje c) dvolom d) dikroizam Polarzacja Proces asajaja polarzrae svjelos: a refleksja b raspršeje c dvolom d dkrozam Freselove jedadžbe Svjelos prelaz z opčkog sredsva deksa loma 1 u sredsvo deksa loma, dolaz do: refleksje (prema

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah akreditácie 1/5. Príloha zo dňa k osvedčeniu o akreditácii č. K-003

Rozsah akreditácie 1/5. Príloha zo dňa k osvedčeniu o akreditácii č. K-003 Rozsah akreditácie 1/5 Názov akreditovaného subjektu: U. S. Steel Košice, s.r.o. Oddelenie Metrológia a, Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice Rozsah akreditácie Oddelenia Metrológia a : Laboratórium

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

ZADANIE 2 _ ÚLOHA 10

ZADANIE 2 _ ÚLOHA 10 ZADANIE _ ÚLOHA 0 _ Rčý phyb ele ZADANIE _ ÚLOHA 0 ÚLOHA 0.: Zvčík piemee 3m áčl vmee áčkmi = 90 /mi. Odľhčeím j jeh áčky vmee zýchľvli k že z dbu 0 dihli 0 /mi. N ých vých áčkch j uáli. Uče: zčičú kečú

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR Odporníky Úloha cvičenia: 1.Zistite technické údaje odporníkov pomocou katalógov 2.Zistite menovitú hodnotu odporníkov označených farebným kódom Schématická značka: 1. Príklad1. TESLA TR 163 200 ±1% L

Διαβάστε περισσότερα

ZÁKLADY POČ ÍTAČ OVEJ GRAFIKY

ZÁKLADY POČ ÍTAČ OVEJ GRAFIKY Ř ÍRODOVĚ DECKÁ FAKULTA ZÁKLADY OČ ÍTAČ OVEJ GRAFIKY ALEXEJ KOLCUN OSTRAVA Obsah Obsah Úvod Vekorová grafka Rasrová grafka 5 Sprevodca exom 6 Formalzáca vnímana fareb černobele vdene 8 Inenza žarena 8

Διαβάστε περισσότερα

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť

Διαβάστε περισσότερα

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013)

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013) Hyomechanika II Viskózna kvaaina Povchové naäie Kaiáne javy Donkové maeiáy k enáškam z yziky I e E Dušan PUDIŠ (013 Lamináne vs. Tubuenné úenie Pi úení eánej kvaainy ôsobia mezi voma susenými vsvami i

Διαβάστε περισσότερα

VÝ OS Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. z 28. júla č. 2/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike.

VÝ OS Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. z 28. júla č. 2/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike. VÝ OS Úradu pre reguláciu sieťových odveví z 28. júla 2008 č. 2/2008, korým sa usanovuje regulácia cien v elekroenergeike Úrad pre reguláciu sieťových odveví (ďalej len úrad ) podľa 12 ods. 9 a 10 a 14

Διαβάστε περισσότερα

pismeni br.4 4.2: Izračunati yds, gdje je K luk parabole y 2 = 2 px od ishodišta to točke

pismeni br.4 4.2: Izračunati yds, gdje je K luk parabole y 2 = 2 px od ishodišta to točke Prakkm Maemaka III Prredo DJočć smen br : Raz Forero red nkc eroda dan ormom za < za < : Izračna ds gde e k araboe od shodša o očke M : Izračna koordnae ežsa homogenog ka ckode a sn a ; : Izračna I e [

Διαβάστε περισσότερα

4 Jednorovnicový ekonometrický model

4 Jednorovnicový ekonometrický model 4 Jdorovicový koomrický modl 79 4 Jdorovicový koomrický modl Jdorovicový, azývaý iž čiakový koomrický modl, vyadru vzťah mdzi dou vyvľovaou prmou a dou albo viacrými vyvľuúcimi prmými. Prmými v koomrických

