Deskripčná logika. UINF/SWB: Sémantický web podľa

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Deskripčná logika. UINF/SWB: Sémantický web podľa"

Transcript

1 Deskripčná logika UINF/SWB: Sémantický web podľa

2 Deskripčná logika zjednocujúci formalizmus pre nástroje reprezentácie frame-based (systémy založené na rámcoch) sémantické siete objektovo orientované reprezentácie sémantické dátové modely ontologické jazyky...

3 Deskripčná logika štruktúrovaná podforma predikátového počtu poskytuje teórie a systémy pre reprezentáciu štruktúrovaných informácií pre prístup k týmto informáciám pre odvodzovanie v rámci nich

4 Aplikácie deskripčnej logiky v systémoch konfigurácia sémantika prirodzeného jazyka konceptuálne modelovanie inteligentná integrácia informácií (I3) optimalizácia dopytov a udržiavanie pohľadov prístup k informáciám a inteligentné rozhrania terminológie, slovníky a ontológie správa softvéru plánovanie

5 DL formalizuje viacero objektovoorientovaných reprezentácií Formalizmus odstraňuje nejednoznačnosti prítomné v nepresných reprezentáciách

6 Rámce / Frames / Objekty identifikátor trieda inštancia slot (atribút) hodnota identifikátor implicitná hodnota obmedzenie povolených hodnôt typ doména kardinalita zapúzdrená metóda

7 Nejednoznačnosť: trieda vs objekt Osoba vek: INTEGER pohlavie: M, Ž výška: INTEGER partner: Osoba Peter vek: 30 pohlavie: M výška: 76 žena: Lucia trieda inštancia

8 Nejednoznačnosť: neúplná informácia Tridsiatnik vek: 30 pohlavie: M výška: INTEGER partner: Osoba Peter vek: 30 pohlavie: M výška: 76 žena: Lucia trieda inštancia

9 Nejednoznačnosť: dedičnosť Osoba vek: INTEGER pohlavie: M, F výška: INTEGER partner: Osoba Tridsiatnik vek: 30 pohlavie: M výška: INTEGER partner: Osoba Muž vek: INTEGER pohlavie: M výška: INTEGER partner: Žena Peter vek: 30 pohlavie: M výška: 76 žena: Lucia

10 Asociácie: explicitná asociácia Peter vek: 30 pohlavie: M výška: 76 Lucia vek: 28 pohlavie: F výška: 59 rodinapetraalucie manžel: Peter manžela: Lucia

11 Tranzitivita asociácií Auto má súčiastku Motor Motor má súčiastku vieme odvodiť Valec Auto má súčiastku Valec

12 Naozaj tranzitivita? Ján má dieťa Peter Peter má dieťa očividne neplatí, že Zuzana Ján má dieťa Zuzana

13 Nejednoznačnosť: Nixonov diamant Prezident Kvaker [pacifista] Republikán [militarista] Je Nixon pacifista alebo nie? Nixon

14 Kvantifikácia Žaba má farbu Zelená Každá žaba je len zelená. Každá žaba môže byť aj zelená Každá žaba má istý odtieň zelenej. Existuje zelená žaba. Žaby sú obvykle zelené, hoci sú aj výnimky

15 Falošní priatelia objektovo orientované reprezentácie sú z logického hľadiska nejednoznačné sú často používané a podporené grafickými nástrojmi procesy odvodzovania však nespadajú do štandardných logických kategórií ešte nie sú dobre chápané a formalizované vyvinúť odvodzovací algoritmus nad štruktúrami istého druhu je oveľa jednoduchšie než vysvetliť, čomu zodpovedajú odvodené štruktúry v doméne

16 Štruktúrovaná logika každý z variantov deskripčnej logiky je fragmentom logiky prvého rádu reprezentácia je na úrovni uzavretých formúl: vo formalizme nie sú žiadne premenné každá základná deskripčná logika je podmnožinou logiky prvého rádu bez funkcií najviac tri mená premenných

17 Prečo nestačí logika prvého rádu? logika 1. rádu bez dodatočných obmedzení: rozpadne sa štruktúra znalostí ťažko mať základ pre odvodzovanie príliš veľká vyjadrovacia sila na získanie rozhodnuteľných a efektívnych odvodzovacích problémov potenciálne primalá odvodzovacia sila na vyjadrenie zaujímavých a rozhodnuteľných teórií

18 Štruktúrované siete dedičnosti: structured inheritance networks štruktúrované opisy: zodpovedajú zložitým štruktúram objektov prepojených asociáciami/reláciami postavené na redukovanej množine logických konštruktov dva druhy znalostí: koncepty (terminológia) + inštancie (tvrdenia) KL-One centrálnu rolu hrá automatická klasifikácia, ktorou sa určí subsumpcia možno postaviť zväz striktné odvodzovanie bez implicitných znalostí

19 Teória deskripčnej logiky definícia predikátov TBox terminologies tvrdenia nad konštantami ABox assertions

20 Elementy jazyka TBox Koncepty označujú entity unárne predikáty triedy Roly označujú vlastnosti binárne predikáty relácie { x STUDENT(x) } { x ŽENATÝ(x) } { <x,y> PRIATEĽ(x,y) } { <x,y> MILUJE(x,y) }

