MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

Σχετικά έγγραφα
Súradnicová sústava (karteziánska)

Matematika 2. časť: Analytická geometria

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

23. Zhodné zobrazenia

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Obvod a obsah štvoruholníka

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Analytická geometria

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

x x x2 n

G. Monoszová, Analytická geometria 2 - Kapitola III

Goniometrické funkcie

Ekvačná a kvantifikačná logika

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Numerické metódy matematiky I

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

ANULOID GEOMETRICKÉ VARIÁCIE NA TÉMU ANULOID

Matematika 2. Lineárna algebra. (ver )

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

stereometria - študuje geometrické útvary v priestore.

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Zhodné zobrazenia (izometria)

ZÁKLADNÉ GEOMETRICKÉ TELESÁ. Hranolová plocha Hranolový priestor Hranol

Goniometrické substitúcie

AFINNÉ TRANSFORMÁCIE

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

Obyčajné diferenciálne rovnice

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

Motivácia pojmu derivácia

Planárne a rovinné grafy

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

MATEMATIKA I ZBIERKA ÚLOH

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach

Matematická analýza pre fyzikov IV.

Ján Buša Štefan Schrötter

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

3. ročník. 1. polrok šk. roka 2016/2017

Smernicový tvar rovnice priamky

SK skmo.sk. 2009/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A

Vektorové a skalárne polia

SK skmo.sk. 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B

Zobrazenia v rovine. Každé zhodné zobrazenie v rovine je prosté a existuje k nemu inverzné zobrazenie.

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA

doc. Ing. František Palčák, PhD., Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky, Strojnícka fakulta STU v Bratislave,

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)

Reálna funkcia reálnej premennej

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Vzorové príklady s riešeniami k lineárnej algebre a geometrie pre aplikovaných informatikov k písomke

Metódy vol nej optimalizácie

Kapitola K2 Plochy 1

Východ a západ Slnka

MATEMATIKA I. Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.

Úvod do lineárnej algebry

9 Planimetria. 9.1 Uhol. Matematický kufrík

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Funkcie - základné pojmy

UNIVERZITA KOMENSKE HO V BRATISLAVE Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Dua lne c ı sla. Bakala rska pra ca. S tudijny odbor: Matematika

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE. Chemickotechnologická fakulta. Doc. RNDr. Viliam Laurinc, CSc. a kolektív FYZIKA I

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

FUNKCIE. Funkcia základné pojmy. Graf funkcie

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

Tomáš Madaras Prvočísla

ZBIERKA ÚLOH Z GEOMETRIE - ZOBRAZENIA

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

Maturitné úlohy. Matematiky. Pre gymnázium

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED GEOMETRIA V

Úvod. Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...

Mini minimaliz acia an BUˇ Koˇ sice 2011

Diferenciálne rovnice

Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika

Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika. Ján BUŠA Viktor PIRČ Štefan SCHRÖTTER

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

MATEMATIKA. Martin Kalina

Transcript:

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude mat jednotková kružnica Q v súradnicovej sústave S 2 := P, u, v, ak v S 1 má stred v začiatku súradnicovej sústavy O? Riešenie: (2b) Sústava S 2 je určená prvkami P = [0, 1], u = (1, 0), v = (0, 2) resp. maticou M 2 := ( u v P ) 1 0 0 = 0 2 1. 0 0 1 (3b) Pre sústavy S 1 a S 2 platí M 1 X 1 = M 2 X 2, 1 0 0 x 1 1 0 0 x 2 0 1 0 y 1 = 0 2 1 y 2, 0 0 1 1 0 0 1 1 x 1 1 0 0 x 2 y 1 = 0 2 1 y 2, 1 0 0 1 1 čím získavame transformačné rovnice x 1 = x 2, y 1 = 2 y 2 + 1. (1) (2b) Dosadením rovníc (1) do implicitného vyjadrenia jednotkovej kružnice so stredom v začiatku S 1 získavame jej vyjadrenie v súradnicovej sústave S 2 : x 2 1 + y 2 1 1 = 0, (x 2 ) 2 + (2 y 2 + 1) 2 1 = 0, x 2 2 + 4 y 2 2 + 4 y 2 = 0. 2. (8b) Určite analytický predpis asymptot kužel osečky Q: 2x 2 4xy + y 2 2x + 6y 3 = 0. 2 2 1 Q = 2 1 3. 1 3 3

Úloha má zmysluplné riešenie pre regulárnu kužel osečku hyperbolického typu: = det Q = 1 0 2 2 2 1 = 2 4 = 2 < 0 hyperbolický typ. (1b) Asymptoty prechádzajú stredom S kužel osečky, ktorého súradnice získame vyriešením sústavy rovníc s výsledkom S = [ 5 /2, 2]. 2 x 2 y 1 = 0, 2 x + y + 3 = 0 (1b+2b) Smerom asymptoty je asymptotický smer u = (u, v) kužel osečky. Jeho súradnice určíme vyriešením rovnice 2 u 2 4 u v + v 2 = 0. Ked že ide o hyperbolu, očakávame a aj naozaj získame dve rôzne riešenia u 1 = (u 1, v 1 ) = (2 + 2, 2) u 2 = (u 2, v 2 ) = (2 2, 2). Normálovým vektorom asymptoty sú vektory n 1 = (v 1, u 1 ) = (2, (2 + 2)), n 2 = (v 2, u 2 ) = (2, (2 2)). Dosadením súradníc stredu S = [ 5 /2, 2] do rovníc získavame predpis asymptot 3. (10b) Určite množinu stredov kužel osečky 2 x (2 + 2) y + d 1 = 0, 2 x (2 2) y + d 2 = 0 a 1 : 2 x (2 + 2) y 2 2 + 1 = 0, a 2 : 2 x (2 2) y 2 2 1 = 0. Q: x 2 xy 2y 2 + x + 13y 20 = 0. Sú medzi nimi singulárne body? Ak áno, určite ich súradnice. Kol ko reálnych komponentov má kužel osečka? Aké sú ich analytické predpisy? 1 1 /2 1/2 2 1 1 Q 1 := 1 /2 2 13/2 1 4 13 =: Q 2. 1/2 13/2 20 1 13 40 Pre zjednodušenie výpočtov a zápisov budeme používat maticu Q 2.

Na základe = det Q 2 = 0, 2 1 1 4 = 8 1 = 9 < 0. vidíme, že ide o singulárnu kužel osečku hyperbolického typu. (2b) Stredom kužel osečky je bod S = [1, 3], lebo jeho súradnice sú riešením sústavy rovníc 2 x y + 1 = 0, x 4 y + 13 = 0. (1b) Súradnice bodu S navyše vyhovujú i rovnici x + 13 y 40 = 0, a teda bod S je singulárnym bodom kužel osečky. (1b) Singulárna kužel osečka hyperbolického typu je tvorená dvoma reálnymi rôznobežkami. Tieto priamky sú hl adané komponenty, ich počet je teda dva. (2b) Smerový vektor každého z komponentov je asymptotickým smerom kužel osečky. Ich súradnice získame vyriešením rovnice 2 u 2 2 u v 4 v 2 = 0, u 2 u v 2 v 2 = 0, (u + v) (u 2 v) = 0, pričom vidíme, že naozaj získavame dva (jednoduché) asymptotické smery u 1 = (u 1, v 1 ) = ( 1, 1), u 2 = (u 2, v 2 ) = (2, 1). (2b) Komponenty kužel osečky sú rôznobežky, pretínajú sa v singulárnom bode (strede) a majú asymptotické smery. Ich normálové vektory sú n 1 = (v 1, u 1 ) = (1, 1), n 2 = (v 2, u 2 ) = (1, 2), ich analytické vyjadrenia sú 4. (10b) Určite predpis dotyčníc kužel osečky v jej priesečníkoch s priamkou y 1 = 0. l 1 : x + y 4 = 0, l 2 : x 2 y + 5 = 0. Q: x 2 y 2 4x + 2y + 1 = 0 1 0 2 Q := 0 1 1. 2 1 1

Úloha má zmysluplné riešenie pre regulárnu kužel osečku s reálnymi bodmi: = det Q = 2 0 1 0 0 1 = 1 < 0 hyperbolický typ. (3b) Priesečníky kužel osečky s priamkou l: y 1 = 0 sú práve body [x, 1]. Jednoduchým dosadením y = 1 získavame rovnicu x 2 4 x + 2 = 0 a po jej vyriešení máme súradnice priesečníkov P 1 = [2 + 2, 1], P 2 = [2 2, 1]. (2,5b + 2,5b) Dotyčnice v bodoch P 1, P 2 sú ich poláry p 1, p 2 s predpismi 5. (10b) Určite rovnicu priemeru kužel osečky prechádzajúcu bodom A = [1, 0]. p 1 : 2 x 2 2 2 = 0, p 2 : 2 x 2 2 + 2 = 0. Q: x 2 2xy + 2y 2 + 2x + 2y + 1 = 0 S ktorým smerom v je smer tohto priemeru združený? Existujte nejaký vzt ah medzi v a polárou bodu A? Ak áno, aký a prečo? 1 1 1 Q = 1 2 1. 1 1 1 Úloha má zmysluplné riešenie pre regulárnu kužel osečku, jej typ (stredová, nestredová) naznačuje metódu riešenia: = det Q = 4 0 1 1 1 2 = 1 0 stredová eliptického typu. (4b) Určíme rovnicu priemeru l. Máme niekol ko možností, napr. si stačí uvedomit, že každý priemer kužel osečky prechádza jej stredom S. Súradnice S = [ 3, 2] získame vyriešením sústavy x y + 1 = 0, x + 2 y + 1 = 0. Smerovým vektorom l je u = S A = ( 4, 2) (2, 1) a normálovým n = (1, 2). Jednoduchým dopočítaním získame analytické vyjadenie priemeru l: x 2 y 1 = 0.

(2b) Smer u = (2, 1) priemeru l je združený so smerom v = (v 1, v 2 ) práve vtedy, ak u Q v = ( 2 1 0 ) 1 1 1 v 1 1 2 1 v 2 = v 1 = 0, 1 1 1 0 čiže ak v = (0, 1). (1b) Polára bodu A = [1, 0] je zadaná rovnicou A Q X = ( 1 0 1 ) 1 1 1 x 1 2 1 y = 2 x + 2 = 0. 1 1 1 1 (1b) Vidíme, že smer poláry Q(A) má súradnice (0, 2), a teda je lineárne závislý so smerom v. Táto závislost nie je náhodná (veta z prednášky). 6. (5b) Uvažujme kužel osečku Q: x 2 + 4xy y 2 + 6y = 0. Rozhodnite, či bod A = [1, 0] je vnútorným bodom Q. 1 2 0 Q = 2 1 3. 0 3 0 (1b) Úloha má zmysluplné riešenie pre regulárnu kužel osečku: = det Q = 9 0. (2b) Bod A = [a 1, a 2 ] roviny leží vonku resp. vo vnútri kužel osečky Q zadanej kvadratickou formou q(x, y) := x 2 + 4xy y 2 + 6y práve vtedy, ak q(a 1, a 2 ) má rôzne resp. rovnaké znamienko ako, t.j. A Int(Q) sgn q(a 1, a 2 ) = sgn q(a 1, a 2 ) < 0, A Ext(Q) sgn q(a 1, a 2 ) sgn q(a 1, a 2 ) > 0. Táto podmienka je zjavne ekvivalentná s podmienkou z prednášky, kedy A Int(Q) q(a 1, a 2 ) > 0, A Ext(Q) q(a 1, a 2 ) < 0. (1b) Po dosadení A = [1, 0] vidíme, že q(1, 0) = 1 > 0. (1b) Bod A = [1, 0] nie je vnútorným bodom kužel osečky.

MIDTERM (B) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [1, 0], u = 2 e 1, v = e 2. Aký predpis bude mat jednotková kružnica Q v súradnicovej sústave S 2 := P, u, v, ak v S 1 má stred v začiatku súradnicovej sústavy O? Riešenie: (2b) Sústava S 2 je určená prvkami P = [1, 0], u = (2, 0), v = (0, 1) resp. maticou M 2 := ( u v P ) 2 0 1 = 0 1 0. 0 0 1 (3b) Pre sústavy S 1 a S 2 platí M 1 X 1 = M 2 X 2, 1 0 0 x 1 2 0 1 x 2 0 1 0 y 1 = 0 1 0 y 2, 0 0 1 1 0 0 1 1 x 1 2 0 1 x 2 y 1 = 0 1 0 y 2, 1 0 0 1 1 čím získavame transformačné rovnice x 1 = 2 x 2 + 1, y 1 = y 2. (2) (2b) Dosadením rovníc (2) do implicitného vyjadrenia jednotkovej kružnice so stredom v začiatku S 1 získavame jej vyjadrenie v súradnicovej sústave S 2 : x 2 1 + y 2 1 1 = 0, (2 x 2 + 1) 2 + (y 2 ) 2 1 = 0, 4 x 2 2 + 4 x 2 + y 2 2 = 0. 2. (8b) Určite analytický predpis asymptot kužel osečky Q: x 2 2xy 3y 2 4x 6y + 3 = 0. 1 1 2 Q = 1 3 3. 2 3 3

Úloha má zmysluplné riešenie pre regulárnu kužel osečku hyperbolického typu: = det Q = 21 0 1 1 1 3 = 3 1 = 4 < 0 hyperbolický typ. (1b) Asymptoty prechádzajú stredom S kužel osečky, ktorého súradnice získame vyriešením sústavy rovníc s výsledkom S = [ 3 /4, 5 /4]. x y 2 = 0, x 3 y 3 = 0 (1b+2b) Smerom asymptoty je asymptotický smer u = (u, v) kužel osečky. Jeho súradnice určíme vyriešením rovnice u 2 2 u v 3 v 2 = 0. Ked že ide o hyperbolu, očakávame a aj naozaj získame dve rôzne riešenia u 1 = (u 1, v 1 ) = (3, 1) u 2 = (u 2, v 2 ) = ( 1, 1). Normálovým vektorom asymptoty sú vektory n 1 = (v 1, u 1 ) = (1, 3), n 2 = (v 2, u 2 ) = (1, 1). Dosadením súradníc stredu S = [ 3 /4, 5 /4] do rovníc získavame predpis asymptot 3. (10b) Určite množinu stredov kužel osečky x 3 y + d 1 = 0, x + y + d 2 = 0 a 1 : x 3 y 9 /2 = 0, a 2 : x + y + 1 /2 = 0. Q: x 2 + xy 2y 2 x + 13y 20 = 0. Sú medzi nimi singulárne body? Ak áno, určite ich súradnice. Kol ko reálnych komponentov má kužel osečka? Aké sú ich analytické predpisy? 1 1/2 1 /2 2 1 1 Q 1 := 1/2 2 13/2 1 4 13 =: Q 2. 1 /2 13/2 20 1 13 40 Pre zjednodušenie výpočtov a zápisov budeme používat maticu Q 2.

Na základe = det Q 2 = 0, 2 1 1 4 = 8 1 = 9 < 0. vidíme, že ide o singulárnu kužel osečku hyperbolického typu. (2b) Stredom kužel osečky je bod S = [ 1, 3], lebo jeho súradnice sú riešením sústavy rovníc 2 x + y 1 = 0, x 4 y + 13 = 0. (1b) Súradnice bodu S navyše vyhovujú i rovnici x + 13 y 40 = 0, a teda bod S je singulárnym bodom kužel osečky. (1b) Singulárna kužel osečka hyperbolického typu je tvorená dvoma reálnymi rôznobežkami. Tieto priamky sú hl adané komponenty, ich počet je teda dva. (2b) Smerový vektor každého z komponentov je asymptotickým smerom kužel osečky. Ich súradnice získame vyriešením rovnice 2 u 2 + 2 u v 4 v 2 = 0, u 2 + u v 2 v 2 = 0, (u v) (u + 2 v) = 0, pričom vidíme, že naozaj získavame dva (jednoduché) asymptotické smery u 1 = (u 1, v 1 ) = (1, 1), u 2 = (u 2, v 2 ) = ( 2, 1). (2b) Komponenty kužel osečky sú rôznobežky, pretínajú sa v singulárnom bode (strede) a majú asymptotické smery. Ich normálové vektory sú n 1 = (v 1, u 1 ) = (1, 1), n 2 = (v 2, u 2 ) = (1, 2), ich analytické vyjadrenia sú 4. (10b) Určite predpis dotyčnice kužel osečky v jej priesečníkoch s priamkou y + 1 = 0. l 1 : x y + 4 = 0, l 2 : x + 2 y 5 = 0. Q: x 2 y 2 + 4x 2y + 1 = 0 1 0 2 Q := 0 1 1. 2 1 1

Úloha má zmysluplné riešenie pre regulárnu kužel osečku s reálnymi bodmi: = det Q = 2 0 1 0 0 1 = 1 < 0 hyperbolický typ. (3b) Priesečníky kužel osečky s priamkou l: y+1 = 0 sú práve body [x, 1]. Jednoduchým dosadením y = 1 získavame rovnicu x 2 + 4 x + 2 = 0 a po jej vyriešení máme súradnice priesečníkov P 1 = [ 2 + 2, 1], P 2 = [ 2 2, 1]. (2,5b + 2,5b) Dotyčnice v bodoch P 1, P 2 sú ich poláry p 1, p 2 s predpismi 5. (10b) Určite rovnicu priemeru kužel osečky prechádzajúcu bodom A = [0, 1]. p 1 : 2 x + 2 2 2 = 0, p 2 : 2 x + 2 2 + 2 = 0. Q: x 2 2xy + 2y 2 + 2x + 2y + 1 = 0 S ktorým smerom v je smer tohto priemeru združený? Existujte nejaký vzt ah medzi v a polárou bodu A? Ak áno, aký a prečo? 1 1 1 Q = 1 2 1. 1 1 1 Úloha má zmysluplné riešenie pre regulárnu kužel osečku, jej typ (stredová, nestredová) naznačuje metódu riešenia: = det Q = 4 0 1 1 1 2 = 1 0 stredová eliptického typu. (4b) Určíme rovnicu priemeru l. Máme niekol ko možností, napr. si stačí uvedomit, že každý priemer kužel osečky prechádza jej stredom S. Súradnice S = [ 3, 2] získame vyriešením sústavy x y + 1 = 0, x + 2 y + 1 = 0. Smerovým vektorom l je u = S A = ( 3, 3) (1, 1) a normálovým n = (1, 1). Jednoduchým dopočítaním získame analytické vyjadenie priemeru l: x y + 1 = 0.

(2b) Smer u = (1, 1) priemeru l je združený so smerom v = (v 1, v 2 ) práve vtedy, ak u Q v = ( 1 1 0 ) 1 1 1 v 1 1 2 1 v 2 = v 2 = 0, 1 1 1 0 čiže ak v = (1, 0). (1b) Polára bodu A = [0, 1] je zadaná rovnicou A Q X = ( 0 1 1 ) 1 1 1 x 1 2 1 y = 3 y + 2 = 0. 1 1 1 1 (1b) Vidíme, že smer poláry Q(A) má súradnice (3, 0), a teda je lineárne závislý so smerom v. Táto závislost nie je náhodná (veta z prednášky). 6. (5b) Uvažujme kužel osečku Q: x 2 + 4xy y 2 + 6y = 0. Rozhodnite, či bod A = [1, 0] je vonkajším bodom Q. 1 2 0 Q = 2 1 3. 0 3 0 (1b) Úloha má zmysluplné riešenie pre regulárnu kužel osečku: = det Q = 9 0. (2b) Bod A = [a 1, a 2 ] roviny leží vonku resp. vo vnútri kužel osečky Q zadanej kvadratickou formou q(x, y) := x 2 + 4xy y 2 + 6y práve vtedy, ak q(a 1, a 2 ) má rôzne resp. rovnaké znamienko ako, t.j. A Int(Q) sgn q(a 1, a 2 ) = sgn q(a 1, a 2 ) < 0, A Ext(Q) sgn q(a 1, a 2 ) sgn q(a 1, a 2 ) > 0. Táto podmienka je zjavne ekvivalentná s podmienkou z prednášky, kedy A Int(Q) q(a 1, a 2 ) > 0, A Ext(Q) q(a 1, a 2 ) < 0. (1b) Po dosadení A = [1, 0] vidíme, že q(1, 0) = 1 > 0. (1b) Bod A = [1, 0] je vonkajším bodom kužel osečky.