Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},
|
|
- Ξάνθος Μιαούλης
- 5 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 Riešenia Základy matematiky 1. a) A = { ; ; ; 1; 0; 1; ; }, b) B = {; 9; 16}, c) C = {; ; 5}, d) D = { 1}, e) E =.. B, C, D, F (A neobsahuje prvok 1, E obsahuje navyše prvok 1, G neobsahuje prvok 1).. Napr. b) B = {n Z; n } alebo B = {n Z; n } alebo B = {n Z; n < }, c) C = {k N; k < 0, k je deliteľné }, d) D = {m N; m 7, zvyšok po delení čísla m číslom 5 je }.. a) 7, b), c) a) {z R ; (z + )(z + ) = 0} alebo { }, b) {t Z ; t + t 1 = 0}, c) {5, 10, 15, 0, 5, } alebo {5k ; k N}, d) {, 5, 8, 11, 1, } alebo {k 1 ; k N}. Pozor, množina {k + ; k N} nie je množinou všetkých čísel zo zadania, pretože neobsahuje číslo. 6. a) patria iba a, c, d, b) patrí iba a, n 99 c) nepatrí iba d, f (riešením rovnice = 0,876 nie je žiadne prirodzené číslo; 0,99 =, n ,8 =, 0,875 = 7 ; číslo π je iracionálne nedá sa písať ako podiel dvoch celých čísel, 5 8 preto nemôže byť prvkom množiny A, ktorá obsahuje iba racionálne čísla; iné možné zdôvodnenie, prečo π A : všetky prvky množiny A sú čísla menšie ako 1, číslo π je ale väčšie ako 1), d) nepatrí iba c ( =,997 ), e) patrí iba a (pre π síce platia nerovnosti π <, ale nie je to racionálne číslo, t.j. nemožno ho zapísať ako podiel dvoch celých čísel), f) patrí iba b ( je síce koreň rovnice (y + 1)(y ) = 0, ale nie je to racionálne číslo). 7. a) 0 ; 1) = { R ; 0 < 1}, b), ; ) = { R ;, }, c) ; 1 1 = R ;, d) a ; b = { R ; a b},
2 e) (a ; b = { R ; a < b}, f) (a ; ) = { R ; a < }. 8. a) A B = { ; 1; 0; 1; ; ; ; 5; 7; 9; 11}, b) A B = {; 5}, c) A B = {7; 9; 11}, d) B A = { ; 1; 0; 1; ; }. 9. a) (; 5 ; 6) = (; 6), b) (; 5 ; 6) = ; 5, d) ; 6) (; 5 = (5; 6). 10. a) Každý interval tvaru I = ; a alebo ; a), kde a, alebo interval ; ). b) Každý interval tvaru I = a ; 1 alebo I = (a ; 1, kde a < 1, alebo interval I = ( ; 1. c) Eistuje iba jeden taký interval: I = (1 ; ). d) Taký interval neeistuje. (Pozor: to, že taký interval nedokážete nájsť, nemusí ešte znamenať, že skutočne neeistuje. Treba zdôvodniť, že I s požadovanou vlastnosťou nemôže eistovať.) 11. a) ( ; 1) 5; ), b) ( ; a) (b; ). 1. a) ;, b), c) ( ; 9), pretože ( ; 7 ( ; 10) =( ; 7 d) {5}, f) ( 7 ; ) {5}, pozri obr. 17. (7 ; 1 5 ; 9) = ( ; 7 (7 ; 9) = ( ; 9) =(7 ;9) obr a) A = {; ; 9; 68; 100}, B = {; 9; 16; 56; 68; 05}, b) také množiny neeistujú: prvok nemôže ležať súčasne v množine B aj mimo množiny B. 1. A. 15. i) N Z = N, j) N Z = Z, k) Z N = {0} { n; n N}, pozri úlohu f), l) {k + 1; k Z} {k + ; k Z} = {k + 1; k Z}, m) {m; m N} {m + 1; m N} = {1m ; m N}, n) {1n; n Z} {15n; n N} = {60n; n N},
3 o) Z {k + 1; k Z} = {k; k Z}, p) N {k + 1; k Z} = {k; k N}, q) {k + 1; k Z} Z c = {k; k Z}, porovnaj s úlohou o), r) Q R =, s) R Q = Q, t) R Q = R, u) N = N, v) Z = Z, ) Q c = Q. 16. b) N f N g, c) N f N g N h, c d) R N f = N f, R e) R N f R N g = N f R c Ng R c množiny z úlohy a), f) R N f R N g (R N h ) = N f R c Ng R c (Nh ) R c,, čo je to isté ako R N f N g, teda doplnok g) áno, pretože (za predpokladu, že do predpisov f(), g() možno dosadiť ľubovoľné reálne číslo platí nerovnosť f(a)g(a) 0 platí práve vtedy, keď neplatí rovnosť f(a)g(a) = 0, teda a je riešením nerovnice f()g() 0 práve vtedy, keď nie je riešením rovnice f()g() = 0, h) iba vtedy, keď N h je prázdna množina (t.j. h nenadobúda nulové hodnoty), v opačnom prípade prvky množiny N h nepatria ani do množiny z časti c), ani do množiny z časti f). 17. {; ; }, 18. a) F + F 0, čo je to isté ako R F, b) G G 0, čo je to isté ako R G +, c) (F + G + ) (F G ), d) (F + G ) (F G + ), f) (F 0 ) R c (G 0 ) R c. 19. Pozri a) obr. 18, b) obr. 19, obr. 18
4 obr. 19 c) obr. 0, obr. 0 d) obr. 1, obr. 1 e) obr.,
5 obr. f) obr.. obr. 0. Pozri a) obr., obr. b) obr. 5. 5
6 obr. 5. a) Vtedy má (*) tvar (A c B c ) c = (A c ) c (B c ) c, t.j. (A c B c ) c = A B (**). Z rovnosti (**) vyplýva rovnosť A c B c = (A B) c.. b) Áno, pre ľubovoľné tri množiny A, B, C platí rovnosť A (B C) = (A B) (A C). c) (A B) (C D) = 1 (A B) C (A B) D = (A C) (B C) (A D) = (A C) (B C) = (A D) (B D) (B D). Distributívnosť prieniku, t.j. rovnosť X (Y Z) = (X Y) (X Z) sme použili trikrát: najprv pre X = A B, Y = C a Z = D v rovnosti = 1, potom pri úprave zápisov množín (A B) C, (A B) D (rovnosti = a = ). 5. a) B c A c = B c (A c ) c = B c A = A B c = A B, c) (C A) (C B) = (C A c ) (C B c ) = C (A c B c ) = C (A B) c = C (A B), d) (B A) C = B A c C = (B C) A c = (B C) A, e) (B A) C = (B A c ) C = 1 (B C) (A c C) = (B C) (A C c ) c = (B C) (A C) c = (B C) (A C), v rovnosti = 1 sme použili distributívnosť zjednotenia vzhľadom na prienik (úloha b)). 6. [(F + F 0 ) G + ] [(F F 0 ) G ] = [(F + G + ) (F 0 G + )] [(F G ) =[(F + G + ) (F 0 G + )] =[(F G ) (F 0 G )] (F 0 G )] = (F + G + ) (F G ) F 0 (G + G ). 7. Väčšinu znázornených množín možno opísať viacerými zápismi, preto nasledujúce odpovede nevyčerpávajú všetky možnosti. a) (A B) (A B) alebo (A B) (B A), b) A B c, c) A B, d) A C B (v tomto zápise nie je potrebné použiť zátvorky, pretože ide o prienik A C B c a pre prienik ľubovoľných troch množín X, Y, Z platí (X Y) Z = X (Y Z)), e) B (A C) alebo (B A) C alebo (B C) A (pozri tiež úlohu 5b)), f) B (A C) alebo (B A) (B C) (pozri tiež úlohu a)), g) (B C) c, h) B (A C), i) A (B C) (B C A). 6
7 8. obr. 6. A B U 7 obr a) Obidve inklúzie platia pre ľubovoľnú množinu B. b) nepravdivý, neleží v B, leží v B, pravdivá, je; c) Implikácia B B má pre ľubovoľné U podobu buď 1 1 (keď B), alebo 0 0 (keď B). Implikácie s touto podobou sú pravdivé, teda implikácia B B platí pre ľubovoľné U. 0., {}, {}, {6}, {; }, {; 6}, {; 6}, {; ; 6}. 1. A = B.. a), správna je aj odpoveď, tá však neobsahuje informáciu, že dané množiny sa nerovnajú, c) žiadna z uvedených možností, teda neplatí inklúzia ani inklúzia, d) platí rovnosť =, preto sú správne aj odpovede,, e) alebo, f) alebo, g) alebo, i) (možnosť nemožno uviesť, pretože nie je pravda, že táto možnosť platí vo všetkých prípadoch neplatí napr., ak za A, B zvolíme dve rovnaké množiny), j) (ani v tomto prípade nemožno uviesť možnosť ).. Túto vlastnosť majú tie a iba tie množiny M U, ktoré sú a) podmnožinou množiny A, b) nadmnožinou množiny A.. a) Podmienka A B je rovnocenná (ekvivalentná) s podmienkou A B =. b) Podmienka A B je ekvivalentná s podmienkou A B = B A. 5. a) 1 (odporúčame údaje zaznačiť do Vennovho diagramu), b), c) najviac (ak A, B sú disjunktné množiny, teda A B = ), najmenej 1 (ak A B), závisí to od počtu prvkov prieniku A B b) A B C = A + B A B + C ( A C + B C A B C ), c)... druhýkrát pre množiny X = A C a Y = B C,..., (A B) C = A B + C (A B) C,..., A B = A + B A B, (A B) C = (A C) (B C) =
8 A C + B C (A C) (B C),..., (A B) C = A + B + C A B = A B C A C B C + A B C. d) A B C = A + B + C A B A C B C + A B C, (A B C) D = (A D) (B D) (C D) = A D + B D + C D (A D) (B D) (A D) (C D) (B D) (C D) + = A B D = A C D = B C D (A D) (B D) (C D), A B C D = A + B + C + D ( A B + A C + = A B C D A D + B C + B D + C D ) + A B C + A B D + A C D + B C D A B C D, e) sčítame počty prvkov jednotlivých množín A, B, C, D, E, od toho odčítame počty prvkov každého prieniku dvoch množín, pripočítame počty prvkov každého prieniku troch množín, odčítame počty prvkov každého prieniku štyroch množín a pripočítame počet prvkov prieniku A B C D E. 8. a) Nesprávny výsledok dostaneme napr. pre A = {1; }, B = {1; }: vtedy A B = {}, teda A B = 1, ale A B = = 0. b) Správny výsledok dostaneme len vtedy, keď platí B A (inak bude výsledok menší o počet prvkov množiny B, ktoré neležia v množine A, teda o počet prvkov množiny B A). c) A B = A A B, iná možnosť: A B = A B + B A, pozri tiež riešenie časti b). 9. a) 1000 = 1 6 = 1, 7 7 b) c) d) f) = 8, = = 9, 1000 = = 500, = = 111, 18 g) = = Množina {15; 16;, 51} má 51 1 = 97 prvkov. a) 51 1 = = 56 (teda počet násobkov čísla 7 spomedzi čísel 1 až 51 mínus 7 7 počet násobkov čísla 7 spomedzi čísel 1 až 1), b) = 97 (0 10) = 67 (teda počet prvkov základnej množiny 1 1 mínus počet násobkov čísla 1 spomedzi čísel 15 až 51), c) = = 199; tento výpočet 1 1 môžeme zapísať aj v podobe , prvá zátvorka je počet čísel deliteľných alebo spomedzi čísel 1 až 51, druhá zátvorka je počet takýchto čísel spomedzi čísel 1 až 1), d) 51 1 =, 1 1 e) = = 1, 6 6 f) = 66 =,
