LOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "LOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA"

Transcript

1 1 LOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA Termíny výrok, pravdivostná hodnota výroku, pravdivý výrok, nepravdivý výrok, zložený výrok označujú základné pojmy logiky. Význam slov každý, žiadny, aspoň, najviac, a, alebo, práve, ak-tak, nech-potom, v bežnej hovorovej reči a v matematike. DEF: VÝROK je oznamovacia veta, o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá, čiže zrozumiteľne oznamuje niečo, čo môže byť buď len pravdivé, buď len nepravdivé. (teda, či má zmysel otázka Je Pravda, že? ) Pravdivostná hodnota výroku je to priradenie jednej z pravdivostných hodnôt pravda, nepravda danému výroku. - pravdivý výrok výrok platí logická 1 označenie p - nepravdivý výrok výrok neplatí logická 0 označenie n Medzi charakteristické vlastnosti výrokov patria najmä tieto 3 vlastnosti: a) Každému výroku možno jednoznačne priradiť jednu z dvoch pravdivostných hodnôt pravda, nepravda. b) Z každého výroku možno vytvoriť negáciou nový výrok, ktorý má inú, hovoríme opačnú, pravdivostnú hodnotu než pôvodný výrok. c) Ľubovoľné výroky možno určitým spôsobom spojovať tak, že výsledkom spojenia je vždy zase výrok. Niektoré vety, napr. zvolacie, opytovacie, rozkazovacie vety nie sú výroky, pretože ich nemožno ohodnotiť z hľadiska pravdivosti či nepravdivosti (napr.: Riešte rovnicu!, Ktoré čísla sú deliteľmi nuly? ). Za príklady výrokov sa nehodia ani tie oznamovacie vety, ktoré sú neúplne formulované (napr.: Nie je tu., Susedné strany pravouholníka sú zhodné., 2+2 ) alebo vety raz pravdivé, raz nepravdivé ( Uhlopriečky v štvoruholníku sa rozpoľujú ). Vety výroky : Týždeň má osem dní. Bratislava je hlavné mesto Slovenska. Trojuholník má 3 strany. 2+5 = 6. Existuje červené auto. Každé auto má štyri kolesá. Vety nevýroky: Dobré ráno. Pes. Deň a noc. x + 3 = 5. nemôžeme uvažovať o pravdivosti výrokov.

2 2 Príklad 1: Ktoré z nasledujúcich viet možno považovať za výroky? a) Varšava je hlavné mesto SR. 0 b) Žilina je hlavné mesto Poľska. 0 c) Riešte nerovnicu! - d) Existuje snežný muž Yetti. - e) Základy matematickej logiky. - f) Ktoré čísla sú deliteľmi nuly? - g) Narysuj pravouhlý trojuholník, ak sú dané jeho odvesny. - h) Susedné strany pravouholníka sú zhodné. 1 i) Existuje pravouholník, ktorého susedné strany sú zhodné. 1 j) V každom pravouholníku sú každé dve susedné strany zhodné. 1 k) Nie je tu. - l) (x + 1) 2 = x DEF: VÝROKOVÁ FORMA je výraz, ktorý sám nie je výrokom, ale obsahuje premenné, za ktoré ak dosadíme prípustné hodnoty, dostaneme výrok. V(x) výroková forma ; V(5), V(2) - výrok (výroková forma), (pravdivý výrok), (nepravdivý výrok) DEF: HYPOTÉZA (domnienka) je oznamovacia veta, ktorá niečo zmysluplné tvrdí, ale nevieme rozhodnúť, či toto tvrdenie je alebo nie je pravdivé. (označiť vetu ako hypotézu je do určitej miery subjektívne) - Na Marse existujú živé bytosti. V Bratislave teraz prší. Príklad 2: Sformulujte, ako by ste postupovali pri vyvracaní hypotézy (návod: uvedieme tzv. kontrapríklad, teda konkrétny príklad, kedy dané tvrdenie neplatí): a) Danými dvoma bodmi prechádza jediná kružnica. b) Pre každé dve reálne čísla a, b platí, že a b a b c) Číslo 2 n + 1 je pre každé prirodzené číslo n prvočíslo. DEF: AXIÓMA je pravda, ktorú pri budovaní určitej teórie označíme za evidentnú, tzn. nedokazujeme ju, pretože je daná. DEFINÍCIA je dohoda o význame nejakého útvaru, slova alebo pojmu. MATEMATICKÁ VETA je výrok dokázateľný v danej teórii. Teória Axiomatická výstavba Definície Matematické vety a lemy Tvrdenia (Kurt Gödel v každom bezospornom aritmetickom systéme existuje pravdivá veta, ktorá sama o sebe tvrdí, že je nedokázateľná ak by táto veta nebola pravdivá, bola by dokázateľná, čo je spor!)