21 Výrazy pre koncepty DL organizuje informácie do tried koncepty! homogénne dáta klasifikované podľa relevantných spoločných vlastností, ktoré majú inštancie Študent Priateľ. Ženatý x Študent x y. Priateľ x, y Ženatý(y)

22 Poznámka k -výrazom je mechanizmus pomenovávania funkcií λ x. f(x) = funkcia, ktorá pre vstup x vráti f(x) platí: vieme pomenovávať funkcie

23 Definícia predikátov pomocou predikát = pravdivostná funkcia potom je funkcia: definičný obor: individuály z domény obor hodnôt: pravdivostné hodnoty P potom určuje množinu individuálov, pre ktoré je pravdivá pretože P(a) znamená, že pre a je predikát splnený a je rozšírenie P

24 Definícia predikátov pomocou pre unárny predikát Osoba: Osoba := (x).osoba(x) tvrdí, že Osoba určuje množinu osôb: Osoba I = { x Osoba(x)} Osoba(peter) akk peter I Osoba I to isté pre binárny predikát: Priateľ := (x, y).priateľ(x, y) Priateľ I := { <x,y> Priateľ(x, y)}

25 Definícia predikátov pomocou Funkcie, ktoré definujeme lambdou, môžu byť parametrické

26 Interpretácia konceptových výrazov

27 Objekty a triedy trieda Študent: Osoba Meno: String Adresa: String Zapísaný: [Predmet]

28 Sémantické siete

29 Kvantifikátory Žaba má farbu Zelená Žaba MÁ-FARBU.Zelená každá žaba je aj zelená Žaba MÁ-FARBU.Zelená každá žaba je len zelená

30 Kvantifikátory: existenčný Žaba má farbu Zelená Každá žaba je aj zelená Žaba MÁ-FARBU.Zelená Cvičenie: je toto modelom? Žaba(oscar), Zelená(zelená), MÁ-FARBU(oscar, zelená), Červená(červená), MÁ-FARBU(oscar, červená)

31 Kvantifikátory: všeobecný Žaba má farbu Zelená Každá žaba je len zelená Žaba MÁ-FARBU.Zelená Cvičenie: je toto modelom? Žaba(oscar), Zelená(zelená), MÁ-FARBU(oscar, zelená), Červená(červená), MÁ-FARBU(oscar, červená) A toto? Žaba(felix), AGENT(felix, oscar)

32 Analytické odvodzovanie [intuícia] Osoba subsumuje Osoba, ktorá má priateľov, je lekárom subsumuje Osoba, ktorá má priateľov, je chirurgom

33 Analytické odvodzovanie [intuícia] Osoba, ktorá má aspoň dve deti subsumuje Osoba, ktorá aspoň troch synov Osoba, ktorá má aspoň tri malé deti disjunktná s Osoba s najviac dvoma deťmi

34 zamerajme sa na najjednoduchšiu možnú štrukturálnu DL: hovorme o jazyku logiky syntax sémantika problémy v odvodzovaní: rozhodnuteľnosť zložitosť procesy v rozhodovaní: korektnosť úplnosť asymptotická zložitosť Logika

35 Gramatika

36 Alternatívna gramatika

37 Intuitívna sémantika Koncepty = triedy = množiny individuálov atomické koncepty: mená primitívnych konceptov ďalej ich nedefinujeme Roly = vzťahy medzi dvojicami individuálov :and = zodpovedá konjugovaným konceptom v definícii môžeme spojiť viacero vlastností využijeme nadkoncepty realizujeme reštrikciu atribútov

38 Kvantifikátory :all reštrikcia konceptu na hodnoty atribútu x je (:all R C) akk každý prvok v relačnom páre s x je konceptom C (:all MÁ-DIEŤA Lekár) niečo, koho všetky deti sú lekármi predpokladáme, že MÁ-DIEŤA(x, y) = x je otcom y použité na obmedzenie hodnoty slotu v rámci :some existuje aspoň jedna hodnota pre atribút x je (:some R) akk existuje aspoň jeden prvok v relačnom páre s x (:and Osoba (:some MÁ- DIEŤA)) reprezentuje koncept,,rodič" spôsob ako zaviesť do rámca slot

39 Vzťah s databázami atomické koncepty = jednostĺpcové tabuľky CREATE TABLE Samec (VALUE VARCHAR) na dátovom type stĺpca nezáleží prítomnosť riadka v tabuľke je ekvivalentné situácii, keď predikát vráti TRUE roly = dvojstĺpcové tabuľky opäť nezáleží na dátových typoch closed-world assumption: elementy, ktoré nie sú v riadkoch, sú FALSE open-world assumption: o elementoch neprítomných v riadkoch nevieme nič skonštatovať

40 (:all MÁ-DIEŤA Lekár) SELECT MÁ-DIEŤA.x FROM MÁ-DIEŤA, Lekár WHERE MÁ-DIEŤA.y = Lekár.x Vzťah s databázami MÁ-DIEŤA.X Heraclides Hippokrates Hippokrates Vesalius MÁ-DIEŤA.Y Hippokrates Thessalus Draco Anne Lekár.X Hippokrates Thessalus Draco Vesalius Schweitzer

