TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH MATEMATIKA II. Dušan Knežo, Miriam Andrejiová, Zuzana Kimáková

Σχετικά έγγραφα
22 Špeciálne substitúcie, postupy a vzorce používané pri výpočte

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Príklady a úlohy z krivkových integrálov

Numerické metódy Zbierka úloh

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

Motivácia pojmu derivácia

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

Obsah. 1.1 Základné pojmy a vzťahy Základné neurčité integrály Cvičenia Výsledky... 11

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

MATEMATIKA II ZBIERKA ÚLOH

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Obvod a obsah štvoruholníka

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Matematika NPS. Výraz. je pre všetky xy, R splňujúce podmienky. xy 0 rovný: (B) 1 (E) (A) 56 (B) 144 (C) 512 (D) (E) Také čísla neexistujú.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Derivácia funkcie. Pravidlá derivovania výrazov obsahujúcich operácie. Derivácie elementárnych funkcií

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Spojitosť a limity trochu inak

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta

6. Mocniny a odmocniny

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

4 INTEGRALI Neodredeni integral Integriranje supstitucijom Parcijalna integracija Odredeni integral i

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

Neodreeni integrali. Glava Teorijski uvod

Matematika 1. Gregor Dolinar. 2. januar Fakulteta za elektrotehniko Univerza v Ljubljani. Gregor Dolinar Matematika 1

Funkcie - základné pojmy

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Limity okolo nás. T (konečná) = 0, U (konečná) = mgr, max. max

Ekvačná a kvantifikačná logika

Obyčajné diferenciálne rovnice

Matematika 1. V. Balek UČEBNICE. J. B. Zel dovič: Vyššia matematika pre začiatočníkov. kap. I - IV. Alfa, Bratislava, 1973.

primitívnoufunkcioukfukncii f(x)=xnamnožinereálnychčísel.avšakaj 2 +1 = x, tedaajfunkcia x2

1.1. POJEM FUNKCIE - DEFINIČNÝ OBOR, OBOR HODNÔT

Integrovanie racionálnych funkcií

M8 Model "Valcová a kužeľová nádrž v sérií bez interakcie"

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Μαθηματικά Ο.Π. Γ ΓΕΛ 29/ 04 / 2018 ΘΕΜΑ Α. Α1. Σελίδα 216. Α2.i) Λ ii) Σελίδα 134. Α3. Σελίδα 128

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

Matematka 1 Zadaci za drugi kolokvijum

Goniometrické substitúcie

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Ján Buša Štefan Schrötter

Matematika Test M-1, 1. časť

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED GEOMETRIA V

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

viacrozmerných a nekonečnorozmerných priestoroch. A ako nasvedčuje jej názov, pôjde o rovnice nelineárne.

2.6 Nepravi integrali

ιαµέριση (Partition) ορισµένη στο διάστηµα I = [a, b]

10 Určitý integrál, jeho výpočet a aplikácie

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},

Reálna funkcia reálnej premennej

Mini minimaliz acia an BUˇ Koˇ sice 2011

Π Ο Λ Ι Τ Ι Κ Α Κ Α Ι Σ Τ Ρ Α Τ Ι Ω Τ Ι Κ Α Γ Ε Γ Ο Ν Ο Τ Α

MATEMATIKA. (zbierka úloh) Matematika. 2. ročník. PaedDr. K. Petergáčová

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

x x x2 n

PDF created with pdffactory Pro trial version ZOBRAZOVANIE LOMOM. ŠOŠOVKY AKO ZOBRAZOVACIE SÚSTAVY alebo O spojkách a rozptylkách

Požiadavky k štátnej skúške pre magisterský študijný program

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

MATEMATIKA APLIKÁCIE PRE FYZIKU 1

Matematika Test M-1, 1. časť

Matematika test M-2. M O N I T O R 2001 pilotné testovanie maturantov. forma A MONITOR EXAM, Bratislava. Realizácia projektu:

3. prednáška. Komplexné čísla

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ. Άρα ο γ. τ. των εικόνων των μιγαδικών z είναι ο κύκλος κέντρου Ο(0,0) κι ακτίνας ρ=2. 4 z. 4 w 4 w 4. Πράγματι: w (1 1) 4

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

Metódy vol nej optimalizácie

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

Seminariile 1 2 Capitolul I. Integrale improprii

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

ΟΙ ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ ΣΤΑ ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ. Θέμα Α ΘΕΜΑ Β

