Rovnosť funkcií. Periodická funkcia.

Σχετικά έγγραφα
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Ohraničenosť funkcie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

VaFu18-T List 1. Mocninové funkcie. RNDr. Beáta Vavrinčíková

Funkcie - základné pojmy

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

Motivácia pojmu derivácia

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Goniometrické nerovnice

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

VaFu02-T List 1. Graf funkcie. RNDr. Beáta Vavrinčíková

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

Tomáš Madaras Prvočísla

Grafy funkcií tangens a kotangens

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus

Goniometrické substitúcie

Definícia funkcie sínus a kosínus

Obvod a obsah štvoruholníka

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

FUNKCIE. Funkcia základné pojmy. Graf funkcie

Reálna funkcia reálnej premennej

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Ekvačná a kvantifikačná logika

Grafy funkcií sínus a kosínus

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Úlohy o kvadratických funkciách

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Goniometrické funkcie

Smernicový tvar rovnice priamky

Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Spojitosť a limity trochu inak

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre

Goniometrické rovnice riešené substitúciou

Ján Buša Štefan Schrötter

Integrovanie racionálnych funkcií

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

Matematika 1. (prednáška pre 1. roč. iai) V. Balek

x x x2 n

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

3. prednáška. Komplexné čísla

23. Zhodné zobrazenia

JKPo10-T List 1. Nekonečné rady. Mgr. Jana Králiková

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín:

Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Gramatická indukcia a jej využitie

1-MAT-220 Algebra februára 2012

MATEMATIKA I. Základy diferenciálneho počtu. Návody k cvičeniam pre odbory VSVH a STOP. Andrea Stupňanová, Alexandra Šipošová

JKTc01-T List 1. Číselné množiny. Mgr. Jana Králiková

18. kapitola. Ako navariť z vody

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Derivácia funkcie. Pravidlá derivovania výrazov obsahujúcich operácie. Derivácie elementárnych funkcií

Zložené funkcie a substitúcia

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

Planárne a rovinné grafy

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla

2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana.

zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom

Obyčajné diferenciálne rovnice

Učebný zdroj pre žiakov z predmetu Matematika

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

Transcript:

VaFu7-T List Rovnosť funkcií. Periodická funkcia. RNDr. Beáta Vavrinčíková U: Začnem jednoduchou otázkou. Ked sa podľa teba dve funkcie rovnajú? Ž: No čo ja viem, asi keď majú úplne rovnaké graf. U: S tým súhlasím. Teraz si však predstav, že ti zadám dve funkcie len pomocou definičných oborov a predpisov. Dalo b sa rozhodnúť, či sa tie dve funkcie rovnajú aj bez zostrojovania grafov? Skús porozmýšľať, začni tými definičnými obormi. Ž: Podľa mňa b sa definičné obor mali rovnať. Veď ak b napríklad jedna funkcia bola definovaná len pre kladné čísla a druhá len pre záporné, nijako b to nebolo to isté. U: Súhlasím, stačí ab sa definičné obor líšili len v jedinom bode, už b sa funkcie nerovnali. Prišli sme teda na prvú podmienku rovnosti dvoch funkcií, a tou je rovnosť definičných oborov. Ž: A teraz ešte treba vmslieť, čo s predpismi funkcií. Najlepšie b bolo, keb sa tiež rovnali. U: Máš pravdu, ale to b bola veľmi triviálna situácia. Ž: Tak potom b na pohľad ani nemuseli vzerať rovnako, ale stačilo b, keb dávali rovnaké výsledk. U: To je ono, potrebujeme, ab obidva predpis dávali rovnaké funkčné hodnot a to pre všetk prvk definičného oboru. Takže to zhrniem: Hovoríme, že funkcia f sa rovná funkcii g práve vted, ak platí: ) D(f) = D(g) ) D(f) : f() = g() Zapisujeme f = g. U: Teraz si to vskúšajme na dvoch príkladoch. Najprv b si mal rozhodnúť, či sa rovnajú funkcie f : = ( + ) a g : = + +. Ž: Začnem definičnými obormi. Tu netreba písať žiadne podmienk, teda D(f) = D(g) = R. Pokračujem predpismi, pre každé reálne číslo platí: f() = ( + ) = + + = g(). Vužil som vzorec pre druhú mocninu súčtu a vchádza mi, tieto dve funkcie sa rovnajú.