9 g) = 97 7 = 70, h) = 97 ( ) = a) 1 (pozri obr. 7, ak je hľadaný počet, tak iba volejbal hrá 9 žiakov a iba futbal 1 (9 ) = 11 + žiakov, futbal teda hrá 11 + a nehrá 6 (11 + ) = 05 žiakov, preto je riešením rovnice 05 = 1). V F obr. 7 6 b) V prvom prípade dostaneme = 1,5, čo nie je celé číslo; v druhom prípade = 9, čo by znamenalo, že len volejbal hrá 1 žiak (alebo inak: žiakov, ktorí hrajú futbal aj volejbal, by bolo o 1 viacej ako tých, čo hrajú volejbal) angličtinu, 70 francúzštinu, 70 nemčinu (pozri obr. 8, pre musí platiť 0 + = 10). A 0 0 F N obr Spomedzi čísel 1 až 500 je druhých mocnín ( 500 =,6, posledná je = 8, ďalšia je = 59), 7 tretích mocnín ( 500 = 7,9, posledná je 7 =, ďalšia je 8 = 51), šieste mocniny (čísla 1 a 6). Preto v úseku 1 až 500 vypadne + 7 = 7 čísel, teda číslo 500 je na mieste = 7, na ďalšom úseku dĺžky 7 vypadne ešte jedno číslo (51 = 8 ), preto na 500-tom mieste je číslo 58 (nasledované číslom 50, pretože 59 = ).. Medzi rokmi 1600 a y je y y 00 rokov deliteľných, 16 rokov deliteľných a y rokov deliteľných Výrokmi nie sú formulácie c), e), f), h), p), t), u), pravdivé výroky sú formulácie d), j), 9
10 n), o), r), w), nepravdivé výroky sú a), g), l), q), s), v), ), y), z). Pravdivosť výroku b) závisí od situácie, v akej bolo toto tvrdenie vyslovené. Formulácie k), m) sú hypotézy, h) a u) sú výrokové formy. 6. Pravdivý pre každé c, nepravdivý pre každé c <. 8. a) nepravdivý, b) pravdivý, c) nepravdivý, d) nepravdivý, e) nepravdivý, f) pravdivý. 9. Áno, z c) sa stane pravdivé tvrdenie. 50. a) A, b) A B, d) A B, e) R P, presnejšie t: R(t) P(t), kde t označuje trojuholník (z tetu pred úlohou 6 Výrok v podobe výrokovej formy vieme, že tento výrok možno tiež vyjadriť v tvare pre každý rovnostranný trojuholník T platí: T nie je pravouhlý ), g) (P P), presnejšie n N: P(n) P(n), h) A B, presnejšie n N, n > 100: A(n) B(n), i) (A B), presnejšie n N: A(n) B(n), j) A (B C), presnejšie s: A(s) B(s) C(s), kde s označuje štvoruholník, k) (A B) C, presnejšie s: A(s) B(s) C(s). 51. Žiadna. 5. Pôvodný výrok. 5. b) Správna je odpoveď (C); tá ak pri riešení použijeme množiny vyplýva z rovnosti (C D) c = C c D c. 5. V diskusii by ste mali dospieť k záveru, že otec sľub porušil iba v prípade (B). 55. Slovo dodržal v prípadoch (A), (C), (D). 56. Pri riešení odporúčame najprv určiť možnosti pracuje/nepracuje pre stroje a, a potom doplniť ak eistujú možnosti pre stroj 1. a) Je iba jedna možnosť: pracujú všetky tri stroje. b) stroj 1 stroj stroj pracuje pracuje pracuje pracuje pracuje nepracuje nepracuje pracuje nepracuje 10
11 c) d) stroj 1 stroj stroj pracuje pracuje nepracuje nepracuje pracuje nepracuje stroj 1 stroj stroj pracuje pracuje nepracuje nepracuje pracuje nepracuje nemôže nastať možnosť platí A, neplatí B... je tvrdenie platí A, neplatí B, symbolicky A B. 58. a) nutná podmienka, b) stačí, c) stačí, je nutné (teda možno povedať je nutné a stačí ), d) je nutné, e) ani jedna z uvedených možností, f) stačí, g) stačí, je nutné (teda možno povedať je nutné a stačí ), h) ani jedna z uvedených možností, i) stačí. 59. a) Správna je možnosť (C), pozri tiež obr. 10 v riešení úlohy 78b). b) Správna je možnosť (A), o deliteľnosti štyrmi nevieme vo všeobecnosti povedať nič určité. 60. V diskusii by ste mali prísť k záveru, že uvedené implikácie nevyjadrujú to isté: implikácia ak príde Jozef, tak iste príde aj Mária pripúšťa modro vyznačené možnosti: Jozef príde, Mária príde Jozef príde, Mária nepríde Jozef nepríde, Mária príde Jozef nepríde, Mária nepríde implikácia ak príde Mária, tak iste príde aj Jozef pripúšťa zeleno vyznačené možnosti: Jozef príde, Mária príde Jozef príde, Mária nepríde Jozef nepríde, Mária príde Jozef nepríde, Mária nepríde Teda napr. v prípade Jozef príde, Mária nepríde by sme podmienku ak príde Jozef, tak iste príde aj Mária pokladali za nesplnenú, ale podmienku ak príde Mária, tak iste príde aj Jozef za splnenú. 61. a) Nemáme pivo alebo nemáme minerálku. b) Som hladný alebo smädný. c) Som hladný alebo nie som smädný. d) Ak buď alebo chápeme ako nevylučovacie alebo (t.j. tvrdíme, že nastane aspoň 11
12 jedna z uvedených možností): Karol nie je futbalista a Soňa nie je hokejistka (t.j. nenastane žiadna z uvedených možností). Ak buď alebo chápeme ako vylučovacie alebo (t.j. tvrdíme, že nastane práve jedna z uvedených možností): Karol nie je futbalista a Soňa nie je hokejistka, alebo Karol je futbalista a Soňa je hokejistka (t.j. nastane buď žiadna, alebo obidve možnosti). e) Číslo 10 nie je deliteľné ani 5. f) Nepríde Peter ani Michal. g) Nepríde Kika alebo nepríde Hanka (pritom alebo má nevylučovací zmysel, teda pripúšťame aj možnosť nepríde ani Kika, ani Hanka ). h) Príde Martin, ale nepríde Janka. i) Príde Táňa aj Janko. j) Príde Kika alebo nepríde Števo (teda pripúšťame možnosti príde iba Kika, príde Kika aj Števo, nepríde ani Kika, ani Števo ). k) Katka nepríde a Ivan príde. m) Dostanem čerstvé ovocie a kúpim kompót. n) Nekúpim pomaranče a citróny nebudú, alebo kúpim pomaranče a budú citróny. Ďalšie tri možnosti: Buď kúpim pomaranče, alebo nebudú citróny. Pomaranče kúpim len vtedy, keď budú citróny. Pomaranče nekúpim len vtedy, keď nebudú citróny. o) 1 je nepárne a 1 je párne číslo. 6. Správne sformulované sú negácie c), d), h). 6. a) 7 < 1, b) trojuholník nie je pravouhlý alebo nie je rovnoramenný (použité alebo má nevylučujúci význam), c) a 1 a >, d) > 1 1, e) n je nepárne a n je párne, alebo n je párne a n je nepárne (v tomto prípade je jedno, či použité alebo chápeme ako vylučujúce, alebo nevylučujúce, pretože obidve uvedené možnosti nemôžu nastať naraz), iná možná formulácia: prirodzené číslo n je párne práve vtedy, keď je nepárne n f) rovnobežník je štvorcom a jeho uhlopriečky sa navzájom nerozpoľujú, alebo rovnobežník nie je štvorcom a jeho uhlopriečky sa navzájom rozpoľujú (premennou je rovnobežník), iná možná formulácia: rovnobežník nie je štvorcom práve vtedy, keď sa jeho uhlopriečky navzájom rozpoľujú. 6. a) B A B ( A) B A; ak majú dve tvrdenia rovnakú A negáciu, tak pretože negácia negácie je pôvodné tvrdenie sú rovnaké aj pôvodné tvrdenia; formálnejšie: z ekvivalencie (A B) ( B A ) vyplýva ekvivalencia (A B) A B ( B A ), t.j. (A B) ( B A), B A b) tvrdenia A B a A B majú rovnakú negáciu ( A B A B), c) všetky tri uvedené výrokové formuly majú rovnakú negáciu, d) (A B) (A B) (B A) (A B) A B (B A) (A B) B A 1
13 (B A), e) môžeme skontrolovať, že obidve tvrdenia majú rovnakú negáciu, alebo využiť, že implikácia a jej obmena sú logicky ekvivalentné: ( A B) ( A B) B A 1 ( B A) A B (B A) (A B) (A B), g) A (B C) (A B C), (A B) (C D) (A B) ( C D), (A B) ( A C) (A B) ( A C). 65. a) Nebude pršať a nepôjdeme ani na návštevu, ani do kaviarne. b) Príde Peter a nepomôže so sťahovaním alebo príde Milan a nepokosí záhradu. c) Toto auto nie je lacné alebo nie je rýchle alebo je bezpečné (t.j. toto auto má aspoň jednu z týchto troch vlastností: nie je lacné, nie je rýchle, je bezpečné), pri hľadaní negácie nám môže pomôcť úprava výrokovej formuly: (A B C) (A B) ( C) ( A B C). 66. Tí, ktorí nemajú modré ani zelené oči alebo nemajú tmavé vlasy alebo sú starší ako 50 rokov, t.j. tí, ktorí majú aspoň jednu z vlastností: nemajú modré ani zelené oči, nemajú tmavé vlasy, sú starší ako 50 rokov; pri riešení môžeme použiť úpravy symbolického zápisu: (A B) C D (A B) (C D) ( A B) C D. 67. Vety (D) a (H) (veta (H) je obmena implikácie zo zadania; ekvivalenciu s vetou (D) možno ukázať napr. úpravou výrokových formúl: A B (A B) (A B) A B). Pri rozhodovaní o ľubovoľnej z viet (A) až (I) možno použiť nasledujúcu úvahu. Môžu nastať možnosti: 1. som z Bratislavy a som zo Slovenska. som z Bratislavy a nie som zo Slovenska. nie som z Bratislavy a som zo Slovenska. nie som z Bratislavy a nie som zo Slovenska Implikácia zo zadania nie je splnená iba v prípade. možnosti, teda táto implikácia opisuje možnosti 1, a (modro podfarbené bunky v tabuľke). Logicky ekvivalentné s ňou sú tie výroky, ktoré rovnako ako ona opisujú možnosti 1, a (t.j. nie sú splnené iba v prípade možnosti ). Napr. veta (E) opisuje iba možnosť, každá z viet (B), (G) a (I) opisuje možnosti 1, a (veta (I) je obmena implikácie (G)). 68. a) Aspoň jeden žiak našej triedy neprospel. b) Žiadny žiak našej triedy nebol vyznamenaný. c) Niekto z našej školy nevie negovať výroky. d) Všetci mu verili. e) Študent vypracoval nanajvýš štyri zo zadaných úloh (študent vypracoval menej ako päť zadaných úloh, študent nevypracoval všetky zadané úlohy). Z formulácie v zadaní vyplýva, že možnosť študent vypracoval viac ako päť úloh v danej situácii nemôže nastať. f) Aspoň jeden z našej triedy nosí okuliare. g) Na chate nás bude menej ako desať (na chate nás bude najviac deväť). h) Aspoň jeden môj kamarát nepôjde na ples. i) Eistuje prvočíslo, ktoré má ako poslednú cifru nulu (aspoň jedno prvočíslo má ako poslednú cifru nulu). j) Zadaniu vyhovuje viac ako päť štvoruholníkov (zadaniu vyhovuje aspoň šesť