3 3 NEGÁCIA JEDNODUCHÝCH VÝROKOV DEF: PROTIPÓL VÝROKU V je výrok, ktorý nemôže súčasne platiť s pôvodným výrokom. DEF: NEGÁCIA VÝROKU V je výrok, označujeme ho symbolom V, utvorený z daného výroku a popierajúci jeho pravdivosť. Negácia v sebe zahŕňa všetky protipóly. Spôsob negovania priradíme slová Nie je pravda, že... alebo K slovesnému tvaru pridáme zápor ne-. Príklad 1: V: Mám ostrý nôž. V : Nie je pravda, že mám ostrý nôž. alebo Nemám ostrý nôž. Príklad 2: Traja kamaráti sa dohadovali, kedy boli naposledy v kine. Vedeli, že to bolo v prvý prázdninový týždeň. Peter: Boli sme v kine cez víkend. Ján: Boli sme v kine v stredu. Matúš: Boli sme v kine cez pracovný deň. - Jánovo tvrdenie je protipólom k Petrovmu tvrdeniu a Matúšovo tvrdenie je negáciou Petrovho tvrdenia. Výrok V Negácia výroku V V Dvojitá negácia výroku V V Tvrdenie: V = V Dvakrát negovaný výrok je ten istý výrok. Jednoduché kvantifikované výroky za kvantifikované výroky považujeme tie oznamovacie vety, ktoré udávajú presný počet alebo určitý odhad počtu predmetov, osôb a pod., ktoré majú uvedenú vlastnosť. Výrok Negácia výroku Aspoň n je (n>1) Najviac (n-1) je Najviac n je (n 1) Aspoň (n+1) je Práve n... je... Najviac (n-1)... je... ; Aspoň (n+1)... je... Napr: Aspoň dvaja žiaci chýbajú, V triede bolo 7 študentov., Odišli najviac traja., Na výlet nás pôjde menej ako 18., Práve jeden žiak sa hlási., Nikto nemal úraz., Aspoň jeden nefajčí. Príklad 3: Domáca úloha P. Č. Výrok Negácia výroku 1. Včera aspoň 3 žiaci nemali Dú. 2. Práve jeden z vás klamal. 3. V bitke boli zranení najviac 2 bitkári.

4 4 4. Štvorec má každý vnútorný uhol pravý. 5. V peňaženke mám práve Najmenej 8 krát som ho upozornil. 7. V prvej dvadsiatke je práve 8 8. prvočísel. Číslo 6 je deliteľné najviac 4 ciframi. 9. Práve 4 dni nepretržite pršalo. 10. Všetci mali pravdu. 11. Rovnica má práve jeden koreň. 12. Žiadne prvočíslo nie je párne. 13. Najviac traja chýbajú. 14. Nikto neodišiel. 15. Bolo nás najviac päť. 16. Každý mlčal. 17. Rovnica má dva korene. 18. Koreň rovnice je menší ako Meškal si aspoň 10 minút. 20. Aspoň dvaja odišli. 21. Nikto neprišiel. 22. Zostaneme aspoň štyria Aspoň traja z nás boli vyznamenaní. V trojuholníku je najviac jeden tupý uhol. Každý zostrojený trojuholník je ostrouhlý. Aspoň 1 koreň rovnice nie je záporný. 27. Bolo nás najviac päť. 28. Nedostal nijakú knihu. 29. Našiel aspoň desať húb. 30. Predbehol každého súpera. 31. Priamky majú spoločný najviac 1 bod. 32. Kružnice majú spoločný aspoň 1 bod. 33. Nijaké prvočíslo nie je párne. 34. Paraboly majú spoločné práve 3 body. 35. Žiadna priamka nepretína kružnicu.

5 5 36. Každý má súčet ťažníc menší ako súčet strán. 37. Každé prvočíslo je nepárne. 38. Každé dve priamky sa pretínajú. 39. Každé tri body ležia na jednej kružnici. 40. Každé 4 body ležia na dvoch parabolách. KVANTIFIKÁTORY, VŠEOBECNÝ A EXISTENČNÝ VÝROK A ICH NEGÁCIE DEF: Všeobecný (veľký) kvantifikátor vyjadruje, že každý uvažovaný objekt má alebo žiadny objekt nemá vlastnosť, o ktorú ide. Okrem slov každý, žiadny sa na tento účel používajú aj slová všetky, ľubovoľný, ktorýkoľvek, ani jeden a pod. Zápis všeobecného výroku: pre všetky prvky x z množiny M platí výroková forma V(x) Negácia všeobecného výroku: existuje prvok x z množiny M, pre ktorý neplatí výroková forma V(x) DEF: Existenčný (malý) kvantifikátor vyjadruje, že aspoň jeden uvažovaný objekt má alebo nemá vlastnosť, o ktorú ide. Okrem slov aspoň jeden sa používajú slová niektorý, možno nájsť, existuje a pod. Zápis existenčného výroku: existuje aspoň jeden prvok x z množiny M, pre ktorý platí výroková forma W(x) Negácia existenčného výroku: pre všetky prvky x z množiny M neplatí výroková forma W(x) Napr.: Výrok : x N; x +1/x = 2 Negácia výroku : x N; x +1/x 2 Výrok : n N; n 1 Negácia výroku : n N; n 1 Príklad 1: Určte pravdivostnú hodnotu výroku a potom vytvorte negácie výrokov s kvantifikátorom: a) x N; 2x = 8 h) x N; 2x = 7 b) n N; 0 n (p) ( n N; 0> n (n)) i) x N; x +3x = x-4 c) n N; n+1 n 2 j) x N; 2.x > 8 d) n N; 2.n+1 n+2 k) x R; x < x 2