41 (:some MÁ-DIEŤA) Vzťah s databázami SELECT DISTINCT MÁ-DIEŤA.x FROM MÁ-DIEŤA MÁ-DIEŤA.X Heraclides Hippokrates Hippokrates Vesalius MÁ-DIEŤA.Y Hippokrates Thessalus Draco Anne

42 Formálna sémantika Interpretácia pozostáva z: domény: neprázdna množina interpretačná funkcia mapujúca každý koncept na podmnožinu každú rolu na podmnožinu je extenzionálna funkcia akk

43 množina rozšírení C Poznámky k definícii je množina individuálov v má rovnakú pravdivostnú hodnotu ako C(x) je ekvivalentné R(x, y)

44 Vyberme si doménu funkciu nad Príklad a extenzionálnu vypočítajme rozšírenia nasledovných konceptov (:and Dospelý Samec) (:and Dospelý Samec Bohatý) (:all MÁ-DIEŤA (:and Dospelý Samec)) (:some MÁ-DIEŤA)

45 Problém subsumpcie koncept C je subsumovaný konceptom D akk pre každú doménu z pre každú rozširujúcu funkciu platí nad t. j.

46 Jednoduché príklady (:and Dospelý Samec) Dospelý (:and Dospelý Samec Bohatý) (:and Dospelý Samec) (:all MÁ-DIEŤA (:and Dospelý Samec) (:all MÁ-DIEŤA Dospelý) (:and (:all MÁ-DIEŤA Dospelý) (:some MÁ-DIEŤA)) (:all MÁ-DIEŤA Dospelý)

47 Jednoduché protipríklady (:all MÁ-DIEŤA Dospelý) (:some MÁ-DIEŤA) všetky deti sú dospelé vs má aspoň 1 dieťa (:some MÁ-DIEŤA) (:all MÁ-DIEŤA Dospelý)

48 Vlastnosti súvisiace s vypočitateľnosťou Subsumpcia pre urobíme konštruktívny dôkaz! Rozhodnuteľná Zložitosť v P

49 Štrukturálny algoritmus subsumpcie založený na štrukturálnom porovnávaní konceptových výrazov každý konceptový výraz pozostáva z podvýrazov každý podvýraz z prvého konceptového výrazu porovnáme so všetkými podvýrazmi druhého konceptového výrazu dve fázy: 1. Prepíšme koncepty do normálnej formy 2. Porovnajme ich štruktúry

50 Normálna forma 1. Zbavíme sa zátvoriek vo vnorených konjunkciách 2. Konjunkcie univerzálnych kvantifikátorov prepíšeme na kvantifikovanú konjunkciu Prepisovacie pravidlá vedú k ekvivalentným formulám! (Dôkaz na domácu úlohu ).

51 Základný algoritmus pre subsumpciu Majme koncepty v normálnej forme Algoritmus SUBS?[C, D] vráti TRUE akk pre každý podkoncept : buď ide o atomický koncept alebo koncept tvaru potom existuje také, že alebo ide o koncept tvaru, a potom existuje tvaru (s rovnakou atomickou rolou ), takou, že SUBS? [C', D']

52 Asymptotická zložitosť indukciou cez všeobecné kvantifikátory vieme dokázať, že zložitosť je O( C x D ) kvadratická vzhľadom na dĺžku,,dlhšieho" konceptu optimalizácia: usporiadajme lexikograficky podvýrazy každého konceptu zložitosť bude len O(n. log(n)) binárne vyhľadávanie n je dĺžka,,dlhšieho" konceptu ale dominantným faktorom bude zložitosť algoritmu usporiadavania konceptov

53 Korektnosť odvodzovací algoritmus je korektný, ak každé riešenie, ktoré sa pomocou neho získa, je aj skutočným riešením Tvrdenie: Algoritmus štrukturálnej subsumpcie je korektný. ak SUBS?[C, D] je TRUE, potom vo všetkých interpretáciách je

54 Pozorovanie krok algoritmu, v ktorom prerábame výrazy do normálnej formy nikdy nemení rozširujúcu funkciu pre danú interpretáciu nemá teda vplyv na korektnosť ani úplnosť

55 Neformálny dôkaz Predpokladajme, že SUBS?[C, D] je pravdivé Uvažujme nad jedným z podkonceptov buď je rovný niektorému konceptu alebo je tvaru potom musí existovať medzi podkonceptami D-čka, kde platí SUBS?[C', D'] použitím indukčného kroku dostaneme, že rozšírenie D' musí byť podmnožinou C' a teda každé rozšírenie D j musí byť podmnožinou C i

56 Neformálny dôkaz bez ohľadu na tvar je C i platí, rozšírenie D musí byť podmnožinou C i toto D je konjunkciou D j -čiek toto navyše platí pre každé C i teda rozšírenie D musí byť podmnožinou rozšírenia C rozšírenie C je prienik všetkých rozšírení C i teda vždy, keď SUBS vracia TRUE, C subsumuje D a teda

57 Úplnosť ak existuje riešenie danej inštancie problému, úplný odvodzovací algoritmus ho nájde. Tvrdenie Štrukturálny algoritmus je úplný. Vždy keď pre každú interpretáciu, potom algoritmus povie, že C subsumuje D