Διαβάστε περισσότερα

Regresná a korelačná analýza

Regresná a korelačná analýza zahrančná vysoká škola B A N S K Á B Y S T R I C A Štatstka Regresná a korelačná analýza Pracovné lsty pre kombnovanú formu štúda Autor: doc. Ing. Vladmír Úradníček, Ph.D. Tento učebný text, an žadnu jeho

Διαβάστε περισσότερα

ĐỀ SỐ 1. ĐỀ SỐ 2 Bài 1 : (3 điểm) Thu gọn các biểu thức sau : Trần Thanh Phong ĐỀ THI HỌC KÌ 1 MÔN TOÁN LỚP O a a 2a

ĐỀ SỐ 1. ĐỀ SỐ 2 Bài 1 : (3 điểm) Thu gọn các biểu thức sau : Trần Thanh Phong ĐỀ THI HỌC KÌ 1 MÔN TOÁN LỚP O a a 2a Trần Thanh Phong 0908 456 ĐỀ THI HỌC KÌ MÔN TOÁN LỚP 9 ----0O0----- Bài :Thưc hiên phép tính (,5 đ) a) 75 08 b) 8 4 5 6 ĐỀ SỐ 5 c) 5 Bài : (,5 đ) a a a A = a a a : (a > 0 và a ) a a a a a) Rút gọn A b)

Διαβάστε περισσότερα

18. listopada listopada / 13

18. listopada listopada / 13 18. listopada 2016. 18. listopada 2016. 1 / 13 Neprekidne funkcije Važnu klasu funkcija tvore neprekidne funkcije. To su funkcije f kod kojih mala promjena u nezavisnoj varijabli x uzrokuje malu promjenu

Διαβάστε περισσότερα

ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s

ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s P P P P ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s r t r 3 2 r r r 3 t r ér t r s s r t s r s r s ér t r r t t q s t s sã s s s ér t

Διαβάστε περισσότερα

LABORATÓRNE CVIČENIA Z FYZIKÁLNEJ CHÉMIE

LABORATÓRNE CVIČENIA Z FYZIKÁLNEJ CHÉMIE VYSOKOŠKOLSKÉ SKRIPTÁ Pedagogcká fakulta Travskej uverzty Já Regul LORTÓRNE CVIČENI Z FYZIKÁLNEJ CHÉMIE Doc. Ig. Já Regul, CSc. Recezet: Doc. Ig. Mára Lkešová, CSc. RNDr. Zuzaa Melchová, PhD. Vydala Pedagogcká

Διαβάστε περισσότερα

www.absolualarme.com met la disposition du public, via www.docalarme.com, de la documentation technique dont les rιfιrences, marques et logos, sont

www.absolualarme.com met la disposition du public, via www.docalarme.com, de la documentation technique dont les rιfιrences, marques et logos, sont w. ww lua so ab me lar m.co t me la sit po dis ion du c, bli pu via lar ca do w. ww me.co m, de la ion nta t do cu me on t ed hn iqu tec les en ce s, rι fιr ma rq ue se t lo go s, so nt la pr op riι tι

Διαβάστε περισσότερα

Kombinatorické identity Peter πtr Korcsok

Kombinatorické identity Peter πtr Korcsok Kobatorcké detty Peter πtr Korcsok ØÖ Øº Tátopredáškapredvádzazákladékobatorckéetódydokazovaa V prvej čast je každá techka struče popísaá a dopleá jedoduchý rešeý príklado, druhú časť poskytuje čtateľov

Διαβάστε περισσότερα

Vývoj skúmanej premennej y v závislosti od symptomatickej časovej veličiny (t) popísať lineárnym trendom. Ide o dvojparametrickú funkciu typu

Vývoj skúmanej premennej y v závislosti od symptomatickej časovej veličiny (t) popísať lineárnym trendom. Ide o dvojparametrickú funkciu typu 9 Model redov Vrovávaie časových radov poocou redových fucií parí ajčasejšie používaý eóda v progosie, poocou orých viee vsihúť vývojovú edeciu súaého javu. Meódu uplaňujee pre vváraie ráodoých progóz

