x x x2 n

Σχετικά έγγραφα
VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Matematika 2. Lineárna algebra. (ver )

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

Obvod a obsah štvoruholníka

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Numerické metódy matematiky I

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Ekvačná a kvantifikačná logika

(IP3) (f, g) = (g, f) (symetria), (IP4) (f, f) > 0 pre f 0 (kladná definitnosť). Z podmienok (IP1) (IP4) sa ľahko dokážu rovnosti:

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

Vzorové príklady s riešeniami k lineárnej algebre a geometrie pre aplikovaných informatikov k písomke

Súradnicová sústava (karteziánska)

Analytická geometria

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Metódy vol nej optimalizácie

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

13. EUKLIDOVSKÉ PRIESTORY

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

Tomáš Madaras Prvočísla

MATEMATIKA I. Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

PageRank algoritmus. Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky

15. Matlab Lineárna algebra

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

23. Zhodné zobrazenia

Ján Buša Štefan Schrötter

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Motivácia pojmu derivácia

G. Monoszová, Analytická geometria 2 - Kapitola III

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Úvod do lineárnej algebry

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

3. prednáška. Komplexné čísla

Mini minimaliz acia an BUˇ Koˇ sice 2011

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

UNIVERZITA KOMENSKE HO V BRATISLAVE Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Dua lne c ı sla. Bakala rska pra ca. S tudijny odbor: Matematika

Obyčajné diferenciálne rovnice

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

MATEMATIKA. Martin Kalina

FUNKCIE. Funkcia základné pojmy. Graf funkcie

Planárne a rovinné grafy

Goniometrické substitúcie

Goniometrické funkcie

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)

MATEMATIKA I ZBIERKA ÚLOH

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

1. POLIA A VEKTOROVÉ PRIESTORY. V tejto kapitole zavedieme dva druhy algebraických štruktúr, ktoré budú hrať v celom

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY

Kapitola K2 Plochy 1

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Reálna funkcia reálnej premennej

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

Povrch a objem ihlana

Integrovanie racionálnych funkcií

2 Základy vektorového počtu

Funkcie - základné pojmy

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií

stereometria - študuje geometrické útvary v priestore.

1-MAT-220 Algebra februára 2012

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

Učební texty k státní bakalářské zkoušce Matematika Vektorové prostory. študenti MFF 15. augusta 2008

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2

Matematická analýza pre fyzikov IV.

Goniometrické rovnice riešené substitúciou

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety

Transcript:

Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol α, π, tak je ich skalárny súčin u v = u v cos α = u v + u v + u v. Skalárny súčin má veľmi užitočné zovšeobecnenia na mnohé lineárne priestory nad poľom R aj C. Tu sa budeme zaoberať len skalárnym súčinom v priestore R n : Definícia. Nech x = x, x,..., x n, y = y, y,..., y n R n. Potom sa číslo nazýva skalárny súčin vektorov x, y, číslo x, y = x y + x y + + x n y n x, x = x = x + x + + x n sa nazýva norma vektora x, hovoríme, že vektory x, y sú ortogonálne na seba kolmé, u v, ak x, y =. Skalárny súčin môžeme vyjadriť pomocou maticového násobenia x, y = x y = y x. Ako prvú aplikáciu zovšeobecníme tvrdenie, že najbližším bodom v rovine ρ k bodu a ρ je kolmý priemet bodu A do roviny ρ: Veta. Nech {} = M R n je netriviálny podpriestor priestoru R n a a R n \ M. Potom existuje Bod b = a min M, ktorý má najmenšiu vzdialenosť a min a od bodu a. Ak M = span{b, b,..., b k }, tak b = a min a b b i, i =,,..., k. Dôkaz. Dokážeme tu len, tvrdenie o minimálnosti normy, nech b M, a b b i i: Ak u M, tak u b M = u b a b, t.j. u b, b a =. Potom u a, u a = u b+b a, u b+b a = u b, u b+ u b, b a +b a, b a }{{} Teda u a = u b + b a b a. Použili sme očividné tvrdenie: Ak u b i, i =,,..., k, tak u v pre v span{b,..., b k }. Metóda najmenších štvorcov.. Meraním sa získali hodnoty veličiny y = yx: x i y i, 4, 5, 8 Úlohou je nájsť rovnicu priamky p y = kx + tak, aby bola čo najbližšie k nameraným hodnotám, t.j. aby bola minimálna odchýlka yx i y i, t.j. druhá mocnina normy i= rozdielu namenarej pätice a pätice bodov na hľadanej priamke: y, y, y, y, y k +, k +, k +, k +, k +

