Numerické metódy matematiky I
|
|
- Αδώνια Αγγελίδης
- 6 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 Prednáša č. 2 Numericé metódy matematiy I Riešenie nelineárnych rovníc
2 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Opaovanie 2. Niečo z funcionálnej analýzy 3. Úvod 4. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 5. Metóda bisecie (polenie intervalu) 6. Rýchlosť onvergencie 7. Metóda regula falsi 8. Metóda sečníc 9. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 10. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 11. Aiten-Steffensenove metódy 12. Zopár poznámo 13. Literatúra
3 Opaovanie 1. prednášy OBSAH 1. Zdroje a typy chýb 2. Definície chýb 3. Zaorúhľovanie, šírenie chýb pri výpočte 4. Reprezentácia čísel 5. Podmienenosť numericých úloh a numericá stabilita algoritmov
4 Zdroje a typy chýb Ľudsé chyby Chyba matematicého modelu rozdiel medzi riešením matematicého (často idealizovaného) problému a riešením reálneho problému Prílad: Výpočet povrchu Zeme pomocou vzorca S= 4 π r 2 Chyby vstupných dát spôsobené nepresnosťami pri meraní fyziálnych veličín
5 Zdroje a typy chýb Chyby numericej metódy Vzniajú pri náhrade pôvodnej matematicej úlohy jednoduchšou úlohou numericou. Odhad tejto chyby je dôležitou súčasťou riešenia numericej úlohy. Prílad: Výpočet hodnoty funcie sin x pre x=1 sčítaním onečného počtu členov Taylorovho rozvoja n1 n x x x x x sin x x 1 3! 5! 7! 9! 2 1! n Je známe, že sčítaním prvých n členov postupnosti sa dopustíme chyby veľosti najviac 1/ 2n 1!
6 Zdroje a typy chýb Zaorúhľovacie chyby Pri výpočtoch pracujeme s číslami zaorúhlenými na určitý počet miest. Tieto chyby sa môžu pri výpočte umulovať alebo aj navzájom rušiť. Prílad: Číslo π nevieme do počítača vložiť presne. Rovnao aj výsledo operácie 2/3 nebude v počítači presný. Pri riešení reálneho problému sa obvyle vysytujú všety chyby súčasne.
7 Definície chýb Nech x je presná hodnota nejaého čísla a je jej aproximácia. x x x x nazývame absolútna chyba aproximácie. Relatívna chyba x x x x x
8 Definície chýb Odhad chýb Každé nezáporné číslo x t.j. ε ε xε xxε, pre toré platí nazývame odhad absolútnej chyby. Každé nezáporné číslo x x δ δ, pre toré platí nazývame odhad relatívnej chyby. Často používame zápisy xx ε x x 1δ
9 Definície chýb Teraz posúďme chybu, torej sa dopustíme f x, x,..., xn f pri výpočte hodnoty 1 2 funcie, eď presné hodnoty x i nahradíme približnými hodnotami x i xi xi. x n f x f x i1 i f x x i A považujeme súčiny chýb x x i j za malé, máme pre absolútnu chybu x i i1 xi i1 x n n f f f x : f x f x x x x i i (1)
10 Zaorúhľovanie Nech x x je aproximácia čísla, torú zapíšeme v deadicom vyjadrení e e 1 e 1 x d1 10 d2 10 d 10, d10. Hovoríme, že -tá deadicá cifra d je platná a xx 1 0,5 10 e (3) t.j. eď sa líši od najviac o 5 jednotie rádu príslušného nasledujúcej cifre. A platí nerovnosť (3) pre, ale pre už neplatí, hovoríme, že x má p platných cifier a je správne zaorúhlenou hodnotou čísla na p platných cifier. x p p1 x x
11 Zaorúhľovanie Hovoríme, že -té desatinné miesto je platné a xx 0,510 (4) t.j. eď sa líši od najviac o 5 jednotie rádu nasledujúceho desatinného miesta. A platí nerovnosť (4) pre, ale pre už neplatí, hovoríme, že x x p p1 má p platných desatinných miest. x
12 Zaorúhľovanie Nieoľo príladov x x platné cifry platné desatinné miesta , , ,002 99, , , , , , ,
13 Reprezentácia čísel v počítači β p LU, zálad číselnej sústavy presnosť p 1 rozsah exponentu β 2 L0 U Každé číslo x F má tvar e d de 2 d d 3 p xmβ, md1 2 p 1 m je normalizovaná mantisa, d 0,1,..., β 1, i1,2,..., p i p je počet cifier mantisy a e LU, je celočíselný exponent. β β β sú cifry mantisy, Normalizácia mantisy znamená, že pre x 0 je d1 1.
14 Reprezentácia čísel v počítači Prílad Presúmajte, aé čísla môžeme zobraziť v modelovom binárnom systéme F v prípade, že mantisa má p=4 cifry a exponent e je obmedzený zdola číslom L=-3 a zhora číslom U=2, t.j. 3e 2
15 Podmienenosť numericých úloh a numericá stabilita algoritmov Pri numericom riešení rôznych úloh musíme súmať, aý vplyv na výsledo majú malé zmeny vo vstupných hodnotách a zaorúhľovanie počas výpočtu. Matematicú úlohu je možné chápať ao zobrazenie, toré u aždému vstupnému údaju x z množiny D vstupných dát priradí výsledo z množiny výstupných dát. y R y f x Hovoríme, že matematicá úloha y f x, xd, yr, je oretná, eď x D y R 1. u aždému vstupu existuje jediné riešenie, 2. toto riešenie závisí spojito na vstupných dátach, t.j. eď, potom. x a f x f a
16 Podmienenosť numericých úloh a numericá stabilita algoritmov Hovoríme, že oretná úloha je dobre podmienená, a malá zmena vo vstupných dátach vyvolá malú zmenu riešenia. Číslo podmienenosti úlohy definujeme ao C p relatívna chyba na výstupe relatívna chyba na vstupe A C p 1, je úloha dobre podmienená. Pre veľé C p (>100) je úloha zle podmienená.
17 Podmienenosť numericých úloh a numericá stabilita algoritmov Hovoríme, že algoritmus je dobre podmienený, a je málo citlivý na poruchy vo vstupných dátach. A je vplyv zaorúhľovacích chýb na výsledo malý, hovoríme o numericy stabilnom algoritme. Dobre podmienený a numericy stabilný algoritmus sa nazýva stabilný.
18 Podmienenosť numericých úloh a numericá stabilita algoritmov Prílady: 1. Korene vadraticej rovnice 2 x 2bx c 0 2. Výpočet integrálu n 1 0 n x1 E x e dx n 1,2,...
19 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Opaovanie 2. Niečo z funcionálnej analýzy 3. Úvod 4. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 5. Metóda bisecie (polenie intervalu) 6. Rýchlosť onvergencie 7. Metóda regula falsi 8. Metóda sečníc 9. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 10. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 11. Aiten-Steffensenove metódy 12. Zopár poznámo 13. Literatúra
20 Niečo z funcionálnej analýzy Metricý priestor Definícia: Nech X je množina (prvov aéhooľve typu). Hovoríme, že na tejto množine je definovaná metria d, a aždým dvom prvom je priradené reálne číslo ta, že xy, X dxy, 1) d xy, 0 xy, X, d xy, 0 x y 2) d xy, d yx, xy, X 3) d xz, d xy, d yz, xyz,, X Množinu X s metriou d potom nazývame metricý priestor.
21 Niečo z funcionálnej analýzy Definícia: Nech X je metricý priestor s metriou d a nech je postupnosť prvov z X. Hovoríme, že postupnosti, a u aždému ε 0 x X x n n je limitou tejto existuje prirodzené číslo N taé, že pre všety n N platí d xn, x ε. 1 Postupnosť, torá ma limitu sa nazýva onvergentná.