58 Úplnosť: idea dôkazu Ukážeme, že vždy, keď SUBS?[C, D] vráti FALSE, existuje interpretácia, ktorá priradí prvok konceptu D, ale nie konceptu C teda interpretácia rozšírenia C nebude nadmnožinou rozšírenia D Táto interpretácia je protipríkladom. Ak algoritmus vráti FALSE,... znamená to, že nie je pravda, že.. a teda C D (:and Dospelý Samec) Dospelý SUBS?[(:and Dospelý Samec), Dospelý]

59 Idea dôkazu Vždy, keď SUBS?[C, D] je FALSE, môžeme nájsť podvýraz C i v C taký, že preň neexistuje súputník v koncepte D. V tom prípade ukážeme, že existuje interpretácia, ktorá priraďuje objekt akémukoľvek primitívnemu konceptu, ale nie konceptu Ci Z toho vyplynie, že je nemožné, aby bolo

60 Štrukturálne algoritmy:,,normalizuj a porovnaj" čo sa stane, ak obohatíme expresivitu? staršie systémy s neúplnými algoritmami klasický, BACK, LOOM problémom sú interakcie medzi konštruktormi štrukturálne algoritmy sú založené na syntaktickom porovnávaní podvýrazov neberú ich do úvahy Príklad: A A subsumuje ľubovoľný koncept, dokonca i taký, ktorý vo svojej definícii nespomína A

61 Sumár: kde sa nachádzame deskripčné logiky sú formalizáciou OO jazykov DL sú jazykmi na úrovni predikátov koncepty roly odvodzovanie (reasoning) problém subsumpcie najjednoduchšia DL z hľadiska štruktúry:

62 Aký má zmysel DL? ak je predikátový počet použitý bez akýchkoľvek obmedzení strácame štruktúru znalostí bez premenných koncepty sú triedami roly sú vlastnosťami vyjadrovacia sila (expresivita) je priveľká na dobré vlastnosti súvisiace s vypočítateľnosťou na efektívne odvodzovacie procedúry

63 Axiómy, disjunkcie a negácie Lektor Študent Profesor x. Lektor(x) Študent(x) Profesor(x) nutná podmienka pre lektora je nebyť študentom alebo byť profesorom absolvent, ktorý lektoruje nemusí byť profesorom môžeme mať profesora, ktorý nie je absolventom v slovenskom systéme nemožné, v zahraničných áno ;-)

64 Axiómy, disjunkcie a negácie Lektor Študent Profesor x. Lektor(x) Študent(x) Profesor(x) pre atomický koncept na ľavej strane symbol reprezentuje primitívnu definíciu udáva len nutné podmienky symbol udáva skutočnú definíciu nutné aj postačujúce podmienky

65 najjednoduchšia výroková DL Primitívny koncept Primitívna rola Top koncept Bottom koncept Komplement Konjunkcia Disjunkcia Všeobecný kvantifikátor Existenčný kvantifikátor

66 konjunkcia interpretovaná ako prienik množiny individuálov disjunkcia interpretovaná ako zjednotenie množiny individuálov negácia interpretovaná ako komplement množiny individuálov Uzavretý jazyk predikátového počtu

67 porovnajme s expresivitou Negácia kvantifikátorov

68 Formálna sémantika Interpretácia pozostáva z: domény: neprázdna množina interpretačná funkcia mapujúca každý koncept na podmnožinu každú rolu na podmnožinu každý individuál na prvok z množiny interpretačná funkcia je rozširujúcou funkciou akk spĺňa sémantické definície jazyka

69 Základné znalosti

70 TBox: deskripčná sémantika pre TBox je navrhnutých viacero sémantík typické kritérium: povoľujeme cyklické tvrdenia? budeme uvažovať sémantiku založenú na klasickej logike Interpretácia spĺňa tvrdenie C D ak Interpretácia spĺňa tvrdenie C D ak Interpretácia je modelom TBoxu, ak spĺňa všetky tvrdenia v ňom.

71 Ak ABox je interpretácia, potom platí C(a) je splniteľné v tejto interpretácii ak R(a, b) je splniteľné, ak Množina obsahujúca výroky (assertions) sa nazýva ABox Interpretáciu nazývame modelom ABoxu, ak každý výrok v tomto Aboxe je v nej splniteľný. ABox je splniteľný, ak má model

72 ABox Interpretácia sa nazýva modelom základnej znalosti Σ, ak každá axióma z tejto základnej znalosti je v splniteľná Základná znalosť je splniteľná, ak má model.