14 štvoruholníkov). k) Počet ľudí v miestnosti bol buď menší ako 11, alebo väčší ako 0. l) Eistuje mnohočlen, ktorý je súčinom dvoch mnohočlenov nepárneho stupňa a má nanajvýš jeden reálny koreň. m) Aspoň jedno prvočíslo je párne (eistuje párne prvočíslo). o) Daná nerovnica má najviac dva (= menej ako tri) celočíselné korene. p) Viac ako štyri prvočísla sú jednociferné (aspoň päť prvočísel je jednociferných). q) Počet riešení tejto rovnice je menší ako, alebo väčší ako (táto rovnica má buď žiadne riešenie, alebo jedno riešenie, alebo viac ako štyri riešenia). 69. a) Všetky korene rovnice sú nezáporné. b) Pravdivá je negácia, teda výrok všetky korene rovnice + 1 = 0 sú nezáporné (tú možno sformulovať aj ako implikáciu pre každé b R platí: ak b je koreň rovnice + 1 = 0, tak b 0, jej pravdivosť vyplýva z našich úvah o implikácii Výrok aspoň jeden koreň rovnice + 1 = 0 je záporný nemôže byť pravdivý: keby bol pravdivý, vyplývalo by z toho, že rovnica + 1 = 0 má aspoň jeden koreň, čo nie je pravda (táto úvaha je jednoduchý príklad dôkazu sporom, pozri poznámku za riešením úlohy 77d)). 70. (B). 71. Niektoré prirodzené číslo menšie ako 100 má aspoň (= najmenej) 8 deliteľov. 7. a) n Z: n 8, b) a R: (a + 1) a + 1, c) n N {1,}: n + n 9 0, d) k N: k + 5 < 10 k >, e) neeistuje y R, pre ktoré platí y = 5, alebo eistujú aspoň dve také čísla y R, f) Q (0; 1): 0 1, t.j. Q (0; 1): (0; 1), g) k Z: k k (slovne: eistuje celé číslo, ktoré nie je deliteľné ani, ani ), h) neeistuje Q, pre ktoré platí 1 1, alebo eistujú aspoň dve také čísla Q, i) R: 0 < 0, j) Q: = (negácia negácie je pôvodný výrok), k) R {0}: > > 0, tento zápis je rovnocenný so zápisom R {0}: > 0 1 < 0 < 0 1 > 0, pretože uvažujeme iba o nenulových číslach. Pravdivé sú výroky a), d), f), j), k), nepravdivé sú výroky b), c), e), g), h), i). 7. a) Eistuje rovnoramenný trojuholník, v ktorom uhly pri základni nemajú rovnakú veľkosť. b) Eistuje prirodzené číslo väčšie ako 1, ktoré nie je prvočíslo a má menej ako delitele. c) Eistuje celé číslo, ktoré je buď deliteľné piatimi a jeho posledná cifra nie je 5, alebo nie je deliteľné piatimi a jeho posledná cifra je 5. d) Eistuje celé číslo, ktoré je buď deliteľné 1 a nie je deliteľné 6 alebo, alebo nie je deliteľné 1 a je deliteľné 6 aj. 1
15 Pravdivé sú výroky a), b). 7. Formulácie uvádzame v poradí obmena, obrátená implikácia, negácia. a) R: < 0 < 0, R: 0 0, R: 0 < 0 (pravdivý je pôvodný výrok a jeho obmena). b) Ak celé číslo nie je deliteľné, tak nie je deliteľné. Ak je celé číslo deliteľné, tak je deliteľné. Eistuje celé číslo, ktoré je deliteľné, ale nie je deliteľné. (Pravdivá je obrátená implikácia a negácia.) c) Ak je trojuholník pravouhlý, tak nie je rovnoramenný. Ak trojuholník nie je pravouhlý, tak je rovnoramenný. Eistuje rovnoramenný trojuholník, ktorý je pravouhlý. (Pravdivá je negácia.) d) Ak má prirodzené číslo menej ako štyri delitele, tak nie je zložené. Ak má prirodzené číslo aspoň štyri delitele, tak je zložené. Eistuje prirodzené číslo, ktoré je zložené a má menej ako štyri delitele. (Pravdivá je obrátená implikácia a negácia.) 75. (B), (D). Implikácia (B) je obmena pôvodnej implikácie. Negácia pôvodnej implikácie je výrok eistuje celé číslo, ktoré je deliteľné 5 a je deliteľné 7, (*) preto pôvodnú implikáciu možno vysloviť aj v podobe negácie výroku (*), to je možnosť (D). 76. Nevyjadrujú, je to v tomto prípade zrejmé aj z toho, že (A) je pravdivé (každý trojuholník má nejaký obsah), kým (B) je nepravdivé (nie je pravda, že by jedno a to isté číslo bolo obsahom všetkých trojuholníkov, t.j. že by všetky trojuholníky mali rovnaký obsah). 77. a) a, b R: a > 0 b > 0 ab 0, b), y R: < y y (uvedená vlastnosť platí napr. pre =, y = 1), c) n N k N: n k (slovne eistuje prirodzené číslo n, ktoré je horným ohraničením množiny N všetkých prirodzených čísel, t.j. množina N je zhora ohraničená, toto tvrdenie zrejme nie je pravdivé), e) k Z n N: k n (toto tvrdenie nie je pravdivé: napr. pre k = 1 neeistuje prirodzené číslo n s požadovanou vlastnosťou, t.j. n k), f) R y R: 5 y (slovne eistuje reálne číslo, ktorého 5-násobok nie je reálne číslo ), g) a, b Z: a + b. Toto tvrdenie je pravdivé, uvedieme dve z možných zdôvodnení: 1. čísla a, b sú nezáporné a číslo možno napísať ako súčet dvoch nezáporných celých čísel iba štyrmi spôsobmi: 0 + =, 1 + =, + 1 =, + 0 =, v žiadnom z týchto prípadov však nie je pravda, že by obidva sčítance boli druhé mocniny celého čísla, teda číslo sa nedá zapísať ako súčet dvoch druhých mocnín celých čísel,. uvedená nerovnosť iste platí v prípade, že aspoň jedno z čísel a, b má absolútnu hodnotu väčšiu ako, zostáva preto skontrolovať, či daná nerovnosť platí aj pre zvyšné dvojice (a; b), preverenie týchto zvyšných dvojíc prenechávame na čitateľa. h) Z k Z k k + 1, j) a, b R: (a b < 0 (0; ): a + b 0). k) k R: ( (0; ): = k) ( ( ; 0): k) 15
16 Pravdivé sú výroky a), c), e), f), h), i), j), k). 78. a) Táto rovnica nemá reálne korene. [(A B) A] B. c) Toto prirodzené číslo je zložené. [(A B) A] B, v tomto prípade môžeme v zápise namiesto nevylučujúceho alebo použiť vylučujúce. d) X nadobudol plnoletosť uzavretím manželstva. [(A B) A] B, aj v tomto prípade môžeme v zápise namiesto nevylučujúceho alebo použiť vylučujúce alebo. e) Toto prirodzené číslo nie je druhou mocninou prirodzeného čísla. [(A B) B] A (tvrdenie druhá mocnina prirodzeného čísla môže mať na mieste jednotiek iba cifry 0, 1,, 5, 6 a 9 možno vysloviť v podobe implikácie ak číslo je druhá mocnina prirodzeného čísla, tak toto číslo môže mať na mieste jednotiek iba cifry 0, 1,, 5, 6 a 9, pozri tiež tet pred úlohou 6). f) Tento trojuholník nie je pravouhlý. [ (A B) B] A. h) Maroš sa neprestal biť so svojou sestrou, ani sa nezlepšil v matematike. [(A B) B] A, pritom A má podobu C D a negácia výroku v tvare C D má podľa De Morganových zákonov podobu C D (pozri tet pred úlohou 5), preto podrobnejší zápis je [(C D B) B] C D. 80. a) [(A B) A] B, b) [(A B) B] A, c) [ (A B) A] B, d) v tomto prípade platný úsudok dostaneme len vtedy, keď použijeme vylučujúce alebo : [(A B) A] B, resp. ak v zápise chceme použiť iba základné logické spojky [(A B) (A B)] A B, A alebo B vo vylučujúcom zmysle e) v tomto prípade dostaneme platný úsudok bez ohľadu na to, či použité alebo bude vylučujúce alebo nevylučujúce (v takom prípade sa stačí obmedziť na používanie formulácie s nevylučujúcim alebo, ktorá pripúšťa aj možnosť, že alebo použité v konkrétnom prípade je vylučujúce); zápis pre nevylučujúce alebo : [(A B) A] B; zápisy pre vylučujúce alebo : [(A B) A] B alebo ([(A B) (A B)] A) B. 81. a) modus ponens, b) modus tollens, c) modus tollendo ponens, d) modus tollendo ponens, e) modus tollens, f) modus ponendo tollens, g) modus tollens, h) modus tollens. 8. Platné úsudky sú a) (modus ponendo tollens), b) (modus tollens, k prepisu všeobecného výroku na implikáciu pozri napr. riešenie úlohy 79a)), f) (modus ponendo tollens), g) (modus tollens), k) (modus tollens). Neplatné úsudky sú c) (ako protipríklad stačí nahradiť číslo 7 číslom 6), d) (možno použiť rovnaký protipríklad ako pre c)), e), h) (možno použiť rovnaký protipríklad ako pre j)) i) (možno použiť rovnaký protipríklad ako pre c)), j) (ako protipríklad stačí nahradiť číslo 6 číslom 1). 16