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

Τύπος TAYLOR. f : [a, b] R f (n 1) (x) συνεχής x [a, b] f (n) (x) x (a, b) ξ μεταξύ x και x 0. (x x 0 ) k k! f(x) = f (k) (x 0 ) + R n (x)

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY

lim f n(x) = f(x) 1 ǫ < n ln ǫ N (ǫ, x) = ln ( )

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Univerzita Komenského. Contents I. Úvod do problematiky numeriky 2

NUMERICKÁ MATEMATIKA A MATEMATICKÁ ŠTATISTIKA

FUNKCIE. Funkcia základné pojmy. Graf funkcie

Transcript:

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH S T R O J N Í C K A F A K U L T A MATEMATIKA II Dušn Knežo, Mirim Andrejiová, Zuzn Kimáková

RECENZOVALI: prof. RNDr. Jozef Doboš, CSc. RNDr. Ján Buš, CSc. c doc. RNDr. Dušn Knežo, CSc. RNDr. Mirim Andrejiová, PhD. RNDr. Zuzn Kimáková, PhD.

Predhovor Predhovor Tento učebný tet je určený poslucháčom prvého ročník bklárskeho štúdi Strojníckej fkulty Technickej univerzity v Košicich temticky je orientovný n predmety Aplikovná mtemtik Mtemtik II. Rovnko dobre všk môže poslúžiť poslucháčom Fkulty bníctv, ekológie, rideni geotechnológií Hutníckej fkulty Technickej univerzity v Košicich. V učebnom tete sú uvedené podsttné teoretické pozntky potrebné ku riešeniu úloh, riešené príkldy úlohy n riešenie týkjúce s integrálneho počtu funkcie jednej reálnej premennej (určitý integrál jeho plikácie), diferenciálneho počtu funkcie vic premenných, diferenciálnych rovníc integrálneho počtu funkcie vic premenných. Obsh je dosttočným zákldom pre štúdium úspešné bsolvovnie spomínných predmetov. Obom recenzentom prof. RNDr. Jozefovi Dobošovi, CSc. RNDr. Jánovi Bušovi, CSc. ďkujeme z dôsledné posúdenie tejto učebnej pomôcky. Ich cenné pripomienky, rdy odporúčni prispeli ku zvýšeniu kvlity tejto publikácie. V Košicich 6.. Autori

Obsh Určitý integrál 7. Pojem určitého integrálu............................... 7. Vlstnosti určitého integrálu............................. 9. Postčujúce podmienky integrovteľnosti funkcie................. 9. Newton-Leibnizov vzorec................................5 Stredná hodnot funkcie n intervle.........................6 Integrál ko funkci hornej hrnice..........................7 Substitučná metód metód per prtes.......................8 Plošný obsh rovinných útvrov........................... 8.9 Objem rotčného teles................................ Dĺžk rovinnej krivky................................ 9. Plošný obsh rotčnej plochy............................. Sttický moment ťžisko................................ Hmotná oblsť................................ 5.. Hmotný oblúk................................ 6. Nevlstný integrál.................................. 9.. Integrál n neohrničenom intervle.................... 9.. Integrál z neohrničenej funkcie........................ Určitý integrál komplenej funkcie......................... Diferenciálny počet funkcie vic premenných 6. Euklidovský priestor E n............................... 6. Množiny v E n..................................... 7. Postupnosť v E n................................... 8. Pojem funkcie vic premenných........................... 9.5 Limit funkcie vic premenných........................... 5.6 Spojitosť funkcie vic premenných......................... 5.7 Prciálne derivácie.................................. 5.8 Dotyková rovin normál ku grfu funkcie dvoch premenných......... 57.9 Totálny diferenciál funkcie vic premenných.................... 59. Prciálne derivácie vyšších rádov.......................... 6. Diferenciál vyššieho rádu............................... 65. Tylorov vet.................................... 66. Deriváci v smere, grdient............................. 68. Lokálne etrémy funkcie vic premenných..................... 7.5 Vizné etrémy funkcie dvoch premenných.................... 76.6 Funkci určená implicitne.............................. 79 5