73 Logická implikácia Ak každý model základnej znalosti je modelom výroku φ, označujeme to

74 Logické dôsledky: čo ak...

75 Splniteľnosť konceptu Odvodzovacie procedúry je koncept splniteľný v základnej znalosti? existuje model základnej znalosti, ktorý interpretuje koncept do neprázdnej množiny? Študent Osoba

76 Subsumpcia Odvodzovacie procedúry je koncept C subsumovaný konceptom D vzhľadom na základnú znalosť? platí pre každý model základnej znalosti, že Študent Osoba

77 Splniteľnosť Odvodzovacie procedúry má základná znalosť model? otázka, či je základná znalosť splniteľná Študent Osoba

78 Odvodzovacie procedúry Overenie inštancie (instance check) je daný výrok C(a) splniteľný v každom modeli základnej znalosti Σ? Profesor(knuth)

79 Získanie inštancií Odvodzovacie procedúry chceme všetky individuály, pre ktoré je daný koncept splniteľný v danej základnej znalosti Profesor => {knuth}

80 Realizácia Odvodzovacie procedúry chceme všetky koncepty, ktoré sú s daným individuálom splniteľné v danej základnej znalosti knuth => Profesor

81 Redukcia na splniteľnosť niektoré odvodzovacie procedúry vieme previesť na problém splniteľnosti splniteľnosť konceptu: ekvivalentné problému: existuje x také, že má model sumsumpcia ekvivalentné problému nemá žiaden model

82 Redukcia na splniteľnosť niektoré odvodzovacie procedúry vieme previesť na problém splniteľnosti overenie inštancie ekvivalentné problému: existuje x také, že nemá model

83 Taxonómie Taxonómia Minimálna relácia nad množinou pomenovaných konceptov taká, že jej reflexívno-tranzitívny uzáver je reláciou sumsumpcie. subsumpcia je relácia čiastočného usporiadania na množine konceptov ak berieme do úvahy len pomenované koncepty, subsumpcia indukuje taxonómiu, kde explicitne kreslíme len priame subsumpčné vzťahy

84 Taxonómie

85 Klasifikácia Pre daný koncept C a TBox T a pre všetky koncepty D z TBoxu T chceme zistiť, či D subsumuje C alebo D je subsumované C. Intuitívne: chceme nájsť správne miesto pre koncept C v taxonómii, ktorá je implicitne daná v Tboxe Klasifikácia: úloha vkladania nových konceptov do taxonómie Triedenie nad čiastočným usporiadaním

86 Odvodzovacie procedúry Konečné, efektívne a úplné algoritmy pre rozhodnutie splniteľnosti sú k dispozícii. rovnako pre ostatné spomenuté odvodzovacie procedúry založené na technikách tableaux kalkulu úplnosť je dôležitá pre použitie deskripčných logík v reálnych aplikáciách tieto algoritmy sú efektívne pre priemerné základné znalosti a to i v prípade, že problém v príslušnej logike je z PSPACE, resp. EXPTIME

87 Niektoré rozšírenia ALC

88 Reštrikcie v kardinalitách Kvantifikátory v rolách nedokážu pokryť niektoré prípady,,žena má aspoň tri [najviac 5] detí" Ide o rozšírenie klasických kvantifikátorov

89 Reštrikcie v kardinalitách

90 Roly ako funkcie Rola je funkcionálna, ak filler má funkčnú závislosť na individuále ak rolu možno považovať za funkciu R(x,y) je ekvivalentné f(x) = y roly MÁ-POTOMKA a JE-RODIČOM nie sú funkcionálne roly JE-MATKOU a MÁ-VEK sú funkcionálne ak je rola funkcionálna, označujeme operátorom selekcie

91 Individuály predpokladáme, že v každej interpretácii označujú rozličné individuály rôzne prvky pre každú dvojicu individuálov a, b a pre každú interpretáciu I platí, že ak a <> b, potom a I <> b I Unique Name Assumption: predpoklad rozličných mien obvyklé v databázových aplikáciách

92 Individuály Koľko detí má táto rodina? Rodina(r) Je-otcom(r, ján), Je-matkou(r, zuzana) Je-synom(r, paľo), Je-synom(r, juraj), Je-synom(r, andrej)

93 Vymenované typy

94 Vzťah logiky a OO modelu

95 Niektoré konštruktory pre rolové výrazy

96 Rozšírenia deskripčných logík implicitné hodnoty (defaults) beliefs (viera) pravdepodobnostné odvodzovanie a odvodzovanie založené na podobnosti epistemické tvrdenia individuály, o ktorých vieme, že spĺňajú koncepty closed world assumption záznamy, množiny, kolekcie, agregácie konkrétne domény tvrdenia závisia od domény ontologické primitívy čas a akcie priestor časti a celky

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti 4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky 5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky Priesvitka 1 Gottlob Frege (1848-1925) Bertrand Russell (1872-1970) Priesvitka 2 Intuitívny prechod od výrokovej logiky k predikátovej logike

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Madaras Prvočísla

Tomáš Madaras Prvočísla Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,

Διαβάστε περισσότερα

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin 2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi

Διαβάστε περισσότερα

Vybrané partie z logiky

Vybrané partie z logiky FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky poznámky z prednášok martin florek 22. mája 2004 Predhovor Vďaka nude a oprášeniu vedomostí z

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výrok je každá oznamovacia veta (tvrdenie), o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá. Výroky označujeme pomocou symbolov: A, B,

Διαβάστε περισσότερα

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka 9. kapitola Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika 1 Úvodné poznámky o viachodnotových logikách V klasickej logike existujú prípady, keď dichotomický pravdivostný

Διαβάστε περισσότερα

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1 3. kapitola Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou priesvitka 1 Axiomatická výstavba modálnej logiky Cieľom tejto prednášky je ukázať axiomatickú výstavbu rôznych verzií

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

ZÁKLADY MATEMATIKY 1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED

ZÁKLADY MATEMATIKY 1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED ZÁKLADY MATEMATIKY 1 Kitti Vidermanová, Júlia Záhorská Eva Barcíková, Michaela Klepancová NITRA 2013 Názov: Základy matematiky 1 Edícia Pírodovedec.