6 6 e) x N; 2.x > x l) n Z; (n-2) 2 n f) x N; 2.x > x 2 m) x R + ; 0 > x g) x R; 0 < x 2 n) x R; x 2 = x Výrok: Negácia výroku: Pre každý... platí, že je.... Existuje aspoň jeden..., ktorý nie je.... Existuje aspoň jeden..., ktorý Pre každý... platí, že nie je.... alebo Žiadny... nie je.... je.... Každý je Aspoň jeden nie je Aspoň jeden je Ani jeden nie je Príklad 2: V: Každý vie písať. V : Aspoň jeden nevie písať. F: Existuje lichobežník, ktorý je rovnoramenný. F : Žiaden lichobežník nie je rovnoramenný. G: Pre každý zlomok platí, že sa dá zjednodušiť. G : Existuje aspoň jeden zlomok, ktorý sa nedá zjednodušiť. V: V : H: Existuje aspoň jedno párne prvočíslo. H : Každé prvočíslo je nepárne. W: Niektorí hráči dnes neprišli na tréning. W : Všetci hráči dnes prišli na tréning. P: Aspoň jeden žiak našej triedy má narodeniny v novembri. P : Žiadny žiak našej triedy nemá narodeniny v novembri. R: R : T: Uhlopriečky obdĺžnika sú na seba kolmé. T : Existuje obdĺžnik, ktorého uhlopriečky na seba nie sú kolmé. K: Žiadny trojuholník nemá dva tupé uhly. K : Existuje aspoň jeden trojuholník, ktorý má dva tupé uhly. Z: Všetci nemali domácu úlohu. Z : Aspoň jeden mal domácu úlohu. D. Ú. Nová učebnica Z. Kubáček 2009, str. 85,86/

7 7 ZLOŽENÉ VÝROKY DEF: ZLOŽENÉ VÝROKY sú výroky, ktoré dostaneme spojením dvoch, alebo viacerých výrokov pomocou logickej spojky. DEF: KONJUNKCIA a, a súčasne, resp. i, a tiež ozn. - je zložený výrok, ktorý dostaneme tak, že medzi výroky vsunieme logickú spojku a, a súčasne ( ozn. ) a dostaneme A B. Konjukcia je pravdivá práve vtedy, keď obidva výroky sú súčasne pravdivé. V ostatných prípadoch je nepravdivá. A B A B A: Prší. B: Svieti slnko. A B: Prší a svieti slnko. A B = B A konjukcia je komutatívna. DEF: DISJUNKCIA / ALTERNATÍVA alebo ozn. je zložený výrok, ktorý dostaneme tak, že medzi výroky vsunieme logickú spojku alebo (ozn. ) a dostaneme výrok A B. Alternatíva je pravdivá, ak aspoň jeden z výrokov A, B je pravdivý. A B A B A B A: Prší. B: Svieti slnko. A B: Prší alebo svieti slnko. A B = B A alternatíva je komutatívna. Nevylučujúce alebo (aspoň jedna) - (Rozhodca môže povoliť hráčovi vymeniť si prepotený alebo poškodený dres v prestávke medzi setmi.) Vylučujúce alebo (práve jedna) - (Predávajúci môže podľa svojej voľby chybný tovar nahradiť alebo poskytnúť primeranú zľavu.) DEF: IMPLIKÁCIA ak..., tak... nech..., potom... keď..., tak... ozn. - implikáciu výroku B výrokom A dostaneme tak, že pred výrok A predradíme ak..., pred výrok B tak... a dostaneme zložený výrok (ozn. ). Implikácia je nepravdivá vtedy, keď z pravdy vyplýva nepravda, v ostatných prípadoch je pravdivá.

8 8 A B A B Pavol sľúbil Monike: Ak bude v nedeľu pekne, prídem za Tebou. Môžu nastať tieto situácie: - Bolo pekne, Pavol prišiel. (sľub splnený, implikácia platí) - Bolo pekne, Pavol neprišiel. (sľub porušený, implikácia neplatí) - Nebolo pekne, Pavol prišiel. (sľub splnený, implikácia platí) - Nebolo pekne, Pavol neprišiel. (sľub splnený, implikácia platí) A B B A implikácia nie je komutatívna. Obrátená implikácia - k implikácii je obrátená - pôvodná a obrátená implikácia nemusia mať rovnakú pravdivostnú hodnotu. Obmenená implikácia - k implikácii je obmenená - pôvodná a obmenená implikácia majú vždy rovnakú pravdivostnú hodnotu. DEF: EKVIVALENCIA -... práve vtedy, keď... (obojstranná implikácia)... vtedy a len vtedy... ( A B ) ( B A )... je ekvivalentné... ozn. - je zložený výrok, ktorý dostaneme tak, že medzi výroky vsunieme práve vtedy, keď alebo vtedy a len vtedy a dostaneme výrok A práve vtedy, keď B ( ozn. ). Ekvivalencia je pravdivá vtedy a len vtedy, keď obidva výroky sú buď pravdivé alebo obidva výroky sú nepravdivé. A B A B A B A B B A A B A B = B A ekvivalencia je komutatívna. Príklad 1: Rozhodnite, ktoré výrokové operácie predstavujú nasledujúce zložené výroky: A: Máme pivo a minerálku. B: Večer pôjdem do kina alebo do divadla. C: Ak je číslo deliteľné deviatimi, tak je deliteľné aj troma. D: Nemám hlad ani smäd. E: Pomaranče kúpim práve vtedy, keď nebudú jablká.