17 8. a) Napr.: Číslo 6 je deliteľné dvoma alebo tromi. Iste je deliteľné dvoma. Teda: 6 nie je deliteľné troma. 8. b) Sylogizmus je platný. Množinový zápis: ak M O = a O U, tak U M. d) Sylogizmus je platný. Množinový zápis: ak A B a B C =, tak A C =, pozri obr. 9. A B C obr. 9 e) Sylogizmus je platný. Množinový zápis: ak A B a A C, tak C B, pozri obr. 0. A B C obr. 0 f) Množinový zápis: ak A B = a A C, tak C B, pozri obr. 1. A B C obr. 1 Tento sylogizmus je platný, ak navyše predpokladáme, že množina A je neprázdna (teda 17
18 eistuje aspoň jeden prvok s vlastnosťou A). g) Sylogizmus je neplatný. Množinový zápis: ak A B a B C, tak A C. Predpoklady A B a B C sú splnené na obr. a) aj na obr. b), druhý z nich však znázorňuje situáciu, kedy záver sylogizmu neplatí (zvolili sme Eulerove diagramy, ktoré sú v tomto prípade názornejšie). B C B C A A a) b) obr. 85. (C), (D) (všimnite si, že odpoveď (D) vyplýva z odpovede (C), teda ak je správne (C), musí byť už správne aj (D)). D platí, ak je množina praktikov neprázdna. 86. a) Niektoré pravidelné mnohouholníky sú rovnobežníky alebo Niektoré rovnobežníky sú pravidelné mnohouholníky. b) Niektoré zmeny vlastníckeho práva sú oslobodené od dane. c) Niektorý umelec nie je žiakom tejto triedy, pozri obr.. Pritom využívame, že množina H je v tomto prípade neprázdna (sylogizmus všetky H sú U, žiadne Ž nie je H, teda: niektoré U nie je Ž je platný iba za doplňujúceho predpokladu eistuje aspoň jeden H, pozri tiež riešenie úlohy 8f)). H U Ž obr. d) Žiadny slimák nemá srsť alebo Žiadne srstnaté zviera nie je slimák. e) Nedá sa. Z daných predpokladov (množinovo S F a I S ) nevyplýva vo všeobecnosti žiadny vzťah medzi I a F, ktorý by mal podobu záveru sylogizmu. 87. a) Pozri obr. (V, O, A označujú v tomto poradí členov vedenia, majiteľov obligácií a akcionárov). 18
19 V O A obr. b) Pozri obr. 5. A B. C D obr. 5 Tento úsudok je príkladom tzv. polysylogizmu reťazca viacerých sylogizmov: z prvých dvoch predpokladov A B a B C = vyplýva záver A C =, ktorý spolu s tretím predpokladom C D vytvára dva predpoklady ďalšieho sylogizmu. Z nich vyplýva záver D A, je zhodný so záverom nášho úsudku. 88. a) Žiadne nie je y (množinovo y = ), pozri obr. 6 (na tomto obrázku z Vennovej knihy vidno originálnu podobu diagramu pre množiny, namiesto symbolu je použité šrafovanie). 19 obr. 6 b) Každé yz je w (množinovo y z w, t.j. y z w = ). Podmienka každé y je w (množinovo y w) je ekvivalentná s požiadavkou, aby šedo a žlto vyznačené
20 časti diagramu na obr. 7a) boli prázdne. Z predpokladov v zadaní vyplýva, že prázdne sú farebne vyznačené časti diagramu na obr. 7b) (predpokladom zo zadania zodpovedajú farby v poradí modrá, červená, zelená, hnedá). Treba teda ešte požadovať, aby prázdna bola žltá časť diagramu z obr. 7a). a) b) obr Podľa takejto definície by negáciou výroku číslo je deliteľom čísla bol napr. ktorýkoľvek z výrokov 5 > 1, Bratislava leží v Afrike, to zrejme nezodpovedá našej predstave o negácii. 90. Pozri tab. 6. A B A B A/B A B tab. 6 A/B je negácia formuly A B, A B je negácia formuly A B, symbolicky A/B (A B), A B (A B). 9. Negáciou tautológie je kontradikcia, negáciou kontradikcie je tautológia. 95. Ak je úsudok neplatný, môže sa stať, že jeho predpoklady sú pravdivé, ale uzáver nepravdivý. V takom prípade má implikácia predpoklady záver podobu 1 0 a pravdivostná hodnota výrokovej formy opisujúcej úsudok je 0. V tabuľke pravdivostných hodnôt pre úsudok [(A B) A] B (tab.) sme modro podfarbili bunky, v ktorých práve táto situácia nastane. A B A B (A B) A B [(A B) A] B
21 Platné úsudky sú a), c), g), h), i), j), l), zodpovedajúce výrokové formy sú tautológie. 97. [(p q) (p q)] p. Úsudok je neplatný. 99. b) Sú logicky ekvivalentné: (A A) A A Nie je, pozri tabuľku pravdivostných hodnôt tab. 7 (na zistenie, či ide o tautológiu, nebolo potrebné vypĺňať celú tabuľku: môžeme skončiť hneď, ako nájdeme riadok, v ktorom je výsledná pravdivostná hodnota 0 to je v našej tabuľke prvý riadok). 1 (1) () () () A B C A B C A (C A) (1) () () () tab Stačí uviesť negácie tých výrokových foriem z úloh 9, 96, 98 a 99, ktoré sú tautológiami. 10. a) (1,1,0), (0,0,1) a (0,0,0). Možno uvažovať nasledovne: najprv zistíme, pre ktoré kombinácie pravdivostných hodnôt je pravdivá formula (A C) B (sú to (1,1,0), (0,0,1), (0,0,0) a (1,0,1), pozri schému na obr. 8, symbol p(x) označuje pravdivostnú hodnotu, ktorú nadobúda výroková premenná X), z nich potom vylúčime tie, pre ktoré je nepravdivá prvá formula (A B) C. p(b) = 1 p(b) = 0 p(a C) = 1 p(a C) = 0 p(a) = 1, p( C) = 1 p(a) = 0, p( C) = 0, p( C) ľubovoľné p(a) ľubovoľné p(a) = 1, p(c) = 0 p(a) = 0, p(c) = 1, p(c) ľubovoľné p(a) ľubovoľné (1,1,0) (0,0,1) (1,0,1) (0,0,0) (0,0,1) obr. 8
22 b) Buď lúpež spáchal sám Y, alebo X spolu s Y, teda Y je vinný v každom prípade (ak použijeme tabuľkovú metódu, tak hľadáme tie možnosti, v ktorých sú pravdivé všetky tri tvrdenia X Y Z, X (Y Z), Z). c) Nie, porušili by druhú podmienku. Obidve podmienky budú dodržané, ak pôjde Martina a Jana bez Petry, alebo Petra a Jana bez Martiny, alebo Petra sama. Nie, porušili by druhú podmienku. 10. Nepravdivé sú nasledujúce tvrdenia (všetky sú všeobecné, teda ich nepravdivosť dokazujú vhodné protipríklady): e) (protipríklad je číslo alebo 1), g) (protipríklad a =, b =, c = 5), h) (protipríklad a = 6, b = 8, c = 15), i) (protipríklad a =, b =, c =, ešte jednoduchší protipríklad je zvoliť c = a 1), j) (protipríklad a =, b =, c = 8), m) (protipríklad 15 = 5), u) (protipríklad = ), v) (je to obmena tvrdenia u)), ) (protipríklad =, y = ). Nepriamo možno dokázať tvrdenia b) (obmenu ak je číslo párne, tak má párnu druhú mocninu možno sformulovať aj v podobe druhá mocnina párneho čísla je párna ), k) ( ak aspoň jedno z čísel a, b je párne, tak súčin ab je párny ), y) (tvrdenie ak a + b aj a b sú racionálne čísla, tak aspoň jedno z čísel a, b je racionálne vyplýva z rovností a = (a+b)+(a b), b = (a+b) (a b) podobnou úvahou ako v riešení úlohy 10z)). Sporom možno dokázať tvrdenia n), s) (dôkazy sú podobné dôkazu tvrdenia p), v n) možno využiť úlohu a) a jednoduchý fakt, že súčet dvoch nepárnych čísel je párny); v s) využite tvrdenie r)). Rozlišovanie jednotlivých možností možno použiť v dôkaze tvrdenia q) (pre n = k je n = k a zvyšok je 0, pre n = k + 1 je n = k + k + 1 a zvyšok je 1), r) (rozlíšime prípady 7n, 7n + 1, 7n +,..., 7n + 6, pritom z rovnosti (7n + k) = (7n) + (7n) k + 7n k + k = 7 (9n + 1n k + nk ) + k (použili sme vzorec (a + b) = a + a b + ab + b ) vyplýva, že zvyšok po delení 7 je pre číslo (7n + k) rovnaký ako pre číslo k, stačí preto nájsť zvyšky po delení 7 pre čísla 1,..., 6, pozri tab. 8, r je zvyšok po delení čísla k číslom 7), k k r tab. 8 Tvrdenie l) vyplýva z tvrdenia k). Tvrdenie w) je obmena t). 10. Základom priameho dôkazu je úvaha ak a = k + 1, b = m + 1, tak ab = (k + 1)(m + 1) = 9km + k + m + 1 = (km + k + m) + 1, t.j. ab = L + 1. =L Negáciou je všeobecný výrok eistujú prirodzené čísla a, b, ktoré majú obidve po delení
23 zvyšok 1, ale ich súčin ab má iný zvyšok, Emilov údajný protipríklad neuvádza čísla s týmito vlastnosťami (také ani nemôžu eistovať, lebo uvedená negácia je nepravdivý výrok, keďže pôvodné tvrdenie je pravdivé) Protipríklad je a =, b =, ab = 6. Pri formulácii obmeny daného tvrdenia Karolína nesprávne negovala tvrdenie obidve čísla sú nepárne : namiesto správnej negácie aspoň jedno z nich je párne použila nesprávnu obidve sú párne. Karolínine úvahy sú dôkazom tvrdenia ak a, b sú nepárne čísla, tak aj ich súčin je nepárny, ktoré je obmenou tvrdenia ak súčin dvoch celých čísel je párny, tak aspoň jedno z nich je párne Katkin protipríklad je správny, Imrovo tvrdenie skutočne neplatí. Zo 10n) vyplýva, že aspoň jedno z čísel a, b, c je deliteľné, zo 10p) vyplýva, že aspoň jedno z nich je deliteľné, ale nemusí to byť v obidvoch prípadoch to isté číslo (keby bolo, tak by skutočne bolo deliteľné 6): v Katkinom protipríklade deliteľné dvoma je číslo, deliteľné tromi je iné z trojice číslo b) Platí, číslo na ľavej strane je kladné (pretože zrejme + > a z nerovnosti a > b 0 vyplýva nerovnosť a > b) a jeho druhá mocnina je : + = = = = =, pri výpočte sme použili vzorec ( + y)( y) = y. c) Prvé číslo je kladné a jeho druhá mocnina je 6. Druhé číslo je kladné a jeho druhá mocnina je 8; dokázať, že číslo 8 (t.j. ), je iracionálne, možno sporom (môžeme buď zopakovať postup známeho dôkazu, že číslo je iracionálne, alebo v dôkaze tvrdenie, že je iracionálne číslo, využiť ako známy už dokázaný fakt). d) Dve reálne čísla sa rovnajú práve vtedy, keď sa rovnajú ich tretie mocniny (symbolicky a, b R: a = b a = b), preto stačí skontrolovať, že sa rovnajú tretie mocniny daných čísel, pri umocňovaní pravej strany použijeme vzorec ( ± y) = ± y + y ± y. Rovnako možno dokázať obdobnú rovnosť súčtom týchto dvoch rovností dostaneme = 1, = = c) nemá riešenie (jediný kandidát je = 1), nemá riešenie (jediný kandidát je = ), množina všetkých riešení je {0; 6} a) Nerovnosť možno odvodiť z nerovnosti ( 1) 0, (0; ), s ktorou je ekvivalentná. Jednou z použitých úprav je násobenie (resp. delenie, čo je špeciálny prípad násobenia) obidvoch strán nerovnosti kladným číslom: nezabudnite zdôvodniť, že táto úprava nezmení znak nerovnosti. c) Ľavú stranu možno zapísať v tvare y, nerovnosť možno odvodiť buď z nerovnosti +y y 0 alebo z nerovnosti ( y) 0 (prvú dostaneme, ak obidve strany nerovnosti zo zadania vydelíme y a vynásobíme + y, druhú dostaneme, ak potom navyše obidve strany umocníme na druhú).