Διαβάστε περισσότερα

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD.

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. Logické systémy doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. KAPITOLA 1 Úvodné pojmy V tejto časti uvádzame základné pojmy, prevažne z diskrétnej matematiky, ktoré

Διαβάστε περισσότερα

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika Matematická logika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Matematická logika Slovenská technická univerzita v Bratislave 2006 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., doc. RNDr. Jiří Pospíchal, DrSc. Lektori:

Διαβάστε περισσότερα

Metódy vol nej optimalizácie

Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/28 Motivácia k metódam vol nej optimalizácie APLIKÁCIE p. 2/28 II 1. PRÍKLAD: Lineárna regresia - metóda najmenších štvorcov Na základe dostupných

Διαβάστε περισσότερα

Riešenie cvičení z 5. kapitoly

Riešenie cvičení z 5. kapitoly Riešenie cvičení z 5. kapitoly Cvičenie 5.1. Vety prepíšte pomocou jazyka predikátovej logiky, použite symboly uvedené v úlohách. (a Niekto má hudobný sluch (H a niekto ho nemá. ( H( ( H( (b Niektoré dieťa

Διαβάστε περισσότερα

Funkcie - základné pojmy

Funkcie - základné pojmy Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny

Διαβάστε περισσότερα

Vybrané partie z logiky

Vybrané partie z logiky FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky Eduard Toman Bratislava 2005 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Jazyk logiky..................................

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

3. Výroková logika. Princíp dvojhodnotovosti (bivalencie): Existujú práve dve pravdivostné hodnoty pravda a nepravda.

3. Výroková logika. Princíp dvojhodnotovosti (bivalencie): Existujú práve dve pravdivostné hodnoty pravda a nepravda. 3. Výroková logika Výroková logika patrí do klasickej logiky - do jednej z dvoch oblastí, na ktoré môžeme rozdeliť súčasnú logiku. 22 Sochor (2011, 21) prirovnáva výrokovú logiku ku gramatickému rozboru

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

Reálna funkcia reálnej premennej

Reálna funkcia reálnej premennej (ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od

Διαβάστε περισσότερα

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková Matematická logika Emília Draženská Helena Myšková Košice 2014 Recenzenti: RNDr. Ján Buša, CSc. RNDr. Daniela Kravecová, PhD. Tretie rozšírene a opravené vydanie Za odbornú stránku učebného textu zodpovedajú

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk

Διαβάστε περισσότερα

Teória funkcionálneho a logického programovania

Teória funkcionálneho a logického programovania Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Teória fucionálneho a logického programovania (poznámky z prednášok z akademického roka 2002/2003) prednáša: Prof. RNDr. Peter Vojtáš, DrSc. 2 TEÓRIA FUNKCIONÁLNEHO A

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta Symbolická logika Stanislav Krajči Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice 2008 Názov diela: Symbolická logika Autor: Doc. RNDr. Stanislav Krajči, PhD. Vydala: c UPJŠ Košice, 2008 Recenzovali: Doc. RNDr. Miroslav

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Matematická logika Slovenská technická univerzita v Bratislave 2006 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., doc. RNDr. Jiří Pospíchal, DrSc. Lektori: doc. PhDr. Ján Šefránek,

Διαβάστε περισσότερα

Zbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY

Zbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY Zbierka úloh z VÝROKOVEJ LOGIKY Martin Šrámek 0 OBSAH Úvod...2 Výrok...3 Výroková premenná...3 Logické spojky...4 Formula výrokovej logiky...4 Logická ekvivalencia...4 Tabuľková metóda riešenia úloh...4

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus 1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do diskrétnych matematických štruktúr. Daniel Olejár Martin Škoviera

Úvod do diskrétnych matematických štruktúr. Daniel Olejár Martin Škoviera Úvod do diskrétnych matematických štruktúr Daniel Olejár Martin Škoviera 24. augusta 2007 i This book was developed during the project Thematic Network 114046-CP-1-2004-1-BG- ERASMUS-TN c Daniel Olejár,

Διαβάστε περισσότερα

Vladimír Kvasnička. Úvod do logiky pre informatikov

Vladimír Kvasnička. Úvod do logiky pre informatikov Vladimír Kvasnička Úvod do logiky pre informatikov Ústav aplikovanej informatiky Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita v Bratislave 202 2 Úvod V tejto knihe, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

1.1 Zobrazenia a funkcie

1.1 Zobrazenia a funkcie 1 Teória vypočítateľnosti poznámky z prednášky #1 1.1 Zobrazenia a funkcie Definícia. Čiastočné (totálne) zobrazenie trojice (A, B, f) pre ktoré platí: f A B Ku každému vstupu a A existuje najviac jeden

Διαβάστε περισσότερα

2-UMA-115 Teória množín. Martin Sleziak

2-UMA-115 Teória množín. Martin Sleziak 2-UMA-115 Teória množín Martin Sleziak 20. septembra 2011 Obsah 1 Úvod 5 1.1 Predhovor...................................... 5 1.2 Sylaby a literatúra................................. 6 1.2.1 Literatúra..................................