LINEÁRNA ALGEBRA Riešenie hľadáme ako keby sme hľadali priamku na ktorej ležia namerané body, t.j. neznáme čísla k, spĺňajú rovnice: k + = k + =, 4 =, 5 k + =, 8 k + = Napíšeme túto sústavu v maticovom tvare: A =, x = k, b =, 4, 5, 8 Ax = b. Rovnica Ax = b nemá riešenie, ak by ale riešenie existovalo, tak by vyhovovalo aj rovnici Vypočítame Riešime teda sústavu A A k b = A A = A b = A Ax = A b, ktorá riešenie má. 5 k =, 4, 7 =, 4, 5 =, 8 = k =, 4 = 5, 4., 5, 4, 7 ka + A b span{a, A } Gramm-Schmidtov ortogonalizačný proces. Štandardná báza E = {e, e,..., e n } R n má nasledovnú vlastnosť Definícia. Množina vektorov {e, e,..., e k } R n sa nazýva ortogonálna, ak e i, e j =, ak i j ; e i, e i i, j {,,..., k}. Ortogonálna množina sa nazýva ortonormálna, ak, navyše, e i = for i. Ak k = n, tak je táto množina ortogonálna ortonormálna báza priestoru R n. Ľahko sa ukáže, že ortogonálna množina je lineárne nezávislá, naopak každú lineárne nezávislú množinu môžeme ortogonalizovať pomocou nasledujúceho algoritmu:

LINEÁRNA ALGEBRA Veta Gramm-Schmidtov ortogonalizačný proces. Nech {f, f,..., f k } R n nezávislá množina. Potom existujú vektory g, g,..., g k, ktoré spĺňajú i span{g, g,... g m } = span{f, f,..., f m } pre m =,,..., k ii Množina {g, g,..., g k } je ortogonálna. Dôkaz. Hľadané ortogonálne vektory sa dajú vypočítať rekurzívne je lineárne g = f g = f f, g g, g g g = f f, g g, g g f, g g, g g. g k = f k k i= f k, g i g i, g i g i Ak ešte položíme e i = g i g i, dostaneme ortonormálnu množinu. Kvadratické plochy a symetrické matice. Kvadratickou plochou v R sa nazýva množina bodov [x, y, z], ktoré spĺňajú rovnicu a x + a y + a z + a xy + a xz + a yz + a x + a y + a z + a = Táto rovnica sa dá napísať pomocou matice a a a a x a x y z a a a y = a a a a z a a a a Teda kvadratická plocha je určená symetrickou maticou a a a a A = A a = a a a a a a a a a a a Na určenie tvaru kvadratickej plochy je dôležité najmä poznať vlastnosti kvadratickej časti matice A, t.j. matice, ktorá vznikne z A vynechaním A 4 a A 4. Klasifikáciou kvadratických plôch sa tu zaoberať nebudeme, uvdiem len príklad: Ak A =, tak x y z A x y z = je rovnica guľovej plochy r so stredom v počiatku súradníc a polomerom r. Ak by sme vedeli vhodnou zmenou bázy zmeniť túto maticu na diagonálnu, vedeli by sme lepšie určiť tvar tejto kvadratickej plochy. Vhodná zmena bázy je taká, ktorá nemení dĺžku vektorov ani uhly medzi vektormi, teda iba vektory otáča. Stačí na to, aby zachovávala skalárny súčin, t.j. u, v = P u, P v. To bude zaručené ak matica zmeny bázy je ortogonálna v zmysle nasledujúcej definície. Definícia. Matica P R n n sa nazýva ortogonálna, ak jej stĺpce tvoria ortonormálnu bázu.