22 Niečo z funcionálnej analýzy x n n je postupnosť prvov z X. Hovoríme, že táto postupnosť je Definícia: Nech X je metricý priestor s metriou d a nech cauchyovsá, a u aždému že pre všety n N ε 0 existuje prirodzené číslo N taé, a aždé prirodzené číslo platí d x, x ε. n n 1 Každá onvergentná postupnosť je cauchyovsá. Definícia: Metricý priestor je úplný a aždá cauchyovsá postupnosť v ňom má limitu.
23 Niečo z funcionálnej analýzy Definícia: Hovoríme, že F je zobrazenie množiny X do množiny Y, a aždému prvu píšeme, x práve jeden prvo F: X Y X yy, yf x je pomocou F priradený x X Definícia: Prvo sa nazýva pevný bod zobrazenia, a platí x. F x F: X X
24 Niečo z funcionálnej analýzy
25 Niečo z funcionálnej analýzy Definícia: Nech X je metricý priestor. Hovoríme, že zobrazenie F: X X je ontratívne a existuje že pre aždé dva prvy xy, α X, α, df x F y d xy platí 0,1 taé, Číslo α sa nazýva oeficient ontracie.
26 Niečo z funcionálnej analýzy de Veta: Nech X je úplný metricý priestor a F: X X je ontratívne zobrazenie. Potom existuje práve jeden bod tohto zobrazenia x n n 1 ξ lim x, n n, pre torý platí je tzv. postupnosť postupných aproximácií a je definovaná: ξ
27 Niečo z funcionálnej analýzy de Veta: Nech X je úplný metricý priestor a F: X X je ontratívne zobrazenie. Potom existuje práve jeden bod tohto zobrazenia x n n 1 ξ lim x, n n, pre torý platí je tzv. postupnosť postupných aproximácií a je definovaná: ξ x 0 je ľubovoľný prvo X a ďalšie členy postupnosti sú definované predpisom x1 F x, 0,1,...
28 Niečo z funcionálnej analýzy de Veta: Nech X je úplný metricý priestor a F: X X je ontratívne zobrazenie. Potom existuje práve jeden bod tohto zobrazenia x n n 1 ξ lim x, n n, pre torý platí je tzv. postupnosť postupných aproximácií a je definovaná: ξ x 0 je ľubovoľný prvo X a ďalšie členy postupnosti sú definované predpisom x1 F x, 0,1,... Ďalej pre všety prirodzené čísla n platí: α d x d x x 1 α ξ,, n n n1 α d xn d xo x 1 α ξ,, n 1
29 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
30 Úvod Riešiť nelineárnu rovnicu znamená, hľadať taé body f (x)=0 x*, že f (x*)=0. Taéto body budeme nazývať orene rovnice (1). (1)
31 Úvod Riešiť nelineárnu rovnicu znamená, hľadať taé body f (x)=0 x*, že f (x*)=0. Taéto body budeme nazývať orene rovnice (1). (1) Korene nelineárnej rovnice f (x)=0 vo všeobecnosti nevieme vyjadriť explicitným vzorcom.
32 Úvod Riešiť nelineárnu rovnicu znamená, hľadať taé body f (x)=0 x*, že f (x*)=0. Taéto body budeme nazývať orene rovnice (1). (1) Korene nelineárnej rovnice f (x)=0 vo všeobecnosti nevieme vyjadriť explicitným vzorcom. Iteračné metódy: z jednej alebo nieoľých počiatočných aproximácií hľadaného oreňa x* generujeme postupnosť x0, x1, x2,, torá u oreňu x* onverguje.
33 Úvod Pre nietoré metódy stačí, eď zadáme interval ab,, torý obsahuje hľadaný oreň, iné vyžadujú, aby bola počiatočná aproximácia dosť blízo hľadanému oreňu. Často začíname s hrubou, avša spoľahlivou metódou a až eď sme dostatočne blízo oreňa prejdeme na jemnejšiu, rýchlejšie onvergujúcu metódu.
34 Úvod Pre jednoduchosť budeme uvažovať len problém určenia jednoduchého oreňa x* rovnice f (x)=0, t.j. predpoladáme, že f x* 0. Budeme tiež predpoladať, že funcia f (x) je spojitá a má toľo spojitých derivácií, oľo je v danej situácii potrebných.
35 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
36 Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie Pri hľadaní oreňov rovnice f (x)=0 najsôr zistíme, oľo oreňov rovnica má a nájdeme intervaly obsahujúce práve jeden oreň rovnice. Veta: A je funcia spojitá na intervale ab, a platí potom na intervale ab, f b0, f a leží aspoň jeden oreň rovnice f (x)=0.
37 Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie x*
38 Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie Počiatočnú aproximáciu oreňov rovnice f (x)=0 môžeme zistiť z grafu funcie f (x). x i, f x i a x x x x x b Inou možnosťou je zostavenie tabuľy 0 1 i1 i n ab, zvoleného intervalu. pre nejaé delenie
39 Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie Prílad: Zísajme hrubý odhad oreňov rovnice f (x)=0, de f x 4sin xx 1. 3
40 Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie Prílad: Zísajme hrubý odhad oreňov rovnice x e x e x 2 30 Riešenie: Zadanú funciu upravíme na tvar 3x 2
41 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
42 Metóda bisecie (polenie intervalu) Je založená na princípe znamienových zmien. Predpoladajme, že funcia f (x) má v oncových bodoch intervalu opačné znamiena, 0 0 t.j. platí f a0 f b0 0. Zostrojíme postupnosť intervalov Intervaly a, b a b a b a b a b,,,,, toré obsahujú oreň. a b 1, 1, 0,1, nasledovným spôsobom: určíme reurzívne
43 Metóda bisecie (polenie intervalu) a, b Nájdeme stred intervalu a označíme ho. x 1 1 a 2 b A f x potom a ončíme. 1 0 x* x 1 A f x potom 1 0 a, b 1 1 a x1 f a f x1 x b f a f x,, a 0,,, a
44 Metóda bisecie (polenie intervalu) a, b Nájdeme stred intervalu a označíme ho. x 1 1 a 2 b A f x potom a ončíme. 1 0 x* x 1 A f x potom 1 0 a, b 1 1 a x1 f a f x1 x b f a f x,, a 0,,, a Z onštrucie a vyplýva, že, taže 1, b 1 f a1 f b1 0 aždý interval a, obsahuje oreň. b
45 Metóda bisecie (polenie intervalu) Po rooch je oreň v intervale I : a, b b1 a1 I b a 2 b0a0. 2 dĺžy x a, b Stred intervalu aproximuje oreň x* s chybou 1 1 x x* b a 2 b a (2) Pre zrejme I 0 a x x*. Prílad: Koľo iterácií metódou bisecie musíme vyonať, aby sme spresnili oreň o jednu deadicú cifru?
46 Metóda bisecie (polenie intervalu) Metóda bisecie onverguje pomaly, ale onverguje vždy. Rýchlosť onvergencie (2) nezávisí na funcii f (x), pretože sme využívali len znamieno funčných hodnôt. Keď tieto hodnoty (a prípadne hodnoty derivácií f (x) ) využijeme efetívnejšie, môžeme dosiahnuť rýchlejšiu onvergenciu. Taéto spresňujúce metódy vša onvergujú, len a pre ne zvolíme dostatočne dobrú počiatočnú aproximáciu. Najčastejšie práve určenú metódou bisecie.