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena

Διαβάστε περισσότερα

zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom

zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom 0 Úvod 1 0 Úvod 0 Úvod 2 Matematika (a platí to vo všeobecnosti pre každú vedu) sa viac či menej úspešne pokúša zachytit istý zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov

Διαβάστε περισσότερα

Planárne a rovinné grafy

Planárne a rovinné grafy Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia

Διαβάστε περισσότερα

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude

Διαβάστε περισσότερα

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody 9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody Priesvitka 1 Boolova algebra Elektronické obvody v počítačoch a v podobných zariadeniach sú charakterizované binárnymi vstupmi a výstupmi (rovnajúcimi sa 0

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A.

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A. 7. Negácie výrokov Negácie jednoduchých výrokov tvoríme tak, že vytvoríme tvrdenie, ktoré popiera pôvodný výrok. Najčastejšie negujeme prísudok alebo použijeme vetu Nie je pravda, že.... Výrok A: Prší.

Διαβάστε περισσότερα

Automaty a formálne jazyky

Automaty a formálne jazyky Automaty a formálne jazyky Podľa prednášok prof. RNDr. Viliama Gefferta, DrSc., PrírF UPJŠ Dňa 8. februára 2005 zostavil Róbert Novotný, r.novotny@szm.sk. Typeset by LATEX. Illustrations by jpicedit. Úvodné

Διαβάστε περισσότερα

Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I

Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I 007 c RNDr Rudolf Blaško, PhD, 007 beerb@frcatelfriunizask Obsah Základné pojm 3 Logika 3 Výrazavýrok 3 Logickéoperácie 3 3 Výrokovéform

Διαβάστε περισσότερα

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017 Kompilátory Cvičenie 6: LLVM Peter Kostolányi 21. novembra 2017 LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov Pôvodne Low Level Virtual Machine

Διαβάστε περισσότερα

p(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie

p(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie 1. Rychlá Fourierová transformácia Budeme značiť teleso T a ω jeho prvok. Veta 1.1 (o interpolácií). Nech α 0, α 1,..., α n sú po dvoch rôzne prvky telesa T[x]. Potom pre každé u 0, u 1,..., u n T existuje

Διαβάστε περισσότερα

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu. Teória množín To, že medzi množinami A, B existuje bijektívne zobrazenie, budeme symbolicky označovať A B alebo A B. Vtedy hovoríme, že množiny A, B sú ekvivalentné. Hovoríme tiež, že také množiny A, B

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA PRE FARMACEUTOV

MATEMATIKA PRE FARMACEUTOV V Y S O K O Š K O L S K Á U Č E B N I C A Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského Vladimír Frecer MATEMATIKA PRE FARMACEUTOV UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE 1 V Y S O K O Š K O L S K Á U Č E B N

Διαβάστε περισσότερα

Aproximačné algoritmy. (7. októbra 2010) DRAFT

Aproximačné algoritmy. (7. októbra 2010) DRAFT R. Královič Aproximačné algoritmy (7. októbra 2010) ii Obsah 1 Úvod 1 1.1 Algoritmy a zložitosť........................... 1 1.2 Lineárne programovanie......................... 1 1.3 Použité vzťahy..............................

Διαβάστε περισσότερα

Reprezentácia informácií v počítači

Reprezentácia informácií v počítači Úvod do programovania a sietí Reprezentácia informácií v počítači Ing. Branislav Sobota, PhD. 2007 Informácia slovo s mnohými významami, ktoré závisia na kontexte predpis blízky pojmom význam poznatok

Διαβάστε περισσότερα

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla Prirodzené čísla Doteraz sme sa vždy uspokojili s tým, že sme pod množinou prirodzených čísel rozumeli množinu N = { 1, 2,3, 4,5, 6, 7,8,9,10,11,12, } Túto množinu sme chápali intuitívne a presne sme ju

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα

Prednáška 1. Logika, usudzovanie a teória dôkazu

Prednáška 1. Logika, usudzovanie a teória dôkazu Prednáška 1 Logika, usudzovanie a teória dôkazu Logika je charakterizovaná ako analýza metód používaných v ľudskom myslení alebo uvažovaní. Logika nie je dôležitá len v matematike a informatike, ale aj

Διαβάστε περισσότερα

Obyčajné diferenciálne rovnice

Obyčajné diferenciálne rovnice (ÚMV/MAN3b/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 14.3.2013 Úvod patria k najdôležitejším a najviac prepracovaným matematickým disciplínam. Nielen v minulosti, ale aj v súčastnosti predstavujú

Διαβάστε περισσότερα

1-MAT-220 Algebra februára 2012

1-MAT-220 Algebra februára 2012 1-MAT-220 Algebra 1 12. februára 2012 Obsah 1 Grupy 3 1.1 Binárne operácie.................................. 3 1.2 Cayleyho veta.................................... 3 2 Faktorizácia 5 2.1 Relácie ekvivalencie