VaFu7-T List U: Výborne, zapíšeme f = g a znamená to tiež, že aj ich graf budú úplne rovnaké. Teraz skúsme to isté pre dvojicu h : = a i : = +. Ž: Zasa treba začať definičnými obormi. Pre funkciu h musím napísať podmienku, odkiaľ, teda D(h) = R {}. Ale funkcia i nevžaduje žiadnu podmienku, čiže D(i) = R. A už vidíme, že tieto dve funkcie sa nemôžu rovnať, keďže nemajú rovnaké definičné obor. U: Áno, zapíšeme h i. Pre úplnosť ešte porovnám funkčné predpis a zistím, že R {} : h() = = ( )( + ) = + = i(). Výraz v čitateli som rozložil na súčin a po vkrátení som zistil, že funkcia h nadobúda také isté hodnot ako funkcia i. Výnimkou je iba bod =, v ktorom funkcia h nie je definovaná. Graf týchto funkcií vidíš na obrázku: 5 5 h i Ž: Sú skoro rovnaké, líšia sa iba v jednom bode. U: Teraz zmeňme tému a skús zostrojiť graf funkcie f : = ( ), kde D = Z.

VaFu7-T List Ž: Radšej si najprv pripravím tabuľku s niekoľkými hodnotami: ( ) No to je zaujímavé, funkčné hodnot sa pekne striedajú! U: Áno, pre párne bude ( ) rovné jednej, ale pre nepárne bude ( ) rovné mínus jednej. Ž: Preto graf bude vzerať takto: U: Čím je táto funkcia zaujímavá? Ž: Práve tým, že sa jej hodnot pravidelne opakujú. U: Táto funkcia patrí medzi tzv. periodické funkcie. Perióda je cudzie slovo a v preklade znamená časový úsek, ktorý uplnie medzi dvoma opakujúcim sa javmi. Napríklad mesačný spln nastane vžd po 8 dňoch, olmpijské hr sa organizujú po rokoch. Ž: Aj majstrovstvá sveta vo futbale sú každé štri rok a majstrovstvá sveta v hokeji dokonca každý rok. U: Áno, veľa dejov okolo nás je periodických, aj keď si to možno neuvedomujeme. Napríklad naše srdce je tiež pravidelne pracujúci sval, môžeme si to všimnúť na obrázku z EKG:

VaFu7-T List Ž: Nieked sa stane, že srdiečko nepracuje takto pravidelne, ale to je už o inom... U: Dobre, vrátim sa k pojmu perióda. Budeme ju označovať p, bude to kladné číslo a jeho význam je takýto: Ak funkcia f má bť periodická, a ja si vberiem ľubovoľný bod z jej definičného oboru, tak po uplnutí periód, teda ak sa posuniem po osi -ovej do bodu + p, musím dostať rovnakú funkčnú hodnotu, teda f( + p) = f(). Ale ak sa posuniem doľava do bodu p, alebo doprava o dve periód do bodu + p, tiež musím dostať rovnaké funkčné hodnot, teda aj f( p) = f( + p) = f(). Ž: Aha, ale takto sa po osi -ovej môžem posúvať koľko chcem, ako to zapíšeme všeobecne? U: Zapíšeme +k p, kde k je celé číslo. Vo všetkých týchto bodoch musí bť funkcia definovaná a musí nadobúdať rovnaké hodnot, čo zhrnieme do nasledujúcej definície: Funkcia f sa nazýva periodická práve vted, keď eistuje také kladné číslo p, že pre každé celé číslo k platí: ) ak D(f), tak aj + k p D(f) ) f( + k p) = f(). Číslo p nazývame perióda funkcie f. Ž: Možno b to chcelo ešte nejakú ukážku. U: Nech sa páči. Najtpickejšími predstaviteľmi periodických funkcií sú goniometrické funkcie. Ukážme si funkciu g : = sin, jej graf vidíš na obrázku:

VaFu7-T List 5 g : = sin 5 π 5 6 π π π π π π π S touto funkciou sa stretávame pri striedavom elektrickom prúde, pri rôznch vlneniach, kmitavých pohboch a pod. Skúsil b si z grafu určiť jej periódu? Ž: Graf je vlastne taká nekonečná vlnovka a jedna vlnka sa zopakuje, keď sa po osi posuniem o π, to bude perióda. U: Áno, povieme tiež, že p = π je najmenšia perióda, pretože priebeh funkcie sa zopakuje aj po π alebo π.