47 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
48 Rýchlosť onvergencie x, x, x, x* Nech je postupnosť, torá onverguje a e x x*. Keď existuje číslo p a onštanta C 0 taá, že p e lim C, e 1 p potom sa nazýva rád onvergencie postupnosti a je chybová onštanta. C (3) Špeciálne hovoríme, že lineárna, onvergencia je superlineárna, eď vadraticá, p1 a C1, p 1, p 2. Hovoríme, že daná metóda je rádu, a všety onvergentné postupnosti zísané touto metódou majú rád onvergencie väčší alebo rovný p a najmenej jedna z nich má rád onvergencie rovný presne. p p
49 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie?
50 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie? e lim C, e x x* e 1 p
51 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie? x a, b Stred intervalu aproximuje oreň x* s chybou 1 1 x x* b a 2 b a
52 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie? x a, b Stred intervalu aproximuje oreň x* s chybou 1 1 x x* b a 2 b a
53 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie? x a, b Stred intervalu aproximuje oreň x* s chybou 1 1 x x* b a 2 b a
54 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie? x a, b Stred intervalu aproximuje oreň x* s chybou 1 1 x x* b a 2 b a lim 1 x 1 * x 2 b0 a0 1 2 p p x * 2 2 b x b 0 a 0 0 a 0 p1
55 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie? x a, b Stred intervalu aproximuje oreň x* s chybou 1 1 x x* b a 2 b a lim 1 x 1 * x 2 b0 a0 1 2 p p x * 2 2 b x b 0 a 0 0 a 0 p1
56 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie? x a, b Stred intervalu aproximuje oreň x* s chybou 1 1 x x* b a 2 b a lim 1 x 1 * x 2 b0 a0 1 2 p p x * 2 2 b x b 0 a 0 0 a 0 p1
57 Rýchlosť onvergencie Prílad: Aá je rýchlosť onvergencie metódy bisecie? x a, b Stred intervalu aproximuje oreň x* s chybou 1 1 x x* b a 2 b a lim 1 x 1 * x 2 b0 a0 1 2 p p x * 2 2 b x b 0 a 0 0 a 0 p1 p 1, C 1 2
58 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
59 Metóda regula falsi Je veľmi podobná metóde bisecie. Deliacim bodom vša nie je polovica intervalu, ale prieseční sečnice vedenej bodmi a, f a a b, f b s osou x.
60 Metóda regula falsi Prieseční vypočítame podľa vzorca b a x b f b 1 f b f a
61 Metóda regula falsi Prieseční vypočítame podľa vzorca b a x b f b 1 f b f a A f x potom a ončíme. 1 0 x* x 1 A f x potom 1 0 a, b 1 1 a x1 f a f x1 x b f a f x,, a 0,,, a Z onštrucie a vyplýva, že, taže 1, b 1 f a1 f b1 0 aždý interval a, obsahuje oreň. b
62 Metóda regula falsi I : a, b Po rooch je oreň v intervale. Na rozdiel od metódy bisecie vša dĺža intervalu I neonverguje nule. Metóda regula falsi je vždy onvergentná. Rýchlosť onvergencie je len (podobne ao metódy bisecie) lineárna.
63 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
64 Metóda sečníc Je veľmi podobná metóde regula falsi.
65 Metóda sečníc Je veľmi podobná metóde regula falsi. Vychádzame z intervalu ab, Označíme x0 a a 1. obsahujúceho oreň rovnice. Vedieme sečnicu bodmi 0 0 a a 1 1 nájdeme jej prieseční s osou x. Ten označíme x 2. x b x, f x x, f x
66 Metóda sečníc Je veľmi podobná metóde regula falsi. Vychádzame z intervalu ab, Označíme x0 a a 1. obsahujúceho oreň rovnice. Vedieme sečnicu bodmi 0 0 a a 1 1 nájdeme jej prieseční s osou x. Ten označíme x 2. Na rozdiel od metódy regula falsi vša teraz nevyberáme interval obsahujúci oreň, ale vedieme sečnicu bodmi, ich prieseční označíme x 3. Potom vedieme sečnicu bodmi 2 2 a 3 3, atď. x b x, f x x, f x x, f x, x, f x x, f x x, f x
67 Metóda sečníc
68 Metóda sečníc V -tom rou metódy počítame aproximáciu oreňa podľa x a, x b. Kde 0 1 x x x x f x 1 1 f x f x1,
69 Metóda sečníc V -tom rou metódy počítame aproximáciu oreňa podľa Kde x a, x b. 0 1 x x x x f x 1 1 f x f x1, Výpočet uončíme, eď je splnená podmiena stop ritérium x x ε prípadne 1, x1 x ε x, alebo alebo eď narazíme priamo na oreň. f x 1 ε,
70 Metóda sečníc V -tom rou metódy počítame aproximáciu oreňa podľa Kde x a, x b. 0 1 x x x x f x 1 1 f x f x1, Výpočet uončíme, eď je splnená podmiena stop ritérium x x ε 1, alebo prípadne alebo eď narazíme priamo na oreň. f x 1 ε, x x x 1 ε, Pozor! Daná podmiena nezaručuje, že platí x 1 x* ε.
71 Metóda sečníc V -tom rou metódy počítame aproximáciu oreňa podľa Kde x a, x b. 0 1 x x x x f x 1 1 f x f x1, Výpočet uončíme, eď je splnená podmiena stop ritérium x x ε 1, alebo prípadne alebo eď narazíme priamo na oreň. f x 1 ε, x x x 1 ε, Pozor! Daná podmiena nezaručuje, že platí x 1 x* ε. Prílad: Ao sa presvedčíme, že je daná podmiena splnená?
72 Metóda sečníc Metóda sečníc môže aj divergovať!
73 Metóda sečníc Metóda sečníc onverguje rýchlejšie než regula falsi, ale môže aj divergovať.
74 Metóda sečníc Metóda sečníc onverguje rýchlejšie než regula falsi, ale môže aj divergovať. Zaručene onverguje vtedy, a zvolíme štartovacie body x1 a x 2 dostatočne blízo oreňu x*.
75 Metóda sečníc Metóda sečníc onverguje rýchlejšie než regula falsi, ale môže aj divergovať. Zaručene onverguje vtedy, a zvolíme štartovacie body x1 a x 2 dostatočne blízo oreňu x*. Dá sa odvodiť, že rýchlosť onvergencie je rádu 1 p , 2 t.j. je superlineárna.
76 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
77 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) Už podľa názvu vieme, že budeme pracovať s dotyčnicami u grafu funcie f. Preto predpoladajme, že funcia f má deriváciu.
78 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) Už podľa názvu vieme, že budeme pracovať s dotyčnicami u grafu funcie f. Preto predpoladajme, že funcia f má deriváciu. Zvolíme počiatočnú aproximáciu oreňa x 0. x, f x Bodom vedieme dotyčnicu u grafu funcie f. 0 0 Jej prieseční s osou x označíme x 1. Potom vedieme dotyčnicu bodom x, 1, f x 1 jej prieseční s osou x označíme x 2, atď.