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

Teória pravdepodobnosti

Teória pravdepodobnosti 2. Podmienená pravdepodobnosť Katedra Matematických metód Fakulta Riadenia a Informatiky Žilinská Univerzita v Žiline 23. februára 2015 1 Pojem podmienenej pravdepodobnosti 2 Nezávislosť náhodných udalostí

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií Ma-Go-2-T List Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií RNDr. Marián Macko U: Predstav si, že ti zadám hodnotu jednej z goniometrických funkcií. Napríklad sin x = 0,6. Vedel by si určiť

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov ALGEBRA Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov Definícia Množinu považujeme za určenú, ak vieme o ľubovoľnom objekte rozhodnúť, či je alebo nie je prvkom množiny. Množinu určujeme

Διαβάστε περισσότερα

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú Pomocný text Číselné obory Číselné obory Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú ľudia začali vnímať. Abstrakcia spočívala v tom, že množstvo, ktoré sa snažili

Διαβάστε περισσότερα

ÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia

ÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia ÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia 1. VÝROKY Pod pojmom "výrok" rozumieme v bežnom živote čosi ako VÝsledok ROKovania ( napr. súdu, alebo komisie

Διαβάστε περισσότερα

Katedra Informatiky Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava. Lucia Haviarová

Katedra Informatiky Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava. Lucia Haviarová Katedra Informatiky Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava Čiastočné boolovské funkcie (Bakalárska práca) Lucia Haviarová Vedúci: doc. RNDr. Eduard Toman, CSc. Bratislava,

Διαβάστε περισσότερα

Predikátová logika II prirodzená dedukcia a sylogizmy. 6.1 Metóda prirodzenej dedukcie pre predikátovú logiku

Predikátová logika II prirodzená dedukcia a sylogizmy. 6.1 Metóda prirodzenej dedukcie pre predikátovú logiku 6. kapitola Predikátová logika II prirodzená dedukcia a sylogizmy 6.1 Metóda prirodzenej dedukcie pre predikátovú logiku Jednoduché rozšírenie metódy prirodzenej dedukcie pre predikátovú logiku uskutočníme

Διαβάστε περισσότερα

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY 1. ZÁKLADNÉ POJMY Normovaným lineárnym priestorom (NLP) nazývame lineárny (= vektorový) priestor X nad telesom IK, na ktorom je daná nezáporná reálna funkcia : X IR + (norma)

Διαβάστε περισσότερα

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený

Διαβάστε περισσότερα

x x x2 n

x x x2 n Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Príklady na precvičovanie Fourierove rady Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru

Διαβάστε περισσότερα

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II Zbierka riešených a neriešených úloh Anna Grinčová Jana Petrillová Košice 06 Technická univerzita v Košiciach Fakulta

Διαβάστε περισσότερα

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA časťa Funkcia jednej premennej a jej diferenciáln počet Dušan Knežo, Miriam Andrejiová, Zuzana Kimáková 200 RECENZOVALI: prof. RNDr. Jozef

Διαβάστε περισσότερα

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5}, Riešenia Základy matematiky 1. a) A = { ; ; ; 1; 0; 1; ; }, b) B = {; 9; 16}, c) C = {; ; 5}, d) D = { 1}, e) E =.. B, C, D, F (A neobsahuje prvok 1, E obsahuje navyše prvok 1, G neobsahuje prvok 1)..

Διαβάστε περισσότερα

LOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA

LOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA 1 LOGIKA, DÔVODENIE, DÔKAZY VÝROK A JEHO PRAVDIVOSTNÁ HODNOTA Termíny výrok, pravdivostná hodnota výroku, pravdivý výrok, nepravdivý výrok, zložený výrok označujú základné pojmy logiky. Význam slov každý,

Διαβάστε περισσότερα

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:

Διαβάστε περισσότερα

Základy matematickej štatistiky

Základy matematickej štatistiky 1. Náhodný výber, výberové momenty a odhad parametrov Katedra Matematických metód Fakulta Riadenia a Informatiky Žilinská Univerzita v Žiline 6. mája 2015 1 Náhodný výber 2 Výberové momenty 3 Odhady parametrov

Διαβάστε περισσότερα

Integrovanie racionálnych funkcií

Integrovanie racionálnych funkcií Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

Nám z DBS manuál nestačí I. ( neoficiálne skriptá pre zimný semester Databázových systémov

Nám z DBS manuál nestačí I. ( neoficiálne skriptá pre zimný semester Databázových systémov Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Nám z DBS manuál nestačí I. ( neoficiálne skriptá pre zimný semester Databázových systémov prednáša: RNDr. Stanislav Krajči, PhD. ) IMPRIMATUR Košice, 7. mája 2002 RNDr.

Διαβάστε περισσότερα

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR Odporníky Úloha cvičenia: 1.Zistite technické údaje odporníkov pomocou katalógov 2.Zistite menovitú hodnotu odporníkov označených farebným kódom Schématická značka: 1. Príklad1. TESLA TR 163 200 ±1% L

Διαβάστε περισσότερα

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita. Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [

Διαβάστε περισσότερα