6 Diferenciálne rovnice 8. Úvod.......................................... 8. Eistenci jednoznčnosť riešeni Cuchyho úlohy............... 8. Rovnice so seprovnými seprovteľnými premennými............. 85. Homogénn diferenciáln rovnic. rádu...................... 87.5 Lineárn diferenciáln rovnic. rádu....................... 89.6 Bernoulliho diferenciáln rovnic.......................... 9.7 Lineárn diferenciáln rovnic n-tého rádu..................... 95.7. Homogénne diferenciálne rovnice s konštntnými koeficientmi..... 96.7. Metód vriácie konštánt...........................7. Metód neurčitých koeficientov........................7. Zníženie rádu diferenciálnej rovnice. rádu................ 8.8 Eulerov diferenciáln rovnic............................ 9.9 Systémy diferenciálnych rovníc............................9. Vylučovci metód..............................9. Lineárne diferenciálne systémy s konštntnými koeficientmi...... Integrálny počet funkcie vic premenných. Dvojný integrál..................................... Vlstnosti dvojného integrálu............................ 7. Trnsformáci dvojného integrálu.......................... 5. Aplikácie dvojného integrálu..............................5 Trojný integrál.................................... 9.6 Vlstnosti trojného integrálu............................ 5.7 Trnsformáci trojného integrálu.......................... 5.8 Aplikácie trojného integrálu............................. 57 Riešeni úloh 6 Riešeni úloh kpitoly.................................. 6 Riešeni úloh kpitoly.................................. 67 Riešeni úloh kpitoly.................................. 7 Riešeni úloh kpitoly.................................. 78 Litertúr 8

Kpitol Určitý integrál. Pojem určitého integrálu Mjme funkciu f intervl, b, ktorý je podmnožinou definičného oboru funkcie f. Nech je funkci f ohrničená n intervle, b. Ak,,,..., n sú čísl, pre ktoré pltí = < < <... < n = b, hovoríme, že je dné delenie D intervlu, b. Delice body rozdeľujú intervl, b n n čistočných intervlov,,,,..., n, n. Oznčme i dĺžku i-tého intervlu, t.j. i = i i, pre i =,,..., n. Zrejme n i = b. Nech ξ, ξ,..., ξ n sú reálne čísl nech ξ,, ξ,,..., ξ n n, n. Číslo i= n S f (D) = f(ξ i ) i i= nzývme integrálnym súčtom funkcie f pre delenie D intervlu, b pre dnú voľbu čísel ξ, ξ,..., ξ n (skrátene pre dnú voľbu čísel ξ) Ak D je delenie intervlu, b, číslo D = y O = ξ ξ ξ ξ =b Obr..: m{,,..., n } nzývme normou deleni D. Ak je pre kždé prirodzené číslo n 7

8 KAPITOLA. URČITÝ INTEGRÁL dné jedno delenie D n intervlu, b, hovoríme o postupnosti delení {D n } n= intervlu, b. Tkúto postupnosť delení {D n } n= intervlu, b nzývme normálnou, k lim D n =. n Definíci. Číslo I nzývme určitým integrálom funkcie f n intervle, b, k pre kždú normálnu postupnosť {D n } n= delení intervlu, b pre kždú voľbu čísel ξ je lim S f (D n ) = I. n Určitý integrál funkcie f n intervle, b oznčujeme f(), kde je dolná hrnic integrálu b je horná hrnic integrálu. V prípde, že n intervle, b je f() >, tk hodnot určitého integrálu funkcie f n intervle, b je rovná obshu krivočireho lichobežník určeného osou o, grfom funkcie y = f() intervlom, b (viď obr.??). y y = f() O b Obr..: Definíci. Hovoríme, že funkci f je integrovteľná n intervle, b, k eistuje určitý integrál funkcie f n intervle, b. Ak tento integrál neeistuje, hovoríme, že funkci f nie je integrovteľná n intervle, b. Ak ted je funkci f integrovteľná n intervle, b, tk jej určitý integrál f() je tké číslo, že pre kždú normálnu postupnosť delení {D n } n= intervlu, b pre kždú voľbu čísel ξ pltí f() = lim n S f (D n ). Uvedená definíci určitého integrálu pochádz od B. Riemnn, preto s zvykne hovoriť o Riemnnovom, príp. Cuchy-Riemnnovom integrále.