79 Newtonova metóda (metóda dotyčníc)
80 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) Predpoladajme, že poznáme x a chceme vypočítať lepšiu aproximáciu x. 1
81 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) Predpoladajme, že poznáme x a chceme vypočítať lepšiu aproximáciu x. 1 x, f x Bodom vedieme dotyčnicu u rive. y : 0 Do rovnice dotyčnice y f x f x xx dosadíme a zísame ta prieseční dotyčnice s osou : x f x 1 x f x. y f x x
82 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Nech e x x* Urobme Taylorov rozvoj je chyba v -tom rou. oolo de je nejaý bod intervalu, torého rajné hodnoty sú a. f x f x* f xx* x f x x* x f ξ, 2 ξ * x x x*
83 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Nech e x x* Urobme Taylorov rozvoj je chyba v -tom rou. oolo de je nejaý bod intervalu, torého rajné hodnoty sú a. Po úpravách dostaneme f x f x* f xx* x f x x* x f ξ, 2 ξ ξ ξ x * 1 2 f f x x* x x* x 2 f x f x 1 f ξ f x x* x x* x x* x f e e1 2 f 2 1 f x f x x x x*
84 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Nech e x x* Urobme Taylorov rozvoj je chyba v -tom rou. oolo de je nejaý bod intervalu, torého rajné hodnoty sú a. Po úpravách dostaneme f x f x* f xx* x f x x* x f ξ, 2 ξ ξ ξ x * 1 2 f f x x* x x* x 2 f x f x 1 f ξ f x x* x x* x x* x f e e1 2 f 2 1 f x f x x x x*
85 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Nech e x x* Urobme Taylorov rozvoj je chyba v -tom rou. oolo de je nejaý bod intervalu, torého rajné hodnoty sú a. Po úpravách dostaneme f x f x* f xx* x f x x* x f ξ, 2 ξ ξ ξ x * 1 2 f f x x* x x* x 2 f x f x 1 f ξ f x x* x x* x x* x f e e1 2 f 2 1 f x f x x x x*
86 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Nech e x x* Urobme Taylorov rozvoj je chyba v -tom rou. oolo de je nejaý bod intervalu, torého rajné hodnoty sú a. Po úpravách dostaneme f x f x* f xx* x f x x* x f ξ, 2 ξ ξ ξ x * 1 2 f f x x* x x* x 2 f x f x 1 f ξ f x x* x x* x x* x f e e1 2 f 2 1 f x f x x x x*
87 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Keď urobíme limitu 1 f ξ x 2 e 1 2 e f 1 2 ξ x e f lim 2. e f (4) Pripomeňme definíciu rádu onvergencie: x, x, x, x* Nech je postupnosť, torá onverguje a e x x*. Keď existuje číslo p a onštanta C 0 taá, že p e lim C, e 1 p potom sa nazýva rád onvergencie postupnosti a je chybová onštanta. C Newtonova metóda onverguje vadraticy.
88 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Newtonova metóda môže aj divergovať
89 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Otáza: Za aých podmieno je Newtonova metóda onvergentná?
90 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Otáza: Za aých podmieno je Newtonova metóda onvergentná? Predpoladajme, že v nejaom oolí I oreňa platí 1 2 f f y x m pre všety xi, yi.
91 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Otáza: Za aých podmieno je Newtonova metóda onvergentná? Predpoladajme, že v nejaom oolí I oreňa platí 1 2 f f e y x m pre všety xi, yi. A x I, potom zo (4) vyplýva me alebo me1 me.
92 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Otáza: Za aých podmieno je Newtonova metóda onvergentná? Predpoladajme, že v nejaom oolí I oreňa platí 1 2 f f e y x m pre všety xi, yi. A x I, potom zo (4) vyplýva me alebo me1 me. Opaovaním tejto úvahy dostaneme me me me me me A platí me0 1, potom istotne e 1 0 a teda x1 x*.
93 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Otáza: Za aých podmieno je Newtonova metóda onvergentná? Predpoladajme, že v nejaom oolí I oreňa platí 1 2 f f e y x m pre všety xi, yi. A x I, potom zo (4) vyplýva me alebo me1 me. Opaovaním tejto úvahy dostaneme me me me me me A platí me0 1, potom istotne e 1 0 a teda x1 x*.
94 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Otáza: Za aých podmieno je Newtonova metóda onvergentná? Predpoladajme, že v nejaom oolí I oreňa platí 1 2 f f e y x m pre všety xi, yi. A x I, potom zo (4) vyplýva me alebo me1 me. Opaovaním tejto úvahy dostaneme me me me me me A platí me0 1, potom istotne e 1 0 a teda x1 x*.
95 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Otáza: Za aých podmieno je Newtonova metóda onvergentná? Predpoladajme, že v nejaom oolí I oreňa platí 1 2 f f e y x m pre všety xi, yi. A x I, potom zo (4) vyplýva me alebo me1 me. Opaovaním tejto úvahy dostaneme me me me me me A platí me0 1, potom istotne e 1 0 a teda x1 x*.
96 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) - onvergencia Otáza: Za aých podmieno je Newtonova metóda onvergentná? Predpoladajme, že v nejaom oolí I oreňa platí 1 2 f f e y x m pre všety xi, yi. A x I, potom zo (4) vyplýva me alebo me1 me. Opaovaním tejto úvahy dostaneme me me me me me A platí me0 1, potom istotne e 1 0 a teda x1 x*. Newtonova metóda vždy onverguje za predpoladu, že počiatočnú aproximáciu zvolíme dostatočne blízo oreňa.
97 Newtonova metóda (metóda dotyčníc) Veta: (Fourierova podmiena) ab, Nech v intervale leží jediný oreň rovnice a f x f x nech a sú spojité a nemenia znamieno na intervale. A zvolíme za počiatočnú aproximáciu x0, aby bola splnená podmiena f x f x 0 0 0, Newtonova metóda bude onvergovať. 0 f x ab ta, ab, Praticý význam vša Fourierova podmiena nemá, pretože pre veľé ba obvyle podmiena neplatí alebo ju nevieme ľaho overiť.
98 Kombinovaná metóda Dobrú počiatočnú aproximáciu x 0 môžeme zísať napr. metódou bisecie. Vhodným spojením metódy bisecie a Newtonovej metódy je možné zostrojiť ombinovanú metódu, torá vždy onverguje. napr. procedúra rtsafe v Numerical Recipes; v blízosti oreňa sa uplatní len Newtonova metóda, taže onvergencia je rýchla.
99 Steffensenova metóda Steffensenova metóda je modifiáciou Newtonovej metódy x v torej sa derivácia f x f x 1 x, f x f nahrádza výrazom, f x h f x h
100 Steffensenova metóda Steffensenova metóda je modifiáciou Newtonovej metódy h x v torej sa derivácia f x nahrádza výrazom de je číslo, toré sa s rastúcim indexom blíži nule. f x 1 x, f x f, f x h f x h
101 Steffensenova metóda Steffensenova metóda je modifiáciou Newtonovej metódy h x v torej sa derivácia f x nahrádza výrazom de je číslo, toré sa s rastúcim indexom blíži nule. f x 1 x, f x f, f x h f x h h Volíme. f x
102 Steffensenova metóda Steffensenova metóda je modifiáciou Newtonovej metódy h x v torej sa derivácia f x nahrádza výrazom de je číslo, toré sa s rastúcim indexom blíži nule. f x 1 x, f x f, f x h f x h h Volíme. f x Oproti metóde sečníc je tu jedno vyhodnotenie funcie navyše. Na druhej strane sa dá uázať, že rýchlosť onvergencie Steffensenovej metódy je rovnaá ao Newtonovej metódy, teda vadraticá.
103 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
104 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Metóda jednoduchých iterácií pre riešenie nelineárnej rovnice je apliáciou všeobecnej metódy postupných aproximácií, ta ao sme si ju popísali v rátom úvode do funcionálnej analýzy.
105 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Metóda jednoduchých iterácií pre riešenie nelineárnej rovnice je apliáciou všeobecnej metódy postupných aproximácií, ta ao sme si ju popísali v rátom úvode do funcionálnej analýzy. Rovnicu f (x) = 0 upravíme na tvar x gx. Funcia g sa nazýva iteračná funcia.