4 LINEÁRNA ALGEBRA Veta. Matica P R n n je ortogonálna vtedy a len vtedy, ak P = P, ekvivalentne vtedy a len vtedy, keď aj jej riadky tvoria ortonormálnu množinu. Veta. Ak je matica P R n n ortogonálna a u, v R n, tak u, v = P u, P v. Dôkaz. Pripomenieme, že ak je definovaný súčin matíc AB, tak AB = B A. Okrem toho si všimnime, že x y R x, y R n a preto x y = x y, z toho vyplýva P u, P v = P v P u = P v P u = P u P v = u P P v = u P P v = u v }{{} I Teda dostávame P u, P v = u v = u, v. Definícia. Matice A, B R n n sa nazývajú unitárne podobné, ak existuje ortogonálna matica P, pre ktorú platí A = P BP = P BP. Veta. Ak A = A R n n t.j. A je reálna symetrická matica, tak. Všetky vlastné čísla matice A sú reálne.. Ak λ λ sú vlastné čísla matice A a v, v sú príslušné vlastné vektory, tak v v. Ak v, λ σa a A λi v =, tak aj A λiv =, t.j. všetky zovšeobecnené vlastné vektory matice A sú aj jej vlastné vektory. 4. Matica A je unitárne podobná diagonálnej matici. Dôkaz. Dokážem druhé, tretie a štvrté tvrdenie. Pre ľubovoľné v, v platí Av, v = v Av = v Av = v A v = v Av = Av, v. Ak Av = λ v, Av = λ v, λ λ, tak odtiaľ dostaneme Av, v = v, Av = λ v, v = λ v, v = v, v = Tým je dokázané tvrdenie. Pretože aj A λi je symetrická matica A λi v = = A λiv = A λiv, A λiv = v, A λi v = t.j. A λiv = a teda A λiv = Z tretieho tvrdenia vyplýva, že Jordanov tvar matice A je diagonálna matica D, A = P DP. Stĺpce matice P sú vlastné vektory matice A. Pre rôzne vlastné čísla sú aj navzájom kolmé a pre viacnásobné vlastné čísla použijeme Gramm-Schmidtov proces na ich ortogonalizáciu. Nakoniec, keď nahradíme P i násobkom P i P i vznikne matica ktorej stĺpce tvoria ortonormálnu množinu teda P je ortogonálna a platí A = P DP. Príklad. A = Nájdite diagonálnu maticu D a ortogonálnu maticu P, pre ktorú A = P DP, urobte skúšku správnosti. Riešenie. Najprv nájdeme vlastné čísla: λ λ λ = λ λ λ R R R R λ λ = λ λ S +S +S 6 λ = λ = λ 6 λ = σa =..6.

LINEÁRNA ALGEBRA 5 Teraz nájdeme vlastné vektory, dva lineárne nezávislé k vlastnému číslu, tretí k vlastnému číslu 6: λ = v =,,, v =,, a pomocou Gramm-Schmidtovho ortogonalizačného procesu nájdeme dva iné vlastné vektory f, f tak, aby f f, t.j. f = v, f = v v, f f, f f =,,,, =,, Po vydelení normou vektorov f, f, dostaneme prvé dva stĺpce matice P. Tretí stĺpec bude vlastný vektor patriaci k λ = 6: 4 4 4 R+R+R 4 4 R R Aj v vydelíme normou v = a dostaneme maticu P D = / / 6 /, P = / 6 / 6 / / 6 / 6 6 4 = v = Skúška: / / 6 / P DP = / 6 / / / 6 / / / / 6 / 6 / 6 6 / / / = 6/ = 6/ / / 6/ / 6 / 6 / 6 / / / =.