24
25 Funkcia, jej graf a základné vlastnosti 1. a) Pozri obr. 69. y G E C B O D A F H obr. 69 b) B a C, F a G, H a E, A a D, c) F a H, B a A, C a D, G a E, d) F a E, H a G, A a C, D a B, e) [a; b], f) [ a; b], g) [ a; b].. b) E a D, B a F, C a H, G a A c) [b; a], d) 90, FE, pravý uhol, e) A a E, D a G, E a C, G a B, C a F, B a H, F a A, H a D, f) [ b; a] (na obr. 70 je znázornená situácia pre bod X ležiaci vo. kvadrante, odporúčame načrtnúť si obdobné obrázky aj pre prípad ostatných kvadrantov a overiť na nich správnosť svojej odpovede), a O a b Y[ b; a] b X[a; b] obr. 70 Otočením zeleného obdĺžnika okolo bodu O o 90 proti smeru hodinových ručičiek dostaneme červený obdĺžnik, otočením uhlopriečky OX vznikne uhlopriečka OY. g) [b; a] (Jednou z možností je nakresliť si podobné obrázky ako je obr. 70. Iná možnosť je pozerať sa na túto otázku ako na inverzný problém k úlohe f): aké súradnice má bod 5
26 Y[A; B], ak jeho otočením o 90 proti smeru hodinových ručičiek dostaneme bod X[a; b]? Z výsledku úlohy f) vyplýva, že X má súradnice X[ B; A], musí teda platiť a = B, b = A.) h) Môže vám pomôcť táto úvaha: Každú pravouhlú súradnicovú sústavu, ktorá nie je karteziánska, môžeme dostať z karteziánskej súradnicovej sústavy rovnomerným roztiahnutím alebo stlačením v smere jednej z jej súradnicových osí. Tým sa zmenia veľkosti niektorých znázornených úsečiek (ktoré dĺžky zostanú zachované?) aj niektoré z uhlov (zachovajú sa napr. pravé uhly medzi dvojicami priamok, z ktorých jedna je rovnobežná s jednou a druhá s druhou súradnicovou osou).. a) približne 75 rokov, približne USD PPP, b) Česká republika a Slovensko, c) Fínsko a Írsko, d) najvyššia v Japonsku, najnižšia v Turecku, e) Nórsko, f) 11, g) v siedmich, h) jeden z novinových titulkov znel The U.S. Health Care System Is Terrible.. a), b) Pozri obr obr. 71 c),15 = 1,65 ( /kg), 0,0 d) Ak b označíme druhú súradnicu bodu B, tak b = BX B. Z podobnosti trojuholníkov OAXA a OBXB vyplýva rovnosť BX B = AX A, t.j. b = 1,65. OX B OX A 1 0,0 e) balenie č. 6, pozri obr. 7 (pre všetky tri balenia sme použili úvahu z úlohy d)), 6
27 cena za 1 kg balenie č. 6 balenie č. 5 balenie č obr. 7 f) Najnižšiu cenu za 1 kg má balenie č.. (Hľadáme ten z bodov 1 10, ktorého spojnica s bodom [0 ; 0] má najmenšiu odchýlku od vodorovnej osi, pozri riešenie úlohy e). Z obr. 71 vidno, že to môže byť iba niektorý z bodov, a 9. Buď narysujeme ich spojnice s bodom [0 ; 0] to má zmysel vtedy, ak sme polohu týchto bodov zaznačili dostatočne presne alebo pre každé z balení,, 9 vypočítame z hodnôt v tabuľke cenu za 1 kg.) Najvyššiu cenu za 1 kg má balenie č. 1 (8,58 /kg, nasleduje balenie č. 6 s cenou 7,96 /kg). g) Všetky zodpovedajúce body grafu ležia na polpriamke OB s krajným bodom O (pre každé také balenie možno použiť úvahy o podobnosti trojuholníkov z riešenia úlohy d), v nich sa s meniacou sa hmotnosťou balenia bude meniť tmavomodrý trojuholník). 5. a) G, b) E, c) hustota obyvateľstva (t.j. podiel počet obyvateľov/rozloha), najmenšia je v štáte D, najväčšia v F. V štáte A je približne 10 obyv/km. 7. Preteky sa konajú na trati z obr. C. 8. a) g(0) = (je to hodnota, v ktorej graf pretína os Oy), g(1,5) 0,6 (presná hodnota je 0,65). b) b = g( 0,) = ( 0,) + ( 0,) ( 0,) =,97. c) Prvý nie (dosadením = 1 do predpisu funkcie g nedostaneme hodnotu,98), druhý áno. d) V uvedenom poradí pre, pre 1, pre žiadnu (rovnobežka s osou O prechádzajúca na osi Oy hodnotou 1, resp., resp. 5 pretína graf v, resp. v 1, resp. v žiadnom bode). e) Koreňmi sú čísla a,6 (graf pretína os O niekde medzi hodnotami,6 a,5, pričom g(,6) < 0 < g(,5); výpočtom zistíme, že g(,55) > 0, preto koreň leží medzi,6 a,55), b = 1 (táto hodnota je presná), c 1,6. g) 1,9 (rovnicu možno zapísať v tvare g() = 5, graf funkcie g pretína priamku y = 5 v bode, ktorého -ová súradnica leží medzi 1,9 a 1,95). h) Pozri obr. 7, vyznačená množina je ; a ) ( b ; c ), kde a, b, c sú korene rovnice g() = 0 z časti e) (hľadali sme -ové súradnice tých bodov grafu, ktoré ležia pod osou O). 7
28 6 y a b c 1 1 g : y = + obr a) pozri obr. 7, b) pozri obr. 75, c) pozri obr. 76, d) pozri obr. 77. y y = g() y = f() obr. 7 y y = g() y = f()
29 obr. 75 y y = g() y = f() obr. 76 y y = g() y = f() obr V odpovediach definičný obor príslušnej funkcie označujeme D, obor hodnôt H. a) premenná a je funkciou premennej b (a = + b, D = R, H = R), rovnako tak premenná b je funkciou premennej a (b = a, D = R, H = R), v obidvoch prípadoch možno využiť dohodu o maimálnom definičnom obore a funkcie zapísať v tvare f: a = + b a g: b = a, teda bez uvedenia definičného oboru, grafy sú na obr. 78 a obr. 79 (dojem, že v obidvoch prípadoch je grafom priamka, je oprávnený, podrobne to zdôvodníme v kapitole o lineárnej funkcii), 9
30 a f: a = + b b obr. 78 b g: b = a a 6 obr. 79 b) premenná k je funkciou premennej m (k = + m, D = N = {1,,, }, H = {,, 5, 6, }), rovnako tak premenná m je funkciou premennej k (m = k, D = {,, 5, 6, }, H = N, hodnotám 1 a premennej k nezodpovedá žiadna hodnota premennej m), grafy sú na obr. 80 a obr. 81 (graf z obr. 80 je časťou grafu z obr. 78 len so zmeneným označením premenných, podobne graf z obr. 81 je časť grafu z obr. 79), 0
31 k k = + m m obr m m = k k obr. 81 c) je funkciou premennej y ( = y, D = R, H = R), rovnako tak y je funkciou premennej (y =, D = R, H = R), v obidvoch prípadoch možno využiť dohodu o maimálnom definičnom obore, grafy sú na obr. 8 a obr. 8, 1
32 15 G: = y 10 5 y obr. 8 y F: y = obr. 8 d) p je funkciou premennej n (predpis má slovnú podobu prvočíslo p je najmenší deliteľ prirodzeného čísla n, D = N {1} = {,,, }, H je množina všetkých prvočísel, hodnote 1 premennej n nezodpovedá žiadna hodnota premennej p, pretože jediné prirodzené číslo, ktoré delí číslo 1, je ono samo, ale 1 nie je prvočíslo teda najmenší prvočíselný deliteľ čísla 1 neeistuje), graf je na obr. 8,
33 p n obr. 8 n nie je funkciou premennej p (hodnotou p nie je hodnota n určená jednoznačne; v tomto prípade dokonca každej hodnote p prislúcha viacej než jedna hodnota n, napr. hodnote p = 5 prislúchajú hodnoty n = 5, n = 5, n = 5,...; na porušenie vlastnosti byť funkciou by pritom stačila jedna taká hodnota premennej p), e) u je funkciou premennej w (u = 1, D = R {0}, H = R {0}; to, že do oboru hodnôt H w patrí ľubovoľné nenulové číslo u, vyplýva z faktu, že pre ľubovoľnú danú hodnotu u 0 s neznámou w riešenie; pozri tiež úlohu 1), rovnako tak w je funkciou má rovnica u = 1 w premennej u (w = 1, D = R {0}, H = R {0}), v obidvoch prípadoch možno využiť u dohodu o maimálnom definičnom obore, grafy sú na obr. 85 a obr. 86 (všimnite si, že grafy sú rovnaké iba s rôznym označením premenných, podrobnejšie sa tomu budeme venovať v riešení úlohy 1), u F: u = 1 w 5 5 w obr. 85