106 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Metóda jednoduchých iterácií pre riešenie nelineárnej rovnice je apliáciou všeobecnej metódy postupných aproximácií, ta ao sme si ju popísali v rátom úvode do funcionálnej analýzy. Rovnicu f (x) = 0 upravíme na tvar x gx. Funcia g sa nazýva iteračná funcia. Teraz budeme namiesto oreňov pôvodnej rovnice hľadať pevný bod funcie g (x). Urobíme to postupom popísaným vo Vete o pevnom bode.
107 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Metóda jednoduchých iterácií pre riešenie nelineárnej rovnice je apliáciou všeobecnej metódy postupných aproximácií, ta ao sme si ju popísali v rátom úvode do funcionálnej analýzy. Rovnicu f (x) = 0 upravíme na tvar x gx. Funcia g sa nazýva iteračná funcia. Teraz budeme namiesto oreňov pôvodnej rovnice hľadať pevný bod funcie g (x). Urobíme to postupom popísaným vo Vete o pevnom bode. Zvolíme počiatočnú aproximáciu x 0 a ďalšie aproximácie počítame ao x1 gx.
108 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu)
109 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Týmto spôsobom nemusíme prísť pevnému bodu funcie g.
110 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Povedali sme si, že metóda postupných aproximácií onverguje, a je zobrazenie, torého pevný bod hľadáme, ontratívne. Pri funcii jednej premennej ontrativita úzo súvisí s rýchlosťou rastu funcie.
111 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Veta: Nech funcia g zobrazuje interval a má na tomto intervale deriváciu. A existuje číslo taé, že do seba potom v intervale existuje pevný bod funcie g a postupnosť postupných aproximácií x 1 α nemu onverguje pre ľubovoľnú počiatočnú aproximáciu x0 ab,. g x 0,1 ab, α,, g x x ab ab, x*
112 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Veta: Nech funcia g zobrazuje interval a má na tomto intervale deriváciu. A existuje číslo taé, že do seba potom v intervale existuje pevný bod funcie g a postupnosť postupných aproximácií x 1 α nemu onverguje pre ľubovoľnú počiatočnú aproximáciu x0 ab,. Ďalej platí g x 0,1 ab, α,, g x x ab ab, x* x x* α x x1. 1α
113 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) Veta: Nech funcia g zobrazuje interval a má na tomto intervale deriváciu. A existuje číslo taé, že do seba potom v intervale existuje pevný bod funcie g a postupnosť postupných aproximácií x 1 α nemu onverguje pre ľubovoľnú počiatočnú aproximáciu x0 ab,. Ďalej platí g x 0,1 ab, α,, g x x ab ab, x* x x* α x x1. 1α Potom sa dá uázať, že rýchlosť onvergencie je lineárna.
114 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 0 f x Spôsobov, ao z rovnice vyjadriť, je neonečne veľa. x
115 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 0 f x Spôsobov, ao z rovnice vyjadriť, je neonečne veľa. Jednou z možností je vydeliť rovnicu deriváciou funcie f, x 0 f x
116 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 0 f x Spôsobov, ao z rovnice vyjadriť, je neonečne veľa. Jednou z možností je vydeliť rovnicu deriváciou funcie f, potom rovnicu vynásobíme -1 x 0 f x
117 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 0 f x Spôsobov, ao z rovnice vyjadriť, je neonečne veľa. Jednou z možností je vydeliť rovnicu deriváciou funcie f, potom rovnicu vynásobíme -1 a naoniec na obe strany pripočítame. x 0 f x x
118 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 0 f x Spôsobov, ao z rovnice vyjadriť, je neonečne veľa. Jednou z možností je vydeliť rovnicu deriváciou funcie f, potom rovnicu vynásobíme -1 a naoniec na obe strany pripočítame. Dostaneme x 0 f x x. f x x x f x
119 Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 0 f x Spôsobov, ao z rovnice vyjadriť, je neonečne veľa. Jednou z možností je vydeliť rovnicu deriváciou funcie f, potom rovnicu vynásobíme -1 a naoniec na obe strany pripočítame. Dostaneme x 0 f x x. f x x x f x Newtonova metóda je špeciálnym prípadom metódy jednoduchých iterácií.
120 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
121 Aiten-Steffensenove metódy Pripomeňme definíciu rádu onvergencie: x, x, x, x* Nech je postupnosť, torá onverguje a e x x*. Keď existuje číslo p a onštanta C 0 taá, že p e lim C, e 1 p potom sa nazýva rád onvergencie postupnosti a je chybová onštanta. C Predpoladajme lineárnu onvergenciu iteračnej metódy x1 gx, t.j. platí x* lim C. x x* x 1
122 Aiten-Steffensenove metódy Konvergenciu metódy jednoduchých iterácií môžeme zrýchliť nasledovne: Predpoladajme, že. Potom platia približné rovnosti 1 x x* C x x*, 1
123 Aiten-Steffensenove metódy Konvergenciu metódy jednoduchých iterácií môžeme zrýchliť nasledovne: Predpoladajme, že. Potom platia približné rovnosti 1 x x* C x x*, 1 x1 x* C x x*,
124 Aiten-Steffensenove metódy Konvergenciu metódy jednoduchých iterácií môžeme zrýchliť nasledovne: Predpoladajme, že. Potom platia približné rovnosti 1 x x* C x x*, z torých vypočítame oreň x* 1 x1 x* C x x*,
125 Aiten-Steffensenove metódy Konvergenciu metódy jednoduchých iterácií môžeme zrýchliť nasledovne: Predpoladajme, že. Potom platia približné rovnosti 1 x x* C x x*, z torých vypočítame oreň x* 1 x1 x* C x x*, x x* x1 x* x x* x x* x x* x x* x x* * * 1 1 * 1 1 * * 1 12 x* x xx x x x x x x x x x x x x x x x x x x 2x x 1 1
126 Aiten-Steffensenove metódy Konvergenciu metódy jednoduchých iterácií môžeme zrýchliť nasledovne: Predpoladajme, že. Potom platia približné rovnosti 1 x x* C x x*, 1 x1 x* C x x*, z torých vypočítame oreň x* 2 x 2 1x1 x x x1 x x*, x x x x x x
127 Aiten-Steffensenove metódy Konvergenciu metódy jednoduchých iterácií môžeme zrýchliť nasledovne: Predpoladajme, že. Potom platia približné rovnosti 1 x x* C x x*, z torých vypočítame oreň x* 2 x 2 1x1 x x x1 x pričom x1 x* C x x*, x*, x x x x x x, x g x x g x g g x
128 Aiten-Steffensenove metódy Konvergenciu metódy jednoduchých iterácií môžeme zrýchliť nasledovne: Predpoladajme, že. Potom platia približné rovnosti 1 x x* C x x*, z torých vypočítame oreň x* 2 x 2 1x1 x x x1 x pričom Tato môžeme definovať nový iteračný vzorec 2 gx x x1 x. ggx2gx x 1 x1 x* C x x*, x*, x x x x x x, x g x x g x g g x Dostali sme Aiten-Steffensenovu iteračnú metódu na výpočet oreňa rovnice. x* x g x
129 Aiten-Steffensenove metódy A zvolíme počiatočnú aproximáciu x 0 dostatočne blízo oreňa x* a a g x* 1, Aiten-Steffensenova metóda onverguje vadraticy.
130 Aiten-Steffensenove metódy A zvolíme počiatočnú aproximáciu x 0 dostatočne blízo oreňa x* a a g x* 1, Aiten-Steffensenova metóda onverguje vadraticy. A g x* 1, onvergencia tejto metódy je pomalá.
131 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
132 Zopár poznámo Poznáma (O násobných oreňoch) x* f x 0 g x f x / x x* q x* Hovoríme, že oreň rovnice má násobnosť q, a funcia je v bode definovaná a oreň v ňom už má, t.j. eď 0 g x*.