VaFu7- List 6 Príklad : Rozhodnite, či sa rovnajú funkcie: a) f : =, g : =, b) f : = ( ), g : = 6 + 9, c) f : =, g : =, d) f : = +, g : = +. U: Zopakujme si, že ak sa dve funkcie majú rovnať, musia bť splnené dve podmienk. Ktoré? Ž: Prvou podmienkou je, ab sa rovnali definičné obor a druhou, ab sa pre všetk prvk z definičného oboru rovnali funkčné hodnot. U: Výborne, môžeš začať s prvou dvojicou f : =, g : =. Ž: Obidve funkcie sú definované pre všetk reálne čísla, teda D(f ) = D(g ) = R. To b bolo zatiaľ v poriadku, ale hodnot sa rovnajú len na jednej polovici, pre nezáporné platí =, ale pre záporné už =. Napríklad f ( ) =, ale g ( ) = = =. Preto sa funkcie nemôžu rovnať, f g. U: Veľmi dobre, pokračuj druhou dvojicou f : = ( ), g : = 6 + 9. Ž: Tak tieto dve funkcie sa určite rovnajú, lebo vieme, že ( ) = 6 + 9 podľa vzorca pre druhú mocninu rozdielu. U: To je pravda, ab si však naozaj mohol vhlásiť záver, že f = g, nezabudni zdôrazniť, že sa rovnajú aj definičné obor, v tomto prípade D(f ) = D(g ) = R.

VaFu7- List 7 Ž: Na to som naozaj zabudol. Idem na tretiu dvojicu f : =, g : =. Na prvý pohľad to vzerá, že b sa mohli rovnať, pretože =. Ale dám si pozor, ab som nezabudol na definičné obor. Funkcia f vžaduje podmienku, teda D(f ) = R {}, funkcia g je definovaná všade, D(g ) = R. A už vidíme, že keďže sa ich definičné obor líšia. f g, U: Presne tak, preto je dôležité vžd skontrolovať aj rovnosť definičných oborov. Ž: Posledná dvojica funkcií vzerá dosť zložito f : = +, g : = +. Začnem definičnými obormi. Pre funkciu f musí platiť, čiže, preto D(f ) = R {}. Pre funkciu g napíšeme takisto, teda D(g ) = R {}. U: Čiže definičné obor oboch funkcií sa rovnajú, môžeš pokračovať. Ž: Potrebujem porovnať funkčné hodnot. Asi bude lepšie vjsť z predpisu pre funkciu g a skúsiť ho upraviť. Dostanem že D(g ) : g () = + = + Ale to vlastne znamená, že obe funkcie sa rovnajú, f = g. = + = f (). Úloha : Rozhodnite, či sa rovnajú funkcie: a) f : =, g : =, b) f : =, g : =, + c) f : =, g : = +, d) f : = + ++, g + : = +. Výsledok: a) nie b) áno c) nie d) áno

VaFu7- List 8 Príklad : Zistite, ktoré z daných funkcií sú periodické, určte ich najmenšiu periódu (ak eistuje) a načrtnite graf: a) f : =, Z, b) g : =, R, c) h : = + ( ), Z. Ž: Pri prvej funkcii f : =, Z začnem tým, že jednotka umocnená na akékoľvek celé číslo mi dá vžd jednotku. Preto je to vlastne konštantná funkcia a jej graf tvorí takáto množina izolovaných bodov: f U: A je to periodická funkcia? Ž: Samozrejme, že je, jej najmenšia perióda bude p =. U: Dobre, zmení sa niečo, ak budeme uvažovať veľmi podobnú funkciu g : =, R? Ž: Je to tiež konštantná funkcia, ale definovaná na množine R, preto jej grafom bude priamka. Nezdá sa, že b to bola periodická funkcia. g U: Nie? A prečo? Neopakuje sa vari hodnota? Ž: No, mohli b sme to tak zobrať, ale koľko b bola perióda? U: V tom je práve ten háčik, že ktorékoľvek kladné číslo je periódou tejto funkcie, neeistuje však najmenšia perióda. Ž: Aj tak je to dosť čudný príklad.