Διαβάστε περισσότερα

ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ

ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ ΚΑΤΑΛΟΓΟΣ ΑΠΟΤΕΛΕΣΜΑΤΩΝ ΗΛΕΚΤΡΟΝΙΚΟΥ ΤΕΣΤ ΙΚΑΝΟΤΗΤΩΝ ΓΙΑ ΤΙΣ ΘΕΣΕΙΣ ΩΡΟΜΙΣΘΙΟΥ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΒΟΗΘΟΙ ΤΗΛΕΞΥΠΗΡΕΤΗΣΗΣ (ΑΡ. ΠΡΟΚΗΡΥΞΗΣ: 2/2017) (ΛΕΥΚΩΣΙΑ

Διαβάστε περισσότερα

Računarska grafika. Rasterizacija linije

Računarska grafika. Rasterizacija linije Računarska grafika Osnovni inkrementalni algoritam Drugi naziv u literaturi digitalni diferencijalni analizator (DDA) Pretpostavke (privremena ograničenja koja se mogu otkloniti jednostavnim uopštavanjem

Διαβάστε περισσότερα

10 Určitý integrál, jeho výpočet a aplikácie

10 Určitý integrál, jeho výpočet a aplikácie Híc, P. Pokorý, M.: Mtemtk pre formtkov prírodé vedy Určtý tegrál, jeho výpočet plkáce. Motvác k určtému tegrálu Úvodom s udeme zoerť jedou úlohou z geometre, rešee ktorej vede k zvedeu pojmu určtý tegrál.

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

Prognózovanie OBSAH PREDNÁŠKY

Prognózovanie OBSAH PREDNÁŠKY Progózovaie OBSAH PREDNÁŠKY Progózovaie cieľ, postup, klasifikácia metód Kvatitatíve metódy Rôze typy priemerov, lieára regresia, metóda harmoických váh Kvalitatíve metódy Odhad predajcov, skupiový posudok,

Διαβάστε περισσότερα

Eliminacijski zadatak iz Matematike 1 za kemičare

Eliminacijski zadatak iz Matematike 1 za kemičare Za mnoge reakcije vrijedi Arrheniusova jednadžba, koja opisuje vezu koeficijenta brzine reakcije i temperature: K = Ae Ea/(RT ). - T termodinamička temperatura (u K), - R = 8, 3145 J K 1 mol 1 opća plinska

Διαβάστε περισσότερα

Veliine u mehanici. Rad, snaga i energija. Dinamika. Meunarodni sustav mjere (SI) 1. Skalari. 2. Vektori - poetak. 12. dio. 1. Skalari. 2.

Veliine u mehanici. Rad, snaga i energija. Dinamika. Meunarodni sustav mjere (SI) 1. Skalari. 2. Vektori - poetak. 12. dio. 1. Skalari. 2. Vele u ehc Rd, g eegj D. do. Sl. Veo 3. Tezo II. ed 4. Tezo IV. ed. Sl: 3 0 pod je jedc (ezo ulog ed). Veo: 3 3 pod je jedc (ezo pog ed) 3. Tezo dugog ed 3 9 pod je jedc 4. Tezoeog ed 3 4 8 pod je jedc

Διαβάστε περισσότερα

Modul pružnosti betónu

Modul pružnosti betónu f cm tan α = E cm 0,4f cm ε cl E = σ ε ε cul Modul pružnosti betónu α Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Modul pružnosti betónu Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Trnava 2008 Obsah 1 Úvod...7 2 Deformácie

Διαβάστε περισσότερα

1 Kinematika hmotného bodu

1 Kinematika hmotného bodu Kinemik hmnéh bdu - kinemik berá určením plôh bd ich mien če (kinemik phb ele piuje, neberá príčinmi phbu) - pri ereickm šúdiu mechnickéh phbu (prce, pri krm mení plh jednéh ele hľdm n iné ele) ád pjem

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα