Predikátová logika II prirodzená dedukcia a sylogizmy. 6.1 Metóda prirodzenej dedukcie pre predikátovú logiku
|
|
- Άνεμονη Βουγιουκλάκης
- 7 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 6. kapitola Predikátová logika II prirodzená dedukcia a sylogizmy 6.1 Metóda prirodzenej dedukcie pre predikátovú logiku Jednoduché rozšírenie metódy prirodzenej dedukcie pre predikátovú logiku uskutočníme tak, že pôvodná prirodzená dedukcia výrokovej logiky (pozri kapitolu 4 je doplnená o ďalšie 12 introdukčné/eliminačné pravidlá univerzálneho a eliminačného kvantifikátora (a ich súčinov. (1 Introdukčné pravidlo pre všeobecný kvantifikátor (I ϕ t ( (6.1a x ϕ( x Ak sme schopný odvodiť formulu ϕ ( t, ktorá je platná pre ľubovoľné indivíduum t (premenná t je voľna, potom platí aj jej zovšeobecnenie pomocou všeobecného x x P t x P x. kvantifikátora, ϕ (. Toto pravidlo je založené na zákone (5.19d ( (( ( (2 Eliminačné pravidlo pre všeobecný kvantifikátor (E x ϕ x ( ϕ( t Ak sme schopný odvodiť formulu x ϕ ( x (6.1b, potom sme odvodili aj jej konkretizáciu pre ľubovolné indivíduum t. Toto pravidlo je založené na zákone predikátovej logiky (5.19a x P x P t. ( ( ( (3 Introdukčné pravidlo pre existenčný kvantifikátor (I ϕ a ( (6.1c x ϕ( x Ak sme schopný odvodiť formulu ϕ ( a, kde a je indivíduová konštanta, potom sme odvodili aj jej formu s existenčným kvantifikátorom, x ϕ ( x. Pravidlo je založené na zákone predikátovej logiky (5.19c P( a x P( x. Poznamenajme, že toto pravidlo je v úzkej súvislosti s pravidlom (8.12 pre introdukciu disjunkcie. (4 Eliminačné pravidlo pre existenčný kvantifikátor (E 1
2 x ϕ( x (6.1d ϕ( a Ak sme schopný odvodiť formulu x ϕ ( x, potom sme schopný odvodiť aj formulu ( a ϕ, kde a je nejaká indivíduová konštanta. Pravidlo je založené na zákone predikátovej logiky x P x P a. (5.19d ( ( ( Tabuľka 6.1. Diagramatické pravidlá prirodzenej dedukcie s kvantifikátormi Spojka Eliminácia Introdukcia ( x p( x p( t pt ( ( x p( x ( x px ( pa ( pa ( ( x p( x Poznámka. V predchádzajúcej kapitole 5.3 v poznámke obsahujúcej formuly (5.37 a (5.38 sme riešili pre sémantické tablá problém eliminácie univerzálneho a existenčného kvantifikátora pre konjunkciu resp. disjunkciu dvoch formúl p( x a q( x, podobné pravidlá pre prirodzenú dedukciu môžeme formulovať aj pre tieto dva prípady x p x q x x p x q x alebo ich inverzného tvaru ( ( ( ( ( qt ( pt pt ( qt ( ( x ( p( x q( x ( ( ( ( ( q( a p a p( a q( a ( x ( p( x q( x Príklad 6.1. Pomocou prirodzenej dedukcie dokážte formulu x ϕ x ψ x xϕ x xψ x (pozri obr. 6.2 ( ( ( ( ( 1. x( ( x ( x 2. x ( x 3. ϕ( t ψ ( t E, 1. ( ϕ ψ (pomocný predpoklad ϕ (pomocný predpoklad 4. ϕ ( t E, ψ ( t E, 3. a x ψ ( x I, x ϕ( x xψ ( x I, 2. a 6, deaktivácia x( ( x ( x ( x ( x x ( x ϕ ψ ϕ ψ I, 1 a 7, deaktivácia 1 2
3 Obrázok 6.1. Diagramatická interpretácia dôkazu formule z príkladu 6.1. Vrchné vyšrafované formule sú pomocné predpoklady odvodenia, prerušované čiary reprezentujú deaktiváciu týchto predpokladov. Príklad 6.2. Dokážte platnosť formuly x( ( x ( x ( x ( x x ( x x( ( x ( x 2. ( t ( t ϕ ψ (pomocný predpoklad ϕ ψ (E na 1 3. ϕ ( t (E na 2 4. ψ ( t (E na 2 5. x ϕ ( x (I na 3 6. x ψ ( x (I na 4 7. x ϕ( x xψ ( x (I na 5 a 6 8. x( ( x ( x ( x ( x x ( x ϕ ψ ϕ ψ (deaktivácia 1 1. x ( x x ( x 2. x ( x 3. x ( x ϕ ψ (pomocný predpoklad ϕ (E na 1 ψ (E na 1 4. ϕ ( t (E na 2 5. ψ ( t (E na 3 6. ϕ( t ψ ( t (I na 4 a 5 7. x( ϕ( x ψ ( x (I na 6 8. ( x ( x x ( x x( ( x ( x ϕ ψ ϕ ψ (deaktivácia 1 ϕ ψ ϕ ψ (pozri obr. 3
4 Obrázok 6.2. Diagramatická interpretácia dôkazu formule z príkladu 6.2. Vrchné vyšrafované formule sú predpoklady odvodenia, prerušované čiary reprezentujú deaktiváciu pomocných predpokladov. 6.2 Sylogizmy Sylogizmy boli vytvorené Aristotelom pred viac ako 2300 rokmi a odvtedy sú obvykle uvádzané ako neodmysliteľný základ racionality ľudského uvažovania. Aristoteles taktiež vypracoval kompletnú teóriu dôkazu, ktorá je založená na transformácii platných módov sylogizmov na platný mód prvej figúry (pozri tabuľky nižšie, ktorý pokladá za evidentne platný a pochopiteľný. Aristotelov revolučný intelektuálny počin je v súčasnosti chápaný nielen ako prvý zaznamenaný vznik logiky v histórii ľudskej civilizácie, ale taktiež ako prvý dokumentovaný výskyt premennej, čo sa v histórii vedy pokladá za jeden z najdôležitejších bodov obratu, ktorým sa grécka civilizácia odlíšila napr. od egyptskej civilizácie, ktorá ku pojmu premennej nedospela. Sylogizmy stratili svoje mimoriadne postavenie v logike až koncom 19. storočia, keď bola vytvorená predikátová logika, v rámci ktorej sú zaujímavou no nie veľmi dôležitou aplikáciou. Musíme však poznamenať, že na filozofických a teologických univerzitných fakultách stále pretrváva v prednáškach logiky mimoriadne postavenie sylogizmov, ako jednej z hlavných súčastí logiky. Sylogizmus obsahuje dve premisy - predpoklady (hlavný a vedľajší, ktoré obsahujú tri členy (unárne predikáty A, B, C, pričom prostredný člen B sa vyskytuje v obidvoch premisách. Záver sylogizmu má rovnakú štruktúru ako premisy sylogizmu a obsahuje členy A a C. Rozlišujeme 4 možné figúry sylogizmov (pozri Tab. 6.1, pričom premisy každej figúry majú štyri rôzne interpretácia v rámci predikátovej logiky (pozri Tab. 6.2 Tabuľka 6.1. Štyri figúry sylogizmov Typ premisy 1. figúra 2. figúra 3. figúra 4. figúra Hlavná premisa Vedľajšia premisa B A C B A B C B B A B C A B B C Záver A C A C A C A C 4
5 Tabuľka 6.2. Interpretácia jednotlivých módov sylogizmov # mód stredoveké označenie predikátová logika 1 Všetky A sú B ( x A( x B( x 2 Niektoré A sú B ( x A( x B( x 3 Žiadne A nie sú B AeB ( x A( x B( x 4 Niektoré A nie sú B AoB ( x A( x B( x V tabuľke 6.2 boli použité štyri rôzne logické spojky a, i, e, o. Počet všetkých možných sylogizmov je určený takto: 4 figúry 4 módy hlavnej premisy 4 módy vedľajšej premisy = 64, riešenia všetkých týchto sylogizmov sú uvedené v tabuľke 8.3. Riešenia označené hviezdičkou existujú vtedy, ak sa predpokladá existencia aspoň jedného indivídua a s vlastnosťou B(a. Samozrejme, môžeme diskutovať, či tento dodatočný predpoklad musíme uvažovať alebo nie (bol potrebný až v interpretácii sylogizmov pomocou predikátovej logiky, v starovekej a stredovekej logike bol ignorovaný. Tabuľka 6.3. Riešenie všetkých možných sylogizmov 1. figúra 2. figúra 1 2 3* CaA CiA AeC CoA BeA CeA BeA CoA BeA BeA AeB CeA AeB CoA AeB AeB BoA BoA BoA BoA AoB AoB AoB AoB 5
6 3. figúra 4. figúra 33* 34 35* BaC AiC BiC AiC BeC BoC BaC AaC BiC BeC AeC BoC BaC AiC BiC BeC BoC BaC AiC BiC BeC BoC 41* * BeA BeA BeA BeA AeB AeB AeB AeB BaC BiC BeC BoC BaC BiC BeC BoC CoA CoA CoA CoA BoA BoA BoA BoA AoB AoB AoB AoB BaC BiC BeC BoC BaC BiC BeC BoC CoA Niektoré sylogizmy v porovnaní zo stredovekým prístupom zasa chýbajú, dvojice CaA a CiA, a tiež CeA a CoA boli v stredoveku vo vzťahu podriadenosti (subsumpcie. To znamená, že ak platí prvý záver, tak platí aj druhý záver. V tab. 6.3 sú uvedené vždy iba prvé možnosti, CaA a CeA, pretože v rámci predikátovej logiky sa nemôže automaticky urobiť prevod z implikácie na konjunkciu, formula ( x A( x B( x ( x A( x B( x nie je zákonom predikátovej logiky. Okrem toho napr. pri schémach CeA a CiA nezáleží na poradí predikátov, takže v tab. 6.3 sa na rozdiel od klasických sylogizmov môžu A a C nachádzať v závere v opačnom poradí. Ako ilustratívny príklad sylogizmu študujme tieto tri výroky (dve premisy a záver: niektorí študenti sú vegetariáni všetci vegetariáni sú včelári niektorí študenti sú včelári V tomto prípade jednotlivé unárne predikáty A, B a C stotožníme s vlastnosťami študent, vegetarián resp. včelár, potom jednotlivé výroky môžeme prepísať do formy ( x A( x B( x BaC alebo ( x B( x C( x AiC ( x A( x C( x Schému, ktorá obsahuje tak dve premisy, ako aj záver (ktorý má rovnaký formálny tvar ako premisy, budeme označovať ako úplný sylogizmus, ich celkový počet je 64 4 módy záveru = 256 úplných sylogizmov. Hlavným problémom klasickej teórie sylogizmov je navrhnúť metódu na rýchle zistenie, ktoré z týchto úplných sylogizmov sú pravdivé (platné a ktoré nepravdivé (neplatné. Aristoteles nemal problémy s dôkazom toho, že nejaký sylogizmus je neplatný. Bol asi prvý, ktorý si uvedomil skutočnosť, že ak je sylogizmus platný, potom táto platnosť nemôže byť závislá na interpretácii jeho jednotlivých členov. Pre neplatné sylogizmi vždy sa mu podarilo nájsť takú interpretáciu členov A, B, C, že neplatnosť sylogizmu pre danú interpretáciu bola 6
7 očividne zrejmá. Avšak tento prístup pre dôkaz platnosti daného sylogizmu je nepoužiteľný. Aristoteles sa snažil v tomto prípade previesť študovaný sylogizmus na základný typ ((BaC/(AaC, ktorého platnosť považoval za očividnú. V tomto bode môžeme z dnešného pohľadu existencie rozvinutej predikátovej logiky, charakterizovať Aristotelov prístup za veľmi ťažkopádny ba až neúplný. Aristoteles skúmal len prvú, druhú a tretiu figúru, zrejme už vedel, že štvrtá figúra poskytuje sylogizmy, ktoré sú ekvivalentné sylogizmom prvej figúry. Táto štvrtá figúra sylogmizmu bola kompletne preskúmaná rímskym lekárom a logikom Galénom v 1. storočí (Galénus si asi neuvedomil ekvivalentnosť sylogizmov medzi 1. a 4. figúrou, kde stačí prehodiť 1. premisu s 2. premisou a člen A s C. Príklad 6.5. Študujme sylogizmus s platným záverom (platnosť tohto sylogizmu pokladal Aristotels za evidentnú (pozri obr. 8.1 BaC (6.11 AaC Jeho predikátová forma má tvar x A x B x ( ( ( ( ( C( x ( ( C( x x B x x A x (6.12 Dôkaz platnosti tohto sylogizmu v rámci predikátovej logiky je pomerne jednoduchý, je založený na zákone tranzitívnosti implikácie (alebo podľa stredovekej terminológii, zákona p r r q p q. Z premís sylogizmu vyplýva, hypotetického sylogizmu, ( (( ( že pre ľubovolnú indivíduovú konštantu t súčasne platí A( t B( t a B ( t C( t. Pomocou pravidla tranzitívnosti implikácie (hypotetického sylogizmu dostaneme implikáciu At Ct, ktorá je pravdivá pre každú konštantu t, čiže platí aj je kvantifikovaná forma ( ( x A( x C( x (, čo bolo potrebné dokázať. A B C x Obrázok 6.3. Grafické znázornenie 1. premisy, 2. premisy a záveru. Prvá premisa x ( A( x B( x grafický znázorníme ako zobrazenie množiny A (obsahujúca indivídua majúce vlastnosť A(x do podmnožiny množiny B (obsahujúca indivídua majúce vlastnosť B(x, podobne môžeme zobraziť aj druhú premisu. Z obrázku vyplýva, že každé indivíduum majúce vlastnosť A(x má taktiež aj vlastnosť C(x, čiže platí záver x ( A( x C( x. Z obrázku taktiež vyplýva aj platnosť záveru, že existuje také indivíduum x, ktoré ak má vlastnosť C(x, potom x A x C x. má vlastnosť A(x, ( ( ( V texte k obr. 6.3 je uvedené, že existuje aj druhý alternatívny záver z predpokladov tohto sylogizmu, že existuje také indivíduum x, ktoré ak má vlastnosť C(x, potom má vlastnosť A(x, x ( C( x A( x. Budeme teraz pomocou predikátovej logiky skúmať za akých podmienok je tento záver platný. 7
8 ( ( B( x ( ( C( x ( ( C( x x A x x B x x A x (6.13 Predpokladajme, že existuje také indivíduum b, pre ktoré platí A(b. Z prvých dvoch premís sylogizmu taktiež dostaneme A( b B( b a B( b C( b. Dvojnásobným použitím pravidla modus ponens z týchto troch predpokladov dostaneme C(b, spojením tohto záveru Ab Bb, čiže platí aj s prvým predpokladom A(b dostaneme ich konjunkciu ( ( x A( x B( x. To znamená, že alternatívne riešenie (6.13 je platné len ak predpokladáme existenciu A(b, potom (6.13 musíme zmodifikovať takto Ab ( x ( A( x B( x x ( B( x C( x x A( x C( x ( (6.14 Príklad 6.6. Ako ďalší ilustratívny príklad uvažujme sylogizmus, ktorý zohral veľkú úlohu pri objasňovaní vzájomného vzťahu klasickej teórie sylogizmov a modernej predikátovej logiky BaC (6.15 AiC Použitím predikátovej logiky ukážeme, že tento sylogizmus nie je vo všeobecnosti platný, musíme zaviesť ešte okrem dvoch premís ďalší predpoklad, aby sa stal platným. Predikátová reprezentácia tohto sylogizmu má tvar (pozri obr ϕ: x B x A x 1 2 ( ( ( ( ( C( x ( ( C( x ϕ : x B x ψ: x A x (6.16 K jednoduchému zisteniu, či je sylogizmus splnený alebo nie, uvažujme túto interpretáciu I : univerzum U je množina indivíduí, predikát B(x znamená, že indivíduum x je auto, predikát A(x znamená, že indivíduum x má volant a predikát C(x znamená, že indivíduum x má kolesá. Premisy študovaného sylogizmu v rámci použitej interpretácie môžeme teda interpretovať tak, že prvá premisa je každé auto má volant a druhá premisa je každé auto má koleso. Uvedený záver v (6.4b predpokladá, že existujú indivíduá, ktoré majú súčasne volant a kolesá. Avšak tento záver vo všeobecnosti nevyplýva z premís sylogizmu. To znamená, že v rámci tejto konkrétnej interpretácia I sylogizmus (6.4 uvedený záver nie je korektný. Avšak ak postulujeme existenciu indivídua, ktoré je auto, potom na základe premís sylogizmu automatický vyplýva, že existuje také indivíduum, ktoré má súčasne tak volanty ako aj kolesá, t.j. záver (6.4b správny. 8
9 A B C Obrázok 6.4. Diagramatické znázornenie sylogizmu (6.15. Existencia indivíduií, ktoré majú súčasne vlastnosti A a C vyžaduje existenciu aspoň jedného indivídua s vlastnosťou B (pozri orientovanú prerušovaná čiaru idúcu z A do C cez B. Ak rozšírime sylogizmus o 0. premisu B(a (t.j. existuje aspoň jedno indivíduum, ktoré má vlastnosť B ϕ : B a 0 ( ϕ1: x ( B( x A( x ( B( a A( a ϕ2: x ( B( x C( x ( B( a C( a Aa ( C( a (6.17 Aa ( Ca ( ψ: x( A( x C( x Týmto jednoduchým rozšírením predpokladov sme dosiahli, že záver ψ= x( A( x C( x je korektný. Poznámka: Schému usudzovania (6.17 môžeme riešiť alternatívne aj tak, že prvý predpoklad chápeme ako pomocný predpoklad, potom ϕ : B t 0 ( 1: x ( B( x A( x B( t A( t 2: x ( B( x C( x B( t C( t ( ( ( Ct ( ( ( ( : x B( x A( x C( x At C t At B t A t C t ( ( ( ϕ ϕ ψ Záver môžeme v prirodzenom jazyku formulovať každé B je A a C. Príklad 6.7. Tento príklad obsahuje sylogizmus s jedným záporom alebo v reprezentácii predikátovej logiky (6.18 9
10 1 2 ( ( A( x ( ( B( x ( ( C( x ϕ: x B x ϕ : x C x ψ: x A x (6.19 Podobne ako v predchádzajúcom príklade, aj tento sylogizmus je z pohľadu predikátovej logiky neplatný. Aj v tomto prípade, je nutné postulovať naviac existenciu jedného indivíduum a s vlastnosťou B(a, potom sa stáva tento sylogizmus platným. Pre väčšiu názornosť našich úvah prepíšeme druhú premisu sylogizmu (6.6b pomocou zákona kontrapozície výrokovej logiky ( p q ( q p do ekvivalentného tvaru ϕ: x B x A x 1 2 ( ( ( ( ( C( x ( ( C( x ϕ : x B x ψ: x A x (6.20 Diagramatická reprezentácia sylogizmov ekvivalentných (6.6 a (6.7 je znázornená na obr. 6.6, kde z pravej schémy bezprostredne vyplýva záver sylogizmu, že existuje také indivídium a, ktoré spĺňa vlastnosť A(a a nespĺňa vlastnosť C(a. Avšak tento záver platí len vtedy, ak existuje aspoň jedno indivíduum, ktoré má vlastnosť B(a. C B A A B B C C Obrázok 6.5. Grafické znázornenie ekvivalentných sylogizmov (6.6b a (6.7. Pomocou pravého diagramu môžeme konštatovať, že sylogizmus je platný (záver: existuje taký objekt s vlastnosťou A, ktorý nemá vlastnosť C, ak existuje aspoň jedno indivíduum a, pre ktoré platí B(a. Dôkaz správnosti usudzovania (6.7 vykonáme tak, že predpoklady rozšírime o 0. premisu ϕ : B a 0 ϕ: 1 2 ( x( B( x A( x x B( x C( x x A( x C( x ( ( ϕ : ψ: ktorého záver je ľahko verifikovateľný, čiže rozšírený sylogizmus (6.8 je korektný. (6.21 Poznámka. Podobne ako v príklade 6.6, alternatívny prístup k riešeniu tohto sylogizmu je tento 10
11 ϕ: x B x 1 ( ( A( x ( C( x ϕ 2: x( B x ( B( t A( t ( B( t C( t ( ( ( : x B( x A( x C( x B t A t C t ( ψ Záver môžeme teda vyjadriť v prirodzenom jazyku každé B je A a non C f D f I f D g I g x y h= gof g z Obrázok 6.6. Schematické znázornenie dvoch zobrazení f a g, z ktorých kompozíciou vznikne zložené zobrazenie h = g 0 f, pričom definičné obory a obory hodnôt týchto funkcií patria do univerzálnej množiny U. Z tejto schémy jasne plynie, že zložené zobrazenie existuje len vtedy a len vtedy, ak prienik oboru funkčných hodnôt zobrazenie f a definičného oboru zobrazenia g je neprázdny, I f Dg. Pokúsme sa zovšeobecniť naše pozorovania o sylogizmoch, ktoré sme získali pomocou troch ilustračných príkladov. Interpretácia Aristotelovských sylogizmov môže byť chápaná ako konštrukcia všeobecnejšieho zobrazenia pomocou kompozície dvoch partikulárnych zobrazení (pozri obr Na tomto obrázku máme znázornené tri množiny A, B, C, dve zobrazenia f : Df I f a g: Dg Ig, existencia zloženého zobrazenia h: Dh Ih (ktoré vznikne zložením kompozíciou zobrazení f a g je určená podmienkou, že obor funkčných hodnôt zobrazenia f a definičný obor zobrazenia g majú neprázdny prekryv I f Dg, ak táto podmienka nie je splnená, potom zložené zobrazenie neexistuje. Zobrazenia môžeme vyjadriť v rámci predikátovej logiky takto: ϕ : y U y I y D ( f g ( f ( f ( g ( g ( f ( g ϕ : x U x D f x I ϕ : y U y D g y I ψ : x U x D g f x I (6.22 Ako už bolo ukázané v predchádzajúcich ilustračných príkladov, zo samotných premís ϕ 1 a ϕ 2 nevyplýva záver ψ, k jeho dôkazu potrebujeme ešte premisu ϕ 0, ktorá vyjadruje podmienku, že množiny I f a D g majú neprázdny spoločný prienik, I f D g. Čo môže byť pre niekoho trochu zavádzajúce, formula x U ( x Df g f ( x Ig neobsahuje explicitne tieto množiny, sú však implicitne obsiahnuté v definícii zloženej funkcie z = h( x = g f ( x. 11
12 A B C Obrázok 6.7. Znázornenie sylogizmu z príkladu 6.8. Množina indivíduí s vlastnosťou B je zobrazovaná na množiny indivíduí, ktoré nemajú vlastnosť A a C. Potom môžeme predpokladať existenciu takých indivíduí, ktoré nemajú ani vlastnosť A a ani C. Príklad 6.8. Študujme sylogizmus, ktorý obsahuje dva zápory (pozri tabuľku 6.3, sylogizmus 59 zo štvrtej figúry BeA BeC? Našou snahou bude zistiť, či tento sylogizmus má, alebo nemá riešenie (pripomeňme, že tabuľke 6.3 je uvedené, že nemá riešenie. Ukážeme, že aj tento sylogizmus má riešenie, ktoré sa vymyká klasickému prístupu k riešenie sylogizmov, vyžaduje zaviesť nový mód sylogizmu. Bude označený symbolom u s touto exotickou interpretáciou AuC x A( x C ( x Študovaný sylogizmus prepíšeme do štandardnej kvantifikátorovej formy x B( x A( x x B( x C( x (6.23 x A( x C( x Predpokladajme, že existuje také indivíduum a, že predikát B(a je pravdivý, potom môžeme zostrojiť tento dôkaz 1. B ( a 2. B ( x A( x 3. B ( x C( x (1. predpoklad (2. predpoklad (3. Predpoklad 4. Aa ( (modus ponens aplik. na 1 a 2 5. C( a (modus ponens aplik. na 1 a 3 6. Aa ( Ca ( 7. x A( x C( x (introduk. aplik. na 6 (introduk. konjunk. aplik.na 4 a 5 12
13 To znamená, že študovaný sylogizmus môžeme písať v tvare BeA BeC AuC pričom riešenie je platné len ak predpokladáme existenciu aspoň jedného indivídua a, pre ktoré platí B(a. Poznámka. Alternatívny prístup k riešeniu tohto sylogizmu je ( ( 1. x B( x A( x 2. x B( x C( x (1. predpoklad (2. predpoklad 3. B ( t A( t 4. B ( t C( t 5. B ( t A( t C( t 6. ( A( t C( t B( t 7. ( ( (( ( x A x C x B x Výsledok v prirodzenom jazyku môžeme vyjadriť každé A alebo C nie je B. Cvičenie Cičenie 6.1. Pomocou prirodzenej dedukcie odvodte formule: (a ( x ϕ( x ( yϕ ( y (b ( x ϕ( x ( x ϕ ( x (c ( x ϕ( x ( x ϕ ( x (d ( x ϕ( x ϕ ( t ϕ a yϕ y ( (e ( ( Cvičenie 6.1. Pomocou prirodzenej dedukcie odvodte formuly (5.25 Cvičenie 6.3. Riešte tieto sylogizmy: (a Každý študent je maturant Každý maturant nie je analfabet? (b niektorí študenti sú kominári niektorí kominári sú maturanti? 13
14 (c Každý študent nie je analfabet niektorí analfabeti sú včelári? (d niektorí fyzici sú astronómovia každý chemik nie je fyzik? (e niektorí fyzici sú astronómovia niektorí astrológovia sú astronómovia? Cvičenie 6.4. Použitím prirodzenej dedukcie riešenie sylogizmov z tabuľky 6.3. Literatúra [1] Bendová, K.:Sylogistika. Karolinum, Praha, [2] Gahér, F.: Logika pre každého. IRIS, Bratislava 1998 [3] Kvasnička V., Pospíchal, J.: Matematická logika. Vydavateľstvo STU, Bratislava, [4] Prawitz, D.: Natural Deduction. Almquist & Wiksell, Stockholm, 19??. [5] Sousedík, P.: Logika pro studenty humanitních oborů. Vyšehrad, Praha 2001 [6] Zouhar, M.: Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Veda, Bratislava,
15 15
Ekvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
Διαβάστε περισσότεραMatematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
Διαβάστε περισσότερα5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky
5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky Priesvitka 1 Gottlob Frege (1848-1925) Bertrand Russell (1872-1970) Priesvitka 2 Intuitívny prechod od výrokovej logiky k predikátovej logike
Διαβάστε περισσότερα7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραRiešenie cvičení z 5. kapitoly
Riešenie cvičení z 5. kapitoly Cvičenie 5.1. Vety prepíšte pomocou jazyka predikátovej logiky, použite symboly uvedené v úlohách. (a Niekto má hudobný sluch (H a niekto ho nemá. ( H( ( H( (b Niektoré dieťa
Διαβάστε περισσότερα3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1
3. kapitola Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou priesvitka 1 Axiomatická výstavba modálnej logiky Cieľom tejto prednášky je ukázať axiomatickú výstavbu rôznych verzií
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
Διαβάστε περισσότερα1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej
. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny
Διαβάστε περισσότερα6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu
6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis
Διαβάστε περισσότερα4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti
4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme
Διαβάστε περισσότεραCvičenie č. 4,5 Limita funkcie
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(
Διαβάστε περισσότεραStart. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
Διαβάστε περισσότεραPrednáška 1. Logika, usudzovanie a teória dôkazu
Prednáška 1 Logika, usudzovanie a teória dôkazu Logika je charakterizovaná ako analýza metód používaných v ľudskom myslení alebo uvažovaní. Logika nie je dôležitá len v matematike a informatike, ale aj
Διαβάστε περισσότεραTomáš Madaras Prvočísla
Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,
Διαβάστε περισσότεραAlgebra a diskrétna matematika
Algebra a diskrétna matematika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Algebra a diskrétna matematika Slovenská technická univerzita v Bratislave 008 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., prof. RNDr. Jiří Pospíchal,
Διαβάστε περισσότεραMatematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad
Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov
Διαβάστε περισσότερα2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin
2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi
Διαβάστε περισσότεραVybrané partie z logiky
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky poznámky z prednášok martin florek 22. mája 2004 Predhovor Vďaka nude a oprášeniu vedomostí z
Διαβάστε περισσότεραMATEMATIKA PRE FARMACEUTOV
V Y S O K O Š K O L S K Á U Č E B N I C A Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského Vladimír Frecer MATEMATIKA PRE FARMACEUTOV UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE 1 V Y S O K O Š K O L S K Á U Č E B N
Διαβάστε περισσότεραVLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika
Matematická logika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Matematická logika Slovenská technická univerzita v Bratislave 2006 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., doc. RNDr. Jiří Pospíchal, DrSc. Lektori:
Διαβάστε περισσότεραÚvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky
Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc
Διαβάστε περισσότεραMotivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
Διαβάστε περισσότεραM6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou
M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny
Διαβάστε περισσότεραFunkcie - základné pojmy
Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny
Διαβάστε περισσότεραPrechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009
Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica
Διαβάστε περισσότερα2. Aristotelovská logika
2. Aristotelovská logika Aristotelov hlavný prínos predstavuje systematické rozpracovanie úsudkov, ktoré nazýval sylogizmami. Aristotelés chápal logiku ako organon, t. j. nástroj, ktorý používame, aby
Διαβάστε περισσότεραRiešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},
Riešenia Základy matematiky 1. a) A = { ; ; ; 1; 0; 1; ; }, b) B = {; 9; 16}, c) C = {; ; 5}, d) D = { 1}, e) E =.. B, C, D, F (A neobsahuje prvok 1, E obsahuje navyše prvok 1, G neobsahuje prvok 1)..
Διαβάστε περισσότερα24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny
24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá
Διαβάστε περισσότεραKomplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1
Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené
Διαβάστε περισσότερα1. písomná práca z matematiky Skupina A
1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi
Διαβάστε περισσότερα3. prednáška. Komplexné čísla
3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet
Διαβάστε περισσότεραVladimír Kvasnička. Úvod do logiky pre informatikov
Vladimír Kvasnička Úvod do logiky pre informatikov Ústav aplikovanej informatiky Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita v Bratislave 202 2 Úvod V tejto knihe, ktorá
Διαβάστε περισσότεραTeória funkcionálneho a logického programovania
Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Teória fucionálneho a logického programovania (poznámky z prednášok z akademického roka 2002/2003) prednáša: Prof. RNDr. Peter Vojtáš, DrSc. 2 TEÓRIA FUNKCIONÁLNEHO A
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014
Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk
Διαβάστε περισσότεραPravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A.