9 9 F: Nikto nie je dokonalý. G: Ak vodič vidí vlak alebo počuje zvukové znamenie, nesmie vojsť na železničný prechod. Tabuľka pravdivostných hodnôt zložených výrokov: A B A B A B A B A B Výrokové premenné A, B označujú ľubovoľné výroky, preto sú v tabuľke všetky prípady ich pravdivostných hodnôt. Výrokové formuly sú výrazy zostavené iba z výrokových premenných, zátvoriek a symbolov,,,, napr. A B DEF: Tautológiou nazývame výrokovú formulu pravdivú vo všetkých kombináciách pravdivostných hodnôt. Kontradikciou nazývame výrokovú formulu nepravdivú vo všetkých kombináciách pravdivostných hodnôt. Príklad 2: Dané sú výroky A, B, C, D. Napíšte zložené výroky a znegujte ich (najprv symbolicky, potom slovne). A: Sneží. B: Fúka studený vietor. C: Pôjdem sa korčuľovať. D: Pôjdem sa lyžovať. a) A B n) C D A b) A B o) C D A B c) A B C d) (A B) e) A C f) B D g) A C h) B D i) A B D j) A B C k) D A B l) C A B m) C D A B

10 10 Príklad 3: Určte pravdivostnú hodnotu výrokovej formuly: A B A B tautológia? A B A A B B Príklad 4: A B Príklad 5: X Y Z Príklad 6: (A /\ B) <=> (A' \/ B') A B A A B A B. Je to A B A B (A /\ B) (A' \/ B') (A /\ B) <=> (A' \/ B')

11 11 NEGÁCIA ZLOŽENÝCH VÝROKOV DEF: DE MORGANOVE PRAVIDLÁ sú pravidlá, podľa ktorých tvoríme negáciu zložených výrokov. Negácia konjukcie: (A B)' A' B' A B A' B' A B (A B)' A' B' (A B)' A' B' Je tautológia, platí. Negácia alternatívy: (A B)' A' B' A B A' B' A B (A B)' A' B' (A B)' A' B' Je tautológia, platí. Negácia implikácie: (A B)' A B' Je tautológia, platí. A B B' A B (A B)' A B' (A B)' A B' Negácia ekvivalencie: (A B)' ( A B') ( A' B) A B A' B' A B (A B)' ( A B') (A' B) (A B)' ( A B') ( A' B) Je tautológia, platí.

12 12 Príklad 1: Učiteľ povedal žiakovi: Do školy ste si mali doniesť písacie a rysovacie pomôcky. A Ty si to zase nespravil. Čo teda spravil daný žiak? Riešenie: Sú 3 možnosti: - žiak si priniesol písacie pomôcky, ale nepriniesol si rysovacie pomôcky. - žiak si nepriniesol písacie pomôcky, ale priniesol si rysovacie pomôcky. - žiak si nepriniesol ani písacie pomôcky, ani rysovacie pomôcky. Príklad 2: Znegujte dané výroky: P. Č. Výrok Negácia výroku Ak je prirodzené číslo deliteľné 3, tak je deliteľné 5. Uhlopriečky obdĺžnika sú na seba kolmé. Súčet veľkostí vnútorných uhlov Δ je 180 Ak je trojuholník Δ pravouhlý, tak je aj rovnoramenný. Ak je Δ rovnostranný, tak je aj rovnoramenný. Ak pre reálne číslo platí, tak aj Príklad 3: Zistite, či daný zložený výrok je tautológia: a) A B B A B b) A C B B C A C Príklad 4: Určte pravdivostnú hodnotu zloženého výroku. a) [(A B) (A B )] A B b) (A B) (A B ) A B c) [(A B) C ] (A B ) C d) (A B ) (A B) A B e) (A B) (A B) (A B ) Existuje prirodzené číslo, ktoré je deliteľné 3, ale nie je deliteľné 5. (pravdivé, napr. 6, 9,... ) Existuje obdĺžnik, ktorého uhlopriečky na seba nie sú kolmé. (pravdivé) Existuje Δ, v ktorom súčet veľkostí vnútorných uhlov je iný ako 180. (nepravdivé) Existuje Δ, ktorý je pravouhlý, ale nie je rovnoramenný. (pravdivé) Existuje Δ, ktorý je rovnostranný, ale nie je rovnoramenný. (nepravdivé) Existuje reálne číslo, pre ktoré platí a súčasne. (pravdivé, napr. 5, - 8, ) Príklad 5: Negujte nasledujúce zložené výroky: a) Ak pôjdeme do kina, tak nepôjdeme do divadla. b) Kúpim si pivo a minerálku. c) V sobotu pôjdeme na chatu alebo k starej mame. d) Mobil dostanem práve vtedy, keď budem mať dobré vysvedčenie.

13 13 e) Každý štvoruholník má 4 uhly a všetky tieto uhly sú pravé. f) Kvadratická rovnica nemá koreň alebo má dva korene. Príklad 6: Niekto vyslovil hypotézu: "Ak sa v konvexnom štvoruholníku rozpoľujú uhlopriečky, tak je stredovo alebo osovo súmerný." Keby sme chceli túto hypotézu vyvrátiť, museli by sme nájsť taký konvexný štvoruholník, ktorého uhlopriečky sa A nerozpoľujú a pritom je stredovo aj osovo súmerný B nerozpoľujú a pritom je stredovo alebo osovo súmerný C rozpoľujú a pritom je stredovo súmerný, ale nie je osovo súmerný D rozpoľujú a pritom je osovo súmerný, ale nie je osovo súmerný E rozpoľujú a pritom nie je ani osovo, ani stredovo súmerný (návod: utvoriť negáciu výroku zloženého z dvoch výrokov.) Príklad 7: K danej implikácii vytvorte negáciu, obmenu, obrátenú vetu. a) Ak nedostanem zlú známku, dostanem odmenu. b) Ak sú dané čísla párne, tak ich súčin je párny. c) Keď fúka východný vietor, neprší. d) Ak je Mesiac v nove, o polnoci je v lese tma. e) Keď pracujem, nehovorím. f) Keď nemám dosť vlastných peňazí, požičiavam si ich od priateľa. g) Keď nie je v izbe dosť svetla, v izbe nerysujem. h) Keď bude fúkať studený vietor a pršať, do divadla nepôjdem. i) Keď bude fúkať studený vietor alebo pršať, do divadla alebo kina nepôjdem. j) Keď bude fúkať studený vietor a pršať, do divadla alebo kina nepôjdem. k) Pre každé dva rovinné útvary U 1, U 2 platí, že ak sú zhodné, majú rovnaký obsah. l) Pre každý štvoruholník Q platí, že ak nie sú uhlopriečky štvoruholníka Q navzájom kolmé, tak Q nie je kosoštvorec. m) Ak má funkcia f v bode a limitu f(a), tak f je v bode a spojitá. n) Ak má funkcia g v bode a lokálny extrém, tak g (a) = 0. Príklad 8: Určte druh zložených výrokov, napíšte zložený výrok symbolicky, symbolicky ho znegujte a potom zložený výrok vyjadrite slovne: a) Príde Peter a Karol alebo Táňa. b) Ak nebude pršať, potom pôjdem do kina alebo do divadla. c) Ak nebude pršať alebo fúkať studený vietor, potom pôjdem do kina. d) Ak bude pršať a fúkať studený vietor, potom nepôjdem do kina alebo do divadla. e) Ak bude pršať alebo fúkať studený vietor, potom nepôjdem do divadla. f) Mám chrípku alebo angínu a vysokú teplotu. g) Do kina alebo do divadla pôjdem vtedy, ak nebude pršať alebo fúkať studený vietor. h) Do kina alebo do divadla nepôjdem vtedy, ak bude pršať a fúkať studený vietor.