34 w G: w = 1 u 5 5 u obr. 86 f) nie je funkciou premennej y (ak y = 0, tak môže byť ľubovoľné číslo, teda hodnotou y = 0 nie je jednoznačne určená zodpovedajúca hodnota ), y nie je funkciou premennej, i) A neleží na p: n je funkciou premennej r (ak r (0 ; d), kde d je vzdialenosť bodu A od priamky p, tak n = 0; ak r = d, tak n = 1; ak r (d ; ), tak n = ; symbolicky to možno zapísať 0, ak r (0; d) n = 1, ak r = d, ak r (d; ) D = (0; ), H = {0,1,}), graf (pre d = 5,) je na obr. 87, n 1 r 0 5, obr. 87 r nie je funkciou premennej n (hodnotou n je polomer r jednoznačne určený iba v jednom prípade: pre r = d), A leží na p: n je funkciou premennej r (každej hodnote r (0 ; ) zodpovedá hodnota n =, teda predpis má tvar y, D = (0 ; ), H = {}), graf je na obr. 88,
35 n 1 r 0 1 obr. 88 r nie je funkciou premennej n, k) r je funkciou premennej s (r = s, D = 0 ; ), H = 0 ; )), s je funkciou premennej r (s = r, D = 0 ; ), H = 0 ; ), v tomto prípade možno využiť dohodu o maimálnom definičnom obore ), grafy sú na obr. 89 a obr. 90, 100 r 80 r = s s obr. 89 5
36 10 s 8 s = r 6 r obr. 90 m) r je funkciou premennej s (r = s, D = (0 ; ), H = (0 ; )), s je funkciou premennej r (s = r, D = (0 ; ), H = (0 ; )), grafy sú na obr. 91 a obr. 9 (pozor, ani v jednom z týchto prípadov nemožno využiť dohodu o maimálnom definičnom obore; funkcie znázornené na obr. 89 a obr. 91 majú rovnaký predpis, ale rôzne definičné obory, preto ide o dve rôzne funkcie, to isté platí pre funkcie z obr. 90 a obr. 9), 100 r 80 r = s s obr. 91 6
37 10 s 8 6 s = r r obr. 9 n) p je funkciou premennej k (p = k, D = R, H = R), k je funkciou premennej p (k = p, D = R, H = R), v obidvoch prípadoch možno využiť dohodu o maimálnom definičnom obore, grafy sú na obr. 9 a obr. 9, 100 p φ: p = k 50 k obr. 9 7
38 k ω: k = p p obr. 9 o) p je funkciou premennej k (p = k, D = (0 ; ), H = (0 ; ); táto funkcia má rovnaký predpis ako funkcia φ z úlohy 10n), nemá však rovnaký definičný obor, preto to nie je tá istá funkcia ako φ), k je funkciou premennej p (k = p, D = (0 ; ), H = (0 ; ); táto funkcia hoci má rovnaký predpis ako funkcia ω z úlohy 10n) nie je totožná s funkciou ω, pretože má iný definičný obor), grafy sú na obr. 95 a obr p p = k 0 k 1 5 obr. 95 8
39 5 k k = p 1 p obr. 96 p) a je funkciou premennej b (a = 6 b, hodnoty premenných a, b sú dĺžky strán trojuholníka, preto D = (0 ; 6); H = (0 ; 6), pri hľadaní oboru hodnôt možno uvažovať podobne ako pri hľadaní oboru hodnôt funkcie G v riešení úlohy 10l), graf je na obr. 97, v karteziánskej súradnicovej sústave je ním štvrťkružnica so stredom v počiatku súradnicovej sústavy a polomerom 6, to overíme neskôr v časti o analytickej geometrii), rovnako b je funkciou premennej a (b = 6 a, D = (0 ; 6), H = (0 ; 6)), graf dostaneme, ak na obr. 97 navzájom vymeníme označenia premenných. a 6 a = 6 b 0 6 b obr. 97 q) v je funkcia premennej z (v = 0, tento predpis dostaneme vyjadrením v zo vzorca pre z+ obsah lichobežníka 0 = +z v; hodnoty v aj z musia byť kladné, preto D = (0 ; ), H = (0 ; 10)), z je funkcia premennej v (z = 0, D = (0 ; 10), H = (0 ; )), grafy sú na v obr. 98 a obr
40 z z = 0 v v obr. 98 v v = 0 + z z 11. a) c = S obr. 99 (z rovnosti (*) S = (5c + 17c ) sme vyjadrili c), hodnota c musí byť kladná, preto D = (170 ; ); H = (0 ; ), pri určovaní H možno využiť rovnosť (*), ktorá vyjadruje závislosť S od c, teda pre danú hodnotu c opisuje riešenie rovnice c = S 170 s neznámou S), b) c = S , c) c = 100S 170 (v tomto prípade sa zmení aj definičný obor: D = (1,7 ; ). 1. Prosté sú funkcie z úloh 10a), b), c), e), k), l), m), n), o), p), q), v každej z týchto úloh vystupuje dvojica prostých funkcií, ktoré sú navzájom inverzné teda inverznou funkciou k jednej funkcii dvojice je vždy druhá funkcia z tejto dvojice (funkcia z úlohy 10p) je podobný špeciálny prípad ako funkcia z úlohy 10e) je inverzná sama k sebe). Funkcia z úlohy 10h) je prostá v prípade znázornenom na obr. 10 (t.j. keď bod A leží v polrovine, ktorá je opačná k polrovine obsahujúcej polpriamku p a ohraničenej kolmicou na p prechádzajúcou bodom B). K tejto funkcii nemôže eistovať inverzná funkcia, pretože hodnotami nezávislej premennej nie sú čísla.
41 1. a) Na obr. 5, 6, 7, 8, 0, 1,, b) na obr.,, 5, 7, 9, 0,, c) funkcie z obr. 5, 7, 0,. d) Sú to funkcie znázornené na obrázkoch, ktoré sme uviedli súčasne v odpovedi na otázku a) aj v odpovedi na otázku b). V nich je hodnotou y jednoznačne určená hodnota (preto sme ich uviedli v odpovedi b)) to je jedno z možných vyjadrení skutočnosti, že funkcia y = y() je prostá. e) Riešenia pre funkcie z obr. 7, 0 a sú na obr. 100, 101, 10. y y = f -1 () y = b a c c a y = f() b obr. 100 y y = c a b b a c y = f() y = f 1 () obr
42 y y = f() y = 1 y = f 1 () obr. 10, ak 1. a) f: y =, D(f) = ( ; (1; ), H(f) = { ; }, ak > 1 b) obr. 7: D(f) = R, H(f) = ( ; b) {0} (c; ), obr. 8: D(f) = R, H(f) = ( ; b) (c; ), obr. 0: D(f) = R {a} = ( ; a) (a; ), H(f) = ( ; b) (c; ). 15. Všetky uvedené grafy predstavujú iba jednu z mnohých možností (skúste nájsť aj ďalšie možnosti) a) pozri obr. 10, b) pozri obr. 10, c) pozri obr. 105, d) pozri obr. 106, e) pozri obr y y y = f() y = f() H(f) H(f) D(f) D(f) obr. 10 obr. 10
43 y y y = f() H(f) y = f() obr. 105 obr. 106 y = f() H(f) H(f) D(f) D(f) y D(f) obr a) áno; f ; 1) = 1 ; ), nie; f( ; 1 ) = 1 ; ) {}, neplatí nerovnosť f(1). b) Horným ohraničením je v tomto prípade každé číslo L, pre ktoré platí L Číslo K R sa nazýva dolné ohraničenie funkcie f: M R na množine A M, ak platí A: f() K. Funkcia f: M R sa nazýva zdola ohraničená na množine A M, ak platí K R A: f() K (túto definíciu možno vysloviť napr. aj v podobe: funkcia f: M R, ktorá má dolné ohraničenie na množine A M, sa nazýva zdola ohraničená na množine M). 19. a), b)... a L K, tak ani L nie je dolné ohraničenie funkcie f. Toto tvrdenie je obmena implikácie z časti a); štruktúru tvrdenia z časti a) možno opísať schematicky napr. takto: M : A B L je dolné ohraničenie K je dolné ohraničenie K, L R, K L : funkcie f funkcie f (množinou M je tu množina všetkých dvojíc reálnych čísel [K ; L], pre ktoré platí K L, symbol označuje dvojicu [K ; L]), obmenou je potom výrok so štruktúrou M: B
44 A. 1. a) Áno, napr. funkcia f: y = 1, > 0 z úlohy 0 (alebo napr. funkcia y = 1 ). b) Áno, napr. funkcia f: y = 1, > 0 (alebo funkcia y = 1, alebo funkcia y = 1, < 0). c) Nie sú ekvivalentné, platí iba implikácia ak f je neohraničená zhora aj zdola, tak f je neohraničená, implikácia ak f je neohraničená, tak je neohraničená zhora aj zdola (*) neplatí, protipríkladom je ľubovoľná funkcia z riešenia úloh 1a), b). (Implikáciu (*) chápeme ako všeobecný výrok v tvare pre všetky funkcie f platí: ak f je neohraničená..., jej negáciou je eistenčný výrok eistuje funkcia f, ktorá je neohraničená, ale nie je neohraničená zhora aj zdola, eistencia protipríkladu dokazuje, že táto negácia je pravdivá, preto pôvodná implikácia musí byť nepravdivá teda nie je pravda, že platí pre všetky funkcie f.) d) Zmenila, v takom prípade by boli uvedené vlastnosti ekvivalentné: Označme A výrokovú formu f je zdola ohraničená, B výrokovú formu f je zhora ohraničená. Potom pre funkciu f nastane práve jedna z možností A, A a nezávisle od toho práve jedna z možností B, B. Celkom teda môžu nastať prípady (modrá bunka zodpovedá možnosti f je ohraničená, zelená bunka možnosti f je neohraničená zhora aj zdola ): A B A B A B A B Z tabuľky vidno, že (A B) = (A B) ( A B) ( A B) (teda f je neohraničená je to isté ako f je zdola ohraničená a zhora neohraničená alebo f je zdola neohraničená a zhora ohraničená alebo f je zdola aj zhora neohraničená ). Keby nemohli nastať možnosti A B a A B, platilo by (A B) = A B.. Pri overovaní, že f nadobúda v bode 5 ostré lokálne maimum, možno zvoliť napr. ε = 6, vtedy ( 5 ε; 5 + ε) D(f) = ( 11 ; 1) 5 ; 9 = 5 ; 1), na tejto množine skutočne nadobúda f najväčšiu hodnotu v bode 5; rovnako dobre by nám poslúžila ľubovoľná menšia hodnota ε, napr. ε = 0,1.. a) nie je, táto funkcia má obor hodnôt H(f) = ( ; b) (c; ) (pozri riešenie úlohy 1b)), teda nemá maimum, b) áno (za hodnotu ε z definície lokálneho maima možno zvoliť napr. ε = a ), c) nie (b nie je funkčná hodnota uvedenej funkcie, táto funkcia nemá maimum na množine A = ( ; a), pretože množina f(a) = ( ; b) nemá najväčší prvok), d) v bode a, v bode 0, maimum na množine (0 ; a) neeistuje.. b) Ak A D(f), a A a možno nájsť kladné číslo ε tak, že f(a) je maimum (alebo ostré maimum) funkcie f na množine (a ε ; a + ε) A, tak hovoríme, že f má v bode a lokálne maimum (alebo ostré lokálne maimum) na množine A má v bode a ostré lokálne minimum. 6. a) Množina H(f) = ( ; ) je zhora ohraničená, ale nemá najväčší prvok (pre ktorékoľvek číslo t z intervalu ( ; ) eistuje od neho väčšie číslo, ktoré leží tiež v ( ; ), napr. číslo t+. b) (A) je nepravdivé: protipríklad sme uviedli v otázke a), pozri tiež komentár v riešení úlohy 1c), (B) je nepravdivé, pretože eistuje funkcia, ktorá je zhora ohraničená a má