7. Negácie výrokov Negácie jednoduchých výrokov tvoríme tak, že vytvoríme tvrdenie, ktoré popiera pôvodný výrok. Najčastejšie negujeme prísudok alebo použijeme vetu Nie je pravda, že.... Výrok A: Prší.
Διαβάστε περισσότεραLineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus
1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových
Διαβάστε περισσότεραPriamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
Διαβάστε περισσότερα9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka
9. kapitola Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika 1 Úvodné poznámky o viachodnotových logikách V klasickej logike existujú prípady, keď dichotomický pravdivostný
Διαβάστε περισσότεραFUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE
Διαβάστε περισσότεραDefinícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.
Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [
Διαβάστε περισσότεραVLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b
VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený
Διαβάστε περισσότεραGramatická indukcia a jej využitie
a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)
Διαβάστε περισσότεραVLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika
VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Matematická logika Slovenská technická univerzita v Bratislave 2006 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., doc. RNDr. Jiří Pospíchal, DrSc. Lektori: doc. PhDr. Ján Šefránek,
Διαβάστε περισσότερα3. Výroková logika. Princíp dvojhodnotovosti (bivalencie): Existujú práve dve pravdivostné hodnoty pravda a nepravda.
3. Výroková logika Výroková logika patrí do klasickej logiky - do jednej z dvoch oblastí, na ktoré môžeme rozdeliť súčasnú logiku. 22 Sochor (2011, 21) prirovnáva výrokovú logiku ku gramatickému rozboru
Διαβάστε περισσότερα2-UMA-115 Teória množín. Martin Sleziak
2-UMA-115 Teória množín Martin Sleziak 20. septembra 2011 Obsah 1 Úvod 5 1.1 Predhovor...................................... 5 1.2 Sylaby a literatúra................................. 6 1.2.1 Literatúra..................................
Διαβάστε περισσότεραNededuktívne módy usudzovania abdukcia a indukcia 1/35
Nededuktívne módy usudzovania abdukcia a indukcia 1/35 Úvodné poznámky Americký filozof a logik Charles S. Peirce (čítaj ako pers ), sa stal známym svojou klasifikáciou nededuktívnych metód inferencie,
Διαβάστε περισσότεραMIDTERM (A) riešenia a bodovanie
MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude
Διαβάστε περισσότεραPríklady na precvičovanie Fourierove rady
Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru
Διαβάστε περισσότεραMotivácia pojmu derivácia
Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)
Διαβάστε περισσότεραCvičenie 1.1. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov?
Cvičenie Cvičenie.. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov? (a Mária je študentom informatiky. Preto, je Mária študentom informatiky alebo študentom telekomunikácií. p = Mária je študentom
Διαβάστε περισσότεραVektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich
Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:
Διαβάστε περισσότερα1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2
1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 Rozdiel LMT medzi dvoma miestami sa rovná rozdielu ich zemepisných dĺžok. Pre prevod miestnych časov platí, že
Διαβάστε περισσότερα7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii
Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických
Διαβάστε περισσότεραDeliteľnosť a znaky deliteľnosti
Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18
Διαβάστε περισσότεραZbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY
Zbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY Martin Šrámek 0 OBSAH Úvod...2 Výrok...3 Výroková premenná...3 Logické spojky...4 Formula výrokovej logiky...4 Logická ekvivalencia...4 Tabuľková metóda riešenia úloh...4
Διαβάστε περισσότεραCvičenie 1.1. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov?
Cvičenie Cvičenie.. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov? (a Mária je študentkou informatiky. Preto, je Mária študentkou informatiky alebo študentkou telekomunikácií. p = Mária je študentom
Διαβάστε περισσότεραx x x2 n
Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol
Διαβάστε περισσότεραAerobTec Altis Micro
AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp
Διαβάστε περισσότεραReálna funkcia reálnej premennej
(ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od
Διαβάστε περισσότεραŽivot vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R
Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Ako nadprirodzené stretnutie s murárikom červenokrídlym naformátovalo môj profesijný i súkromný život... Osudové stretnutie s murárikom
Διαβάστε περισσότεραXVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú
Pomocný text Číselné obory Číselné obory Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú ľudia začali vnímať. Abstrakcia spočívala v tom, že množstvo, ktoré sa snažili
Διαβάστε περισσότεραÚvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2
Obsah Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Označenia Euklidovské vektorové priestory 3 Skalárny súčin 3 Gram-Schmidtov ortogonalizačný proces 8 Kvadratické formy 6 Definícia a základné vlastnosti 6 Kanonický
Διαβάστε περισσότεραZÁKLADY MATEMATIKY 1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED ZÁKLADY MATEMATIKY 1 Kitti Vidermanová, Júlia Záhorská Eva Barcíková, Michaela Klepancová NITRA 2013 Názov: Základy matematiky 1 Edícia Pírodovedec.
Διαβάστε περισσότεραMetódy vol nej optimalizácie
Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/28 Motivácia k metódam vol nej optimalizácie APLIKÁCIE p. 2/28 II 1. PRÍKLAD: Lineárna regresia - metóda najmenších štvorcov Na základe dostupných
Διαβάστε περισσότεραLR(0) syntaktické analyzátory. doc. RNDr. Ľubomír Dedera
LR0) syntaktické analyzátory doc. RNDr. Ľubomír Dedera Učebné otázky LR0) automat a jeho konštrukcia Konštrukcia tabuliek ACION a GOO LR0) syntaktického analyzátora LR0) syntaktický analyzátor Sám osebe
Διαβάστε περισσότεραVybrané partie z logiky
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky Eduard Toman Bratislava 2005 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Jazyk logiky..................................