14 14 Negovanie zložených výrokov: A B A B V: Príde Jana a Ivana. V : Jana nepríde alebo Ivana nepríde. A B A B V: Príde Peter alebo Pavol. V : Peter a Pavol neprídu. A B A B V: Ak príde Michal, príde Ján. V : Michal príde a Ján nepríde. A B A B A B V: Karol príde práve vtedy, keď príde Jozef. V : Buď Karol príde a Jozef nepríde alebo Karol nepríde a Jozef príde. Význam spojok a, alebo v hovorovom jazyku nie je stály: A: Ján vyberá červené a zelené jablká. B: Karol vyberá jablká, ktoré sú veľké a červené. O každom jablku v Jánovom koši možno povedať, že je červené alebo zelené, zatiaľ čo v Karolovom koši je každé jablko veľké a červené. C: Malého Igora opatruje stará mama alebo starý otec. D: Tohto roku vyhrá ligu Trnava alebo Slovan. Milana môžu opatrovať niekedy i obidvaja starí rodičia súčasne, zatiaľ čo liga môže mať len jedného víťaza. ÚSUDOK DEF: ÚSUDOK je akt myslenia, ktorý pozostáva z niekoľkých bodov predpoklady úsudku (poznáme pravdivostné hodnoty výrokov) a záverov úsudku (pravdivostné hodnoty priraďujeme ďalším výrokom). Pri kontrole správnosti úsudku vyplníme tabuľku pravdivostných hodnôt všetkých formúl, ktoré v úsudku vystupujú. Potom keď nájdeme riadok, v ktorom platia predpoklady, ale neplatí záver, získame logicky nesprávny úsudok, keď v každom riadku so splneným predpokladom platí aj záver získame logicky správny úsudok. Napr.: Na základe toho, že v pondelok celý deň prší (predpoklad úsudku), bude v utorok mokro (záver úsudku) alebo bude stále pršať.

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výrok je každá oznamovacia veta (tvrdenie), o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá. Výroky označujeme pomocou symbolov: A, B,

Διαβάστε περισσότερα

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A.

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A. 7. Negácie výrokov Negácie jednoduchých výrokov tvoríme tak, že vytvoríme tvrdenie, ktoré popiera pôvodný výrok. Najčastejšie negujeme prísudok alebo použijeme vetu Nie je pravda, že.... Výrok A: Prší.

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti 4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

ÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia

ÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia ÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia 1. VÝROKY Pod pojmom "výrok" rozumieme v bežnom živote čosi ako VÝsledok ROKovania ( napr. súdu, alebo komisie

Διαβάστε περισσότερα

ZÁKLADY MATEMATIKY 1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED

ZÁKLADY MATEMATIKY 1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED ZÁKLADY MATEMATIKY 1 Kitti Vidermanová, Júlia Záhorská Eva Barcíková, Michaela Klepancová NITRA 2013 Názov: Základy matematiky 1 Edícia Pírodovedec.

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5}, Riešenia Základy matematiky 1. a) A = { ; ; ; 1; 0; 1; ; }, b) B = {; 9; 16}, c) C = {; ; 5}, d) D = { 1}, e) E =.. B, C, D, F (A neobsahuje prvok 1, E obsahuje navyše prvok 1, G neobsahuje prvok 1)..

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Madaras Prvočísla

Tomáš Madaras Prvočísla Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,

Διαβάστε περισσότερα

23. Zhodné zobrazenia

23. Zhodné zobrazenia 23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:

Διαβάστε περισσότερα

Zbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY

Zbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY Zbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY Martin Šrámek 0 OBSAH Úvod...2 Výrok...3 Výroková premenná...3 Logické spojky...4 Formula výrokovej logiky...4 Logická ekvivalencia...4 Tabuľková metóda riešenia úloh...4

Διαβάστε περισσότερα

3. Výroková logika. Princíp dvojhodnotovosti (bivalencie): Existujú práve dve pravdivostné hodnoty pravda a nepravda.

3. Výroková logika. Princíp dvojhodnotovosti (bivalencie): Existujú práve dve pravdivostné hodnoty pravda a nepravda. 3. Výroková logika Výroková logika patrí do klasickej logiky - do jednej z dvoch oblastí, na ktoré môžeme rozdeliť súčasnú logiku. 22 Sochor (2011, 21) prirovnáva výrokovú logiku ku gramatickému rozboru