VaFu7- List 9 U: Súhlasím, že je to dosť netpický príklad periodickej funkcie, možno sa ti viacej zapáči posledná funkcia h : = + ( ), Z. Ž: Tak tu určite začnem vpisovaním niekoľkých hodnôt funkcie, ab som získal predstavu o jej priebehu: h( ) = + ( ) = + ( ) = = h( ) = + ( ) = + ( ) = + = h( ) = + ( ) = + = = h() = + ( ) = + = h() = + ( ) = =. Už je to jasné, budú sa pravidelne striedať hodnot a. U: Áno, pre párne celé číslo bude h() =, ale pre nepárne celé číslo bude h() =. Ž: Graf je takáto množina skackajúcich izolovaných bodov: U: Ostáva ešte odpovedať na otázku, či to je periodická funkcia. Ž: Áno, s najmenšou periódou p =. Úloha : Zisti, či dané funkcie sú periodické: a) f : = ( ), Z, b) g : =, R. Výsledok: a) je periodická, p = b) nie je periodická

VaFu7- List Príklad : Celou časťou reálneho čísla rozumieme najväčšie celé číslo, ktoré je menšie alebo rovné číslu a označujeme ho []. Teda [, ] = ; [5, 75] = 5; [, ] = 5; [] = atď. Na obrázku sú zostrojené graf funkcií definovaných na R: f : = [], g : = [], h : = [], i : = ( ) []. Rozhodnite, či sú periodické a určte ich najmenšiu periódu. f : = [] g : = [] h : = [] i : = ( ) [] Ž: Vidím, že je to celkom zaujímavá vec, tá celá časť. Na prvom grafe funkcie f : = [] vznikli také schodík, pravidelne sa to mení, ale nebude to periodická funkcia, pretože hodnot funkcie sa neopakujú. U: Áno, preto sme to trochu zmenili a v druhej funkcii g : = [] sme od reálneho čísla odčítali jeho celú časť.

VaFu7- List g : = [] Ž: Dalo b sa povedať, že z čísla zostala len desatinná časť a vznikla tak pekná periodická funkcia. Jej najmenšia perióda je p =. A niečo veľmi podobné je aj tretia funkcia h : = [], iba graf je zhustený, častejšie sa opakujú úsečk. Perióda bude menšia, len p =. h : = [] U: Ide ti to výborne, ostala posledná funkcia, v ktorej číslo umocňujeme na celú časť reálnch čísel. i : = ( ) [] Ž: Viem, že umocnené na párne celé číslo dá jednotku, umocnené na nepárne celé číslo dá mínus jednotku. A z grafu je jasné, že sa to bude opäť pekne striedať, je to periodická funkcia, teraz ale najmenšou periódou bude číslo.

VaFu7- List Príklad : Rozhodnite, či funkcie, ktorých graf vidíte na obrázku, sú periodické: f g h 5 6 7 8 Ž: Na prvom grafe sú také pekné zúbk dva malé, jeden veľký, dva malé, jeden veľký... Bude to takto pokračovať ďalej? U: Predpokladajme, že áno, teda že funkcia nezmení svoj priebeh v časti, kde už jej graf nevidíme. Ž: Tak potom to je periodická funkcia, jej priebeh sa začne opakovať po dvoch malých a jednom veľkom zúbku, teda perióda bude p =. U: Dobre, a čo druhá funkcia? g Ž: Tá mi pripomína zub na pílke. Tu je to jednoduché, začne sa to opakovať už po jednotke. U: Teda to je periodická funkcia? Ž: No áno. Či nie? Neviem. U: Toto veru nie je periodická funkcia, kvôli definičnému oboru. Vberme si z neho jedno číslo, napr. =. Potom, ak b perióda bola p =, tak podľa definície periodickej funkcie b malo platiť, že do definičného oboru patrí každé číslo v tvare + k p, k Z. Teda aj + ; + a podobne. Lenže v týchto bodoch funkcia nie je definovaná.

VaFu7- List Ž: Nie je to potom tak, že periodická funkcia musí bť definovaná na množine všetkých reálnch čísel? U: Nie, nie je. Stačí sa pozrieť na tretí graf: h 5 6 7 8 U: Táto funkcia je periodická s najmenšou periódou p =, pričom nie je definovaná na R, jej definičný obor je zložený zo zjednotenia nekonečne veľa intervalov dĺžk.