133 Zopár poznámo Poznáma (O násobných oreňoch) x* f x 0 g x f x / x x* q x* Hovoríme, že oreň rovnice má násobnosť q, a funcia je v bode definovaná a oreň v ňom už má, t.j. eď A má funcia spojité derivácie až do rádu j 0 g x*. f x v oolí oreňa q včítané, potom f x* 0, j0,1,, q1. Nietoré z doposiaľ uvedených metód je možné použiť tiež na nájdenie násobných oreňov, onvergencia vša býva pomalšia. x*
134 Zopár poznámo Poznáma (O násobných oreňoch) x* f x 0 g x f x / x x* q x* Hovoríme, že oreň rovnice má násobnosť q, a funcia je v bode definovaná a oreň v ňom už má, t.j. eď A má funcia spojité derivácie až do rádu j 0 g x*. f x v oolí oreňa q včítané, potom f x* 0, j0,1,, q1. Nietoré z doposiaľ uvedených metód je možné použiť tiež na nájdenie násobných oreňov, onvergencia vša býva pomalšia. Keď očaávame, že rovnica že funcia 0 f x je vhodné použiť to, / u x f x f x x* môže mať násobné orene, má len jednoduchý oreň.
135 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) 0 Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x.
136 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x. Pomocou vety o strednej hodnote dostaneme ξ f x f x f x* f x x*, ξ x* de je nejaý bod ležiaci medzi a. x 0
137 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x. Pomocou vety o strednej hodnote dostaneme ξ f x f x f x* f x x*, ξ de je nejaý bod ležiaci medzi a. Predpoladajme, že pri výpočtoch pracujeme len s približnými hodnotami, δ pričom. x x* f x f x δ δ 0
138 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x. Pomocou vety o strednej hodnote dostaneme ξ f x f x f x* f x x*, ξ de je nejaý bod ležiaci medzi a. Predpoladajme, že pri výpočtoch pracujeme len s približnými hodnotami, δ 0 pričom. Potom najlepší výsledo, aý môžeme dosiahnuť, je f x 0. x x* f x f x δ δ
139 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x. Pomocou vety o strednej hodnote dostaneme ξ f x f x f x* f x x*, ξ de je nejaý bod ležiaci medzi a. Predpoladajme, že pri výpočtoch pracujeme len s približnými hodnotami, pričom. Potom najlepší výsledo, aý môžeme dosiahnuť, je f x 0. V tom prípade δ f x x, taže x* f x f x δ δ δ 0
140 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x. Pomocou vety o strednej hodnote dostaneme ξ f x f x f x* f x x*, ξ de je nejaý bod ležiaci medzi a. Predpoladajme, že pri výpočtoch pracujeme len s približnými hodnotami, pričom. Potom najlepší výsledo, aý môžeme dosiahnuť, je f x 0. x V tom prípade δ x x* f x f x δ δ f x, taže δ δ δ x f ξ f x* f x * x* : ε x, f 0
141 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x. Pomocou vety o strednej hodnote dostaneme ξ f x f x f x* f x x*, ξ de je nejaý bod ležiaci medzi a. Predpoladajme, že pri výpočtoch pracujeme len s približnými hodnotami, pričom. Potom najlepší výsledo, aý môžeme dosiahnuť, je f x 0. x V tom prípade δ x x* f x f x δ δ f x, taže δ δ δ x f ξ f x* f x * x* : ε x, f 0
142 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x. Pomocou vety o strednej hodnote dostaneme ξ f x f x f x* f x x*, ξ de je nejaý bod ležiaci medzi a. Predpoladajme, že pri výpočtoch pracujeme len s približnými hodnotami, pričom. Potom najlepší výsledo, aý môžeme dosiahnuť, je f x 0. x V tom prípade δ x x* f x f x δ δ f x, taže δ δ δ x f ξ f x* f x * x* : ε x, f poiaľ sa f v blízosti oreňa príliš nemení. 0
143 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Nech x je aproximácia jednoduchého oreňa rovnice f x. Pomocou vety o strednej hodnote dostaneme ξ f x f x f x* f x x*, ξ de je nejaý bod ležiaci medzi a. Predpoladajme, že pri výpočtoch pracujeme len s približnými hodnotami, pričom. Potom najlepší výsledo, dosiahnuteľná aý môžeme dosiahnuť, presnosť oreňa je f x x* 0. x V tom prípade δ x* * Vypočítať x* s menšou chybou než ε x sa nedá. x f x f x δ δ f x, taže δ δ δ x f ξ f x* f x * x* : ε x, f poiaľ sa f v blízosti oreňa príliš nemení. 0
144 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) A je smernica v oreni malá, potom je dosiahnuteľná presnosť veľmi veľá - zle podmienený problém f x* x*
145 Zopár poznámo Poznáma (O dosiahnuteľnej presnosti) Podobná úvaha pre oreň násobnosti q dáva dosiahnuteľnú presnosť ε δ q *! x f q x* 1 q. 1/q Exponent je príčinou toho, že výpočet násobného oreňa je všeobecne zle podmienená úloha.
146 Prednáša č. 2 OBSAH 1. Úvod 2. Separácia oreňov a určenie počiatočnej aproximácie 3. Metóda bisecie (polenie intervalu) 4. Rýchlosť onvergencie 5. Metóda regula falsi 6. Metóda sečníc 7. Newtonova metóda (metóda dotyčníc) 8. Metóda jednoduchých iterácií (metóda pevného bodu) 9. Aiten-Steffensenove metódy 10. Zopár poznámo 11. Literatúra
147 Literatúra
148 Literatúra
149 Literatúra
Metódy numerickej matematiky I
Úvodná prednáška Metódy numerickej matematiky I Prednášky: Doc. Mgr. Jozef Kristek, PhD. F1-207 Úvodná prednáška OBSAH 1. Úvod, sylabus, priebeh, hodnotenie 2. Zdroje a typy chýb 3. Definície chýb 4. Zaokrúhľovanie,
Διαβάστε περισσότεραMatematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
Διαβάστε περισσότεραMatematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad
Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov
Διαβάστε περισσότερα1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej
. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Διαβάστε περισσότερα7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii
Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických
Διαβάστε περισσότερα6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu
6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis
Διαβάστε περισσότεραNumerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium
Imrich Pokorný Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium Strana 1 z 48 1 Nepresnosť numerického riešenia úloh 4 1.1 Zdroje chýb a ich klasifikácia................... 4 1.2 Základné pojmy odhadu
Διαβάστε περισσότερα7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
Διαβάστε περισσότεραÚvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky
Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc
Διαβάστε περισσότεραMotivácia pojmu derivácia
Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)
Διαβάστε περισσότεραEkvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
Διαβάστε περισσότεραObsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8
Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραKomplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1
Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené
Διαβάστε περισσότεραNumerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika. Ján BUŠA Viktor PIRČ Štefan SCHRÖTTER
Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika Ján BUŠA Viktor PIRČ Štefan SCHRÖTTER Košice 2006 RECENZOVALI: Prof. RNDr. Jozef Doboš, CSc. Doc. RNDr. Vladimír Penjak, CSc. Prvé vydanie Za
Διαβάστε περισσότεραNumerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika
Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika Ján BUŠA Viktor PIRČ Štefan SCHRÖTTER Strana 1 z 262 Košice 2006 RECENZOVALI: Prof. RNDr. Jozef Doboš, CSc. Doc. RNDr. Vladimír Penjak, CSc. Strana
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014
Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk
Διαβάστε περισσότεραStart. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18
Διαβάστε περισσότεραObyčajné diferenciálne rovnice
(ÚMV/MAN3b/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 14.3.2013 Úvod patria k najdôležitejším a najviac prepracovaným matematickým disciplínam. Nielen v minulosti, ale aj v súčastnosti predstavujú
Διαβάστε περισσότεραM6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou
M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny
Διαβάστε περισσότεραNumerické metódy matematiky I
Prednáška č. 7 Numerické metódy matematiky I Riešenie sústav lineárnych rovníc ( pokračovanie ) Prednáška č. 7 OBSAH 1. Metóda singulárneho rozkladu (SVD) Úvod SVD štvorcovej matice SVD pre menej rovníc
Διαβάστε περισσότεραReálna funkcia reálnej premennej
(ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od
Διαβάστε περισσότεραCvičenie č. 4,5 Limita funkcie
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(
Διαβάστε περισσότεραMIDTERM (A) riešenia a bodovanie
MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude
Διαβάστε περισσότεραVektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich
Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:
Διαβάστε περισσότεραMetódy vol nej optimalizácie
Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/52 Metódy minimalizácie funkcie jednej premennej Metódy minimalizácie funkcie jednej premennej p. 2/52 Metódy minimalizácie funkcie jednej
Διαβάστε περισσότεραFUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE
Διαβάστε περισσότεραKATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita
132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:
Διαβάστε περισσότεραPríklady na precvičovanie Fourierove rady
Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru
Διαβάστε περισσότεραNUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ NUMERICKÁ MATEMATIKA Fakulta elektrotechniky a informatiky Štefan Berežný Táto publikácia vznikla za finančnej podpory
Διαβάστε περισσότεραPodmienenost problému a stabilita algoritmu
Podmienenost problému a stabilita algoritmu Ing. Gabriel Okša, CSc. Matematický ústav Slovenská akadémia vied Bratislava Stavebná fakulta STU G. Okša: Podmienenost a stabilita 1/19 Obsah 1 Vektorové a
Διαβάστε περισσότεραTechnická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh
Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II Zbierka riešených a neriešených úloh Anna Grinčová Jana Petrillová Košice 06 Technická univerzita v Košiciach Fakulta
Διαβάστε περισσότερα2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania
2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania Akej chyby sa môžeme dopustiť pri meraní na stopkách? Ako určíme ich presnosť? Základné pojmy: chyba merania, hrubé chyby, systematické chyby, náhodné
Διαβάστε περισσότεραNumerická lineárna algebra. Zobrazenie
Numerická lineárna algebra. Zobrazenie reálnych čísiel v počítači Ing. Gabriel Okša, CSc. Matematický ústav Slovenská akadémia vied Bratislava Stavebná fakulta STU G. Okša: Reálne čísla v počítači 1/16
Διαβάστε περισσότεραNumerické metódy Zbierka úloh
Blanka Baculíková Ivan Daňo Numerické metódy Zbierka úloh Strana 1 z 37 Predhovor 3 1 Nelineárne rovnice 4 2 Sústavy lineárnych rovníc 7 3 Sústavy nelineárnych rovníc 1 4 Interpolačné polynómy 14 5 Aproximácia
Διαβάστε περισσότεραFunkcie - základné pojmy
Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny
Διαβάστε περισσότεραSúradnicová sústava (karteziánska)
Súradnicová sústava (karteziánska) = sú to na seba kolmé priamky (osi) prechádzajúce jedným bodom, na všetkých osiach sú jednotky rovnakej dĺžky-karteziánska sústava zavedieme ju nasledovne 1. zvolíme
Διαβάστε περισσότεραPrechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009
Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica
Διαβάστε περισσότεραIntegrovanie racionálnych funkcií
Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie
Διαβάστε περισσότεραx x x2 n
Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol
Διαβάστε περισσότεραTomáš Madaras Prvočísla
Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,
Διαβάστε περισσότεραDefinícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.
Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [
Διαβάστε περισσότεραTechnická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach
Technická univerzita v Košiciach Zbierka riešených a neriešených úloh z matematiky pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach Martin Bača Ján Buša Andrea Feňovčíková Zuzana Kimáková Denisa Olekšáková Štefan
Διαβάστε περισσότεραMotivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
Διαβάστε περισσότεραDeliteľnosť a znaky deliteľnosti
Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a
Διαβάστε περισσότεραTREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre
TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT k predmetu Matematika pre 2. ročník SOŠ v Strážskom, študijný odbor 3760 6 00 prevádzka a ekonomika dopravy Operačný program: Vzdelávanie Programové obdobie:
Διαβάστε περισσότεραDIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)
Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Božena Mihalíková, Ivan Mojsej Strana 1 z 43 DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c) 1 Obyčajné diferenciálne rovnice 3 1.1 Úlohy
Διαβάστε περισσότεραPREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz
KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)
Διαβάστε περισσότεραJán Buša Štefan Schrötter
Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
Διαβάστε περισσότεραÚvod. Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...
Úvod Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...) Postup pri riešení problémov: 1. formulácia problému 2. formulácia
Διαβάστε περισσότεραVLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b
VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený
Διαβάστε περισσότεραPrednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák
Prednáška 6 6.1. Fourierove rady Základná myšlienka: Nech x Haφ 1,φ 2,...,φ n,... je ortonormálny systém v H, dá sa tento prvok rozvinút do radu x=c 1 φ 1 + c 2 φ 2 +...,c n φ n +...? Ako nájdeme c i,
Διαβάστε περισσότεραFakulta matematiky, fyziky a informatiky. Univerzita Komenského. Contents I. Úvod do problematiky numeriky 2
NUMERICKÁ MATEMATIKA ročník Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského Contents I Úvod do problematiky numeriky II Počítačová realizácia reálnych čísel 3 III Diferenčný počet 5 IV CORDIC
Διαβάστε περισσότερα4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti
4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme
Διαβάστε περισσότεραFunkcie komplexnej premennej
(prezentácia k prednáške FKP/10) doc. RNDr., PhD. 1 1 ondrej.hutnik@upjs.sk umv.science.upjs.sk/analyza Prednáška 1 16. februára 2016 Podmienky Obsah nepovinná účast (!prelínanie prednášok a cvičení!)
Διαβάστε περισσότεραNUMERICKÁ MATEMATIKA A MATEMATICKÁ ŠTATISTIKA
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ NUMERICKÁ MATEMATIKA A MATEMATICKÁ ŠTATISTIKA Stavebná fakulta Doc.Ing. Roman Vodička, PhD. RNDr. PavolPurcz, PhD.
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické substitúcie
Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať
Διαβάστε περισσότεραALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov
ALGEBRA Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov Definícia Množinu považujeme za určenú, ak vieme o ľubovoľnom objekte rozhodnúť, či je alebo nie je prvkom množiny. Množinu určujeme
Διαβάστε περισσότεραPriamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
Διαβάστε περισσότεραMATEMATIKA I ZBIERKA ÚLOH
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STAVEBNÁ FAKULTA ÚSTAV TECHNOLÓGIÍ, EKONOMIKY A MANAŽMENTU V STAVEBNÍCTVE KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY RNDr. Pavol PURCZ, PhD. Mgr. Adriana ŠUGÁROVÁ MATEMATIKA I ZBIERKA
Διαβάστε περισσότεραÚvod. Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...