Διαβάστε περισσότερα

Maturita z matematiky T E S T Y

Maturita z matematiky T E S T Y RNr. Mário oroš Maturita z matematiky príprava na prijímacie skúšky na vysokú školu T E S T Y Všetky práva sú vyhradené. Nijaká časť tejto knihy sa nesmie reprodukovať mechanicky, elektronicky, fotokopírovaním

Διαβάστε περισσότερα

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková Matematická logika Emília Draženská Helena Myšková Košice 2014 Recenzenti: RNDr. Ján Buša, CSc. RNDr. Daniela Kravecová, PhD. Tretie rozšírene a opravené vydanie Za odbornú stránku učebného textu zodpovedajú

Διαβάστε περισσότερα

1. Trojuholník - definícia

1. Trojuholník - definícia 1. Trojuholník - definícia Trojuholník ABC sa nazýva množina takých bodov, ktoré ležia súčasne v polrovinách ABC, BCA a CAB, kde body A, B, C sú body neležiace na jednej priamke.. Označenie základných

Διαβάστε περισσότερα

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika Matematická logika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Matematická logika Slovenská technická univerzita v Bratislave 2006 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., doc. RNDr. Jiří Pospíchal, DrSc. Lektori:

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

Prednáška 1. Logika, usudzovanie a teória dôkazu

Prednáška 1. Logika, usudzovanie a teória dôkazu Prednáška 1 Logika, usudzovanie a teória dôkazu Logika je charakterizovaná ako analýza metód používaných v ľudskom myslení alebo uvažovaní. Logika nie je dôležitá len v matematike a informatike, ale aj

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I

Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I 007 c RNDr Rudolf Blaško, PhD, 007 beerb@frcatelfriunizask Obsah Základné pojm 3 Logika 3 Výrazavýrok 3 Logickéoperácie 3 3 Výrokovéform

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD.

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. Logické systémy doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. KAPITOLA 1 Úvodné pojmy V tejto časti uvádzame základné pojmy, prevažne z diskrétnej matematiky, ktoré

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Matematická logika Slovenská technická univerzita v Bratislave 2006 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., doc. RNDr. Jiří Pospíchal, DrSc. Lektori: doc. PhDr. Ján Šefránek,

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita. Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA PRE FARMACEUTOV

MATEMATIKA PRE FARMACEUTOV V Y S O K O Š K O L S K Á U Č E B N I C A Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského Vladimír Frecer MATEMATIKA PRE FARMACEUTOV UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE 1 V Y S O K O Š K O L S K Á U Č E B N

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Funkcie - základné pojmy

Funkcie - základné pojmy Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny

Διαβάστε περισσότερα

stereometria - študuje geometrické útvary v priestore.

stereometria - študuje geometrické útvary v priestore. Geometria Geometria (z gréckych slov Geo = zem a metro = miera, t.j. zememeračstvo) je disciplína matematiky prvýkrát spopularizovaná medzi starovekými grékmi Tálesom (okolo 624-547 pred Kr.), ktorý sa

Διαβάστε περισσότερα

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky 5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky Priesvitka 1 Gottlob Frege (1848-1925) Bertrand Russell (1872-1970) Priesvitka 2 Intuitívny prechod od výrokovej logiky k predikátovej logike

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do diskrétnych matematických štruktúr. Daniel Olejár Martin Škoviera

Úvod do diskrétnych matematických štruktúr. Daniel Olejár Martin Škoviera Úvod do diskrétnych matematických štruktúr Daniel Olejár Martin Škoviera 24. augusta 2007 i This book was developed during the project Thematic Network 114046-CP-1-2004-1-BG- ERASMUS-TN c Daniel Olejár,

Διαβάστε περισσότερα

x x x2 n

x x x2 n Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol

Διαβάστε περισσότερα

Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity

Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity Poznámka k úlohám o funkciách: Ak nie je uvedené inak, je definičným oborom funkcie množina všetkých reálnych čísel, pre ktoré výraz definujúci funkciu má zmysel. 0 Ktorá z nasledujúcich funkcií nie je

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

Riešenie cvičení z 5. kapitoly

Riešenie cvičení z 5. kapitoly Riešenie cvičení z 5. kapitoly Cvičenie 5.1. Vety prepíšte pomocou jazyka predikátovej logiky, použite symboly uvedené v úlohách. (a Niekto má hudobný sluch (H a niekto ho nemá. ( H( ( H( (b Niektoré dieťa

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah rovinných útvarov

Obvod a obsah rovinných útvarov Obvod a obsah rovinných útvarov Z topologického hľadiska bod môže byť vnútorný, hraničný a vonkajší vzhľadom na nejaký rovinný útvar. D. Bod je vnútorný, ak môžeme nájsť taký polomer r, že kruh so stredom

Διαβάστε περισσότερα

9 Planimetria. identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov,

9 Planimetria. identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov, 9 Planimetria Ciele Preštudovanie tejto kapitoly vám lepšie umožní: identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov, používať jednotky

Διαβάστε περισσότερα

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh 16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh Kružnica k so stredom S a polomerom r nazývame množinou všetkých bodov X v rovine, ktoré majú od pevného bodu S konštantnú vzdialenosť /SX/ = r, kde r (patri)