VaFu7-5 List Príklad 5: Načrtnite graf funkcie, ktorá je periodická a súčasne: a) je ohraničená a párna; b) je zhora ohraničená, ale nie je zdola ohraničená. U: V prvej časti máš načrtnúť graf funkcie, ktorá je súčasne periodická, ohraničená a párna. Ž: Začnem od konca ab bola párna, musí bť jej graf súmerný podľa osi. Ab bola ohraničená, tak celý graf musí ležať medzi dvoma rovnobežkami s osou, napr. si vezmem priamk = a =. Najprv si pripravím hoci aj takýto ornament: = = Ž: A keď má bť ešte aj periodická, tak sa tento ornament bude opakovať: 8 7 6 5 5 6 7 8 U: Krásn obrázok, mohol b si robiť návrhára výšiviek. Ž: No ďakujem pekne, idem radšej na druhú časť mám načrtnúť graf periodickej funkcie, ktorá je ohraničená iba zhora. Mohol b som použiť podobný ornament, ale nesmie bť zdola ohraničená, teda potiahnem čiaru nadol asi takto:

VaFu7-5 List 5 U: Už sa teším na výsledok. Ž: Vdržte, ešte to niekoľkokrát zopakujem a je to: 5 6 U: Pekné, toto je teda graf jednej z funkcií, spĺňajúcich podmienk v zadaní. Na záver mi ešte povedz horné ohraničenie a periódu tvojej funkcie Ž: Horným ohraničením je číslo a najmenšia perióda je tiež.

VaFu7-6 List 6 Príklad 6: Určte najmenšie periód funkcií = cos a = tg. U: Tieto funkcie patria medzi goniometrické a sú tpickými predstaviteľmi periodických funkcií. Ž: Už som sa s nimi stretol, takže to nebude ťažká úloha. Najprv načrtnem graf funkcie = cos, vzerá takto: = cos π π π π π π π π U: Perióda určuje úsek na osi -ovej, po ktorej sa začne priebeh funkcie opakovať, máš určiť najmenšiu. Ž: Bude to p = π, pekne to vidno na maime, ktoré je v bode = a najbližšie ďalšie maimum je v bode = π. U: Výborne, teraz to skúsime s funkciou = tg. Jej graf tiež poznáš. π π π π π π π π = tg Ž: Áno, máme ho tu na obrázku. Perióda bude pri tejto funkcii menšia, len p = π. Vidieť to môžeme na nulovom bode, ktorý je v každej opakujúcej sa časti len jeden a rozdiel medzi nimi je presne π.

VaFu7-7 List 7 Príklad 7: Nech D(f) = R. Ktoré z tvrdení o funkcii f je pravdivé? a) Ak je funkcia f periodická, potom je párna alebo nepárna. b) Ak je funkcia f periodická, nemôže bť na celom svojom definičnom obore rastúca. c) Ak je funkcia f periodická, tak má nekonečne veľa lokálnch etrémov. Ž: Prvé tvrdenie hovorí, že ak je funkcia f periodická, potom je párna alebo nepárna. Alebo inak povedané, jej graf je smetrický buď podľa osi alebo podľa bodu [; ]. A to určite nemusí platiť, graf nemusí bť smetrický. Na obrázku je jedna takáto funkcia: 5 6 U: To bola pekná ukážka, teda prvé tvrdenie nie je pravdivé, skús druhé tvrdenie: Ak je funkcia f periodická, nemôže bť na celom svojom definičnom obore rastúca. Ž: Mslím, že toto je pravdivá veta, nemôže bť funkcia všade rastúca, ak sa jej hodnot majú opakovať. U: Áno, ak je p perióda funkcie, vezmime ľubovoľné číslo z definičného oboru. Potom aj číslo + p patrí do definičného oboru, pričom < + p. Ak je funkcia periodická, tak podľa definície musí platiť f() = f( + p). Lenže ak b mala bť aj rastúca, tak zase podľa definície rastúcej funkcie b malo platiť a tak sa dostávame do sporu. f() < f( + p), Ž: Ostalo mi posledné tvrdenie: Ak je funkcia f periodická, tak má nekonečne veľa lokálnch etrémov. To b aj mohla bť pravda, pretože ak tam je nejaké maimum alebo minimum, musí sa zopakovať po každej perióde, teda ich tam bude nekonečne veľa.

VaFu7-7 List 8 U: Súhlasím s druhou časťou toho, čo si povedal. Ak periodická funkcia má v bode D lokáln etrém, tak má takýto etrém aj v každom bode + k p, kde p je perióda a k je ľubovoľné celé číslo. Preto ich je naozaj nekonečne veľa. Začal si ale s predpokladom, ak funkcia má lokáln etrém. A čo ak nemá? Nemôže bť periodická funkcia bez maím aj miním? Ž: Neviem si to predstaviť. U: Tak ti takú ukážem, je to jedna zo základných goniometrických funkcií = tg: π π π π π π π π = tg Ž: To potom ale znamená, že posledné tvrdenie nie je pravdivé.