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické substitúcie
Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať
Διαβάστε περισσότερα4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti
Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický
Διαβάστε περισσότερα9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody
9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody Priesvitka 1 Boolova algebra Elektronické obvody v počítačoch a v podobných zariadeniach sú charakterizované binárnymi vstupmi a výstupmi (rovnajúcimi sa 0
Διαβάστε περισσότεραModerné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A
M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x
Διαβάστε περισσότεραRozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla
Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523
Διαβάστε περισσότεραMATEMATICKÁ OLYMPIÁDA
S MATEMATICÁ OLYMPIÁDA skmo.sk 2008/2009 58. ročník Matematickej olympiády Riešenia úloh IMO. Nech n je kladné celé číslo a a,..., a k (k 2) sú navzájom rôzne celé čísla z množiny {,..., n} také, že n
Διαβάστε περισσότεραHASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S
PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv
Διαβάστε περισσότεραPodnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %
Podnikateľ 90 Samsung S5230 Samsung C3530 Nokia C5 Samsung Shark Slider S3550 Samsung Xcover 271 T-Mobile Pulse Mini Sony Ericsson ZYLO Sony Ericsson Cedar LG GM360 Viewty Snap Nokia C3 Sony Ericsson ZYLO
Διαβάστε περισσότερα3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Διαβάστε περισσότεραPlanárne a rovinné grafy
Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia
Διαβάστε περισσότεραObyčajné diferenciálne rovnice
(ÚMV/MAN3b/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 14.3.2013 Úvod patria k najdôležitejším a najviac prepracovaným matematickým disciplínam. Nielen v minulosti, ale aj v súčastnosti predstavujú
Διαβάστε περισσότεραCieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,
Kapitola Riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie, keď charakteritická rovnica má rôzne
Διαβάστε περισσότεραObsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8
Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................
Διαβάστε περισσότεραBANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY
BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY 1. ZÁKLADNÉ POJMY Normovaným lineárnym priestorom (NLP) nazývame lineárny (= vektorový) priestor X nad telesom IK, na ktorom je daná nezáporná reálna funkcia : X IR + (norma)
Διαβάστε περισσότεραzlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom
0 Úvod 1 0 Úvod 0 Úvod 2 Matematika (a platí to vo všeobecnosti pre každú vedu) sa viac či menej úspešne pokúša zachytit istý zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Analytická geometria
Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové
Διαβάστε περισσότεραMATEMATICKÁ ANALÝZA 1
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena
Διαβάστε περισσότεραÚvod do diskrétnych matematických štruktúr. Daniel Olejár Martin Škoviera
Úvod do diskrétnych matematických štruktúr Daniel Olejár Martin Škoviera 24. augusta 2007 i This book was developed during the project Thematic Network 114046-CP-1-2004-1-BG- ERASMUS-TN c Daniel Olejár,
Διαβάστε περισσότερα,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,
Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť
Διαβάστε περισσότεραChí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky
Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.
Διαβάστε περισσότεραKompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017
Kompilátory Cvičenie 6: LLVM Peter Kostolányi 21. novembra 2017 LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov Pôvodne Low Level Virtual Machine
Διαβάστε περισσότεραFUNKCIE. Funkcia základné pojmy. Graf funkcie
FUNKCIE Funkcia základné pojm. Graf funkcie V prai sa často stretávame so skúmaním závislosti veľkosti niektorých veličín od veľkosti iných veličín, napríklad dĺžka kružnice l závisí od jej priemeru d
Διαβάστε περισσότερα1-MAT-220 Algebra februára 2012
1-MAT-220 Algebra 1 12. februára 2012 Obsah 1 Grupy 3 1.1 Binárne operácie.................................. 3 1.2 Cayleyho veta.................................... 3 2 Faktorizácia 5 2.1 Relácie ekvivalencie
Διαβάστε περισσότεραNávrh vzduchotesnosti pre detaily napojení
Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová
Διαβάστε περισσότεραLOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA
1 LOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA Termíny výrok, pravdivostná hodnota výroku, pravdivý výrok, nepravdivý výrok, zložený výrok označujú základné pojmy logiky. Význam slov každý,
Διαβάστε περισσότεραKATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita
132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:
Διαβάστε περισσότεραPrednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák
Prednáška 6 6.1. Fourierove rady Základná myšlienka: Nech x Haφ 1,φ 2,...,φ n,... je ortonormálny systém v H, dá sa tento prvok rozvinút do radu x=c 1 φ 1 + c 2 φ 2 +...,c n φ n +...? Ako nájdeme c i,
Διαβάστε περισσότεραIntegrovanie racionálnych funkcií
Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie
Διαβάστε περισσότεραVýroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety
Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výrok je každá oznamovacia veta (tvrdenie), o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá. Výroky označujeme pomocou symbolov: A, B,
Διαβάστε περισσότεραPRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm
PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda
Διαβάστε περισσότερα