Διαβάστε περισσότερα

Gymnázium v Košiciach, Opatovská 7 MATEMATIKA

Gymnázium v Košiciach, Opatovská 7 MATEMATIKA Gymnázium v Košiciach, Opatovská 7 MATEMATIKA ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, PLUHOVÁ 8, 80 00 BRATISLAVA VZDELÁVACÍ ŠTANDARD S EXEMPLIFIKAČNÝMI ÚLOHAMI Z MATEMATIKY PRE GYMNÁZIUM (štvorročné štúdium) Vypracoval:

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Algebra a diskrétna matematika

Algebra a diskrétna matematika Algebra a diskrétna matematika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Algebra a diskrétna matematika Slovenská technická univerzita v Bratislave 008 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., prof. RNDr. Jiří Pospíchal,

Διαβάστε περισσότερα

Mocniny : 1. časť. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník

Mocniny : 1. časť. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník Mocniny : 1. časť 1. Vypočítajte pomocou tabuliek : a) 100 ; 876 ; 15,89 ; 1, ; 0,065 ; b) 5600 ; 16 ; 0,9 ;,64 ; 1,4 ; c) 1,5 ; 170 ; 0,01 ; 148 0, 56 ; 64, 5

Διαβάστε περισσότερα

Zobrazenia v rovine. Každé zhodné zobrazenie v rovine je prosté a existuje k nemu inverzné zobrazenie.

Zobrazenia v rovine. Každé zhodné zobrazenie v rovine je prosté a existuje k nemu inverzné zobrazenie. Zobrazenia v rovine Zobrazením Z z množiny A do množiny B nazývame predpis, ktorý každému prvku x množiny A priraďuje práve jeden prvok y množiny B. Zobrazenie v rovine priraďuje každému bodu X danej roviny

Διαβάστε περισσότερα

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

Reálna funkcia reálnej premennej

Reálna funkcia reálnej premennej (ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od

Διαβάστε περισσότερα

Súradnicová sústava (karteziánska)

Súradnicová sústava (karteziánska) Súradnicová sústava (karteziánska) = sú to na seba kolmé priamky (osi) prechádzajúce jedným bodom, na všetkých osiach sú jednotky rovnakej dĺžky-karteziánska sústava zavedieme ju nasledovne 1. zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

2-UMA-115 Teória množín. Martin Sleziak

2-UMA-115 Teória množín. Martin Sleziak 2-UMA-115 Teória množín Martin Sleziak 20. septembra 2011 Obsah 1 Úvod 5 1.1 Predhovor...................................... 5 1.2 Sylaby a literatúra................................. 6 1.2.1 Literatúra..................................

Διαβάστε περισσότερα

ZÁKLADY ELEMENTÁRNEJ GEOMETRIE

ZÁKLADY ELEMENTÁRNEJ GEOMETRIE UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED ZÁKLADY ELEMENTÁRNEJ GEOMETRIE ŠEDIVÝ ONDREJ VALLO DUŠAN Vydané v Nitre 2009 Fakultou prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s finančnou

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

2. UHLY. Zapisovanie uhlov 1. spôsob pomocou troch bodov. Pri zápise uhla pomocou troch bodov je VRCHOL VŽDY V STREDE ZÁPISU.

2. UHLY. Zapisovanie uhlov 1. spôsob pomocou troch bodov. Pri zápise uhla pomocou troch bodov je VRCHOL VŽDY V STREDE ZÁPISU. 2. UHLY 2.1 ZÁPIS A OZNAČOVANIE UHLOV Dve polpriamky VA, VB, ktoré majú spoločný začiatok v bode V delia rovinu na dve časti. Tieto časti nazývame uhly. UHOL je časť roviny ohraničená dvoma polpriamkami,

Διαβάστε περισσότερα

Vladimír Kvasnička. Úvod do logiky pre informatikov

Vladimír Kvasnička. Úvod do logiky pre informatikov Vladimír Kvasnička Úvod do logiky pre informatikov Ústav aplikovanej informatiky Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita v Bratislave 202 2 Úvod V tejto knihe, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

Ohraničenosť funkcie

Ohraničenosť funkcie VaFu05-T List Ohraničenosť funkcie RNDr. Beáta Vavrinčíková U: V bežnom živote sa často stretávame s funkciami, ktorých hodnot sú určitým spôsobom obmedzené buď na celom definičnom obore D alebo len na

Διαβάστε περισσότερα

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie 1.1. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov?

Cvičenie 1.1. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov? Cvičenie Cvičenie.. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov? (a Mária je študentom informatiky. Preto, je Mária študentom informatiky alebo študentom telekomunikácií. p = Mária je študentom

Διαβάστε περισσότερα

Planárne a rovinné grafy

Planárne a rovinné grafy Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia

Διαβάστε περισσότερα

Úpravy výrazov na daný tvar

Úpravy výrazov na daný tvar DSZŠM Úpravy výrazov na daný tvar. a) Ktoré z nasledujúcich výrazov nie sú druhou mocninou dvojčlena?, 9, 0, b) Zmeňte v nich koeficient pri lineárnom člene tak, aby sa stali druhou mocninou dvojčlena.

Διαβάστε περισσότερα

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka 9. kapitola Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika 1 Úvodné poznámky o viachodnotových logikách V klasickej logike existujú prípady, keď dichotomický pravdivostný

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017 Kompilátory Cvičenie 6: LLVM Peter Kostolányi 21. novembra 2017 LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov Pôvodne Low Level Virtual Machine

Διαβάστε περισσότερα

SK skmo.sk. 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B

SK skmo.sk. 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 66. ročník Matematickej olympiády 2016/2017 Riešenia úloh domáceho kola kategórie B 1. Každému vrcholu pravidelného 66-uholníka priradíme jedno z čísel 1 alebo 1. Ku každej

Διαβάστε περισσότερα

Maturitné úlohy. Matematiky. Pre gymnázium

Maturitné úlohy. Matematiky. Pre gymnázium Jozef Vozár Maturitné úlohy Z Matematiky Pre gymnázium I. (Úlohy s výberom odpovede) OBSAH ÚVOD K ÚVODU... 4 ÚVOD... 4 1. ZÁKLADY MATEMATIKY... 6 1.1 Logika a množiny... 6 Požiadavky na vedomosti a zručnosti...