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
Διαβάστε περισσότεραMatematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
Διαβάστε περισσότερα1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej
. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
Διαβάστε περισσότερα4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti
4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme
Διαβάστε περισσότεραEkvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
Διαβάστε περισσότεραCvičenie č. 4,5 Limita funkcie
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(
Διαβάστε περισσότερα6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu
6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis
Διαβάστε περισσότερα1. písomná práca z matematiky Skupina A
1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Διαβάστε περισσότεραMatematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad
Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov
Διαβάστε περισσότεραFunkcie - základné pojmy
Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny
Διαβάστε περισσότεραPravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A.
7. Negácie výrokov Negácie jednoduchých výrokov tvoríme tak, že vytvoríme tvrdenie, ktoré popiera pôvodný výrok. Najčastejšie negujeme prísudok alebo použijeme vetu Nie je pravda, že.... Výrok A: Prší.
Διαβάστε περισσότεραVýroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety
Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výrok je každá oznamovacia veta (tvrdenie), o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá. Výroky označujeme pomocou symbolov: A, B,
Διαβάστε περισσότεραDeliteľnosť a znaky deliteľnosti
Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a
Διαβάστε περισσότεραTomáš Madaras Prvočísla
Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,
Διαβάστε περισσότεραLOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA
1 LOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA Termíny výrok, pravdivostná hodnota výroku, pravdivý výrok, nepravdivý výrok, zložený výrok označujú základné pojmy logiky. Význam slov každý,
Διαβάστε περισσότεραZÁKLADY MATEMATIKY 1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED ZÁKLADY MATEMATIKY 1 Kitti Vidermanová, Júlia Záhorská Eva Barcíková, Michaela Klepancová NITRA 2013 Názov: Základy matematiky 1 Edícia Pírodovedec.
Διαβάστε περισσότεραMotivácia pojmu derivácia
Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické substitúcie
Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Analytická geometria
Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραModerné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A
M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x
Διαβάστε περισσότεραStart. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
Διαβάστε περισσότεραMaturita z matematiky T E S T Y
RNr. Mário oroš Maturita z matematiky príprava na prijímacie skúšky na vysokú školu T E S T Y Všetky práva sú vyhradené. Nijaká časť tejto knihy sa nesmie reprodukovať mechanicky, elektronicky, fotokopírovaním
Διαβάστε περισσότεραPriamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
Διαβάστε περισσότεραKomplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1
Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené
Διαβάστε περισσότερα4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti
Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický
Διαβάστε περισσότεραMIDTERM (A) riešenia a bodovanie
MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude
Διαβάστε περισσότερα7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii
Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických
Διαβάστε περισσότεραÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia
ÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia 1. VÝROKY Pod pojmom "výrok" rozumieme v bežnom živote čosi ako VÝsledok ROKovania ( napr. súdu, alebo komisie
Διαβάστε περισσότερα1.4 Rovnice, nerovnice a ich sústavy
1. Rovnice, nerovnice a ich sústavy Osah Pojmy: rovnica, nerovnica, sústava rovníc, sústava nerovníc a ich riešenie, koeficient, koreň, koreňový činiteľ, diskriminant, doplnenie do štvorca, úprava na súčin,
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014
Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk
Διαβάστε περισσότεραTECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA časťa Funkcia jednej premennej a jej diferenciáln počet Dušan Knežo, Miriam Andrejiová, Zuzana Kimáková 200 RECENZOVALI: prof. RNDr. Jozef
Διαβάστε περισσότεραx x x2 n
Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol
Διαβάστε περισσότεραJán Buša Štefan Schrötter
Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako
Διαβάστε περισσότεραOhraničenosť funkcie
VaFu05-T List Ohraničenosť funkcie RNDr. Beáta Vavrinčíková U: V bežnom živote sa často stretávame s funkciami, ktorých hodnot sú určitým spôsobom obmedzené buď na celom definičnom obore D alebo len na
Διαβάστε περισσότεραTechnická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach
Technická univerzita v Košiciach Zbierka riešených a neriešených úloh z matematiky pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach Martin Bača Ján Buša Andrea Feňovčíková Zuzana Kimáková Denisa Olekšáková Štefan
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραPREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz
KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)
Διαβάστε περισσότεραFUNKCIE. Funkcia základné pojmy. Graf funkcie
FUNKCIE Funkcia základné pojm. Graf funkcie V prai sa často stretávame so skúmaním závislosti veľkosti niektorých veličín od veľkosti iných veličín, napríklad dĺžka kružnice l závisí od jej priemeru d
Διαβάστε περισσότερα24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny
24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické funkcie
Goniometrické funkcie Oblúková miera Goniometrické funkcie sú funkcie, ktoré sa používajú pri meraní uhlov (Goniometria Meranie Uhla). Pri týchto funkciách sa uvažuje o veľkostiach uhlov udaných v oblúkovej
Διαβάστε περισσότεραNUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ NUMERICKÁ MATEMATIKA Fakulta elektrotechniky a informatiky Štefan Berežný Táto publikácia vznikla za finančnej podpory
Διαβάστε περισσότεραMATEMATICKÁ OLYMPIÁDA
S MATEMATICÁ OLYMPIÁDA skmo.sk 2008/2009 58. ročník Matematickej olympiády Riešenia úloh IMO. Nech n je kladné celé číslo a a,..., a k (k 2) sú navzájom rôzne celé čísla z množiny {,..., n} také, že n
Διαβάστε περισσότεραSK skmo.sk. 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B
SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B 1. Každému vrcholu pravidelného 66-uholníka priradíme jedno z čísel 1 alebo 1. Ku každej
Διαβάστε περισσότεραObsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8
Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................
Διαβάστε περισσότεραÚvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky
Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc
Διαβάστε περισσότεραZákladné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií
Ma-Go-2-T List Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií RNDr. Marián Macko U: Predstav si, že ti zadám hodnotu jednej z goniometrických funkcií. Napríklad sin x = 0,6. Vedel by si určiť
Διαβάστε περισσότεραSúradnicová sústava (karteziánska)
Súradnicová sústava (karteziánska) = sú to na seba kolmé priamky (osi) prechádzajúce jedným bodom, na všetkých osiach sú jednotky rovnakej dĺžky-karteziánska sústava zavedieme ju nasledovne 1. zvolíme
Διαβάστε περισσότεραDefinícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.
Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [
Διαβάστε περισσότεραFakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity
Poznámka k úlohám o funkciách: Ak nie je uvedené inak, je definičným oborom funkcie množina všetkých reálnych čísel, pre ktoré výraz definujúci funkciu má zmysel. 0 Ktorá z nasledujúcich funkcií nie je
Διαβάστε περισσότεραMATEMATICKÁ ANALÝZA 1
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena
Διαβάστε περισσότεραReálna funkcia reálnej premennej
(ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od
Διαβάστε περισσότερα1. Trojuholník - definícia
1. Trojuholník - definícia Trojuholník ABC sa nazýva množina takých bodov, ktoré ležia súčasne v polrovinách ABC, BCA a CAB, kde body A, B, C sú body neležiace na jednej priamke.. Označenie základných
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické nerovnice
Ma-Go--T List Goniometrické nerovnice RNDr. Marián Macko U: Problematiku, ktorej sa budeme venovať, začneme úlohou. Máme určiť definičný obor funkcie f zadanej predpisom = sin. Máš predstavu, s čím táto
Διαβάστε περισσότεραTREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre
TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT k predmetu Matematika pre 2. ročník SOŠ v Strážskom, študijný odbor 3760 6 00 prevádzka a ekonomika dopravy Operačný program: Vzdelávanie Programové obdobie:
Διαβάστε περισσότεραZbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY
Zbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY Martin Šrámek 0 OBSAH Úvod...2 Výrok...3 Výroková premenná...3 Logické spojky...4 Formula výrokovej logiky...4 Logická ekvivalencia...4 Tabuľková metóda riešenia úloh...4
Διαβάστε περισσότεραGymnázium v Košiciach, Opatovská 7 MATEMATIKA
Gymnázium v Košiciach, Opatovská 7 MATEMATIKA ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, PLUHOVÁ 8, 80 00 BRATISLAVA VZDELÁVACÍ ŠTANDARD S EXEMPLIFIKAČNÝMI ÚLOHAMI Z MATEMATIKY PRE GYMNÁZIUM (štvorročné štúdium) Vypracoval:
Διαβάστε περισσότεραMotivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
Διαβάστε περισσότερα23. Zhodné zobrazenia
23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:
Διαβάστε περισσότεραFUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE
Διαβάστε περισσότεραALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov
ALGEBRA Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov Definícia Množinu považujeme za určenú, ak vieme o ľubovoľnom objekte rozhodnúť, či je alebo nie je prvkom množiny. Množinu určujeme
Διαβάστε περισσότεραMaturitné úlohy. Matematiky. Pre gymnázium
Jozef Vozár Maturitné úlohy Z Matematiky Pre gymnázium I. (Úlohy s krátkou odpoveďou) OBSAH ÚVOD... 3 1. ZÁKLADY MATEMATIKY... 3 1.1 Logika a množiny... 3 1.2 Čísla, premenné a výrazy... 7 1.3 Teória čísel...
Διαβάστε περισσότεραIntegrovanie racionálnych funkcií
Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie
Διαβάστε περισσότεραSK skmo.sk. 2009/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A
SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 2009/2010 59. ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A 1. V obore reálnych čísel riešte sústavu rovníc x2 y = z 1, y2 z = x 1, z2 x = y 1. (Radek Horenský) Riešenie.
Διαβάστε περισσότεραÚpravy výrazov na daný tvar
DSZŠM Úpravy výrazov na daný tvar. a) Ktoré z nasledujúcich výrazov nie sú druhou mocninou dvojčlena?, 9, 0, b) Zmeňte v nich koeficient pri lineárnom člene tak, aby sa stali druhou mocninou dvojčlena.
Διαβάστε περισσότερα,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,
Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť
Διαβάστε περισσότεραPlanárne a rovinné grafy
Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia
Διαβάστε περισσότεραFakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity
Fakulta riadenia a informatik Žilinskej univerzit Riaditeľ siete stravovacích zariadení dal pokn, že do každej reštaurácie, v ktorej stúpne počet hostí o viac ako 3 %, musia prijať najmenej dvoch nových
Διαβάστε περισσότερα1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17
Obsah 1 Polynómy a racionálne funkcie 3 11 Základy 3 1 Polynómy 7 11 Cvičenia 13 13 Racionálne funkcie 17 131 Cvičenia 19 Lineárna algebra 3 1 Matice 3 11 Matice - základné vlastnosti 3 1 Cvičenia 6 Sústavy
Διαβάστε περισσότερα7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.
Teória množín To, že medzi množinami A, B existuje bijektívne zobrazenie, budeme symbolicky označovať A B alebo A B. Vtedy hovoríme, že množiny A, B sú ekvivalentné. Hovoríme tiež, že také množiny A, B
Διαβάστε περισσότεραRudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I
Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I 007 c RNDr Rudolf Blaško, PhD, 007 beerb@frcatelfriunizask Obsah Základné pojm 3 Logika 3 Výrazavýrok 3 Logickéoperácie 3 3 Výrokovéform
Διαβάστε περισσότεραMatematická logika. Emília Draženská Helena Myšková
Matematická logika Emília Draženská Helena Myšková Košice 2014 Recenzenti: RNDr. Ján Buša, CSc. RNDr. Daniela Kravecová, PhD. Tretie rozšírene a opravené vydanie Za odbornú stránku učebného textu zodpovedajú
Διαβάστε περισσότεραMaturitné úlohy. Matematiky. Pre gymnázium
Jozef Vozár Maturitné úlohy Z Matematiky Pre gymnázium I. (Úlohy s výberom odpovede) OBSAH ÚVOD K ÚVODU... 4 ÚVOD... 4 1. ZÁKLADY MATEMATIKY... 6 1.1 Logika a množiny... 6 Požiadavky na vedomosti a zručnosti...
Διαβάστε περισσότερα2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin
2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi
Διαβάστε περισσότεραVaFu18-T List 1. Mocninové funkcie. RNDr. Beáta Vavrinčíková
VaFu8-T List Mocninové funkcie RNDr. Beáta Vavrinčíková U: V tejto téme sa budeme zaoberať jednou celou skupinou funkcií. Pripomeňme si, že funkcia popisuje určitú závislosť medzi dvoma veličinami. Na
Διαβάστε περισσότεραRovnosť funkcií. Periodická funkcia.
VaFu7-T List Rovnosť funkcií. Periodická funkcia. RNDr. Beáta Vavrinčíková U: Začnem jednoduchou otázkou. Ked sa podľa teba dve funkcie rovnajú? Ž: No čo ja viem, asi keď majú úplne rovnaké graf. U: S
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18
Διαβάστε περισσότεραChí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky
Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.
Διαβάστε περισσότεραREZISTORY. Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických
REZISTORY Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických obvodoch. Základnou vlastnosťou rezistora je jeho odpor. Odpor je fyzikálna vlastnosť, ktorá je daná štruktúrou materiálu
Διαβάστε περισσότεραMONITOR 9 (2007) riešenia úloh testu z matematiky
MONITOR 9 (007) riešenia úloh testu z matematiky Autormi nasledujúcich riešení sú pracovníci spoločnosti EXAM testing Nejde teda o oficiálne riešenia, ktoré môže vydať ia Štátny pedagogický ústav (wwwstatpedusk)
Διαβάστε περισσότεραPríklady na precvičovanie Fourierove rady
Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru
Διαβάστε περισσότεραSK skmo.sk. 63. ročník Matematickej olympiády 2013/2014 Riešenia úloh domáceho kola kategórie A
SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 63. ročník Matematickej olympiády 2013/2014 Riešenia úloh domáceho kola kategórie A 1. Číslo n je súčinom troch (nie nutne rôznych) prvočísel. Keď zväčšíme každé z nich
Διαβάστε περισσότεραM6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou
M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny
Διαβάστε περισσότερα3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Διαβάστε περισσότεραTest. Matematika. Forma A. Štátny pedagogický ústav, Bratislava NUPSESO. a.s.
Test Matematika Forma A Štátny pedagogický ústav, Bratislava Ò NUPSESO a.s. 1. Koľkokrát je väčší najmenší spoločný násobok čísel 84 a 16 ako ich najväčší spoločný deliteľ. A. B. 3 C. 6 D.1. Koľko záporných
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice riešené substitúciou
Ma-Go-10-T List 1 Goniometrické rovnice riešené substitúciou RNDr. Marián Macko U: Okrem základných goniometrických rovníc, ktorým sme sa už venovali, existujú aj zložitejšie goniometrické rovnice. Metódy
Διαβάστε περισσότεραČíslo a číslica. Pojem čísla je jedným zo základných pojmov matematiky. Číslo je abstraktná entita (fil. niečo existujúce) používaná na opis množstva.
Číslo a číslica Pojem čísla je jedným zo základných pojmov matematiky. Číslo je abstraktná entita (fil. niečo existujúce) používaná na opis množstva. Číslica (cifra) je grafický znak, pomocou ktorého zapisujeme
Διαβάστε περισσότεραPrechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009
Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica
Διαβάστε περισσότεραPrirodzené čísla. Kardinálne čísla
Prirodzené čísla Doteraz sme sa vždy uspokojili s tým, že sme pod množinou prirodzených čísel rozumeli množinu N = { 1, 2,3, 4,5, 6, 7,8,9,10,11,12, } Túto množinu sme chápali intuitívne a presne sme ju
Διαβάστε περισσότερα1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín:
1. Komplexné čísla Po preštudovaní danej kapitoly by ste mali byť shopní: poznať použitie a význam komplexnýh čísel v elektrikýh obvodoh rozumieť pojmom reálna a imaginárna časť, imaginárna jednotka, veľkosť,
Διαβάστε περισσότεραGramatická indukcia a jej využitie
a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)
Διαβάστε περισσότεραSTREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY KATEDRA MATEMATIKY A TEORETICKEJ INFORMATIKY STREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA pre študentov FEI TU v Košiciach Ján BUŠA Štefan SCHRÖTTER Košice
Διαβάστε περισσότεραLogické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD.
Logické systémy doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. KAPITOLA 1 Úvodné pojmy V tejto časti uvádzame základné pojmy, prevažne z diskrétnej matematiky, ktoré
Διαβάστε περισσότεραZhodné zobrazenia (izometria)
Zobrazenie A, B R R (zobrazenie v rovine) usporiadaná dvojica bodov dva body v danom poradí (záleží na poradí) zápis: [a; b] alebo (a; b) karteziánsky (kartézsky) súčin množín množina všetkých usporiadaných
Διαβάστε περισσότεραŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, PLUHOVÁ 8, BRATISLAVA. VZDELÁVACÍ ŠTANDARD S EXEMPLIFIKAČNÝMI ÚLOHAMI Z MATEMATIKY PRE GYMNÁZIUM štvorročné štúdium
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, PLUHOVÁ 8, 80 00 BRATISLAVA VZDELÁVACÍ ŠTANDARD S EXEMPLIFIKAČNÝMI ÚLOHAMI Z MATEMATIKY PRE GYMNÁZIUM štvorročné štúdium Vypracoval: RNDr. Marian Hanula Posúdili členovia Ústrednej
Διαβάστε περισσότερα16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh
16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh Kružnica k so stredom S a polomerom r nazývame množinou všetkých bodov X v rovine, ktoré majú od pevného bodu S konštantnú vzdialenosť /SX/ = r, kde r (patri)
Διαβάστε περισσότεραPRÍPRAVNÝ KURZ ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ PRÍPRAVNÝ KURZ ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Strojnícka fakulta Andrea Feňovčíková Gabriela Ižaríková aaaa aaaa Táto
Διαβάστε περισσότεραUčebný zdroj pre žiakov z predmetu Matematika
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA Komenského 6, 08 7 Lipany Učebný zdroj pre žiakov z predmetu Matematika Odbor: Kozmetik a Pracovník marketingu Autorka: PaedDr. Iveta Štefančínová, Ph.D. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú
Διαβάστε περισσότερα