.. VLASTNOSTI URČITÉHO INTEGRÁLU 9. Vlstnosti určitého integrálu Vet. Ak sú funkcie f g integrovteľné n intervle, b, tk j funkci f + g je integrovteľná n, b pltí [f() + g()] = f() + g(). Vet. Ak je funkci f integrovteľná n intervle, b c je konštnt, tk j funkci cf je integrovteľná n, b pltí b b cf() = c f(). Vet. Ak je funkci f integrovteľná n intervle, c n intervle c, b, tk je integrovteľná j n, b pltí b f() = c b f() + c f(). Vet. Nech je funkci f integrovteľná n intervle, b nech n intervle, b je f(). Potom f(). Vet 5. Nech sú funkcie f g integrovteľné n intervle, b nech n intervle, b pltí f() g(). Potom f() g(). Vet 6. Nech je funkci f integrovteľná n intervle, b. Ak n intervle, b pltí m f() M, tk m(b ) b f() M(b ). Vet 7. Ak je funkci f integrovteľná n intervle, b, tk j funkci f je integrovteľná n, b pltí f() f().. Postčujúce podmienky integrovteľnosti funkcie Vet 8. Ak je funkci f spojitá n intervle, b, tk je n tomto intervle integrovteľná. Definíci. Hovoríme, že funkci f je n intervle, b po čistkch spojitá, k

KAPITOLA. URČITÝ INTEGRÁL n intervle, b eistuje ib konečný počet bodov, v ktorých je funkci f nespojitá v kždom bode intervlu (, b) eistuje konečná limit funkcie f zľv i sprv v bode eistuje konečná limit funkcie f sprv v bode b eistuje konečná limit funkcie f zľv Vet 9. Ak je funkci f po čistkch spojitá n intervle, b, tk je n tomto intervle integrovteľná.. Newton-Leibnizov vzorec Nsledujúc vet poskytuje Newton-Leibnizov vzorec, njúčinnejší nástroj n výpočet určitých integrálov. Vet. Nech funkci f je integrovteľná n intervle, b. Nech funkci F je spojitá n intervle, b nech je n intervle (, b) primitívnou funkciou k funkcii f. Potom b Príkld. Vypočítjme integrál (5 8 + ) = f() = [F ()] b = F (b) F (). = 6 + 6 ( ) = + 8 =. Príkld. Vypočítjme integrál + = (5 8 + ). [ ] ( ) 5 + = 5 + ( ) 5 ( ) + ( ) = ( + ) = +. [ ( ) + = + [ = + ] = ( ) 6 + + = 6 + =. Príkld. Vypočítjme integrál 5 + +. ] = [ + Funkci pod integrálom je rýdzorcionáln funkci. Primitívnu funkciu k nej nájdeme rozkldom n prciálne zlomky. ( 5 + + = 5 ( + )( + ) = + ) = + ] =

.. NEWTON-LEIBNIZOV VZOREC [ ] = [ ln + ln + ] = ln + + = ln ln = ln = ln. Príkld. Vypočítjme integrál tg = = ( + ) sin cos = tg. cos cos = = =. ( ) cos = [tg ] = Úlohy V úlohách..5 vypočítjte určitý integrál......5.6.7.8 ( + ) ( + ) ( + ) ( + ) + ( ) + ( + + 5 ).9......5.6 ( + 5) 8 ( t 8t ) dt + 5 + +

KAPITOLA. URČITÝ INTEGRÁL.7.8.9......5.6.7.8.9 e e e ( + ) ( + ) cos sin sin + 5 sin cos sin ( sin + cos ) cos sin sin cos sin sin cos ϕ dϕ......5.6.7.8.9... 5 5 tg sin 5 cos 5 + 9 + + + + 5 + + 5 + 6 6 5 + + + + + + t t dt + 7

.5. STREDNÁ HODNOTA FUNKCIE NA INTERVALE...5.6 + + + + ( + ).7.8.9.5 8 + + + + ( + )( + )..5 Stredná hodnot funkcie n intervle Definíci. Nech funkci f je integrovteľná n, b. Strednou hodnotou funkcie f n intervle, b nzývme číslo b f(). b Vet. Nech je funkci g nezáporná integrovteľná n, b. Nech je funkci f spojitá n, b. Potom eistuje číslo ξ, b tké, že f()g() = f(ξ) g()..6 Integrál ko funkci hornej hrnice Ak je funkci f integrovteľná n, b c je ľubovoľné číslo z intervlu, b, tk môžeme n intervle, b definovť funkciu F tkto: F () = c f(t) dt. Podobne môžeme n intervle, b definovť funkciu G() vzťhom G() = c f(t) dt. Funkciou G() s všk špeciálne zoberť nebudeme, pretože G() = F () pre kždé, b. Vet. Ak je funkci f integrovteľná n, b, tk funkci F je spojitá n, b. Vet. Ak je funkci f spojitá n (, b), tk n intervle (, b) je funkci F diferencovteľná pltí F () = f().