Úvod Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...) Postup pri riešení problémov: 1. formulácia problému 2. formulácia
Διαβάστε περισσότερα24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny
24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá
Διαβάστε περισσότεραMATEMATICKÁ ANALÝZA 1
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena
Διαβάστε περισσότεραModerné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A
M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x
Διαβάστε περισσότεραVektorové a skalárne polia
Vetorové a salárne pola Ω E e prestorová oblasť - otvorená alebo uavretá súvslá podmnožna bodov prestoru E určených arteánsm súradncam usporadaným trocam reálnch čísel X [ ] R. Nech e salárna unca torá
Διαβάστε περισσότεραMATEMATICKÁ OLYMPIÁDA
S MATEMATICÁ OLYMPIÁDA skmo.sk 2008/2009 58. ročník Matematickej olympiády Riešenia úloh IMO. Nech n je kladné celé číslo a a,..., a k (k 2) sú navzájom rôzne celé čísla z množiny {,..., n} také, že n
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Analytická geometria
Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové
Διαβάστε περισσότερα4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti
Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický
Διαβάστε περισσότεραCieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,
Kapitola Riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie, keď charakteritická rovnica má rôzne
Διαβάστε περισσότεραBANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY
BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY 1. ZÁKLADNÉ POJMY Normovaným lineárnym priestorom (NLP) nazývame lineárny (= vektorový) priestor X nad telesom IK, na ktorom je daná nezáporná reálna funkcia : X IR + (norma)
Διαβάστε περισσότεραSpojitosť a limity trochu inak
Spojitosť a limity trochu inak Štefan Tkačik Abstrakt Spojitosť funkcie alebo oblastí je základným stavebným kameňom matematickej analýzy. Pochopenie jej podstaty uľahčí chápanie diferenciálneho a integrálneho
Διαβάστε περισσότεραLineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus
1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových
Διαβάστε περισσότερα3. prednáška. Komplexné čísla
3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet
Διαβάστε περισσότερα15. októbra 2003 Súčty úvod 4 1
5. otóbra 2003 Súčty úvod 4 5. Súčty úvod Súčty sú v matematie všade, preto potrebujeme záladné nástroje na manipuláciu s nimi. V tejto apitole objasníme spôsoby zápisu a všeobecné metódy, toré nám spríjemnia
Διαβάστε περισσότεραviacrozmerných a nekonečnorozmerných priestoroch. A ako nasvedčuje jej názov, pôjde o rovnice nelineárne.
Nelineárna analýza 1. Úvod Na začiatok by bolo načim ako-tak vymedzit, čím sa nelineárna analýza zaoberá. Čitatel by už mal však mat dostatok skúseností, aby vedel, že je to dost t ažké u l ubovol nej
Διαβάστε περισσότεραSTREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY KATEDRA MATEMATIKY A TEORETICKEJ INFORMATIKY STREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA pre študentov FEI TU v Košiciach Ján BUŠA Štefan SCHRÖTTER Košice
Διαβάστε περισσότεραMatematická analýza pre fyzikov IV.
119 Dodatok - klasické riešenia PDR 8.1. Parciálne diferenciálne rovnice Príklady parciálnych diferenciálnych rovníc: Lalpaceova rovnica u = 0 Helmholtzova rovnica u = λu n Lineárna transportná rovnica
Διαβάστε περισσότεραG. Monoszová, Analytická geometria 2 - Kapitola III
text obsahuje znenia viet, ktoré budeme dokazovat na prednáškach text je doplnený aj o množstvo poznámok, ich ciel om je dopomôct študentom k lepšiemu pochopeniu pojmov aj súvislostí medzi nimi text je
Διαβάστε περισσότεραp(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie
1. Rychlá Fourierová transformácia Budeme značiť teleso T a ω jeho prvok. Veta 1.1 (o interpolácií). Nech α 0, α 1,..., α n sú po dvoch rôzne prvky telesa T[x]. Potom pre každé u 0, u 1,..., u n T existuje
Διαβάστε περισσότεραMatematika 1. (prednáška pre 1. roč. iai) V. Balek
Matematika prednáška pre. roč. iai) V. Balek . Definícia derivácie Č o j e t o m a t e m a t i c k á a n a l ý z a? Matematická analýza je náuka o deriváciach diferenciáln počet) a integráloch integráln
Διαβάστε περισσότεραFaculty of Mathematics, Physics and Informatics Comenius University Bratislava. NumDif
Numerické riešenie diferenciálnych rovníc Jela Babušíková Faculty of Mathematics, Physics and Informatics Comenius University Bratislava Klasifikácia diferenciálnych rovníc: obyčajné - počiatočná a okrajová
Διαβάστε περισσότερα3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Διαβάστε περισσότεραMini minimaliz acia an BUˇ Koˇ sice 2011
Mini minimalizácia Ján BUŠA Košice 2011 RECENZOVALI: Prof. RNDr. Noname, CSc. Doc. RNDr. Emanname, PhD. Prvé vydanie Za odbornú stránku učebného textu zodpovedá autor. Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou
Διαβάστε περισσότεραFUNKCIE. Funkcia základné pojmy. Graf funkcie
FUNKCIE Funkcia základné pojm. Graf funkcie V prai sa často stretávame so skúmaním závislosti veľkosti niektorých veličín od veľkosti iných veličín, napríklad dĺžka kružnice l závisí od jej priemeru d
Διαβάστε περισσότεραChí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky
Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.
Διαβάστε περισσότεραObsah. 1.1 Základné pojmy a vzťahy Základné neurčité integrály Cvičenia Výsledky... 11
Obsah Neurčitý integrál 7. Základné pojmy a vzťahy.................................. 7.. Základné neurčité integrály............................. 9.. Cvičenia..........................................3
Διαβάστε περισσότεραPlanárne a rovinné grafy
Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia
Διαβάστε περισσότεραRiešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.
Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy. Ing. Gabriel Okša, CSc. Matematický ústav Slovenská akadémia vied Bratislava Stavebná fakulta STU G. Okša: Priame metódy 1/16 Obsah 1 Základy 2 Systémy
Διαβάστε περισσότεραZložené funkcie a substitúcia
3. kapitola Zložené funkcie a substitúcia Doteraz sme sa pri funkciách stretli len so závislosťami medzi dvoma premennými. Napríklad vzťah y=x 2 nám hovoril, ako závisí premenná y od premennej x. V praxi
Διαβάστε περισσότεραRIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA
SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2013/2014 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/27
Διαβάστε περισσότεραAproximačné algoritmy. (7. októbra 2010) DRAFT
R. Královič Aproximačné algoritmy (7. októbra 2010) ii Obsah 1 Úvod 1 1.1 Algoritmy a zložitosť........................... 1 1.2 Lineárne programovanie......................... 1 1.3 Použité vzťahy..............................
Διαβάστε περισσότεραSK skmo.sk. 2009/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A
SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 2009/2010 59. ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A 1. V obore reálnych čísel riešte sústavu rovníc x2 y = z 1, y2 z = x 1, z2 x = y 1. (Radek Horenský) Riešenie.
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické nerovnice
Ma-Go--T List Goniometrické nerovnice RNDr. Marián Macko U: Problematiku, ktorej sa budeme venovať, začneme úlohou. Máme určiť definičný obor funkcie f zadanej predpisom = sin. Máš predstavu, s čím táto
Διαβάστε περισσότεραZákladné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií
Ma-Go-2-T List Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií RNDr. Marián Macko U: Predstav si, že ti zadám hodnotu jednej z goniometrických funkcií. Napríklad sin x = 0,6. Vedel by si určiť
Διαβάστε περισσότεραZÁPISKY Z MATEMATICKEJ ANALÝZY 1
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied 4 3 4 n 6 4 3 2 3 2 4 3 6 5 6 7 3 4 2 3 3/5 /2 2/5 /3 /4 /5 /0 d 0/ /0 /5 /4 /3 2/5 6 3 2 3 2 6 5 6 7 3 4 2
Διαβάστε περισσότερα