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA S MATEMATICÁ OLYMPIÁDA skmo.sk 2008/2009 58. ročník Matematickej olympiády Riešenia úloh IMO. Nech n je kladné celé číslo a a,..., a k (k 2) sú navzájom rôzne celé čísla z množiny {,..., n} také, že n

Διαβάστε περισσότερα

zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom

zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom 0 Úvod 1 0 Úvod 0 Úvod 2 Matematika (a platí to vo všeobecnosti pre každú vedu) sa viac či menej úspešne pokúša zachytit istý zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov

Διαβάστε περισσότερα

1.4 Rovnice, nerovnice a ich sústavy

1.4 Rovnice, nerovnice a ich sústavy 1. Rovnice, nerovnice a ich sústavy Osah Pojmy: rovnica, nerovnica, sústava rovníc, sústava nerovníc a ich riešenie, koeficient, koreň, koreňový činiteľ, diskriminant, doplnenie do štvorca, úprava na súčin,

Διαβάστε περισσότερα

Vybrané partie z logiky

Vybrané partie z logiky FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky poznámky z prednášok martin florek 22. mája 2004 Predhovor Vďaka nude a oprášeniu vedomostí z

Διαβάστε περισσότερα

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17 Obsah 1 Polynómy a racionálne funkcie 3 11 Základy 3 1 Polynómy 7 11 Cvičenia 13 13 Racionálne funkcie 17 131 Cvičenia 19 Lineárna algebra 3 1 Matice 3 11 Matice - základné vlastnosti 3 1 Cvičenia 6 Sústavy

Διαβάστε περισσότερα

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, PLUHOVÁ 8, BRATISLAVA. VZDELÁVACÍ ŠTANDARD S EXEMPLIFIKAČNÝMI ÚLOHAMI Z MATEMATIKY PRE GYMNÁZIUM štvorročné štúdium

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, PLUHOVÁ 8, BRATISLAVA. VZDELÁVACÍ ŠTANDARD S EXEMPLIFIKAČNÝMI ÚLOHAMI Z MATEMATIKY PRE GYMNÁZIUM štvorročné štúdium ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, PLUHOVÁ 8, 80 00 BRATISLAVA VZDELÁVACÍ ŠTANDARD S EXEMPLIFIKAČNÝMI ÚLOHAMI Z MATEMATIKY PRE GYMNÁZIUM štvorročné štúdium Vypracoval: RNDr. Marian Hanula Posúdili členovia Ústrednej

Διαβάστε περισσότερα

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin 2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi

Διαβάστε περισσότερα

Učebný zdroj pre žiakov z predmetu Matematika

Učebný zdroj pre žiakov z predmetu Matematika STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA Komenského 6, 08 7 Lipany Učebný zdroj pre žiakov z predmetu Matematika Odbor: Kozmetik a Pracovník marketingu Autorka: PaedDr. Iveta Štefančínová, Ph.D. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú

Διαβάστε περισσότερα

Maturitné úlohy. Matematiky. Pre gymnázium

Maturitné úlohy. Matematiky. Pre gymnázium Jozef Vozár Maturitné úlohy Z Matematiky Pre gymnázium I. (Úlohy s krátkou odpoveďou) OBSAH ÚVOD... 3 1. ZÁKLADY MATEMATIKY... 3 1.1 Logika a množiny... 3 1.2 Čísla, premenné a výrazy... 7 1.3 Teória čísel...

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie 1.1. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov?

Cvičenie 1.1. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov? Cvičenie Cvičenie.. Aké pravidlo usudzovania bolo použité pri dôkaze záverov? (a Mária je študentkou informatiky. Preto, je Mária študentkou informatiky alebo študentkou telekomunikácií. p = Mária je študentom

Διαβάστε περισσότερα

Matematika test M-1, 2. časť

Matematika test M-1, 2. časť M O N I T O R 001 pilotné testovanie maturantov MONITOR 001 Matematika test M-1,. časť forma A Kód školy: Číslo žiaka A B C F H I K L M O P S Kód A B C F H I triedy: 01 0 03 04 05 06 07 08 09 10 11 1 13

Διαβάστε περισσότερα

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený

Διαβάστε περισσότερα

Teória funkcionálneho a logického programovania

Teória funkcionálneho a logického programovania Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Teória fucionálneho a logického programovania (poznámky z prednášok z akademického roka 2002/2003) prednáša: Prof. RNDr. Peter Vojtáš, DrSc. 2 TEÓRIA FUNKCIONÁLNEHO A

Διαβάστε περισσότερα

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1 3. kapitola Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou priesvitka 1 Axiomatická výstavba modálnej logiky Cieľom tejto prednášky je ukázať axiomatickú výstavbu rôznych verzií

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus 1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových

Διαβάστε περισσότερα

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)

Διαβάστε περισσότερα

Ján Buša Štefan Schrötter

Ján Buša Štefan Schrötter Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako

Διαβάστε περισσότερα

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:

Διαβάστε περισσότερα

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8 Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................

Διαβάστε περισσότερα