KAPITOLA. URČITÝ INTEGRÁL.7 Substitučná metód metód per prtes Pri výpočte určitých integrálov pomocou Newton-Leibnizovho vzorc potrebujeme nájsť primitívnu funkciu. Tú čsto počítme substitučnou metódou lebo metódou per prtes. Odvodíme si vzorce, ktoré nám umožni počítť primo určité integrály týmito metódmi. Vet. (Substitučná metód) Nech je funkci f spojitá n intervle, b. Nech je funkci ϕ(t) spojitá má spojitú deriváciu ϕ (t) n intervle α, β. Nech pre kždé t α, β je ϕ(t), b. Nech = ϕ(α) b = ϕ(β). Potom b Príkld. Vypočítjme integrál 8 + = f() = 8 + = t = tdt t = + = t = + 8 = Príkld. Vypočítjme integrál cos sin = β α + = t cos = t sin = dt sin = dt t = cos = t = cos = cos sin f [ϕ(t)] ϕ (t) dt. ( t dt = dt = [t] = ). = [ ] t t dt = t dt = = ( ) =. Príkld. Vypočítjme integrál e e = ln (ln + ) = e e ln (ln + ) ln = t = dt t = ln e = t = ln e = ln e = = t t + dt = t + t + ( ) dt = [t ln t + ] t + = ln ( ln ) = + ln. dt =

.7. SUBSTITUČNÁ METÓDA A METÓDA PER PARTES 5 Príkld. Vypočítjme integrál ln e = = e = t e = tdt = tdt t + ln t = e = t = e ln = e = t tdt t + = t t + dt = t + t + dt = ( ) ( t dt = [t rctg t] + = ( rctg + rctg ) = ) =. Vet 5. (Metód per prtes) Nech funkcie f g mjú spojité derivácie f () g () n intervle, b. Potom Príkld 5. Vypočítjme integrál 8 cos = = [ sin ] = sin ( b f()g () = [f()g()] b 8 cos f() = 8, g () = cos f () = 8, g() = sin sin = ) ( + cos Príkld 6. Vypočítjme integrál [ sin ( )] cos f ()g(). [ = 8 ] sin 8 sin = = [ sin + cos ] = ) ( + cos ) = + =. ( + ) ln f() = ln, g [( ) () = + ( + ) ln = f () =, g() = + = + ln ( ) [( ) ] + = + ln ( ) [( ) ( )] + = + ln + = ( = ln ( + ) ln ) = ln + + = ln 7. ]

6 KAPITOLA. URČITÝ INTEGRÁL Úlohy V úlohách.5. vhodnou substitúciou vypočítjte určitý integrál..5 8 +.6 5.5 9.6 +.5.5.55.56.57.58.59.6.6.6 R 8 ( ) ( + ) + 6 ρ R ρ dρ + + + +.65.66.67.68.69.7.7.7.7.7 9 9 5 + + ( ) + ( ) + + + ( + ) + 5 +

.7. SUBSTITUČNÁ METÓDA A METÓDA PER PARTES 7.75.76.77.78.79.8.8.8.8.8.85.86.87 e e e e e e e e e e e rcsin e rctg + cos(ln ) ln ln ρ ρ dρ + ln t t dt + ln + ln ln ln ln ln ( + ln ) e + e + e.88.89.9.9.9.9.9.95.96.97.98.99 ln 8 ln ln ln 5 e + e e e t t dt e + e + e e e + sin cos (cos + sin cos ) sin cos sin t cos t dt sin t dt tg

8 KAPITOLA. URČITÝ INTEGRÁL......5 cos 7 sin cos cos sin ( cos t + cos t ) sin dt t cos + sin cos ( + sin ).6.7.8.9.. sin sin cos sin + cos + cos + 5 cos sin 6 5 cos + cos. V úlohách..5 metódou per prtes vypočítjte určitý integrál...e. e. 9 e.5.6 ( ) e.7.8.9.. (5 ) e cos ( ) cos sin t sin t dt

.7. SUBSTITUČNÁ METÓDA A METÓDA PER PARTES 9....5.6.7.8.9..... 6 ln e e e+ ( + ) sin ( ) sin ( ) cos. sin cos e (9 ) e t sin t dt cos ln ln( + ) ln ( ) ln.5.6.7.8.9......5.6.7 e e e e 6 ln ln ln ln 5 ln rctg rccotg rctg rctg rcsin rcsin + (rcsin ) cos